18. 11. 2026
INFORMAČNÝ PORTÁL
dos1311_18
Neplatené voľno a náhradné voľno
– poskytovanie, odvody
Počas pracovného pomeru uzatvoreného medzi zamestnávateľom a zamestnancom dochádza k situáciám, kedy zamestnanec nemôže vykonávať prácu tak, ako sa obe strany dojednali v pracovnej zmluve. Nastávajú situácie, kedy zamestnanec nie je v práci a čerpá pracovné voľno, ktoré môže byť platené, alebo neplatené.
V prípade „neplateného voľna“ ide o druh pracovného voľna poskytovaného zamestnancovi podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len „ZP“), kedy zamestnancovi neprináleží mzda a ani iný finančný nárok. Zamestnanec na základe dohody so zamestnávateľom za vykonanú prácu môže čerpať pracovné voľno (ďalej len „náhradné voľno“), kedy mu prináleží finančná náhrada. Možnosti poskytovania neplateného voľna ako aj náhradného voľna sú upravené v ZP.
Pracovné voľno bez náhrady mzdy (neplatené voľno)
Zamestnávateľ má možnosť poskytnúť zamestnancovi v prípade neprítomnosti v práci pracovné voľno, ktoré môže byť platené alebo neplatené. V prípade, ak zamestnancovi je poskytnuté pracovné voľno bez náhrady mzdy, hovoríme o tzv. „neplatenom voľne“, ktoré môže zamestnanec čerpať len po dohode so zamestnávateľom. ZP umožňuje poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy z rôznych vážnych dôvodov, a to predovšetkým na zariadenie dôležitých osobných, rodinných a iných skutočností, ktoré nemožno vybaviť mimo pracovného času a pre zamestnanca sú dôležité. V uvedených prípadoch dochádza k prejavu dobrej vôle zamestnávateľa umožniť zamestnancovi ospravedlniť neprítomnosť v práci. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy teda neplatené voľno, príp. platené voľno, ak ide o poskytnutie pracovného voľna s náhradou mzdy. Neplatené voľno súvisí s dôležitými osobnými prekážkami v práci na strane zamestnanca. Najdôležitejším právnym následkom prekážky v práci je skutočnosť, že zamestnávateľ počas jej trvania ospravedlní dočasné neplnenie povinností zamestnanca vyplývajúcich mu z pracovnej zmluvy, a to povinnosť osobne vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy a v súlade s ňou podľa jeho pokynov.

Dôvody a činnosti, pri ktorých zamestnávateľ poskytne zamestnancovi neplatené voľno v súlade so ZP:
- výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, pri ktorých sa neposkytuje náhrada mzdy v súlade s § 137,
- výkon dobrovoľníckej činnosti v pracovnom čase podľa § 138a na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti,
- výkon služby v ozbrojených silách a civilnej služby (ide o neplatené voľno čerpané nad limit pracovného voľna poskytovaného s náhradou mzdy, ustanoveného v § 139),
- zvyšovanie kvalifikácie zamestnanca podľa § 140 ZP, (nejde tu o potrebou zamestnávateľa),
- osobné prekážky v práci podľa § 141 (neplatené voľno čerpané nad limit pracovného voľna, kde sa poskytuje náhrada mzdy – § 141),
- na základe dohody zamestnávateľa so zamestnancom,
- absencia, štrajk.
Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi neplatené voľno,
je potrebné následne vysporiadať povinnosti z hľadiska poistných odvodov a to v súlade s ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“) a zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZP“).
Poistné na zdravotné poistenie
V súlade s ustanoveniami ZZP poistný vzťah aj v prípade poskytnutia a čerpania neplateného voľna zamestnancovi naďalej pokračuje. V období, počas ktorého zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi neplatené voľno, zamestnancovi nevzniká nárok na náhradu mzdy ani na iné finančné plnenie vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu.
Za zamestnanca sa podľa ZZP považuje osoba v čase, keď má právny vzťah so zamestnávateľom s príjmom zo závislej činnosti s výnimkou dní, kedy príjem zo závislej činnosti nemá, ale je dočasne práceneschopná, plynie jej materská dovolenka alebo ošetruje člena rodiny.
Počas obdobia čerpania neplateného voľna poistenec stráca na účely ZZP status zamestnanca. Vzniká mu povinnosť platiť preddavky na poistné na zdravotné poistenie v kategórii samoplatiteľa.

V období neplateného voľna zamestnancovi neplynie príjem zo závislej činnosti, na účely ZZP mu zaniká kategória zamestnanca, preto sa stáva samoplatiteľom. Zamestnávateľ je povinný príslušnej zdravotnej poisťovni v súlade s § 24 písm. c) ZZP oznámiť zmenu platiteľa poistného, a to do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom došlo k čerpaniu neplateného voľna.

Lehota na oznámenie zmeny pre samoplatiteľa
- do 8 dní od vzniku povinnosti platiť preddavky na poistné na zdravotné poistenie,
- do 8 dní od zániku povinnosti platiť preddavky na poistné na zdravotné poistenie.
Príklad
Zamestnanec požiadal zamestnávateľa o neplatené voľno od 7. októbra 2013 do 31. októbra 2013 z dôvodu návštevy rodiny v zahraničí. Zamestnávateľ žiadosti vyhovel. Aké sú povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa k zdravotnej poisťovni?
V období čerpania neplateného voľna, ktoré schválil zamestnávateľ zamestnancovi sa tento poistenec stáva samoplatiteľ a vzniká mu povinnosť platiť preddavky na poistné na zdravotné poistenie ako samoplatiteľ. To neplatí, ak má poistenec v zdravotnej poisťovni zaevidovaného aj iného platiteľa poistného. Zamestnávateľ za svojho zamestnanca, ktorý nemá príjem zo závislej činnosti z dôvodu neplateného voľna je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni zánik pracovného pomeru, túto povinnosť je povinný oznámiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného. Zamestnávateľ na účely zdravotného poistenia je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni ukončenie pracovného pomeru. V tomto období má zamestnanec povinnosť prihlásiť sa v zdravotnej poisťovni ako samoplatiteľ a odvádzať si za obdobie, kedy čerpá neplatené voľno, poistné, a to do 8 dní od vzniku povinnosti platiť preddavky na poistné na zdravotné poistenie.
Poistné na sociálne poistenie
V súlade so ZSP sa obdobie poskytovania neplateného voľna zamestnancovi považuje za obdobie prerušenia sociálneho poistenia, kedy poistenec poistné neplatí. Sociálne poistenie sa preruší vtedy, ak neplatené voľno zamestnanec čerpá celý pracovný deň a dlhšie, pričom mu nevzniká nárok na náhradu mzdy podľa Zákonníka práce.

Zamestnávateľ je povinný prerušenie povinného poistenia do 8 dní oznámiť Sociálnej poisťovni na predpísanom tlačive Registračný list fyzickej osoby (ďalej len „RLFO“), na ktorom je povinný uviesť najmä:
- adresu a doplňujúce identifikačné údaje zamestnanca,
- základné identifikačné údaje zamestnávateľa,
- dátum vzniku prerušenia,
- dátum zániku prerušenia (ak je v dobe vzniku prerušenia dátum známy),
- dôvod prerušenia,
- dátum vyplnenia formulára.
Zamestnávateľ zamestnanca z povinného poistenia neodhlasuje. Prerušenie poistenia má právne účinky zániku poistenia iba vo vzťahu k plneniu odvodových povinností. Počas prerušenia poistenia zamestnancovi nezaniká pracovný pomer.
Poistné na sociálne poistenie sa počas doby prerušenia poistenia neplatí.
Podľa § 26 ods. 1 písm. a) a b) ZSP sa zamestnancovi prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom:
a) čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy podľa Zákonníka práce alebo čerpá služobné voľno bez nároku na plat alebo služobný príjem podľa osobitného predpisu okrem ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku,
b) je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo zo služobného pomeru na výkon verejnej funkcie, na výkon odborovej funkcie alebo na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady podľa osobitného predpisu (napríklad podľa § 136 ZP), ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy.
Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti
podľa § 26 ods. 1 písm. c) až e) ZSP aj v období, v ktorom:
a) má neospravedlnenú neprítomnosť v práci,
b) je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody; to platí vo vzťahu k činnosti, z ktorej je povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený a počas jej vykonávania bol vzatý do výkonu väzby alebo nastúpil výkon trestu odňatia slobody,
c) čerpá rodičovskú dovolenku podľa ZP (§ 166 ZP, § 168 ods. 5 ZP a § 169 ZP), ak ide o ženu a v období, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku podľa ZP a nemá nárok na materské, ak ide o muža.

Zamestnanec má prerušené povinné poistenie aj:
- od 11. dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) ZSP alebo starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) ZSP do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti a 
- odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.
Prerušenie poistenia počas neplateného voľna
Vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti sa podľa § 26 ods. 5 ZSP posudzuje rovnako ako zánik týchto poistení a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení. Podľa ZSP sa obdobie, keď zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi neplatené voľno, považuje za obdobie prerušenia sociálneho poistenia.
Zamestnávateľ má povinnosť, ak neplatené voľno trvá celý pracovný deň, teda počas celej pracovnej zmeny zamestnanca, oznámiť to príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne na RLFO. V tomto období zamestnanec nie je krytý poistným vzťahom, v dôsledku čoho mu nevzniká nárok na príslušnú dávku sociálneho poistenia. Výnimkou je obdobie ochrannej lehoty na účely nemocenského poistenia. Podľa § 32 ZSP je ochranná lehota 7 dní po zániku nemocenského poistenia, ak ZSP neustanovuje inak.
Obdobie prerušenia sociálneho poistenia sa na Evidenčný list dôchodkového poistenia „ELDP“ neuvádza.
Ak bolo zamestnancovi poskytnuté pracovné voľno bez náhrady mzdy na obdobie kratšie, ako jeden pracovný deň, v takom prípade sa nejedná o prerušenie sociálneho poistenia. Tento deň sa na ELDP uvádza.
Pre zamestnanca je ale výhodnejšie, ak má možnosť čerpať náhradné voľno a toto si so svojím zamestnávateľom dohodnúť, alebo to riešiť napr. formou dovolenky. V prípade čerpania neplateného voľna dochádza u zamestnanca k poklesu mesačných príjmov zamestnanca, uvedené je možné riešiť so zamestnávateľom formou dohody v prípade, ak u zamestnávateľa nebránia vážne prevádzkové dôvody a zamestnanec má možnosť zariadiť si svoje pracovné a rodinné povinnosti tak, že čas prekážky v práci nadpracuje v inom období.
Príklad
Zamestnanec predložil zamestnávateľovi Zmluvu o vykonávaní dobrovoľníckej činnosti od 1. 10. 2013 do 31. 12. 2013. Ako má zamestnávateľ postupovať v tomto prípade?
V súlade s § 138a ods. 1 ZP, kde je konkretizované prekážka v práci z dôvodu dobrovoľníckej činnosti, je možnosť, aby zamestnávateľ poskytol zamestnancovi na jeho žiadosť pracovné voľno na výkon dobrovoľníckej činnosti a to počas jeho pracovného času. Za čas pracovného voľna, ak to zamestnávateľ zamestnancovi umožní (nie je to povinnosť zamestnávateľa). Ak zamestnávateľ zamestnanca na základe jeho žiadosti uvoľní na toto obdobie na vykonávanie dobrovoľníckej činnosti, o čom zamestnanec zamestnávateľovi predloží zmluvu o výkone tejto činnosti, zamestnancovi neprináleží mzda a ani náhrada mzdy, zamestnanec má nárok len na neplatené voľno bez finančnej náhrady.
Zamestnávateľ môže zamestnancovi poskytnúť náhradné voľno
po splnení podmienok stanovených ZP.
Zamestnávateľ poskytne podľa Zákonníka práce zamestnancovi náhradné voľno za prácu v týchto prípadoch:
– zamestnávateľ sa so zamestnancom dohodne na poskytnutí náhradného voľna za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, teda stavom, kedy je zamestnanec pripravený bezodkladne nastúpiť výkon práce v okamihu získania vedomostí o vzniku potreby túto prácu vykonávať. Podstatou pracovnej pohotovosti je existencia povinnosti zamestnanca byť po určený čas k dispozícii zamestnávateľovi pre prípad, že bude potrebné vykonávať prácu (inak povedané existencia povinnosti zamestnanca zdržiavať sa na dohodnutom mieste), pričom jej súčasťou je tiež povinnosť zamestnanca umožniť zamestnávateľovi kontakt, aby ho mohol informovať o potrebe výkonu práce. Pracovnú pohotovosť môže zamestnávateľ v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných úloh zamestnancovi jednostranným opatrením nariadiť alebo ju s ním dohodnúť. V jednom či druhom prípade ide vždy o obmedzenie zamestnanca v disponovaní s mimopracovným časom. Mimopracovným časom sa rozumie čas mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času,
– v prípade práce nadčas sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas, 
– ak sa so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok,
– zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu za prácu nadčas, ktorá presahuje rozsah práce nadčas podľa § 97 ZP.
V súlade s § 144a ods. 1 písm. b) a c) ZP sa doba pracovného voľna, ktoré si zamestnanec odpracuje neskôr, a doba náhradného voľna za prácu nadčas, za prácu vo sviatok alebo za čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku posudzujú ako výkon práce.
Náhradné voľno a poistné odvody
Ak zamestnanec po dohode so zamestnávateľom čerpá náhradné voľno, v takom prípade zamestnanec má nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu, ktorú pre zamestnávateľa vykonal alebo v najbližšom čase vykoná buď nad rámec ustanoveného pracovného času, alebo nadpracuje po dohode so zamestnávateľom čas prekážok v práci tak, aby v mesiaci dodržal ustanovený pracovný čas. V tomto prípade sa platia poistné odvody štandardne v súlade so zákonmi , ktoré upravujú danú oblasť a to: ZZP a ZSP.
Záver
Ak si zamestnanec potrebuje zariadiť osobné alebo rodinné záležitosti v pracovnom čase, je potrebné aby sa o uvedenej skutočnosti dohodol so zamestnávateľom. Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie neplateného alebo náhradného voľna. ZP umožňuje zamestnávateľovi v kolektívnej zmluve, vo vnútornom predpise zamestnávateľa alebo aj pri individuálnej dohode so zamestnancom poskytnúť neplatené alebo náhradné voľno z dôvodov, ako sú napr. ošetrenie, vyšetrenie zamestnanca, sprevádzanie rodinného príslušníka, pohreb a svadba nad rozsah, ktorý je ustanovený v ZP. K dohodám o poskytnutí neplateného alebo náhradného voľna dochádza aj z iných dôvodov, ako sú: sprevádzanie dieťaťa zamestnanca do školy v prvý deň školského roka, potreba prechodnej a zvýšenej starostlivosti o chorého rodiča alebo dieťa a iné záležitosti.
Ing. Mária Kubicová
§ 97 zákon č. 311/2001 Z. z.
Práca nadčas
(1) Práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.
(2) U zamestnanca s kratším pracovným časom je práca nadčas práca presahujúca jeho týždenný pracovný čas. Tomuto zamestnancovi nemožno nariadiť prácu nadčas.
(3) Práca nadčas pri pružnom pracovnom čase je práca vykonávaná zamestnancom na základe príkazu zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad rozsah prevádzkového času v určenom pružnom pracovnom období.
(4) Ak zamestnanec nadpracúva prácou vykonávanou nad určený týždenný pracovný čas pracovné voľno, ktoré mu zamestnávateľ poskytol na jeho žiadosť, alebo pracovný čas, ktorý odpadol pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, nejde o prácu nadčas.
(5) Prácu nadčas môže zamestnávateľ nariadiť alebo dohodnúť so zamestnancom len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem, a to aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, prípadne za podmienok ustanovených v § 94 ods. 2 až 4 aj na dni pracovného pokoja. Nepretržitý odpočinok medzi dvoma zmenami sa nesmie pritom skrátiť na menej ako osem hodín.
(6) Práca nadčas nesmie presiahnuť v priemere osem hodín týždenne v období najviac štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich, ak sa zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov nedohodne na dlhšom období, najviac však 12 mesiacov po sebe nasledujúcich.
(7) V kalendárnom roku možno nariadiť zamestnancovi prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín. Zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu, možno po dohode so zástupcami zamestnancov nariadiť...