Blíži sa záver kalendárneho roka 2013 a pre mnohé účtovné jednotky aj záver účtovného obdobia a blíži sa teda aj termín zostavovania účtovných závierok. Pred zostavením účtovnej závierky musia účtovné jednotky zaúčtovať mnoho účtovných prípadov charakteristických pre túto časť účtovného obdobia. O aké prípady ide z pohľadu účtovníctva?

Závierkové účtovné prípady

sa účtujú ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Ak sa účtovná závierka zostavuje k 31.12. kalendárneho roka, potom pôjde o účtovné prípady, ktoré sa uskutočnili k tomuto dátumu. Ako upravujúce závierkové účtovné prípady sa účtujú také účtovné prípady, ktoré nastali počas zostavovania účtovnej závierky, ale ktoré časovo a vecne súvisia s účtovným obdobím, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje. Deň zostavenia účtovnej závierky je deň, kedy sa fyzicky účtovná závierka zostaví a to je spravidla neskorší deň, ako deň, ku ktorému sa zostavuje, pretože proces zostavenia účtovnej závierky vyžaduje určité časové obdobie. Za účtovné obdobie roka 2013, ak sa účtovná závierka zostavuje k 31. 12. 2013, potom deň, ku ktorému musí byť zostavená a odovzdaná príslušnému správcovi dane je 31. marec 2014, z čoho vyplýva, že účtovnú závierku môžu účtovné jednotky zostavovať takmer 3 mesiace po skončení účtovného obdobia.

Súvisiace predpisy:

1. Zákon č. 431/2002 Z.z. o účtov­níctve v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o účtovníctve) a
2. Opatrenie MF SR č. 23 054/2002–92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len postupy účtovania).

Závierkové účtovné prípady sú definované v § 2a postupov účtovania. Závierkové účtovné prípady, sú prípady, ktoré sa účtujú ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje. Ide o účtovanie takých účtovných prípadov, ktorými sa zabezpečí úplnosť účtovníctva bežného účtovného obdobia a v účtovnej závierke sa tak vykážu pravdivé údaje o majetku, záväzkoch, vlastnom imaní, nákladoch, výnosoch a výsledku hospodárenia.
Medzi závierkové účtovné prípady patrí aj účtovanie

– nevyfakturovaných pohľadávkach a
– nevyfakturovaných záväzkoch.

Nevyfakturované pohľadávky

Podľa § 48 ods. 3 postupov účtovania, ak do dňa zostavenia účtovnej závierky nie je vystavený účtovný doklad pre dlžníka, výška pohľadávky sa určí napríklad na základe zmluvy alebo iného dokladu a pohľadávka sa účtuje na príslušných účtoch pohľadávok, s ktorými súvisí a vedie sa na samostatnom analytickom účte.

Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa účtujú upravujúce závierkové účtovné prípady, napríklad, ak do dňa zostavenia účtovnej závierky účtovná jednotka získala informáciu o výške tržby z predaja majetku, ktorý účtovná jednotka predala pred dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Z uvedeného vyplýva, že pôjde o také účtovné prípady, ktoré sa uskutočnili, ale nie je vystavený účtovný doklad pre dlžníka. Na ťarchu účtu pohľadávok s použitím samostatného analytického účtu sa zúčtujú sumy, ktorých výšku účtovná jednotka určí napríklad na základe zmluvy alebo iného dokladu so súvzťažným zápisom v prospech účtu účtovej triedy 6 – Výnosy.
V praxi nevznikajú často prípady, keď nie je vystavený doklad pre dlžníka, nakoľko vo väčšine prípadov účtovný doklad vystavuje ten, komu pohľadávka vzniká, t.j. dodávateľ. Ako najčastejší príklad vyskytujúci sa v praxi možno uviesť pohľadávky za poistné plnenie, kde výšku poistného plnenia určí poskytovateľ, čiže poisťovňa; pohľadávka vzniká poistencovi.

Ak účtovná jednotka má poistený majetok proti škode,

bude účtovať nielen o poistnom, ale v prípade vzniku poistnej udalosti, aj o nároku na náhradu škody voči poisťovni. Podľa § 55 ods. 9 postupov účtovania, nárok na náhradu škody voči poisťovni sa účtuje na ťarchu účtu 378 – Iné pohľadávky so súvzťažným zápisom v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti, ak pôjde o nárok týkajúci sa škody, ktorá sa udiala v hospodárskej činnosti. Ak pôjde o nárok na náhradu škody vo finančnej oblasti, nárok sa bude účtovať v prospech účtu 668 – Ostatné finančné výnosy, a ak pôjde o nárok na náhradu škody, ktorá vznikla z mimoriadnych príčin, jej náhrada sa bude účtovať v prospech účtu 682 – Náhrady škôd.
Problémom býva účtovanie o nároku voči poisťovni na prelome účtovných období. Ak sa poistná udalosť stala ku koncu účtovného obdobia a do dňa zostavenia účtovnej závierky nebola poistná udalosť zo strany poisťovne vysporiadaná, musí účtovná jednotka o nároku účtovať v dohadnej sume. Táto povinnosť jej vyplýva z § 2a postupov účtovania (účtovanie účtovných prípadov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka v rámci závierkových alebo upravujúcich závierkových účtovných operácií) a z ustanovenia § 48 ods. 3 postupov účtovania, podľa ktorého, ak do dňa zostavenia účtovnej závierky nie je pre dlžníka vystavený doklad (v danom prípade doklad nevystavila poisťovňa), výška pohľadávky sa určí napríklad na základe zmluvy alebo iného dokladu a pohľadávka sa účtuje na príslušnom účte pohľadávky, s ktorou súvisí a vedie sa na samostatnom analytickom účte. V prípade poistného sa predpokladaná náhrada účtuje na účte 378 – Iné pohľadávky – príslušný analytický účet, ktorý si vytvorí účtovná jednotka sama, napr. 378-100 – Iné pohľadávky – náhrada od poisťovní. Sumu si tiež určí účtovná jednotka na základe predpokladu, akú sumu za poistnú udalosť obdrží (výšku sumy môže získať napr. aj priamo z poisťovne, kde sa bude informovať, akú výšku môže za poistnú udalosť očakávať).

Ak sa účtovná jednotka o skutočnej výške dozvie v termíne zostavenia účtovnej závierky (to je termín, do ktorého účtovnú závierku zostaví), bude o upresnení jej výšky účtovať ešte v rámci upravujúcich závierkových účtovných operácií.

Ak sa o skutočnej výške dozvie až po tomto dni, rozdiel z vysporiadania bude už účtovným prípadom ďalšieho účtovného obdobia.
V mnohých prípadoch si účtovná jednotka uplatňuje aj náhradu škody voči zodpovednému pracovníkovi. V tomto prípade bude náhradu škody účtovať na ťarchu účtu 335 – Pohľadávky voči zamestnancom.

Prijatá náhrada od poisťovne v bežnom účtovnom období
Zamestnanec účtovnej jednotky havaroval na služobnom vozidle v roku 2013, vznikla škoda, ktorá sa dá opravou odstrániť, poškodené vozidlo bolo odtiahnuté do servisu na opravu, servis si za opravu vyfakturoval sumu vo výške 10 000 €. Automobil bol poistený, poisťovňa vyčíslila náhradu za poškodené vozidlo vo výške 9 000 €. Náhradu od poisťovne účtovná jednotka obdržala v roku 2013.
Nakoľko vozidlo sa dá opraviť, účtovná jednotka bude účtovať o jeho oprave a bude účtovať aj o náhrade škody voči poisťovni, pretože vozidlo bolo poistené. O nároku na náhradu škody od poisťovne bude účtovná jednotka počas účtovného obdobia účtovať buď predpisovo, keď sa škoda stala, alebo až vtedy, keď účtovná jednotka obdrží náhradu od poisťovne. Ak by však náhradu do konca účtovného obdobia neobdržala a o predpise nároku na náhradu škody počas účtovného obdobia by neúčtovala, musí tak urobiť ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje v rámci závierkových, prípadne upravujúcich závierkových účtovných prípadov.

Keďže náhrada od poisťovne bola prijatá v účtovnom období roka 2013, teda v roku, v ktorom sa stala aj škoda na vozidle, náhrada od poisťovne sa zaúčtuje do výnosov tiež v roku 2013 (náklad v roku 2013, výnos v roku 2013).

Náhrada od poisťovne prijatá až v nasledujúcom účtovnom období
Zamestnanec účtovnej jednotky havaroval na služobnom vozidle, vznikla škoda, ktorá sa nedá opravou odstrániť. Automobil bol poistený a poisťovňa vyčíslila náhradu za poškodené vozidlo vo výške 9 000 €. Obstarávacia cena vozidla bola vo výške 20 000 €, doterajšie oprávky boli vo výške 10 000 €.
Pretože vozidlo sa nedá opraviť, účtovná jednotka bude účtovať o škode na vozidle vo výške zostatkovej ceny a vyradí ho z účtovníctva. Keďže havarované vozidlo bolo poistené, účtovná jednotka bude účtovať aj o náhrade škody voči poisťovni. Nakoľko haváriu zapríčinil zamestnanec, účtovná jednotka bude sumu vo výške 1 000 € vymáhať od zamestnanca.

Ak by sa škoda na vozidle ale aj na inom majetku stala na prelome účtovných období a účtovná jednotka by do konca účtovného obdobia, teda do dňa, ku ktorému zostavuje účtovnú závierku neobdržala náhradu od poisťovne, musí účtovať o náhrade škody v rámci závierkových, prípadne upravujúcich závierkových účtovných prípadov v súlade s § 2a postupov účtovania. V nasledujúcom účtovnom období bude účtovať o skutočne prijatej výške, prípadne o rozdiele, ak suma nebola určená presne. Napr. predpokladaná výška náhrady od poisťovne účtovná jednotka určila v sume 10 000 €.