Nezdaniteľné časti základu dane
na rok 2022
Nezdaniteľné časti základu dane daňovníka (NČZD) sú zadefinované v § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ZDP) a sú položkami, o ktoré je možné znížiť výlučne základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov zo závislej činnosti (§ 5 ZDP) a základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP) alebo ich úhrnu. O aké nezdaniteľné časti základu dane ide?
Nezdaniteľné časti základu dane
Medzi nezdaniteľné časti základu dane patria nezdaniteľné časti základu dane:
- na daňovníka,
- na manželku (manžela) daňovníka,
- na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DDS“) a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu (ďalej len „príspevky na DDS“).
Ak má daňovník súčet základov dane (čiastkových základov dane) z príjmov zo závislej činnosti (§ 5 ZDP) a z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP), zníži si najskôr čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP o NČZD uvedené v § 11 ZDP.
Čiastkový základ dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP si zníži len o NČZD prevyšujúce čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 ZDP. Prednostné odpočítanie NČZD od základu dane z príjmov zo závislej činnosti v prípade ich súbehu s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti je nastavené v § 11 ods. 12 ZDP.
V súlade s § 11 ods. 2 ZDP, ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako 92,8-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len „platné životné minimum“), NČZD ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 21,0-násobku sumy platného životného minima.
Ak daňovník dosiahne základ dane, ktorý je vyšší ako 92,8-násobok platného životného minima
NČZD ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane daňovníka.
|
§ 11 ods. 2 ZDP |
21-násobok platného životného minima |
4 579,26 € |
|
1/12 zo sumy 4 579,26 € (použije sa na účely výpočtu preddavku na daň podľa § 35 ods. 1 ZDP) |
381,61 € |
|
|
92,8-násobok platného životného minima |
20 235,97 € |
|
|
44,2-násobok platného životného minima |
9 638,25 € |
Nárok na NČZD na daňovníka si môže uplatniť každý daňovník
s výnimkou daňovníka, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia (ďalej len „dôchodok“). Výnimkou je aj daňovník, ktorému bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období, ak suma tohto dôchodku je v úhrne vyššia ako suma NČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP). V súlade s § 11 ods. 6 ZDP, ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa § 11 ods. 2 ZDP, zníži sa základ dane podľa § 11 ods. 2 ZDP len vo výške rozdielu medzi sumou NČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP) a vyplatenou sumou dôchodku.
Ustanovenie § 11 ods. 6 ZDP sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý splnil napr. podmienky nároku na výplatu dôchodku a naďalej poberá invalidný dôchodok.
Nárok na NČZD na daňovníka možno uplatniť v priebehu zdaňovacieho obdobia u zamestnávateľa
[§ 11 ods. 2 písm. a) ZDP], ktorý je platiteľom dane alebo po skončení zdaňovacieho obdobia v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, alebo osobne prostredníctvom daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby.
Ak zamestnanec uplatňuje NČZD na daňovníka u zamestnávateľa, zamestnávateľ na ňu prihliadne, ak zamestnanec podá vyhlásenie na uplatnenie NČZD na daňovníka a daňového bonusu podľa § 36 ods. 6 ZDP (ďalej len „vyhlásenie“) na tlačive, ktorého vzor na príslušné zdaňovacie obdobie určilo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a uverejnilo ho na svojom webovom sídle.
Zamestnanec toto vyhlásenie doručí zamestnávateľovi v listinnej podobe, ak sa so zamestnávateľom nedohodnú na jeho doručení elektronickými prostriedkami. Pokiaľ dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie NČZD na daňovníka, zamestnanec je povinný oznámiť tieto skutočnosti zamestnávateľovi, u ktorého si NČZD na daňovníka uplatňuje, v listinnej podobe, napríklad zmenou vo vyhlásení, ak sa so zamestnávateľom nedohodnú na ich oznamovaní elektronickými prostriedkami, najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala (§ 36 ods. 7 ZDP).
Vyhlásenie doručené elektronickými prostriedkami obsahuje
predtlačený odtlačok pečiatky zamestnávateľa a faksimile podpisu zamestnávateľa a nie je možné ho dodatočne meniť ani upravovať. Pri elektronickej komunikácii zamestnávateľa so zamestnancom sa vyžaduje potvrdenie doručenia elektronickej správy, ktoré obsahuje informáciu o dátume a čase elektronického doručenia, vrátane označenia elektronickej poštovej schránky príjemcu dohodnutej medzi zamestnancom a zamestnávateľom (§ 39 ods. 16 ZDP).
Zamestnávateľ môže určiť (napr. formou interného predpisu) podrobnejšie podmienky elektronickej komunikácie so zamestnancom. Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene zamestnávateľa, u ktorého zamestnanec uplatňuje nárok na NČZD na daňovníka, zamestnanec je povinný túto skutočnosť potvrdiť podpisom vo vyhlásení u toho zamestnávateľa, u ktorého uplatňoval nárok na NČZD, keď táto skutočnosť nastala (§ 36 ods. 8 ZDP). V súlade so znením § 36 ods. 1 ZDP účinným od 1.1.2021, ak sa zamestnancovi skončilo zamestnanie, na NČZD na daňovníka prihliadne zamestnávateľ poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom sa zamestnancovi skončilo zamestnanie, ak vo vyhlásení zamestnanec neuvedie inak. Zamestnávateľ v súlade s § 35 ods. 1 písm. b) ZDP základ dane na výpočet preddavku na daň za kalendárny mesiac zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 NČZD na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a) ZDP]. Pri mesačnom uplatňovaní NČZD na daňovníka nie je rozhodujúca výška dosiahnutého základu dane zamestnanca, nakoľko zamestnávateľ NČZD na daňovníka postupne znižuje v súlade s § 11 ods. 2 písm. b) ZDP až pri ročnom zúčtovaní [§ 35 ods. 1 písm. b) ZDP].
Nárok na NČZD na daňovníka má aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, bez ohľadu na výšku zdaniteľných príjmov, ktoré mu plynuli zo zdrojov na území Slovenskej republiky, s výnimkou daňovníka uvedeného v § 11 ods. 6 ZDP.
Nárok na NČZD na daňovníka sa v zásade nepreukazuje
Výnimkou je len ten daňovník - zamestnanec, ktorý bol na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku a suma tohto dôchodku v úhrne nepresahuje sumu NČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP), pričom uvedené vyplýva z § 37 ods. 1 písm. b) ZDP. V súlade s § 37 ods. 1 písm. b) ZDP nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi posledným rozhodnutím o priznaní dôchodku alebo dokladom o ročnom úhrne vyplateného dôchodku. Uvedené doklady platia dovtedy, kým nedôjde k zmene údajov v nich uvedených (§ 37 ods. 3 ZDP).
Rozhodnutie o priznaní dôchodku alebo doklad o ročnom úhrne vyplateného dôchodku sa s účinnosťou od 1. 1. 2021 nepredkladá zamestnávateľovi podľa osobitného predpisu (§ 1 ods. 2 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, zákon č. 55/2017 Z. z. v znení neskorších predpisov). Takýmto zamestnávateľom je zamestnávateľ, ktorý v zmysle zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. má poskytnutý prístup do informačného systému Sociálnej poisťovne.
Ak si daňovník uvedený v § 11 ods. 6 ZDP uplatňuje NČZD na daňovníka prostredníctvom daňového priznania, nemá povinnosť k nemu priložiť doklad o výške dôchodku, ktorým by nárok na uplatnenie tejto NČZD preukázal. V daňovom priznaní uvádza úhrnnú sumu dôchodku, ktorú dosiahol za celé zdaňovacie obdobie, len v prípade, ak si uplatňuje túto NČZD.
Nezdaniteľná časť základu dane daňovníka na manželku (manžela)
NČZD daňovníka na manželku (manžela) si môže uplatniť daňovník, ak v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období nemá vlastný príjem, NČZD na manželku (manžela) ročne je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima. Ak manželka (manžel) daňovníka má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, NČZD na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela). Pokiaľ vlastný príjem manželky (manžela) presahuje túto sumu, NČZD na manželku (manžela) sa rovná nule.
Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima, NČZD na manželku (manžela) ročne je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka.
Ak manželka (manžel) mala vlastný príjem, potom takto vypočítaná suma sa zníži o vlastný príjem manželky (manžela).
|
Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) |
||
|
§ 11 ods. 3 ZDP |
19,2-násobok platného životného minima |
4 186,75 € |
|
176,8-násobok platného životného minima |
38 553,01 € |
|
|
63,4-násobok platného životného minima |
13 825,00 € |
|
Ak si daňovník v zdaňovacom období môže uplatniť NČZD na manželku (manžela) len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov, potom si základ dane v súlade s § 11 ods. 5 ZDP zníži len o NČZD na manželku (manžela) zodpovedajúcu 1/12 tejto NČZD za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na uplatnenie tejto NČZD, pričom sa posudzujú celoročné príjmy manželky (manžela) bez ohľadu na to, v ktorých mesiacoch boli splnené podmienky na uplatnenie NČZD na manželku (manžela).
Na to, aby si mohol daňovník uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela), musí spĺňať ďalšie podmienky
a to musí ísť o manželku (manžela),
- ktorá sa v príslušnom zdaňovacom období starala o vyživované (§ 33 ods. 2 ZDP) maloleté dieťa (do 3 rokov, resp. v určených prípadoch do 6 rokov veku) podľa § 3 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z., alebo
- ktorá v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 180/2011, alebo
- bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 33 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov, alebo
- sa považuje za občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov alebo sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa nezahŕňa
- zamestnanecká prémia podľa § 32a zákona,
- daňový bonus podľa § 33 zákona,
- zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,
- štátne sociálne dávky:
- príspevok pri narodení dieťaťa alebo príspevok na viac súčasne narodených detí (zákon č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov),
- rodičovský príspevok (zákon o rodičovskom príspevku),
- príspevok na pohreb (zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb v znení neskorších predpisov),
- prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa (zákon č. 600/2003 Z. z.),
- príplatok k dôchodku (zákon č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom v znení neskorších predpisov),
- príspevok športovému reprezentantovi (zákon č. 112/2015 Z. z. o príspevku športovému reprezentantovi a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov),
- kompenzačný príspevok baníkom (zákon č. 385/2019 Z. z. o kompenzačnom príspevku baníkom a o zmene a doplnení niektorých zákonov),
- 13. dôchodok (zákon č. 296/2020 Z. z. o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov),
- štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie.
Tento vlastný príjem manželky (manžela) sa znižuje o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka (manžel) v príslušnom zdaňovacom období bola (bol) povinná z tohto príjmu zaplatiť [§ 11 ods. 4 písm. b) zákona].
Pojem „domácnosť“ je ustanovený v § 115 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, podľa ktorého domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby. Adresa trvalého pobytu manžela a manželky pri uplatnení NČZD na manželku (manžela) nie je podstatná.
Základ dane sa daňovníkovi znižuje o nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela)
- ak ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou,
- ak ide o daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, za podmienky, že úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých zdaniteľných príjmov týchto daňovníkov, dosiahnutých tak zo zdrojov na území SR ako aj zo zdrojov v zahraničí.
O túto nezdaniteľnú časť sa základ dane znižuje až po uplynutí kalendárneho roka, a to u zamestnávateľa, ak mu vykonáva ročné zúčtovanie alebo cez podané daňové priznanie.
V súlade s § 37 ods. 1 písm. a) ZDP nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi:
• predložením dokladov preukazujúcich oprávnenosť nároku na uplatnenie NČZD podľa § 11 ods. 3 ZDP vystaveného oprávneným subjektom, t. j. v každom prípade zamestnanec musí predložiť okrem sobášneho listu, resp. iného dokladu preukazujúceho uzavretie manželstva aj ďalší doklad, ktorým preukazuje splnenie ustanovených podmienok v § 11 ods. 4 písm. a) ZDP, napr. rodný list dieťaťa, posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa, rozhodnutie o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie, potvrdenie z úradu práce o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie, posudok o tom, že ide o občana so zdravotným postihnutím alebo občana s ťažkým zdravotným postihnutím,
• čestným vyhlásením o výške vlastného príjmu manželky (manžela), ktoré je súčasťou žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania (§ 38 ZDP). V súlade s § 37 ods. 3 ZDP, uvedené doklady platia dovtedy, kým nedôjde k zmene údajov v nich uvedených, resp. za predpokladu, že sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na priznanie NČZD na manželku (manžela).
Nezdaniteľná časť základu dane daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie
Poslednou nezdaniteľnou časťou základu dane je nezdaniteľná časť základu dane na DDS a na DDS v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu.
V súlade s § 11 ods. 9 ZDP je možné príspevky daňovníka na DDS podľa § 11 ods. 8 ZDP odpočítať od základu dane vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do výšky 180 € za rok. Pri výpočte úhrnu príspevkov na DDS, platených zamestnávateľom a zamestnancom, ktorí sú účastníkmi tohto sporenia, sa použije postup podľa § 4 ods. 3 ZDP.
Podľa § 11 ods. 10 ZDP na uplatnenie tejto NČZD musia byť súčasne splnené nasledovné podmienky:
- príspevky na DDS podľa § 11 ods. 8 ZDP zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. 12. 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu,
- daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona o DDS, ktorá nespĺňa podmienky uvedené v § 11 ods. 10 písm. a) ZDP.
NČZD, ktorou sú príspevky na DDS
si za podmienok ustanovených v § 11 ods. 8 ZDP môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 ZDP) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí (§ 11 ods. 7 ZDP).
Pri výpočte úhrnu príspevkov na DDS, platených zamestnávateľom za zamestnanca, ktorý je účastníkom tohto sporenia, sa použije postup podľa § 4 ods. 3 ZDP, t. j. príspevky na DDS uhradené zamestnávateľom za zamestnanca do 31. 1. po skončení zdaňovacieho obdobia sú súčasťou úhrnu príspevkov na DDS za toto zdaňovacie obdobie. Zamestnanci, ktorí si príspevky na DDS platia sami, postup podľa § 4 ods. 3 ZDP neuplatnia.
Nárok na NČZD, ktorou sú príspevky na DDS, si môže daňovník uplatniť len po uplynutí zdaňovacieho obdobia, a to buď u zamestnávateľa prostredníctvom ročného zúčtovania, alebo osobne prostredníctvom podaného daňového priznania.
V súlade s § 37 ods. 1 písm. c) ZDP nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi, predložením dokladu preukazujúceho oprávnenosť nároku na uplatnenie NČZD podľa § 11 ods. 8 ZDP vystaveného oprávneným subjektom. Takýmto dokladom je napr. výpis z osobného účtu sporiteľa vystavený doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou. Ak za zamestnanca príspevok na DDS odvádza zamestnávateľ a zamestnanec v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania vyhlási, že spĺňa podmienky ustanovené v § 11 ods. 10 ZDP, potom zamestnanec nemá povinnosť zamestnávateľovi každoročne preukazovať nárok na túto NČZD. Daňovník, ktorý si NČZD, ktorou sú príspevky na DDS, uplatňuje prostredníctvom daňového priznania, nemá povinnosť k daňovému priznaniu priložiť doklad, ktorým by nárok na uplatnenie tejto NČZD preukázal. Správca dane je však oprávnený daňovníka vyzvať, aby nárok na uplatnenú NČZD preukázal.
Ak bol daňovníkovi vyplatený predčasný výber podľa osobitného predpisu
(§ 19 zákona o DDS), a v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach si uplatnil NČZD, ktorou sú príspevky na DDS, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu bola táto suma vyplatená o sumu zaplatených príspevkov na DDS, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane (§ 11 ods. 11 ZDP). Základ dane môže daňovník zvýšiť o uplatnené príspevky na DDS buď jednorazovo v jednom zdaňovacom období, alebo základ dane bude zvyšovať postupne vo viacerých zdaňovacích obdobiach, najneskôr však v lehote ustanovenej v § 11 ods. 11 ZDP.
Predčasným výberom podľa § 19 zákona o DDS sa rozumie suma zodpovedajúca súčinu aktuálnej hodnoty doplnkovej dôchodkovej jednotky zo dňa predchádzajúceho dňu určenému v žiadosti o vyplatenie predčasného výberu a počtu všetkých doplnkových dôchodkových jednotiek z príspevkov zaplatených účastníkom. Vyplatením predčasného výberu účastnícka zmluva nezaniká.
Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane daňovníka
Podľa § 11 ods. 12 ZDP je v nadväznosti na výpočet základu dane podľa § 4 ZDP uvedené prednostné odpočítania nezdaniteľných častí základu dane od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti.
Uvedené znamená, že spôsob výpočtu nezdaniteľných častí základu dane na daňovníka a na jeho manželku/manžela zostáva zachovaný, avšak výsledná sumy nezdaniteľnej časti sa odpočíta v prípade, ak bude mať daňovník aj čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 ZDP aj čiastkový základ dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2, najskôr od čiastkového základu dane z príjmov podľa § 5 ZDP a až zostávajúca časť sa odpočíta od čiastkového základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP.
Ing. Miroslava Brnová
§ 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
Nezdaniteľné časti základu dane
(1) Základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v odsekoch 2, 3 a 8.
(2) Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý
a) sa rovná alebo je nižší ako 92,8-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len "platné životné minimum"), nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 21,0-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len "platné životné minimum"),
b) je vyšší ako 92,8-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule.
(3) Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane
a) rovnajúci sa alebo nižší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období
1. nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima,
2. má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela),
3. má vlastný príjem presahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,
b) vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období
1. nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka; ak táto suma je nižšia ako nula...





