Neplatené voľno zamestnanca

Čas, ktorý nie je pracovným časom jednotlivca sa v aplikačnej praxi označuje pojmom „voľno“.
Voľno má v pracovnom práve mnoho podôb. Môže sa jednať o voľno, ktoré nasleduje po odpracovaní pracovnej zmeny, o voľno ktoré spočíta v čerpaní dovolenky, či o voľno, ktoré súvisí s prekážkami v práci.
Aké je pracovné voľno zamestnanca, za ktoré mu nepatrí náhrada mzdy, či hmotné zabezpečenie?

Prekážky v práci sú po dovolenke zrejme najčastejším dôvodom, pre ktorý zamestnanec nevykonáva prácu. Vo všeobecnosti môžeme prekážky v práci na strane zamestnanca členiť podľa dôvodu alebo podľa toho, či pri ich existencii vznikne, alebo nevznikne nárok zamestnancovi na náhradu mzdy. Na účely tohto článku sa budeme venovať prekážkam v práci, pri ktorých zamestnanec nemá v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej ako „Zákonník práce“) nárok na náhradu mzdy. Tieto prekážky však možno bližšie členiť, a to na prekážky, pri vzniku ktorých je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno a prekážky, kedy mu táto povinnosť nevzniká.

Pracovné voľno bez náhrady mzdy

Ustanovenie § 136 a nasledujúce Zákonníka práce vymedzujú niekoľko druhov prekážok v práci na strane zamestnanca, a to prekážky z dôvodu všeobecného záujmu, prekážka z dôvodu dobrovoľníckej činnosti, prekážka z dôvodu výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy, prekážky v práci z dôvodu plnenia brannej povinnosti a z dôvodu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl, zvyšovanie kvalifikácie a dôležité osobné prekážky v práci.

Pri každom jednotlivom druhu prekážok Zákonník práce vymedzuje nárok zamestnanca na pracovné voľno, pričom ak zákon neustanovuje nárok na zamestnanca na náhradu mzdy, platí, že tento nárok zamestnancovi nepatrí. Vzhľadom na pomerne veľké množstvo dôvodov pre vznik prekážok v práci na strane zamestnanca sa zameriame na tie, ktoré sa podľa nášho názoru v praxi objavujú najčastejšie a pri existencii ktorých zamestnancovi nevzniká nárok na náhradu mzdy.

Zákonník práce rozlišuje dva druhy výkonu verejnej funkcie. Prvý z nich spočíva v tom, že zamestnanec je dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie a v tomto prípade mu od zamestnávateľa, u ktorého je v pracovnom pomere, náhrady mzdy za čas uvoľnenia nepatrí. Druhý spočíva vo výkone verejnej funkcie popri výkone práce v pracovnom pomere pre zamestnávateľa. V tomto prípade mu môže byť z dôvodu výkonu verejnej funkcie poskytnuté pracovné voľno v rozsahu najviac 30 pracovných dní alebo zmien v kalendárnom roku, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Náhrada mzdy zamestnancovi patriť nebude.

Občianske povinnosti Zákonník práce demonštratívne vymenúva v ust. § 137 ods. 4. Ide napríklad o činnosť svedka, tlmočníka, znalca, iných osôb predvolaných na konanie na súde alebo inom štátnom orgáne alebo orgáne územnej samosprávy, pri poskytnutí prvej pomoci, pri povinných lekárskych prehliadkach, pri opatreniach proti prenosným chorobám, pri iných naliehavých opatreniach liečebno-preventívnej starostlivosti, pri povinnej účasti zamestnancov na rekondičných pobytoch. Zákonník práce uvádza, že pri plnení občianskych povinností patrí zamestnancom pracovné voľno bez náhrady mzdy, pokiaľ Zákonník práce, prípadne iný predpis neustanovuje inak. Výnimku tvorí napríklad účasť zamestnancov na rekondičných pobytoch a povinných lekárskych prehliadkach, kedy zamestnancom bude náhrada mzdy patriť.

Zákonník práce demonštratívne vymenúva iné úkony vo všeobecnom záujme v ust. § 137 ods. 5, pričom sa jedná napríklad o darovanie krvi a aferézu, darovanie ďalších biologických materiálov, výkon funkcie v odborovom orgáne, účasť zástupcov zamestnancov na vzdelávaní, činnosť člena volebných komisií vo voľbách, ktoré vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky a v referende a činnosť člena orgánov na ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky a ďalšie.

Opätovne ako pri plnení občianskych povinností, aj pre iné úkony vo všeobecnom záujme platí, že zamestnancom patrí pracovné voľno bez náhrady mzdy, pokiaľ Zákonník práce, prípadne iný predpis neustanovuje inak. Výnimku tvorí napríklad obľúbené darovanie krvi a aferéza, účasť zástupcov zamestnancov na vzdelávaní, či darovanie ďalších biologických materiálov, kedy zamestnancom bude náhrada mzdy patriť. Zákonník práce tieto výnimky vymenúva v ust. § 138.

Zvyšovanie kvalifikácie je možné stručne definovať ako vzdelávanie za účelom získania vzdelania a vyššieho vzdelania, prípadne rozšírenia súčasného vzdelania. Pre prípad zvyšovania kvalifikácie Zákonník práce ustanovuje možnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy, ak je toto vzdelávanie v súlade s potrebami zamestnávateľa. V tomto prípade Zákonník práce ustanovuje minimálne nároky zamestnancov, ktoré je zamestnávateľ povinný dodržať a je tak povinný zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní, dva dni na prípravu a vykonanie každej skúšky, päť dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky, maturitnej skúšky a absolutória, 40 dní súhrnne na prípravu a vykonanie všetkých štátnych skúšok alebo dizertačnej skúšky v jednotlivých stupňoch vysokoškolského vzdelávania, desať dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej práce, diplomovej práce alebo dizertačnej práce. V súvislosti so zvyšovaním kvalifikácie zamestnanca upozorňujeme na možnosť uzatvoriť dohodu o zvyšovaní kvalifikácie podľa ust. § 155 Zákonníka práce.

Dôležité osobné prekážky v práci sú azda v praxi najčastejšie sa vyskytujúcimi prekážkami v práci na strane zamestnanca. Tieto prekážky môžu trvať dlhšie (materská, otcovská, rodičovská dovolenka a ďalšie), či kratšie (ošetrenie v zdravotníckom zariadení, sprevádzanie rodinného príslušníka pri vyšetrení, narodenie dieťaťa, úmrtie a ďalšie). Upozorňujeme, že pri väčšine dôležitých osobných prekážok v práci zamestnancovi patrí okrem pracovného voľna aj náhrada mzdy a v prípade dlhodobejších prekážok hmotné zabezpečenie podľa osobitných predpisov (napr. zákon o sociálnom poistení).

Zákonník práce v ust. § 141 ods. 2 upravuje krátkodobejšie dôležité osobné prekážky v práci, pričom výslovne upravuje nárok zamestnanca na rozsah pracovného voľna a s tým spojený prípadný nárok na náhradu mzdy. Ustanovenia upravujúce vyššie uvedené prekážky a aj pre iné prekážky v práci na strane zamestnanca uvedené v ust. § 136 a nasl. Zákonníka práce, sú relatívne kogentnými normami, čo znamená, že v prípade, ak nastane Zákonníkom práce predvídaná situácia, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zákonné minimum.

Zároveň však platí, že ak zamestnávateľ chce poskytnúť zamestnancovi širší rozsah nárokov, môže tak urobiť aj v zmysle ust. § 161 ods. 3 Zákonníka práce a v praxi sú často priaznivejšie podmienky dojednané v kolektívnej zmluve alebo priamo v pracovnej zmluve.

Ďalšie dôvody neplateného pracovného voľna

Ustanovenie § 161 ods. 3 Zákonníka práce upravuje ďalšie situácie pre voľno zamestnanca. V zmysle uvedeného ustanovenia môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy z iných dôvodov než tých, ktoré Zákonník práce predpokladá alebo na žiadosť zamestnanca. Dôvody pre poskytnutie takéhoto voľna môžu byť rôznorodé, avšak platí, že na takéto voľno zamestnanec nemá právny nárok. Jedná sa výlučne o možnosť zamestnávateľa voľno poskytnúť. Nie je to jeho povinnosť.

Sociálne a zdravotné poistenie v období neplateného voľna

Pri poskytovaní neplateného voľna zamestnanca je potrebné mať na pamäti dôsledky v oblasti zdravotného a sociálneho poistenia.

V zmysle ust. § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa zamestnancovi povinné dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti prerušuje v období, v ktorom čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy.

Počas obdobia neplateného voľna zamestnávateľ ani zamestnanec neplatia poistné na sociálne poistenie. O tejto skutočnosti však musí zamestnávateľ príslušnú pobočku sociálnej poisťovne informovať. Rovnako tak je povinný informovať aj o skončení prerušenia.

Pri zdravotnom poistení je situácia iná. V prípade, ak zamestnanec bude čerpať neplatené voľno, na účely zdravotného poistenia prestáva byť zamestnancom a je povinný platiť si poistné sám. Skutočnosť, že zamestnávateľ zamestnancovi neplatené voľno poskytol, oznámi zamestnávateľ príslušnej zdravotnej poisťovni a je povinný túto povinnosť splniť v lehote 8 dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti. Zároveň je povinný oznámiť aj skončenie neplateného voľna a opätovný výkon práce zamestnancom.

RADA!

Neplatené voľno je inštitút, ktorý je pomerne široký a možno ho vnímať v kratších časových intervaloch, ale aj dlhších. Najmä počas letných prázdnin je využívaný pomerne často a zamestnávateľa možnosť neplateného voľna často ponúkajú ako benefit pre svojich zamestnancov. Odporúčame však dbať na riadnu evidenciu tejto skutočnosti a nezabudnúť ani na povinnosti spojené so sociálnym a zdravotným poistením. Zamestnávateľom tiež odporúčame aby zamestnancom, ktorí o neplatené voľno požiadajú, zdôraznili skutočnosť, že počas čerpania neplateného voľna im vznikne povinnosť uhrádzať si poistné na zdravotné poistenie.

Mgr. Katarína Fenciková, PhD.