Nezdaniteľná časť základu dane
na doplnkové dôchodkové sporenie

Nezdaniteľnú časť základu dane, ktorou sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, upravuje § 11 ods. 8 až 10 zákona o dani z príjmov. Ide o príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu, ktoré boli preukázateľne zaplatené v zdaňovacom období, za ktoré sa vykonáva výpočet ročnej daňovej povinnosti.

Od 13. 4. 2022 nadobudol účinnosť zákon č. 129/2022 Z. z. o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte, v ktorom sa v Čl. II menia od 1. 1. 2023 ustanovenia zákona o dani z príjmov, ktoré sa týkajú aj nezdaniteľnej časti základu dane, ktorou sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie. Prvýkrát za rok 2023 bude možné uplatniť na túto nezdaniteľnú časť základu dane aj príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt.

Podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane, ktorou sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (ďalej aj „príspevky na DDS”), si daňovník môže uplatniť až po skončení zdaňovacieho obdobia v ročnom zúčtovaní alebo podaním daňového priznania. Tento druh nezdaniteľnej časti základu dane bolo možné uplatniť prvýkrát pri vykonaní ročného zúčtovania dane, event. pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2014. V súčasnosti sporitelia sporia v štyroch doplnkových dôchodkových spoločnostiach. Sú nimi UNIQA, d. d. s., Doplnková dôchodková spoločnosť Tatra banky, NN Tatry-Sympatia, d. d. s., a Stabilita, d. d. s..

Príspevky na DDS si daňovník môže odpočítať od základu dane zisteného z aktívnych príjmov podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov alebo z ich úhrnu, a to vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené. Maximálna výška preukázateľne zaplatených príspevkov, o ktoré bude možné znížiť čiastkový základ daňovníka, je v úhrne najviac 180 € ročne.

Na uplatnenie daňovej úľavy je daňovník povinný splniť zákonom ustanovené podmienky:

1. príspevky na DDS musia byť zaplatené na základe „novej“ účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. 12. 2013, resp. na základe „staršej“ účastníckej zmluvy (uzatvorenej do 31. 12. 2013, ktorá bola od 1. 1. 2014 dodatkom zmenená (obsahom zmeny bolo zrušenie dávkového plánu, ktorý tvoril súčasť zmluvy), a prvýkrát za zdaňovacie obdobie 2023 aj príspevky, ktoré daňovník zaplatil na základe zmluvy o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte,

2. daňovník nebude mať uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení („so starými podmienkami“), ktorá nebude spĺňať zákonom ustanovené podmienky; v prípade, že daňovník bude mať od 1. 1. 2014 uzatvorených viacero účastníckych zmlúv a má záujem o uplatnenie nároku na nezdaniteľnú časť základu dane na príspevky na DDS, je potrebné, aby prijal nové podmienky na všetkých jeho uzatvorených zmluvách.

Nárok na zníženie základu dane, ktorou sú preukázateľne zaplatené príspevky na DDS, si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.

Upozornenie

Zákon č. 129/2022 Z. z. o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte zavádza nový finančný produkt osobného dôchodkového sporenia (PEPP – Pan-European Personal Pension Product), ktorý má pomôcť zabezpečiť doplnkový dôchodkový príjem v starobe. Ide o celoeurópsky dôchodkový produkt upravený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1238 z 20. júna 2019 o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte (PEPP), pod dohľadom národných orgánov dohľadu (NBS), ktorý má plniť funkciu vo vzťahu k starnutiu európskej populácie, poskytovať riešenie na zvýšenú mobilitu pracovných síl v rámci EÚ a umožniť prenos dôchodkových úspor naprieč hranicami EÚ.

Prvýkrát za rok 2023 si bude môcť uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane aj daňovník, ktorý je sporiteľom prostredníctvom celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu. Daňovník môže mať uzatvorených aj viacero zmluvných vzťahov, či už u jedného alebo viacerých poskytovateľov doplnkového dôchodkového sporenia, resp. celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu.

Príspevky bude možné odpočítať od základu dane v sume, v akej sú v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do 180 € za rok; pri výpočte úhrnu príspevkov sporiteľa na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt a príspevkov účastníka na doplnkové dôchodkové sporenie sa použije postup podľa § 4 ods. 3 ZDP. Finančné riaditeľstvo SR k uvedenej problematike vydalo Informáciu č. 10/DZPaU/2022/I – k zákonu č. 129/2022 Z. z. o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Pre úplnosť uvádza, že príspevky zamestnávateľa do PEPP sa neriadia rovnakými pravidlami, ako v doplnkovom dôchodkovom sporení (III. pilier). Príspevky zamestnávateľa na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt síce môžu byť daňovo uznateľným výdavkom ako súčasť mzdy zamestnanca, ale príspevky nie sú oslobodené od odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne. To znamená, že ak zamestnávateľ prispeje svojmu zamestnancovi na dôchodkový produkt, musí z tejto čiastky odviesť odvody na poistné.

Zákon o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte upravuje aj podmienky sporenia pre celoeurópsky osobný dôchodkový produkt (PEPP). Oproti národným riešeniam jeho veľkou výhodou je to, že je tento celoeurópsky produkt prenositeľný, čo znamená, že tento spôsob dôchodkového sporenia môžu zamestnanci využívať aj keď sa presťahujú do inej krajiny Európskej únie. Celoeurópsky osobný dôchodkový produkt je vhodným riešením aj pre živnostníkov, nakoľko sporenie si môžu preniesť do ktorejkoľvek krajiny EÚ, v ktorej sa rozhodnú pokračovať vo vlastnom podnikaní.

Spôsob preukazovania nároku

Podľa § 37 ods. 1 písm. c) ZDP nárok na zníženie základu dane o preukázateľne zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi dvoma dokladmi:

•    doklad preukazujúci oprávnenosť nároku na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 10 vystaveného oprávneným subjektom, ak za zamestnanca neodvádza príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnávateľ,

•    doklad o zaplatení príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, nakoľko príspevky na DDS je možné odpočítať od základu dane len vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené; ako doklad o zaplatení je určený napr. výpis z osobného účtu sporiteľa; z ust. § 37 ods. 1 písm. c) ZDP vyplýva, že ak počas roka 2022 odvádzal príspevok za zamestnanca zamestnávateľ, ktorého zamestnanec požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, doklad o zaplatení príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnanec nepredkladá.

Ak zamestnávateľ za zamestnanca odvádza príspevky na DDS, podľa § 39 ods. 2 písm. f) ZDP, má povinnosť uviesť v mzdovom liste za každý mesiac a v súhrne za celý rok sumu príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré za zamestnanca odviedol (bez ohľadu na to, či zamestnanec splnil alebo nesplnil podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 10 ZDP).

Pri uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane na príspevky na DDS v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania má zamestnanec povinnosť preukázať oprávnenosť nároku na túto daňovú úľavu predložením dokladu len vtedy, ak si príspevok odvádzal sám zamestnanec. Ak si zamestnanci platia príspevky sami, prihliada sa len na tie platby príspevkov, ktoré boli zaplatené v zdaňovacom období roku 2022 (v období od 1. 1. 2022 do 31. 12. 2022).

V akej výške sa uplatnia príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie?

Podľa § 11 ods. 8 ZDP príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie je možné odpočítať od základu dane vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do výšky 180 € za rok. Pri výpočte úhrnu príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, platené zamestnávateľom a zamestnancom, ktorí sú účastníkmi tohto sporenia sa použije postup podľa § 4 ods. 3 ZDP, t.j. príjmy zo závislej činnosti plynúce daňovníkovi najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sú súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie. Z uvedeného vyplýva, že:

•    príspevky uhradené prostredníctvom zamestnávateľa (na základe dohody o zrážkach zo mzdy) sú súčasťou úhrnu príspevkov DDS za rok 2022, ak boli zaplatené za zdaňovacie obdobie roku 2022 najneskôr do 31. 1. 2023 (aj decembrové výplaty uhradené v januárových výplatných termínoch)

•    príspevky preukázateľne zaplatené priamo poistencom (na základe ním zriadeného trvalého príkazu alebo poštovou poukážkou) sú súčasťou úhrnu príspevkov, ak boli zaplatené za zdaňovacie obdobie roku 2022 v období od 1. 1. 2022 do 31. 12. 2022.

Príklad 1

Ako má zamestnávateľ správne postupovať pri potvrdení, ktoré vystavila DDS AXA, d.d.s. a z ktorého vyplýva, že úhrn príspevkov na DDS je uvedených za 13 mesiacov. Zamestnanec sporí (zrážka zo mzdy) 10 € mesačne; možno akceptovať potvrdenie z DDS na sumu 130 €?

Príspevky daňovníka na DDS možno odpočítať od základu dane vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do výšky 180 € za rok; pri výpočte úhrnu príspevkov na DDS, platené zamestnávateľom a zamestnancom, ktorí sú účastníkmi tohto sporenia sa použije postup podľa § 4 ods. 3 ZDP. To znamená, že ak zamestnanec sporil mesačne 10 € na DDS (formou zrážky zo mzdy), na účely uplatnenia daňovej úľavy sa započíta na zníženie základu dane suma príspevkov v úhrnnej výške 120 €.

Doklad o zaplatení príspevkov na DDS zamestnanec zamestnávateľovi nepredkladá, nakoľko príspevky na DDS zrážal a zasielal do DDS priamo zamestnávateľ. Zamestnávateľ zo mzdového listu vie preukázať, akú výšku príspevkov na DDS v roku 2022 zamestnancovi zrazil.

Predčasný výber predstavuje dávku doplnkového dôchodkového sporenia, ktorá bola zavedená novelou zákona doplnkovom dôchodkovom sporení s účinnosťou od 1. 1. 2014. Jedným z dôvodov jeho zavedenia bolo poskytnúť alternatívu k zrušeniu inštitútu odstupného pre tých účastníkov, ktorí sa z rôznych dôvodov rozhodnú ukončiť sporenie v systéme doplnkového dôchodkového sporenia. Na rozdiel od odstupného, inštitút predčasného výberu umožňuje účastníkovi vybrať si len svoje príspevky a v systéme naďalej zotrvať tak, že jeho zmluva nezaniká a príspevky zamestnávateľa zostanú na osobnom účte účastníka.

Predčasný výber je možné vyplatiť iba raz v priebehu 10 rokov trvania účastníckej zmluvy, pričom prvýkrát môže byť predčasný výber vyplatený po uplynutí 10 rokov odo dňa uzatvorenia účastníckej zmluvy. Nárok na predčasný výber má len sporiteľ, ktorý pristúpi na nové podmienky platné po 1. 1. 2014 (upustenie od dávkového plánu v účastníckej zmluve).

Ak bude daňovníkovi vyplatená dávka predčasný výber a v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach si uplatňoval NČŽD na DDS, ide o porušenie podmienok. Daňovník je povinný zvýšiť základ dane o sumu uplatnených príspevkov na DDS, o ktorú si v prechádzajúcich obdobiach znížil základ dane, a to do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená. Základ dane môže daňovník zvýšiť o uplatnené príspevky na DDS (najviac o sumu 180 €) buď jednorazovo v jednom zdaňovacom období, alebo bude základ dane bude zvyšovať postupne vo viacerých zdaňovacích obdobiach, najneskôr však v lehote ustanovenej zákonom. V tomto prípade zamestnávateľ nemôže vykonať zamestnancovi ročné zúčtovanie a daňovník je povinný podať daňové priznanie.

Príklad 2

Daňovník v roku 2022 zrušil zmluvu o doplnkovom dôchodkovom sporení a bol mu vyplatený predčasný výber. V roku 2015 si znížil základ dane z aktívnych príjmov o NČZD, ktorou sú príspevky na DDS vo výške 170 €. Je povinný upraviť (zvýšiť) základ dane o sumu uplatnených príspevkov na DDS?

Daňovník je v tomto prípade povinný zvýšiť základ dane o sumu 170 €, a to jednorazovo alebo postupne vo viacerých zdaňovacích obdobiach, najneskôr však v daňovom priznaní za rok 2025, t. j. do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu bola táto suma vyplatená.

Ing. Iveta Matlovičová

§ 4 zákona č. 595/2033 Z. z., o dani z príjmov
citácia na strane 35

Základ dane

(1) Základ dane je

a) súčet čiastkového základu dane z príjmov podľa § 5, ktorý sa zníži o nezdaniteľné časti základu dane alebo ich časť (§ 11), a čiastkových základov dane z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 a § 8,

b) čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorý sa zníži o nezdaniteľné časti základu dane alebo ich časť (§ 11).

(2) O daňovú stratu sa znižuje základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a 2, pričom sa použije postup podľa § 30.

(3) Príjmy zo závislej činnosti (§ 5) plynúce daňovníkovi najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sú súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie.

(4) Výdavky vynaložené na zásoby a iné nevyhnutne vynaložené výdavky spojené so začatím činnosti vynaložené v kalendárnom roku, ktorý predchádzal roku, v ktorom daňovník s príjmami podľa § 6 začal túto činnosť vykonávať, sa zahrnú do základu dane, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom začal túto činnosť vykonávať. U daňovníka s príjmami podľa § 6, ktorý pokračuje v činnosti poručiteľa, sa prihliadne aj na zásoby získané z dedičstva po poručiteľovi, ktorý mal príjmy podľa § 6, ak o tieto zásoby bol zvýšený základ dane poručiteľa podľa § 17 ods. 8. 8)

(5) Príjem z predaja nehnuteľností a hnuteľných vecí, ktoré boli zahrnuté do obchodného majetku a ktoré daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ich daňovník prenajímal len sčasti, ktorý nie je oslobodený od dane podľa § 9 ods. 1 písm. a) až c), sa zahrnie do základu dane len v tom pomere, v akom daňovník tento majetok využíval na uvedené činnosti.

(6) Príjem, z ktorého je možné daň vyberanú zrážkou podľa § 43 ods. 6 písm. a) až c) považovať za preddavok na daň, sa zahŕňa do základu dane, ak daňovník využil možnosť...