Nevyplatená mzda na konci roka

Nárok na mzdu patrí medzi základné práva zamestnanca, pričom zásadným garančným ustanovením nároku na mzdu je § 118 ods. 1 zákona č. 311/­2001 Z. z. Zákonníka práce v z.n.p. (ďalej iba „Zákonník práce“). Z uvedeného ustanovenia súčasne vyplýva, že v čase, kedy zamestnanec prácu nevykonáva, mu nemôže vzniknúť nárok na mzdu (s výnimkou ustanovenou prostredníctvom § 122 ods. 3 Zákonníka práce). V prípade zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou sa totiž ustanovuje, že tomuto zamestnancovi sa z titulu sviatku mesačná mzda nekráti, aj keď z dôvodu sviatku nepracoval.

Mzda ako taká predstavuje peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.

Naopak, za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, príspevok na stravovanie podľa § 152 ods. 3 a 8 Zákonníka práce, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 Zákonníka práce a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa Zákonníka práce, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Splatnosť a výplata mzdy

Zamestnávateľ je povinný vyplácať mzdu v deň určený na výplatu v zmysle pracovnej zmluvy alebo kolektívnej zmluvy alebo vo výplatných termínoch oznámených podľa § 47a ods. 1 písm. d) Zákonníka práce, a to počas pracovného času a na pracovisku, s výnimkou prípadu, že sa v pracovnej zmluve so zamestnancom dohodol iný čas alebo iné miesto výplaty mzdy. Výplatný termín sa v zmysle § 43 ods. 2 a 3 a § 44 ods. 1 Zákonníka práce uvádza ako jedna z podstatných podmienok v pracovnej zmluve, prípadne v písomnom oznámení zamestnancovi [viď § 47a ods. 1 písm. d) Zákonníka práce]. Pritom postačuje uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy, ak táto obsahuje ustanovenia o výplatnom termíne.

Zamestnanec, ktorý nevykonáva prácu na pracovisku zamestnávateľa, ale podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve vykonáva dohodnutú prácu doma alebo na inom dohodnutom mieste v pracovnom čase, ktorý si sám rozvrhol (tzv. domácky zamestnanec), sa môže so zamestnancom dohodnúť na výplate mzdy formou výplaty za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce.

Ak sa zamestnanec z vážnych dôvodov nemôže dostaviť pre výplatu, alebo zamestnanec pracuje na vzdialenom pracovisku, je zamestnávateľ povinný zaslať mzdu zamestnancovi na svoje nebezpečenstvo a náklady tak, aby mzda bola doručená zamestnancovi v deň určený na jej výplatu, prípadne najneskôr v najbližší nasledujúci pracovný deň. Zamestnanec sa však môže dohodnúť so zamestnávateľom na inom spôsobe výplaty. Zamestnanec má možnosť dohodnúť odloženie výplaty na ďalší deň, písomne splnomocniť inú osobu na prevzatie výplaty, alebo dohodnúť zasielanie svojej mzdy na ním určený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike.

Zákonník práce umožňuje, aby zamestnávateľ poskytoval medzi výplatnými termínmi zamestnancom preddavok na mzdu v dohodnutých termínoch. Táto dohoda už nemusí byť priamo súčasťou pracovnej zmluvy alebo kolektívnej zmluvy. Zákonník práce garantuje zamestnancovi termín, do kedy musí zamestnávateľ vyplatiť za vykonanú prácu mzdu. Mzda je vo všeobecnosti v zmysle § 129 ods. 1 Zákonníka práce splatná pozadu za mesačné obdobie, ak nie je v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve dohodnuté inak. Zamestnancovi musí byť mzda vyplatená najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca s výnimkou prípadu, že sa v pracovnej zmluve alebo kolektívnej zmluve nedohodlo iné obdobie. Napríklad, mzda za prácu vykonávanú v mesiaci december 2023 musí byť vyplatená najneskôr do 31. januára 2024, ak nie je obdobie splatnosti mzdy vyslovene inak dohodnuté.

Zamestnávateľovi sa ukladá povinnosť vyplatiť zamestnancovi mzdu, ktorá je splatná počas dovolenky, ešte pred nástupom zamestnanca na dovolenku. Túto povinnosť má však zamestnávateľ len v prípade, že o takýto postup zamestnanec požiada. Obdobne je zamestnávateľ povinný vyplatiť zamestnancovi mzdu za predchádzajúce mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru s výnimkou prípadu, že sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodli na inom riešení, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

Zamestnávateľ je povinný, po vykonaní zrážok podľa § 131 Zákonníka práce, poukázať mzdu alebo jej časť určenú zamestnancom na ním určený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike v prípadoch, ak o to zamestnanec písomne požiada alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom na takom postupe dohodnú. Zamestnávateľovi sa súčasne ukladá zabezpečiť, aby zamestnancovi boli peňažné prostriedky pripísané na ním určený účet najneskôr v deň určený na výplatu. Zamestnanec môže v tejto súvislosti požiadať zamestnávateľa, aby mu zasielal časti mzdy aj na viac účtov, ktoré si zamestnanec sám určil.

Koniec roka verzus nevyplatená mzda

Problematika nevyplatených miezd za predchádzajúce zdaňovacie obdobie (kalendárny rok) vyvstáva na povrch predovšetkým na prelome kalendárnych rokov resp. zdaňovacích období. V praxi v tomto období vznikajú problémy predovšetkým pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, ako aj pri vystavovaní potvrdení o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti a zrazených preddavkov na daň. Problém nastáva práve vtedy, keď zamestnávateľ mzdy zúčtuje, odvedie preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti, no mzdu zamestnancom v skutočnosti nevyplatí.

Tento problém sa dotýka všetkých druhov príjmov zo závislej činnosti v zmysle § 5 zákona č. 595/­2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“). Riešenie uvedenej problematiky je pritom veľmi jednoduché. Predovšetkým je nevyhnutné poznamenať, že príjmy zo závislej činnosti sa zdaňujú v čase plnenia – a to tak voči zamestnancom ako aj daňovým úradom. To znamená, že tieto príjmy podliehajú zdaneniu v čase skutočnej výplaty, pripísania k dobru alebo inej forme plnenia. Nemalo by teda dochádzať k situáciám, že príjem nebol vyplatený, ale preddavok na daň bol zrazený a aj odvedený príslušnej inštitúcii. Toto je totiž zásadná chyba a na takýto nesprávny postup následne nadväzujú ostatné problémy.

Ak príjem zo závislej činnosti nie je v skutočnosti vyplatený, preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti sa nezráža a teda ani neodvádza príslušnému správcovi dane, pretože k plneniu v skutočnosti nedošlo.

V zmysle ustanovenia § 35 ods. 3 zákona o dani z príjmov vyplýva, že mesačný preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na skutočnosť, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti tak nemožno zraziť zo mzdy, ktorá je len zaúčtovaná v účtovníctve zamestnávateľa a nie je skutočne vyplatená zamestnancovi. To znamená, že ak sa napr. mzda vyplatí dva roky pozadu, zdaní sa v čase skutočného vyplatenia, pričom nie je podstatné to, že sa týka predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o dani z príjmov ďalej platí, že ak platiteľ dane (zamestnávateľ) vykonáva vyúčtovanie miezd mesačne, zrazí preddavok pri vyúčtovaní mzdy za uplynulý kalendárny mesiac.

Výnimka existuje pri nepeňažnom charaktere príjmu zo závislej činnosti, pretože v takom prípade zraziť preddavok na daň nie je z čoho vykonať. V takýchto prípadoch sa preddavok na daň sa zrazí dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení alebo sa daň vyrovná pri ročnom zúčtovaní alebo pri podaní daňového priznania, alebo ak zamestnancovi nevznikne povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 zákona o dani z príjmov, daň sa v termíne na podanie daňového priznania považuje za vysporiadanú. Ani v uvedených prípadoch teda zrážku preddavku na daň nerealizuje zamestnávateľ daňovému úradu už pri zaúčtovaní mzdového nákladu. Zrážka preddavku na daň je viazaná vždy na skutočnú výplatu. Odvod preddavku na daň nastáva potom v nadväznosti na uvedené najneskôr do piatich dní po dni výplaty.

Z pohľadu zamestnávateľa predstavuje mzda daňovo uplatniteľný náklad už pri jej zúčtovaní – t. j. bez ohľadu na jej skutočné vyplatenie [viď § 19 ods. 2 písm. c) bod 6 zákona o dani z príjmov].

Z pohľadu zamestnanca je však v uvedenej súvislosti nevyhnutné pripomenúť ustanovenie § 4 ods. 3 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 spomínaného právneho predpisu plynúce daňovníkovi najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sú súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie. To znamená, že čo „neplynulo“ zamestnancovi do tohto dátumu (príjem, ktorý mu nebol fyzicky vyplatený), nemožno zahrnúť do zdaniteľných príjmov zamestnanca za predchádzajúci rok. Príjem, ktorý bol zamestnancovi len zúčtovaný, ale nevyplatený do 31. januára nasledujúceho roka, sa nemôže zahrnúť do ročného zúčtovania preddavkov na daň zo závislej činnosti za rok predchádzajúci, rovnako ako ani do potvrdenia o zdaniteľnom príjme. Keď sa tento príjem v skutočnosti vyplatí, vtedy sa zdaní, odvedie preddavok na daň a zahrnie do zdaniteľných príjmov príslušného zdaňovacieho obdobia.

Bohužiaľ v praxi sa častokrát stáva, že zamestnávateľ uvedený postup nerešpektuje, čo má za následok nasledujúce skutočnosti:

•    zamestnancovi je zdanený z príjmu, ktorý mu v skutočnosti neplynul (nie je dôležité z pohľadu zamestnanca, v ktorom roku sú príjmy zaúčtované v účtovníctve, resp. v ktorom roku sú u zamestnávateľa daňovo uplatniteľné),

•    nesprávne vyplnené štatistické výkazy v zmysle § 39 ods. 9 zákona o dani z príjmov (t. j. mesačné prehľady a ročné hlásenia).

V uvedenej súvislosti je namieste otázka, ako má zamestnávateľ postupovať, ak sa spomínaný zákonný postup nedodržal (t. j. ak zamestnávateľ započíta do ročného zúčtovania preddavkov na daň zo závislej činnosti za rok 2023 alebo do potvrdenia o zdaniteľných príjmoch zahrnul i príjmy, ktoré zamestnancom za rok 2023 do konca januára 2024 nevyplatí).

Pokiaľ zamestnávateľ zamestnancom vykoná ročné zúčtovanie za rok 2023, chybu opraví sám. Postupuje podľa § 40 ods. 1 zákona o dani z príjmov. To znamená, že zrejme zamestnancom vyjde nižšia daň za rok 2023, pričom preplatok na dani by mu mal vrátiť ak neuplynula lehota podľa § 69 zákona č. 563/­2009 Z. z. o správe daní v z.n.p. (ďalej iba „Daňový poriadok“) – t. j. najneskôr po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom preplatok vznikol. O vrátený preplatok na dani zníži najbližší odvod preddavkov na daň svojmu správcovi dane. Pri náprave chýb vzniká potom aj problém v rámci mesačných prehľadov a ročných hlásení v zmysle § 39 ods. 9 zákona o dani z príjmov, ktoré sú automaticky nesprávne z titulu chybnej zrážky preddavkov na daň. Tieto chyby by sa mali vykompenzovať v nasledujúcich prehľadoch v rámci údajov týkajúcich sa nedoplatkov a preplatkov na dani za predchádzajúce zdaňovacie obdobia.

V prípadoch zamestnancov, ktorí podávajú daňové priznania a bolo im vystavené potvrdenie obsahujúce nesprávne údaje, je možné zamestnávateľom odporučiť vystaviť zamestnancom bezodkladne nové potvrdenie (označiť ho ako opravné). Zamestnancom potom iné neostáva, len podať na daňový úrad dodatočné daňové priznanie, ku ktorému priložia aktuálne (správne) potvrdenia. Do osobitných záznamov daňovníka na konci priznania je potom treba uviesť, že k chybe došlo z viny zamestnávateľa.

Opravy chýb zavinených zamestnávateľom

•    Oprava nesprávne zrazeného preddavku a dane v prospech zamestnanca

Ak zamestnávateľ zrazí zamestnancovi vyššiu daň (pri vykonaní ročného zúčtovania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie), ako bol povinný, vráti tomuto zamestnancovi preplatok dane do piatich rokov od konca roka, v ktorom preplatok vznikol (bolo vykonané ročné zúčtovanie). O vrátený preplatok dane zníži zamestnávateľ ďalší nasledujúci odvod preddavkov na daň správcovi dane.

Ak zamestnávateľ v bežnom zdaňovacom období zrazí zamestnancovi preddavok na daň v sume vyššej ako bol povinný, vráti tomuto zamestnancovi vzniknutý preplatok na preddavkoch na daň v nasledujúcom kalendárnom mesiaci najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka ak mu do tohto termínu nebolo vykonané ročné zúčtovanie alebo ak nepodal daňové priznanie. O vrátený preplatok na preddavku na daň zníži zamestnávateľ ďalší nasledujúci odvod preddavkov na daň správcovi dane.

•    Opravy nesprávne zrazeného preddavku alebo dane v neprospech zamestnanca

V takomto prípade je postup zamestnávateľa voči zamestnancovi nasledovný:

•    Ak zamestnávateľ nezrazil zamestnancovi daň, ktorú mal zraziť vo výške stanovenej zákonom (zrazil nižšiu daň), môže ju dodatočne zraziť iba vtedy, ak od doby, keď bola daň nesprávne zrazená (v ročnom zúčtovaní) neuplynula lehota 5 rokov (viď § 69 Daňového poriadku).

•    Ak zamestnávateľ nezrazil v priebehu zdaňovacieho obdobia zamestnancovi preddavok na daň vo výške podľa zákona o dani z príjmov (t. j. zrazil preddavok nižší ako mal), môže tento nedoplatok na preddavku dodatočne zraziť v nasledujúcom kalendárnom mesiaci najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka,

•    Ak zamestnávateľ priznal a vyplatil vyššiu sumu daňového bonusu ako bol podľa zákona povinný vyplatiť, môže ju dodatočne vybrať od zamestnanca zvýšením preddavku na daň alebo zvýšením dane len v prípade, ak od doby, keď nesprávne priznal alebo vyplatil daňový bonus vo vyššej sume neuplynula lehota 5 rokov (§ 69 Daňového poriadku).

•    Dodatočne zrazenú alebo vybratú daň alebo preddavok na daň podľa § 40 ods. 3 a ods. 4 zákona o dani z príjmov zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň, ak neuplatní postup podľa § 35 ods. 7 zákona o dani z príjmov alebo ak dodatočne vybratú sumu rozdielu daňového bonusu podľa § 40 ods. 3 a ods. 4 zákona o dani z príjmov nepoužije na priznanie daňového bonusu inému zamestnancovi.

•    Ak nemôže zamestnávateľ chyby opraviť, napr. z dôvodu, že zamestnancovi už mzdu nevypláca, nedoplatok dane vyberie správca dane – daňový úrad miestne príslušný podľa trvalého pobytu zamestnanca. Zamestnávateľ v tomto prípade zašle všetky potrebné doklady do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala, alebo keď ju zamestnávateľ zistil. Zamestnanec je povinný daňový nedoplatok vzniknutý jeho zavinením vrátane úroku z omeškania alebo sumu rozdielu daňového bonusu vrátane úroku z omeškania uhradiť miestne príslušnému správcovi dane najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom správca dane úkon vykonal alebo v ktorom bolo rozhodnutie o tomto daňovom nedoplatku alebo sume rozdielu daňového bonusu zamestnancovi doručené. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, a správca dane tento postup nepoužijú, ak sa daňový nedoplatok alebo suma rozdielu daňového bonusu rovná 5 eur alebo je nižšia ako 5 eur, ale len ak daňovník nevyužije možnosť podať vyhlásenie podľa § 50 zákona o dani z príjmov.

•    Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odviedol preddavky na daň vyššou sumou, ako bol povinný odviesť, a nemôže o túto sumu znížiť odvod preddavkov na daň, požiada správcu dane o vrátenie tejto sumy. Správca dane vráti sumu naviac zaplatených preddavkov na daň vtedy, ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nemohol o túto sumu znížiť odvod preddavkov na daň a odviedol všetky preddavky na daň v správnej sume. Rovnaký postup sa môže uplatniť aj v prípade rozdielu vyplývajúceho z ročného zúčtovania. Správca dane vráti požadovanú sumu zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, do jedného mesiaca od doručenia žiadosti. Voči správcovi dane nebude v prípade opravy nesprávne zrazeného preddavku alebo dane v neprospech zamestnanca zamestnávateľ opravovať pôvodný prehľad za mesiac, v ktorom bola daň (preddavok na daň) nesprávne zrazená, ale uvedenú opravu (skutočnosť) zahrnie do tlačiva Prehľad za mesiac, v ktorom opravu vykonal.

Opravy chýb zavinených zamestnancom

Ak zamestnávateľ zavinením zamestnanca zrazil daň v nesprávnej výške alebo nezrazil vôbec, zrazí ju vrátane príslušenstva dodatočne do piatich rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k nesprávnemu zdaneniu. Ak zamestnávateľ zavinením zamestnanca prizná a vyplatí daňový bonus vo vyššej sume, vyberie ho vrátane príslušenstva od zamestnanca ak neuplynula lehota piatich rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k nesprávnemu uplatneniu daňového bonusu.

Ak v takomto prípade nemôže zamestnávateľ chyby opraviť, napr. z dôvodu, že zamestnancovi už mzdu nevypláca, nedoplatok dane vyberie správca dane – daňový úrad miestne príslušný podľa trvalého pobytu zamestnanca. Zamestnávateľ v tomto prípade zašle všetky potrebné doklady do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala, alebo keď ju zamestnávateľ zistil. Dodatočne vybratú daň, dodatočne vybratý preddavok na daň, ako aj dodatočne zrazený daňový bonus odvedie správcovi dane v tom mesiaci, v ktorom bola oprava chyby vykonaná. Uvedené sumy zahrnie aj do správcovi dane predkladaného tlačiva „prehľad“ v príslušnom mesiaci, v ktorom boli sumy skutočne zrazené.

Zamestnávateľ neopravuje pôvodný prehľad za mesiac, v ktorom bola daň (preddavok na daň) nesprávne zrazená, ale opravy chýb zahrnie do prehľadu za ten kalendárny mesiac, v ktorom tieto chyby opravil.

RADA!

Ak sa príjem bude zdaňovať v čase výplaty, k uvedeným problémom nebude dochádzať. To znamená, že príjem, ktorý nebol v zdaňovacom období – kalendárnom roku 2023 zamestnancovi vyplatený (do 31. januára 2024), sa na účely vyrovnania celoročnej daňovej povinnosti do úvahy neberie. Zohľadní sa v čiastkovom základe dane z príjmov zo závislej činnosti v tom zdaňovacom období (kalendárnom roku), v ktorom sa vyplatí.

Ing. Ján Mintál

§ 50 zákona č. 595/2003 Z. z., o dani z príjmov

Použitie podielu zaplatenej dane na osobitné účely

(1) Daňovník, ktorý je

a) fyzickou osobou, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania alebo na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle predloženom správcovi dane do 30. apríla po skončení zdaňovacieho obdobia, ak ide o daňovníka, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,vykonal ročné zúčtovanie, že podiel zaplatenej dane do výšky 2 % sa má poukázať ním určenej právnickej osobe podľa odseku 4 (ďalej len „prijímateľ“) alebo že sa má prijímateľovi poukázať podiel zaplatenej dane do výšky 3 %, ak ide o daňovníka, ktorý v zdaňovacom období, ktorého sa vyhlásenie týka, vykonával dobrovoľnícku činnosť podľa osobitného predpisupočas najmenej 40 hodín v zdaňovacom období a predloží o tom písomné potvrdenie podľa osobitného predpisu;ak tento daňovník uplatňuje postup podľa § 33 alebo § 33a, alebo § 33 a 33a, za zaplatenú daň sa považuje zaplatená daň znížená o daňový bonus podľa § 33, alebo zaplatená daň znížená o daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a alebo zaplatená daň znížená o daňový bonus podľa § 33 a o daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a, 136f) 59k)

b) právnickou osobou, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane do výšky 2 % sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa odseku 4, ak v zdaňovacom období, ktorého sa vyhlásenie týka alebo najneskôr v lehote na podanie tohto daňového priznania daroval finančné prostriedky najmenej vo výške zodpovedajúcej 0,5 % zaplatenej dane ním určeným daňovníkom, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie,na účely vymedzené v odseku 5; ak daňovník neposkytol tieto finančné prostriedky ako dar najmenej vo výške 0,5 % zaplatenej dane, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa odseku 4 len do výšky 1 % zaplatenej dane. ⁶⁷⁾

(2) Podiel zaplatenej dane podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje podľa § 47 a je najmenej

a) 3 eurá, ak je daňovníkom fyzická osoba,

b) 8 eur pre jedného prijímateľa, ak je daňovníkom právnická osoba.

(2) Podiel zaplatenej dane podľa odseku 1 je najmenej

a) 3,32 eura, ak daňovníkom je fyzická osoba,

b) 8,30 eura pre jedného prijímateľa, ak daňovníkom je právnická osoba.

(3) Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa platí daň, ktoré je súčasťou daňového priznania alebo uvedené na tlačive podľa odseku 1 písm. a) (ďalej len „vyhlásenie“) obsahuje

a) označenie daňovníka, ktorý podáva vyhlásenie v rozsahu

1. meno, priezvisko, rodné číslo, adresu trvalého pobytu, telefónne číslo, ak ho daňovník uvedie, ak ide o vyhlásenie predkladané daňovníkom fyzickou osobou,

2. názov, adresu sídla, právnu formu, identifikačné číslo daňovníka, ak ide o vyhlásenie predkladané daňovníkom právnickou osobou,

b) sumu zodpovedajúcu podielu zaplatenej dane,

c) zdaňovacie obdobie, ktorého sa vyhlásenie týka,

d) identifikačné údaje prijímateľa alebo prijímateľov podľa odseku 4 v rozsahu názov a identifikačné číslo organizácie, pričom názov má iba informatívny charakter,

e) sumu pripadajúcu na každého prijímateľa.

(4) Podiel zaplatenej dane možno poskytnúť prijímateľovi, ktorým je

a) občianske združeniealebo organizačná jednotka združenia, ^{137) 136ah)}