Nevyčerpaná dovolenka – preplatenie

Zamestnávateľ je podľa § 111 ods. 1 Zákonníka práce povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca (napr. dočasná pracovná neschopnosť).

Ak by zamestnávateľ čerpanie dovolenky za príslušný kalendárny rok neurčil zamestnancovi ani do konca nasledujúceho roka, zamestnancovi patrí náhrada mzdy, ale len za tú časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky a zvyšok nevyčerpanej dovolenky zamestnancovi prepadne.

Zamestnávateľ je povinný preplatiť nevyčerpanú dovolenku

len v dvoch prípadoch, a to v nasledovnom rozsahu:

•    preplatí časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka,

•    preplatí celý zostatok nevyčerpanej dovolenky, ktorý si zamestnanec nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru; pri skončení pracovného pomeru má zamestnanec nárok na náhradu mzdy za celý zostatok nevyčerpanej dovolenky, na ktorú mu vznikol nárok a to bez obmedzenia jeho rozsahu.

Najčastejšie priestupky: „K nedostatkom, ktorý inšpektori práce odhaľujú, je nariaďovanie čerpania dovolenky bez dodržania určenej 14-dňovej lehoty na jej oznámenie. Uvedené sa vyskytuje najčastejšie u zamestnávateľov, ktorí končia so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou a v záujme uprednostnenia vyčerpania nároku na dovolenku pred jeho preplatením nariadia zamestnancovi čerpanie dovolenky bez dodržania stanovenej lehoty na jej oznámenie.“

Príklad 1

Zamestnancovi vznikol v roku 2023 nárok na dovolenku v rozsahu 5 týždňov. Počas roka 2023 si z nej vyčerpal 11 dní. V roku 2024 čerpal z minuloročnej dovolenky 6 dní. K 31. 12. 2024 mu zostalo 8 dní nevyčerpanej dovolenky za rok 2023 a 25 dní nevyčerpanej dovolenky za rok 2024. V akom rozsahu zamestnávateľ preplatí zamestnancovi nevyčerpanú dovolenku, ak k 31. 12. 2024 sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodli na skončení pracovného pomeru?

Ak by zamestnanec dňa 31. 12. 2024 skončil pracovný pomer, vznikol by mu nárok na náhradu mzdy za celý zostatok nevyčerpanej dovolenky z roku 2023 a aj z roku 2024.

Zamestnávateľ je povinný pri spracovaní výplat za mesiac december 2024 vyplatiť zamestnancovi náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku za 33 dní (8 dní + 25 dní).

Príklad 2

Zamestnanec má nárok na dovolenku v rozsahu 5 týždňov. Z nároku na dovolenku na rok 2023 si vyčerpal v roku 2023 dovolenku v rozsahu 15 dní; zostalo mu teda 10 dní nevyčerpaných a tie si preniesol do roku 2024. Dovolenku v roku 2024 nečerpal vôbec. V akom rozsahu zamestnávateľ preplatí zamestnancovi nevyčerpanú dovolenku, ak k 31. 1. 2024 sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodli na skončení pracovného pomeru?

Zostatok nevyčerpanej dovolenky za rok 2023 v rozsahu 10 dní si zamestnanec „preniesol“ do roku 2024, a počas roku 2024 si plánoval tento zostatok vyčerpať. Zamestnanec si však z dôvodu skončenia pracovného pomeru dovolenku vyčerpať nemohol. V spracovaní výplat za mesiac január 2024 je zamestnávateľ povinný preplatiť zamestnancovi nielen nevyčerpanú dovolenku za rok 2023 v rozsahu 10 dní, ale aj dovolenku za odpracované dni za rok 2024 v rozsahu 2 dni (keďže pracovný pomer netrval nepretržite celý rok 2024, zamestnancovi vznikol nárok len na dovolenku za odpracované dni).

Zákonník práce ustanovuje, kedy má zamestnanec nárok na preplatenie nevyčerpanej dovolenky, a zároveň vyplatenie náhrady mzdy nepodmieňuje podaním žiadosti zo strany zamestnanca.

Ak by zamestnávateľ náhradu za nevyčerpanú dovolenku nevyplatil, zamestnanec sa môže jej vyplatenia domáhať súdnou cestou ako zaplatenia každej inej peňažnej pohľadávky, a to vrátane úrokov z omeškania. Pred riešením veci súdnou cestou sa zamestnanec môže obrátiť aj na príslušný inšpektorát práce.

Príklad 3

Zamestnanec a zamestnávateľ ukončili pracovný pomer výpoveďou na podnet zamestnanca. Má zamestnanec nárok na preplatenie nevyčerpanej dovolenky alebo ju musí pred skončením pracovného pomeru vyčerpať? Akoby by sa zmenila situácia, ak by išlo o skončenie pracovného pomeru výpoveďou na podnet zamestnávateľa?

Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom. Ak chce zamestnávateľ určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky, má povinnosť oznámiť zamestnancovi čerpanie dovolenky aspoň 14 dní vopred (v tomto prípade aspoň 14 dní pred dňom skončenia pracovného pomeru); jedinou možnosťou ako skrátiť túto lehotu, je dohodnúť sa so zamestnancom (§ 111 ods. 5 ZP). Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom na kratšej lehote nedohodne, zamestnávateľ nemôže uprednostniť vyčerpanie dovolenky pred jej preplatením.

Ak si zamestnanec dovolenku pred skončením pracovného pomeru nevyčerpal, patrí mu za nevyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Zamestnávateľ je povinný náhradu mzdy vyplatiť a to bez potreby predkladania žiadosti zamestnancom. Ak by išlo o výpoveď zo strany zamestnávateľa postup by bol rovnaký. Spôsob skončenia pracovného pomeru v zásade nemá vplyv na čerpanie versus preplatenie dovolenky (slovo „v zásade“ možno chápať v tomto zmysle, že ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú na skončení pracovného pomer dohodou k takému dátumu, že nie je časový priestor na vyčerpanie dovolenky, príp. ak pôjde o okamžité skončenie pracovného pomeru, čerpanie dovolenky neprichádza do úvahy a dôjde vždy len k preplateniu nevyčerpanej dovolenky).

Príklad 4

Zamestnanec má v roku 2024 nárok na dovolenku v rozsahu 5 týždňov, ktorú však ešte nečerpal, pretože dočerpáva dovolenku z roku 2023. Zamestnanec žiada zamestnávateľa, aby mu "v predstihu" v spracovaní výplat za mesiac december 2024 preplatil nevyčerpanú dovolenku z roku 2024,, nakoľko v mesiaci január 2025 ide na plánovanú operáciu a bude dlhodobo práceneschopný? Je jeho požiadavka oprávnená?

Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku, pretože bol uznaný za dočasne pracovne neschopného pre chorobu alebo úraz, ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku mu zamestnávateľ poskytne po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Nárok na dovolenku za rok 2024 mu „neprepadne“ a bude zachovaný až do jeho návratu do zamestnania po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ nemôže požiadavke zamestnanca „na preplatenie“ dovolenky vyhovieť, nakoľko súčasná právna úprava vyplatenie náhrady mzdy z tohto dôvodu neumožňuje.

Podľa súčasnej právnej úpravy je možné poskytnúť zamestnancovi dovolenku za príslušný kalendárny rok tak, aby skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Malo by ísť však najmä o také prípady, ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že:

•    zamestnávateľ neurčil jej čerpanie alebo

•    sa na strane zamestnanca vyskytli prekážky v práci.

Prenesenie minuloročnej
dovolenky do ďalšieho roka

nie je špeciálne obmedzované; aby však v praxi nedochádzalo z dôvodu nečerpania dovolenky k jej „nahromadeniu“ ku koncu roka, je bežné, že zamestnávatelia pravidlá pri čerpaní dovolenky konkretizujú v internom predpise o dovolenke. V internom predpise môže zamestnávateľ napríklad určiť počet dní dovolenky, ktoré by mal zamestnanec v príslušnom kalendárnom roku vyčerpať, resp. koľko dní minuloročnej nevyčerpanej dovolenky si môže preniesť do nasledujúceho roka, a súčasne do akého termínu by si ju mal vyčerpať. Ak však zamestnanec poruší pravidlá interného predpisu a dovolenku si v požadovanom rozsahu nevyčerpá, zamestnávateľ nemôže odmietnuť prenesenie minuloročnej dovolenky do nasledujúceho roka, t.j. sankciou za porušenie pravidiel nemôže byť prepadnutie dovolenky zamestnanca, takýto postup by bol v rozpore so Zákonníkom práce. Ako má zamestnávateľ v takýchto situáciách postupovať?

Ak si zamestnanec nenavrhol dni dovolenky a nečerpal ju, musí mu konkrétne dni dovolenky určiť zamestnávateľ a prikázať mu ich čerpanie [za skutočné čerpanie dovolenky zamestnancom je zodpovedný zamestnávateľ a nie zamestnanec (§ 111 Zákonníka práce)], zamestnávateľ sa totiž nemôže zbaviť zodpovednosti poukazom, že zamestnanec si dovolenku nečerpal.

Nárok na dovolenku za príslušný kalendárny rok

je možné „preniesť“ len do nasledujúceho roka, t.j. nie je ju možné prenášať „donekonečna“ každý rok, a taktiež sa zamestnanec nemôže spoliehať na to, že zvyšok nevyčerpanej dovolenky z prechádzajúcich rokov mu zamestnávateľ automaticky „preplatí“ (Uvedené neplatí len v prípade, ak zamestnanec nestihol vyčerpať dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru).

V Zákonníku práce sú zadefinované výnimky čerpania dovolenky, ktorú nebolo možné vyčerpať ani do konca nasledujúceho roka, a nárok na ktorú zostane zamestnancovi zachovaný a v niektorých prípadoch aj niekoľko rokov (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, Čl. 7). Ide o tieto prípady:

•    Ak si zamestnankyňa (zamestnanec) nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie materskej dovolenky, otcovskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku jej (mu) zamestnávateľ poskytne po skončení materskej dovolenky, otcovskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, t.j. dovolenka v tomto prípade „neprepadne“.