Nezdaniteľná časť základu dane
na daňovníka

Nezdaniteľné časti základu dane predstavujú tzv. odpočítateľné položky (daňové úľavy), o ktoré si daňovník (fyzická osoba) môže znížiť základ dane. Nezdaniteľné časti základu dane upravuje § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZDP“). Súčasná právna úprava rozlišuje tri druhy: nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) a nezdaniteľnú časť na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie. Základnou daňovou úľavou je nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.

NEZDANITEĽNÚ ČASŤ ZÁKLADU DANE NA DAŇOVNÍKA si môže uplatniť každá fyzická osoba (daňový rezident SR a aj daňový nerezident SR), ak v príslušnom zdaňovacom období dosiahla aktívne príjmy, t.j. príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov, príp. príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov. Na uplatnenie daňovej úľavy nemá vplyv skutočnosť, či tieto príjmy boli dosahované počas celého zdaňovacieho obdobia alebo len počas jeho časti.

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (tzv. daňoprosté minimum) si daňovník „v roli“ zamestnanca môže uplatňovať už v priebehu zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka) alebo až po jeho uplynutí v ročnom zúčtovaní prípadne pri podaní daňového priznania. Počas roka 2022 zamestnávateľ mohol uplatňovať nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v mesačnej perióde, ak si zamestnanec tento nárok uplatnil na základe tlačiva „Vyhlásenie na zdanenie príjmov“. Zamestnávateľ uplatní zamestnancovi nárok na mesačnú daňovú úľavu na daňovníka v závislosti od toho, kedy zamestnanec doručí zamestnávateľovi vyplnené vyhlásenie. Ak ho doručí do konca mesiaca, v ktorom nastúpil do zamestnania, nárok má už za tento kalendárny mesiac. Podmienkou však je, že si tento nárok neuplatnil v tomto mesiaci u iného zamestnávateľa.

Platí totiž, že ak mal zamestnanec počas kalendárneho roka viacerých zamestnávateľov súčasne, vyhlásenie môže predložiť len jednému z nich. Vo vyhlásení zamestnanec vyhlasuje, že nárok na daňovú úľavu na daňovníka si neuplatňuje za rovnaké zdaňovacie obdobie u iného zamestnávateľa, čo potvrdzuje aj svojím podpisom. Ak mal zamestnanec v priebehu roka viacerých zamestnávateľov postupne, vyhlásenie mohol predložiť každému pri zmene zamestnávateľa.

Dávame do pozornosti, že ak došlo k zmene zamestnávateľa v priebehu mesiaca (napr. k 15. 9. daného roka), a zamestnanec si chce uplatňovať nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v mesačnej perióde u nového zamestnávateľa tak, aby tieto skutočnosti na seba nadväzovali, zamestnanec má v takomto prípade povinnosť ukončiť platnosť vyhlásenia u predchádzajúceho zamestnávateľa, aby nedošlo k duplicitnému uplatneniu nároku na daňovú úľavu na daňovníka. Zmenu je v takomto prípade možné uviesť k 1. dňu mesiaca odchodu zo zamestnania alebo k 1. dňu nasledujúceho mesiaca.

Upozornenie:

Každoročná povinnosť zamestnanca predlžovať platnosť vyhlásenia na ďalšie zdaňovacie obdobie v lehote do konca januára, bola na základe novely č. 301/2019 Z. z. zrušená. Táto zmena sa prvýkrát uplatnila pre zdaňovacie obdobie roku 2020 a platí aj pre nasledujúce roky. To znamená, že zamestnanci, ktorí si počas roka 2022 uplatňovali pri výpočte mesačných preddavkov na daň nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a nárok na daňový bonus na dieťa mesačne (t.j. mali u zamestnávateľa podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov) a chcú si tieto nároky uplatňovať aj pre nasledujúce zdaňovacie obdobie roku 2023, nemajú povinnosť doručiť zamestnávateľovi do konca januára 2023 ďalšie „nové“ vyhlásenie na zdanenie príjmov, resp. predĺžiť platnosť už raz podpísaného vyhlásenia. Vyhlásenie na zdanenie príjmov, ktoré podal zamestnanec u zamestnávateľa platí dovtedy, kým ho zamestnanec „nezneplatní“.

Ak sa zamestnancovi skončilo zamestnanie, na daňový bonus a nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka prihliadne zamestnávateľ poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom sa zamestnancovi skončilo zamestnanie, ak vo vyhlásení na zdanenie príjmov zamestnanec neuvedie inak.

Uvedené vyplýva z § 36 ods. 1 ZDP, čo znamená, že ak zamestnanec ukončí pracovnoprávny vzťah u zamestnávateľa, u ktorého mal podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov, nebude musieť ukončovať platnosť tohto vyhlásenia; toto vyhlásenie sa po skončení zamestnania „zneplatní“ automaticky. Zmenu na vyhlásení vyznačí zamestnanec len v prípade, ak by trval na jeho platnosti aj po skončení pracovnoprávneho vzťahu.

Základné charakteristiky nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a jej preukazovanie

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka sa nepreukazuje žiadnym dokladom, ale vzniká automaticky zo zákona. Výnimkou sú zamestnanci, ktorí sa na začiatku zdaňovacieho obdobia, t. j. k 1. 1. 2022 považujú za poberateľov dôchodkovej dávky (pod pojmom „dôchodok“ sa rozumie starobný dôchodok, vyrovnávací príplatok alebo predčasný starobný dôchodok zo sociálneho poistenia, dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia, dôchodok zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhový dôchodok alebo obdobný dôchodok zo zahraničia; podľa § 37 ods. 1 písm. b) zákona nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec (dôchodca) zamestnávateľovi posledným rozhodnutím o priznaní dôchodku alebo dokladom o ročnom úhrne vyplateného dôchodku. Tento doklad platí dovtedy, kým nedôjde k zmene údajov v nich uvedených.

Upozornenie:

Povinnosť prekladať posledné rozhodnutie o priznaní dôchodku alebo doklad o ročnom úhrne vyplateného dôchodku na účely uplatnenia daňovej úľavy na daňovníka, sa nevzťahuje na zamestnancov (dôchodcov) u zamestnávateľa, ktorý sa považuje za orgán verejnej moci. Ide o zamestnávateľov podľa § 1 ods. 2 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov a zákona č. 55/2017 Z. z. v znení neskorších predpisov. Uvedená legislatívna zmeny vyplýva z ust. § 37 ods. 3 novely č. 221/2019 Z. z. zákona o dani z príjmov (v rámci novely č. 221/2019 Z. z. zákona proti byrokracii): „Rozhodnutie o priznaní dôchodku alebo doklad o ročnom úhrne vyplateného dôchodku podľa odseku 1 písm. b) sa nepredkladá zamestnávateľovi podľa osobitného predpisu.125a)“.

K základným charakteristikám nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka patria:

•    ide o zákonný nárok, ktorého sa nie je možné vzdať, bez ohľadu na skutočnosť, či zamestnanec poberá príjem zo závislej činnosti časť roka alebo celý kalendárny rok,

•    zamestnancovi, ktorý si uplatňoval nárok na daňovú úľavu na daňovníka mesačne v priebehu kalendárneho roka, zamestnávateľ pri každomesačnom spracovaní výplat znížil zdaniteľný príjem zo závislej činnosti nielen o povinné poistné, ktoré platil zamestnanec, ale aj o sumu zodpovedajúcej jednej dvanástine ročnej výšky nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (pre rok 2022 išlo o sumu vo výške 381,61 € a pre rok 2023 bude výška mesačnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka 410,24 €),

•    nie je ju možné uplatniť mesačne (t. j . v priebehu zdaňovacieho obdobia), ak je zamestnanec na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia (ďalej len „dôchodca“),

•    ročná výška daňovej úľavy závisí od dosiahnutého ročného základu dane daňovníka, a ak ide o zamestnanca, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia súčasne poberateľom dôchodkovej dávky, aj od vyplatenej výšky tejto dôchodkovej dávky; u dôchodcu nárok na daňovú úľavu na daňovníka v tomto prípade vzniká len vo výške rozdielu medzi vypočítanou ročnou nezdaniteľnou sumou základe dane na daňovníka a vyplatenou úhrnnou sumou príslušnej dôchodkovej dávky.

Výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka za rok 2022 závisí od výšky životného minima a od výšky základu dane daňovníka z príjmu zo závislej činnosti; ak je základ dane vyšší ako je zákonom určený limit, dochádza ku kráteniu nezdaniteľnej časti na daňovníka.

Výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka pre príslušný kalendárny rok je odvodená od sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len „životné minimum“).

Pre rok 2022 sa ročná výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka určí ako 21-násobok životného minima; nakoľko suma životného minima je pre zdaňovacie obdobie roku 2022 vo výške 218,06 € (Opatrenia MPSVR č. 244/2021 Z. z. o úprave súm životného minima), výška daňovej úľavy na daňovníka je pre rok 2022 nasledovná:

•    ročná výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka je 4 579,26 €

•    mesačná výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka je 381,61 €

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka má aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, bez ohľadu na výšku zdaniteľných príjmov, ktoré mu plynuli zo zdrojov na území Slovenskej republiky.

Príklad 1:

Zamestnankyňa dňa 15. 5. 2022 zomrela. Daňovníčka do dňa smrti poberala zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti, z ktorých vykázala základ dane 4 326,20 €.

Daňové priznanie za príslušnú časť roka za zomrelého daňovníka, t. j. od 1. 1. 2022 do 15. 5. 2022, je povinný podať dedič podľa § 49 ods. 4 ZDP. V akej sume môže dedič v daňovom priznaní za zomrelého daňovníka uplatniť NČZDD?

Dedič v daňovom priznaní, ktoré podáva za zomrelého daňovníka, základ dane zníži o plnú sumu NČZDD, t. j. o sumu 4 579,26 €. V prípade úmrtia daňovníka, nemožno ročnú daňovú povinnosť vypočítať v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň u zamestnávateľa, u ktorého zomrelý zamestnanec pracoval a dosahoval príjmy zo závislej činnosti.

Princíp milionárskej dane

V rámci celoročného vysporiadania daňovej povinnosti sa u daňovníka uplatňuje tzv. princíp milionárskej dane. V praxi to znamená, že ročná výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa rastom základu dane daňovníka postupne znižuje, až do úplného zániku na jej nárok. Pri mesačnom uplatňovaní nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka výška dosiahnutého základu dane zamestnanca rozhodujúca nie je – v takomto prípade sa dosiahnutý ročný základ zohľadní až v rámci celoročného vysporiadania daňovej povinnosti.

Z ustanovenia § 11 ods. 2 písm. a) a b) ZDP vyplýva, že pri výpočte nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka je hraničná suma na uplatnenie princípu milionárskej dane vo výške 92,8 násobku sumy platného životného minima. Ak zamestnanec dosiahne počas zdaňovacieho obdobia roku 2022 ročný základ dane daňovníka do výšky 92,8 násobku sumy životného minima (vrátane), zamestnanec bude mať nárok na daňovú úľavu na daňovníka v plnej výške zodpovedajúcej 21-násobku sumy životného minima, t.j. pre rok 2022 vo výške 4 579,26 €.

Ak bude ročný základ dane daňovníka vyšší ako 92,8-násobok životného minima, daňová úľava na daňovníka nebude vo výške 4 579,26 €, ale sa vypočíta podľa zákonom určeného vzorca ako rozdiel 44,2-násobku životného minima a štvrtiny dosiahnutého základu dane daňovníka. Skutočná suma nezdaniteľnej časti základu dane sa u jednotlivých daňovníkov vyčísli po uplynutí zdaňovacieho obdobia podľa ich dosiahnutého ročného základu dane.

Krátenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka pre rok 2022

Príklad 2:

Zamestnanec dosiahne za rok 2022 základ dane z príjmov zo zamestnania vo výške 3 900 €. V akej výške si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (NČZDD)?

Zamestnancovi vzniká nárok na uplatnenie NČZDD, nakoľko dosahoval aktívne príjmy. Základ dane z aktívnych príjmov za rok 2022 je nižší ako 20 235,97 € (92,8 – násobok ŽM), a preto zamestnancovi vznikne nárok na NČZDD za rok 2022 v plnej výške, t. j. 4 579,26 €. Zamestnanec si môže uplatniť NČZDD iba do výšky skutočne dosiahnutého základu dane z aktívnych príjmov, t. j. vo výške 3 900 €.

Príklad 3:

Zamestnanec dosiahne za rok 2022 základ dane zo závislej činnosti 24 000 €. V akej výške si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (NČZDD)?

Zamestnancovi vzniká nárok na uplatnenie NČZDD, nakoľko dosahoval aktívne príjmy. Základ dane z aktívnych príjmov za rok 2022 je vyšší ako 20 235,97 € (92,8 – násobok ŽM), a preto sa zamestnancovi suma NČZDD vypočíta podľa zákonom predpísaného vzorca NČZDD = 44,2 × ŽM – 0,25 × ZD. Pri výpočte postupujeme nasledovne: NČZDD = 9 638,25 – 0,25 × 24 000 = 3 638,25 €. Zamestnanec si tak môže uplatniť NČZDD vo výške 3 638,25 €.

Pri uplatnení nároku na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka u daňovníka (dôchodcu), ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku podľa § 11 ods. 6 ZDP alebo mu bol tento dôchodok spätne priznaný k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období sa uplatňuje špecifický postup. Daňovník (dôchodca), ktorý bol na začiatku zdaňovacieho obdobia, t. j. k 1. 1. 2022 poberateľom dôchodku, si nemohol počas roka 2022 uplatňovať nárok na mesačnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.

Ak dôchodca poberal dôchodok k 1. 1. 2022 (príp. aj skôr) alebo mu bol dôchodok priznaný spätne k 1. 1. 2022 (príp. skôr), tak po uplynutí kalendárneho roka má nárok na NČZDD, ale len vo výške rozdielu medzi vypočítanou daňovou úľavou na daňovníka (ktorej výška je závislá od základu dane plynúceho z aktívnych príjmov daňovníka) a vyplateným ročným úhrnom dôchodku. Ak je ročný úhrn vyplateného dôchodku vyšší ako vypočítaná daňová úľava na daňovníka, nárok na nezdaniteľné minimum dôchodcovi ako daňovníkovi nevznikne

Ing. Iveta Matlovičová