Nezdaniteľná časť základu dane
na daňovníka (dôchodcu)

Nezdaniteľné časti základu dane upravuje § 11 zákona č. 595/­2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“). Pri uplatnení nároku na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka u daňovníka (dôchodcu), ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku podľa § 11 ods. 6 ZDP alebo mu bol tento dôchodok spätne priznaný k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období sa uplatňuje špecifický postup.

Definícia zamestnanca (dôchodcu) na daňové účely

Daňovník (dôchodca), ktorý bol na začiatku zdaňovacieho obdobia, t. j. k 1. 1. 2023 poberateľom dôchodku, si nemohol počas roka 2023 uplatňovať nárok na mesačnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ak dôchodca poberal dôchodok k 1. 1. 2023 (príp. aj skôr) alebo mu bol dôchodok priznaný spätne k 1. 1. 2023 (príp. skôr), tak po uplynutí kalendárneho roka má nárok na NČZDD, ale len vo výške rozdielu medzi vypočítanou daňovou úľavou na daňovníka (ktorej výška je závislá od základu dane plynúceho z aktívnych príjmov daňovníka) a vyplateným ročným úhrnom dôchodku, t. j.:

NČZD dôchodcu = vypočítaná NČZDD – vyplatený ročný úhrn dôchodku

Ak je ročný úhrn vyplateného dôchodku vyšší ako vypočítaná daňová úľava na daňovníka, nárok na nezdaniteľné minimum dôchodcovi ako daňovníkovi nevznikne. U daňovníka (dôchodcu) výška ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka závisí nielen od dosiahnutého základu dane z aktívnych príjmov, ale aj od druhu a výšky vyplateného dôchodku, a od dátumu, od ktorého bol dôchodok priznaný.

Pod pojmom dôchodok na daňové účely sa v súvislosti s ustanovením § 11 ods. 6 ZDP rozumie:

•    starobný dôchodok zo sociálneho poistenia podľa zákona č. 461/­2003 Z. z.,

•    predčasný starobný dôchodok zo sociálneho poistenia podľa zákona č. 461/­2003 Z. z.,

•    dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia podľa zákona č. 43/­2004 Z. z.,

•    dôchodok zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu,

•    výsluhový dôchodok a obdobný výsluhový dôchodok zo zahraničia podľa zákona č. 328/­2002 Z. z.,

•    vyrovnávací príplatok, ktorý je upravený zákonom č. 140/­2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/­2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Skutočnosť, že je zamestnanec poberateľom dôchodku na začiatku zdaňovacieho obdobia, oznámi zamestnanec (dôchodca) zamestnávateľovi len raz, napr. pri nástupe do zamestnania, príp. v tom prípade, ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Ak sa daňovník stane poberateľom niektorého z dôchodkov podľa § 11 ods. 6 ZDP počas zdaňovacieho obdobia (t. j. po 1. 1.), na výšku priznaného dôchodku sa neprihliada a pri uplatňovaní NČZDD za príslušné zdaňovacie obdobie sa postupuje ako u daňovníkov, ktorí nie sú poberateľmi dôchodkov; výška dôchodku sa na daňové účely bude brať do úvahy až pri podávaní daňového priznania za nasledujúce zdaňovacie obdobie, t. j. keď daňovník už bude k 1. 1. poberateľom dôchodku.

Výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (dôchodcu)

za rok 2023 závisí od výšky životného minima, od výšky základu dane daňovníka z príjmu zo závislej činnosti a ak ide o zamestnanca, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia súčasne poberateľom dôchodkovej dávky, aj od vyplatenej výšky tejto dôchodkovej dávky; ak je základ dane vyšší ako je zákonom určený limit, dochádza ku kráteniu nezdaniteľnej časti na daňovníka.

Krátenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (dôchodcu) pre rok 2023

*   pod pojmom dôchodok sa rozumie starobný dôchodok, vyrovnávací príplatok alebo predčasný starobný dôchodok zo sociálneho poistenia, dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia, dôchodok zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhový dôchodok alebo obdobný dôchodok zo zahraničia.

Na daňové účely sa do úhrnu vyplateného dôchodku u poberateľa starobného a predčasného starobného dôchodku nezapočítava vdovecký, príp. vdovský dôchodok; a ani vianočný príspevok, ani 13. dôchodok, ktorý sa považuje za štátnu sociálnu dávku. Naopak do úhrnu dôchodku sa započíta minimálny dôchodok a vyrovnávací príplatok. Vyrovnávací príplatok sa v súlade s § 69b zákona o sociálnom poistení priznáva len poistencovi, ktorému už bol priznaný starobný dôchodok; dôvodom poskytovania vyrovnávacieho príplatku je kompenzácia negatívnych dôsledkov rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Za dôchodcu sa na daňové účely od 1. 1. 2005 nepovažujú poberatelia výsluhových príspevkov (dávka poskytovaná podľa § 31 zákona č. 328/­2002 Z. z.). Od 1. 1. 2005 majú nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Táto zmena bola opodstatnená, pretože výsluhové príspevky už nie sú oslobodené od dane, ale považujú sa za zdaniteľný príjem.

Spätné priznanie dôchodku

Ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo výsluhový dôchodok k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia, t. j. k 1. 1. 2021 alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, t. j. k 1. 1. predošlých rokov, daňovník, ktorý si počas týchto rokov uplatňoval nárok na NČZDD, je povinný podať za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie (§ 32 ods. 11 ZDP) a to bez ohľadu na to, či za uvedené zdaňovacie obdobia:

•    podal daňové priznanie alebo

•    mu zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie.

Ak podá daňovník dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, tak správca dane neuplatní voči daňovníkovi sankcie podľa § 155 a § 156 zákona č. 563/­2009 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“).

Pre povinnosť podať za predchádzajúce zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie z dôvodu spätného priznania dôchodku je rozhodujúce, či bol dôchodok priznaný spätne k začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia, t. j. k 1. 1. príslušného kalendárneho roka. Lehota na podanie dodatočného daňového priznania je do konca mesiaca nasledujúceho po zistení tejto skutočnosti (rozhodnutie o spätnom priznaní dôchodku), t. j. v lehote ustanovenej v daňovom poriadku.

Invalidný dôchodok a daňová úľava na daňovníka

Poberatelia iných druhov dôchodkov ako dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP (napr. poberatelia sirotského, vdovského, invalidného dôchodku) majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka rovnako ako daňovníci, ktorí nie sú poberateľmi dôchodku podľa § 11 ods. 6 ZDP, pričom sa zohľadňuje iba výška dosiahnutého základu dane daňovníka z aktívnych príjmov.

Keďže invalidný dôchodok nie je uvedený v § 11 ods. 6 ZDP, poberateľ invalidného dôchodku má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v plnej výške. Ak poberateľ invalidného dôchodku dosiahne dôchodkový vek, môže požiadať Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku. V prípade, ak po dosiahnutí dôchodkového veku o priznanie starobného dôchodku nepožiada a bude naďalej poberať invalidný dôchodok, a preto bude mať právo na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.

Poberanie invalidného dôchodku nemá vplyv na uplatnenie daňovej úľavy na daňovníka okrem prípadov, ak poberateľ invalidného dôchodku:

•    dosiahol dôchodkový vek pred 1. 1. 2004 (najmenej 60 rokov, ak ide o muža alebo najmenej 57 rokov, ak ide o ženu), kedy sa invalidný dôchodok od 1. 1. 2005 začal považovať automaticky za starobný dôchodok [§ 263 ods. 9 novely č. 721/­2004 Z. z. zákona o sociálnom poistení)] – t. j. daňovník nemá od 1. 1. 2005 nárok na daňovú úľavu na daňovníka

•    dosiahol dôchodkový vek v období od 1. 8. 2006 do 31. 12. 2007, invalidný dôchodok sa odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku považuje za starobný dôchodok [§ 293m novely č. 310/­2006 Z. z. zákona o sociálnom poistení)] – t. j. daňovník nemá odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku nárok na daňovú úľavu na daňovníka.

Počnúc 1. 1. 2008 to však neplatí pre tých poberateľov invalidného dôchodku, ktorí dosiahli dôchodkový vek po 1. 1. 2008. Ak títo poberatelia invalidného dôchodku nepožiadajú o priznanie starobného dôchodku, naďalej sa považujú za poberateľov invalidného dôchodku, t. j. po dovŕšení dôchodkového veku sa invalidný dôchodok nepovažuje automaticky za starobný dôchodok a daňovník má nárok na daňovú úľavu na daňovníka [Poznámka: Starobný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok podľa zákona účinného pred 1. 1. 2008, sa považuje aj po 31. 12. 2007 za starobný dôchodok (novela č. 555/­2007 Z. z. zákona o sociálnom poistení].

Minimálna výška dane a dôchodca

Povinnosť podať daňové priznanie zamestnancovi vzniká, ak nepožiada alebo nemôže požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, a dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP, t. j. zdaniteľné príjmy presiahli sumu 2 461,41 €. Ak však ide o daňovníkov (dôchodcov), ktorým, z dôvodu nízkeho príjmu, povinnosť podať daňové priznanie nevzniká, oplatí sa im ho podať dobrovoľne. Ide o inštitút minimálnej dane podľa § 46a ZDP, kde platí, že ak je zdaniteľný príjem zo závislej činnosti (napr. z pracovného pomeru, z dohody) najviac vo výške 2 461,41 €, zaplatené preddavky na daň sa daňovníkovi vrátia formou daňového preplatku.

Princíp inštitútu minimálnej dane spočíva v tom, že ak daňovník podá daňové priznanie, podľa § 46a ZDP sa daň nevyrubí a neplatí, ak:

•    si daňovník neuplatňuje daňový bonus, a súčasne

•    daňová povinnosť nepresiahne 17 € alebo celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP, t. j. za rok 2023 nepresiahnu sumu 2 461,41 €.

Daňová povinnosť je potom nula a daňový preplatok je vo výške preddavkov na daň, ktoré daňovníkovi zrazil jeho zamestnávateľ počas roka 2023. Tento daňový preplatok vráti správca dane daňovníkovi do 40 dní po termíne na podanie daňového priznania.

Ustanovenie § 46a ZDP sa nevzťahuje na výšku dane vypočítanú v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň, pretože daň vypočítaná v ročnom zúčtovaní sa nepovažuje za vyrubenú. Vyrubenie dane upravuje zákon č. 563/­2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Hranicu príjmov vo výške 2 461,41 € nemá zmysel „sledovať“ u daňovníkov, ktorí majú nárok na daňovú úľavu na daňovníka (t. j. tí, ktorí nie sú k 1. 1. 2023 poberateľmi starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia), pretože u nich sa daň automaticky nevyrubí a ani ju neplatia pri zdaniteľných príjmoch do tejto zákonom ustanovenej hranice. Výšku príjmov má pre opodstatnenie sledovať len u vyššie uvedenej skupiny dôchodcov.

Z uvedeného teda vyplýva, že ak dôchodca poberal [od 1. 1. 2023 (resp. aj skôr)] starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo výsluhový dôchodok, a zároveň mal v roku 2023 vyplatený zdaniteľný príjem zo závislej činnosti (napr. z pracovného pomeru, z dohody) najviac vo výške 2 461,41 € (poznámka: do uvedenej hranice sa nezapočítavajú príjmy, z ktorých bola vybraná daň zrážkou), nevzniká mu za rok 2023 povinnosť podať daňové priznanie. Ak však dôchodca pracoval počas roka ako zamestnanec a z vyplateného príjmu platil preddavky na daň, je pre neho výhodné (dobrovoľne) daňové priznanie k dani z príjmov FO typu A podať.

V podanom daňovom priznaní dôchodcovi vznikne daňový preplatok a daňový úrad mu vráti tento daňový preplatok na základe jeho žiadosti, ktorá je súčasťou daňového priznania. Daňový preplatok sa vráti iba v prípade, že je väčší ako 5 €. Ak tento daňový preplatok je menší ako 5 €, nevzniká nárok na jeho vrátenie.

RADA!

Ak si dôchodca počas roka neuplatnil u zamestnávateľa nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, resp. na ňu nemal ani nárok, a jeho zdaniteľné príjmy „v hrubom“ nepresiahli sumu 2 461,41 €, po podaní daňového priznanie mu bude celá zrazená daň daňovým úradom vrátená. Inštitút minimálnej dane si môže uplatniť aj dôchodca – daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.

Ing. Iveta Matlovičová