Nepeňažný vklad podnikateľom
účtujúcim v sústave JÚ
účtujúcim v sústave JÚ
Nepeňažný vklad podľa daňových predpisov
Podľa § 17 ods. 11 písm. b) zákona č. 504/2009 Z. z. – na vyčíslenie základu dane pri nepeňažnom vklade sa použije ocenenie majetku v
- – reálnych hodnotách alebo v hodnote započítanej na vklad spoločníka, ak sa postupuje podľa § 17b, alebo
- – pôvodných cenách, ak sa postupuje podľa § 17d.
Nepeňažný vklad v reálnych hodnotách – § 17b
Podľa § 17b ods. 11 zákona č. 504/2009 Z. z. – postup podľa § 17b ods. 1 a 2 použije primerane vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) ZDP, pričom však ak vkladateľom nepeňažného vkladu je FO, ktorá o majetku neúčtuje pri ocenení nepeňažného vkladu uplatní postup podľa § 8 ods. 2 ZDP.
Postup podľa § 17b ods. 1 a 2 primerane využije daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, t.j. daňovník dosahujúci príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý účtuje v sústave JÚ.
Daňovník, ktorý neúčtuje o príjmoch podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, t.j. daňovník, ktorý
Postup podľa § 17b ods. 1 a 2 primerane využije daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, t.j. daňovník dosahujúci príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý účtuje v sústave JÚ.
Daňovník, ktorý neúčtuje o príjmoch podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, t.j. daňovník, ktorý
- – vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 ZDP,
- – vedie evidenciu výdavkov percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP
postupuje pri určení oceňovacieho rozdielu NV podľa ustanovenia § 8 ods. 2 zákona č. 504/2009 Z. z.
Podľa § 1 zákona o účtovníctve sú účtovnou jednotkou FO, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov podľa zákona o dani z príjmov s výnimkou FO, ktoré vedú daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 ZDP.
Podľa § 6 ods. 14 ZDP, daňovník vykonávajúci podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť podľa odsekov 1 a 2 za podmienok, že túto činnosť vykonáva samostatne bez zamestnanca, dosiahol z tejto činnosti v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období príjmy (výnosy) nepresahujúce sumu 170 000 eur a uplatňuje pri týchto príjmoch (výnosoch) preukázateľné daňové výdavky, môže viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o
- a) príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede vrátane prijatých a vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
- b) hmotnom majetku a nehmotnom majetku, využívaných na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť,
- c) zásobách, pohľadávkach a záväzkoch.
Podľa § 6 ods. 10 ZDP, ak daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 40 % z úhrnu príjmov uvedených v odsekoch 1 a 2 okrem daňovníka, ktorý má z týchto príjmov len príjmy z vykonávania remeselných živností podľa Živnostenského zákona, ktorý môže uplatniť výdavky vo výške 60 %. Ak daňovník s príjmami podľa odseku 3 nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 40 % z týchto príjmov. Ak daňovník uplatní výdavky podľa tohto odseku, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach; toto poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške.
Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 504/2009 Z. z. postupuje aj daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 3 ZDP, t.j. daňovník dosahujúci príjmy z prenájmu, ale v tomto prípade bez ohľadu na skutočnosť, či účtuje o svojich príjmoch a výdavkoch alebo nie.
Uvedené vychádza zo skutočnosti, že aj keď by daňovník s príjmami z prenájmu účtoval o vkladanom majetku ako o obchodnom majetku, resp. by ho viedol v evidencii preukázateľných výdavkov podľa § 6 ods. 11 ZDP, v súlade s § 6 ods. 5 ZDP sa príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom zaraďuje do príjmov súvisiacich len s podnikaním alebo inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Ak ide o príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom využívaným v súvislosti s príjmami z prenájmu, tieto sa nezaraďujú medzi tieto príjmy, ale v závislosti od toho o aký druh príjmu pôjde. Ak by sa napr. predávala nehnuteľnosť využívaná v súvislosti s prenájmom, zaradená do obchodného majetku daňovníka, tento príjem z predaja nebude príjmom podľa § 6 ods. 3 ZDP, ale príjmom podľa § 8 ZDP.
Podľa § 6 ods. 5 ZDP, príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti je aj
Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 504/2009 Z. z. postupuje aj daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 3 ZDP, t.j. daňovník dosahujúci príjmy z prenájmu, ale v tomto prípade bez ohľadu na skutočnosť, či účtuje o svojich príjmoch a výdavkoch alebo nie.
Uvedené vychádza zo skutočnosti, že aj keď by daňovník s príjmami z prenájmu účtoval o vkladanom majetku ako o obchodnom majetku, resp. by ho viedol v evidencii preukázateľných výdavkov podľa § 6 ods. 11 ZDP, v súlade s § 6 ods. 5 ZDP sa príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom zaraďuje do príjmov súvisiacich len s podnikaním alebo inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Ak ide o príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom využívaným v súvislosti s príjmami z prenájmu, tieto sa nezaraďujú medzi tieto príjmy, ale v závislosti od toho o aký druh príjmu pôjde. Ak by sa napr. predávala nehnuteľnosť využívaná v súvislosti s prenájmom, zaradená do obchodného majetku daňovníka, tento príjem z predaja nebude príjmom podľa § 6 ods. 3 ZDP, ale príjmom podľa § 8 ZDP.
Podľa § 6 ods. 5 ZDP, príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti je aj
- a) príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka,
- b) úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,
- c) príjem z predaja podniku alebo jeho časti (§ 17a) na základe zmluvy o predaji podniku,
- d) výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom.
Pri určení hodnoty vkladaného majetku u daňovníka účtujúceho v sústave JÚ sa primerane postupuje podľa § 17b ods. 1 zákona č. 504/2009 Z. z., t.j.
- – neupravuje sa základ dane o výšku rezervy, ktorej tvorba by nebola zahrnutá do základu dane podľa § 20, pričom náklad vzťahujúci sa k tejto rezerve by bol daňovým výdavkom, nakoľko daňovník účtujúci v sústave JÚ tvorí len zákonné daňové rezervy, ktoré sú daňovým výdavkom v čase jej tvorby,
- – neupravuje sa základ dane o vytvorené opravné položky, nakoľko v sústave JÚ sa opravné položky netvoria s výnimkou opravných položiek k nadobudnutému majetku pri kúpe podniku,
- – neznižuje sa základ dane o sumu záväzkov po lehote splatnosti 36 mesiacov, nakoľko v sústave JÚ sa o takéto záväzky nezvyšuje základ dane (neaplikuje sa tzv. premlčacia lehota po skončení, ktorej musí daňovník účtujúci v sústave PÚ už uplatnené výdavky na zaplatenie záväzkov opätovne „dodaniť“).
Hodnotou majetku u vkladateľa pre účely vyčíslenia oceňovacieho rozdielu NV bude
- – pri odpisovanom majetku zaradenom v obchodnom majetku jeho daňová zostatková cena podľa § 25 ZDP.
Aj keď postupy účtovania v sústave JÚ dávajú možnosť na určenie iných účtovných odpisov ako sú daňové, v praxi daňovníci účtujúci v sústave JÚ takúto možnosť nevyužívajú, t.j. účtovné odpisy sa rovnajú daňovým, a preto daňovník neupravuje základ dane o rozdiel vzniknutý medzi účtovnými a daňovými odpismi [§ 17b ods. 1 písm. c) zákona č. 504/2009 Z. z.]
- – pri neodpisovanom majetku, jeho obstarávacia cena, ak bol nadobudnutý kúpou, resp. reprodukčná obstarávacia cena, ak bol nadobudnutý dedením alebo darovaním,
- – pri pohľadávkach vkladaných do obchodnej spoločnosti sa hodnota určí z účtovníctva vkladajúceho daňovníka, pričom ak by znalec uznal na vklad nižšiu hodnotu ako je hodnota pohľadávky (menovitá alebo obstarávacia cena pri pohľadávke nadobudnutej postúpením), strata z takto vloženej pohľadávky sa uzná rovnako ako v prípade, ak by daňovník účtoval v sústave PÚ.
Podľa § 17 ods. 12 písm. a) ZDP účinného do 31. 12. 2009, sa základ dane daňovníka s príjmami podľa § 6, ktorý účtuje v sústave JÚ alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 alebo 14, sa zvýši o hodnotu pohľadávky pri jej vklade do obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo pri jej postúpení, a to aj ak ide o pohľadávku, ktorú daňovník vložil alebo postúpil za cenu nižšiu, ako je jej menovitá hodnota; pri vklade pohľadávky alebo jej postúpení za cenu vyššiu, ako je jej menovitá hodnota, sa za príjem považuje táto vyššia cena.
Kým špeciálna úprava pri vklade pohľadávky do obchodnej spoločnosti zamedzovala uznanie straty z vkladanej pohľadávky, s účinnosťou od 1. 1. 2010, absenciou takéhoto ustanovenia sa bude uplatňovať postup vkladu pohľadávky do obchodnej spoločnosti u daňovníka účtujúceho v sústave JÚ rovnako ako u daňovníka účtujúceho v sústave PÚ.
Kým špeciálna úprava pri vklade pohľadávky do obchodnej spoločnosti zamedzovala uznanie straty z vkladanej pohľadávky, s účinnosťou od 1. 1. 2010, absenciou takéhoto ustanovenia sa bude uplatňovať postup vkladu pohľadávky do obchodnej spoločnosti u daňovníka účtujúceho v sústave JÚ rovnako ako u daňovníka účtujúceho v sústave PÚ.
Ak by vkladateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, vkladal do obchodnej spoločnosti majetok nezaradený do obchodného majetku (neúčtoval o tomto majetku), pri stanovení jeho hodnoty a oceňovacieho rozdielu NV bude postupovať podľa § 8 ods. 2 zákona č. 504/2009 Z. z.
Pri zahŕňaní oceňovacieho rozdielu NV, daňovníkom vkladateľom, tento postupuje podľa § 17b ods. 1 zákona č. 504/2009 Z. z., t.j. základ dane
- a) neupraví o rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve ak sa rozhodne tento rozdiel zahrnúť jednorazovo do základu dane, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu,
- b) upraví o rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločník a hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve postupne až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti.
Ak by počas tohto obdobia
- – bol na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu,
- – u vkladateľa nepeňažného vkladu došlo k predaju alebo inému úbytku cenných papierov a obchodného podielu pod hodnotu finančného majetku nadobudnutého týmto nepeňažným vkladom,
- – u prijímateľa nepeňažného vkladu došlo k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom,
je vkladateľ nepeňažného vkladu povinný zahrnúť celú zostávajúcu časť vykázaného rozdielu do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností.
V prípade porušenia uvedených podmienok, zákon upravuje aj oznamovaciu povinnosť tak u vkladateľa NV ako aj u jeho prijímateľa a to
V prípade porušenia uvedených podmienok, zákon upravuje aj oznamovaciu povinnosť tak u vkladateľa NV ako aj u jeho prijímateľa a to
- – ak vkladateľ nepeňažného vkladu zahrnuje do základu dane rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve podľa odseku 1 písm. a), je povinný túto skutočnosť oznámiť prijímateľovi nepeňažného vkladu do 30 dní odo dňa splatenia nepeňažného vkladu,
- – ak počas najviac siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu, dôjde u prijímateľa nepeňažného vkladu k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom, je prijímateľ nepeňažného vkladu túto skutočnosť povinný oznámiť vkladateľovi nepeňažného vkladu s výnimkou, ak oznámil skutočnosti podľa odseku 2, a to do 30 dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti.
Spoločník, ktorý previedol na spoločnosť ako
vklad pohľadávku, ručí za jej vymožiteľnosť do
výšky jej ocenenia.
vklad pohľadávku, ručí za jej vymožiteľnosť do
výšky jej ocenenia.
Ak prijímateľ alebo vkladateľ NV nepeňažného vkladu túto skutočnosť neoznámi vkladateľovi nepeňažného vkladu, uplatní sa sankčný postup podľa § 35 ods. 7 písm. d) ZSDP, t.j. správca dane mu uloží pokutu vo výške 33 190 eur. Pri uložení pokuty správca dane prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu.
Nepeňažný vklad v pôvodných cenách – § 17d
Podľa § 17d ods. 10 zákona č. 504/2009 Z. z., ak je vkladateľom nepeňažného vkladu daňovník, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a), uplatní primerane postup podľa odsekov 1 a 4.
V prípade vkladaného majetku daňovníkom účtujúcim v sústave JÚ do obchodnej spoločnosti, ktorá preberá pôvodné ceny od vkladateľa v súlade s § 17d ods. 11 zákona č. 504/2009 Z. z. je ocenenie
V prípade vkladaného majetku daňovníkom účtujúcim v sústave JÚ do obchodnej spoločnosti, ktorá preberá pôvodné ceny od vkladateľa v súlade s § 17d ods. 11 zákona č. 504/2009 Z. z. je ocenenie
- a) majetku a záväzkov u vkladateľa nepeňažného vkladu zistené podľa zákona o účtovníctve a
- b) hmotného majetku a nehmotného majetku u vkladateľa nepeňažného vkladu zistené podľa § 25 ZDP.
Keďže sa ocenenie vkladaného majetku preberá v pôvodných cenách zistených u vkladateľa nepeňažného vkladu, nevzniká v tomto prípade pre daňové účely žiadny oceňovací rozdiel NV medzi hodnotou vkladu zistenou u vkladateľa a hodnotou vkladu uznanou na zápočet tohto vkladu.
Uvedené vychádza aj z § 17d ods. 1 písm. a) zákona č. 504/2009 Z. z., podľa ktorého do základu dane vkladateľa nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok, podnik alebo jeho časť a ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) sa v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu nezahrnuje rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve.
V súlade s § 17d ods. 4 zákona č. 504/2009 Z. z., vkladateľ nepeňažného vkladu uplatní z vypočítaného ročného odpisu podľa § 26 až 28 pomernú časť pripadajúcu na celé kalendárne mesiace, počas ktorých daňovník majetok účtoval.
Uvedené vychádza aj z § 17d ods. 1 písm. a) zákona č. 504/2009 Z. z., podľa ktorého do základu dane vkladateľa nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok, podnik alebo jeho časť a ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) sa v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu nezahrnuje rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve.
V súlade s § 17d ods. 4 zákona č. 504/2009 Z. z., vkladateľ nepeňažného vkladu uplatní z vypočítaného ročného odpisu podľa § 26 až 28 pomernú časť pripadajúcu na celé kalendárne mesiace, počas ktorých daňovník majetok účtoval.
Nepeňažný vklad podľa účtovných predpisov
Podstatou nepeňažného vkladu do obchodnej spoločnosti z účtovného hľadiska je premena vloženého majetku na majetkovú účasť v obchodnej spoločnosti, to zn. ide o obstaranie obchodného podielu, resp. o obstaranie akcií. V konečnom dôsledku z účtovného hľadiska dôjde len k zmene štruktúry majetku.
Obchodný zákonník, ktorý definuje v § 59 pojem vklad spoločníka ako súhrn peňažných prostriedkov a iných hodnôt oceniteľných peniazmi, ktoré sa spoločník zaväzuje vložiť do spoločnosti a podieľať sa nimi na výsledku jeho podnikania, umožňuje, aby predmetom vkladu boli jednotlivé zložky majetku alebo podnik, príp. jeho časť.
Obchodný zákonník, ktorý definuje v § 59 pojem vklad spoločníka ako súhrn peňažných prostriedkov a iných hodnôt oceniteľných peniazmi, ktoré sa spoločník zaväzuje vložiť do spoločnosti a podieľať sa nimi na výsledku jeho podnikania, umožňuje, aby predmetom vkladu boli jednotlivé zložky majetku alebo podnik, príp. jeho časť.
Nepeňažný vklad vo forme jednotlivých zložiek majetku
Nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť. Vklady spočívajúce v záväzku vykonať práce alebo poskytnúť služby nie sú prípustné. Nepeňažný vklad musí byť splatený pred zápisom výšky základného imania do obchodného registra. Nepeňažný vklad do spoločnosti a jeho peňažná hodnota určená znaleckým posudkom, ktorý musí obsahovať aj opis nepeňažného vkladu a spôsob jeho ocenenia, sa musí uviesť v spoločenskej zmluve, zakladateľskej zmluve alebo v zakladacej listine.
Pri vklade
Pri vklade
- • hmotného a nehmotného majetku (odpisovaného) sa tento majetok vyradí z knihy dlhodobého majetku v zostatkových hodnotách,
- • zásob sa vyradia z knihy zásob,
- • pohľadávok sa vyradia z knihy pohľadávok. Pri prevode pohľadávky, na prevod práv s ňou spojených sa podľa ObchZ primerane použijú ustanovenia o postúpení pohľadávky. Spoločník, ktorý previedol na spoločnosť ako vklad pohľadávku, ručí za jej vymožiteľnosť do výšky jej ocenenia.
Vklad jednotlivých zložiek majetku nepredstavuje z hľadiska vkladateľa daňový výdavok.
V peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií sa zaúčtuje úprava výsledku hospodárenia podľa
V peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií sa zaúčtuje úprava výsledku hospodárenia podľa
- – § 17b ods. 1 a 2 ZDP a to v nadväznosti na § 17b ods. 11 ZDP, ak sa nepeňažný vklad z daňového hľadiska uskutočňuje v reálnych hodnotách alebo
- – § 17d ods. 1 a 4 ZDP a to v nadväznosti na § 17d ods. 10 ZDP, ak sa nepeňažný vklad z daňového hľadiska uskutočňuje v pôvodných cenách alebo
nepeňažným vkladom do obchodnej spoločnosti účtovná jednotka nadobúda obchodný podiel, resp. akcie, o ktorých účtuje v knihe finančného majetku v sume uznanej hodnoty vkladu u prijímateľa vkladu.
Príklad
Účtovná jednotka účtujúca v sústave JÚ vložila do obchodnej spoločnosti (s.r.o.) stroj, ktorého obstarávacia cena bola 10 000 eur. Odpisovala ho jeden rok rovnomerne, pričom doba odpisovania bola stanovená na 4 roky (účtovné odpisy sa rovnajú daňovým). Hodnota vkladu je vo výške 7 000 eur, pričom prijímateľ zaradí tento stroj do svojho účtovníctva v ocenení hodnoty nepeňažného vkladu, t. j. v hodnote 7 000 eur (v tzv. reálnej hodnote).
Kniha záväzkov
Vznik záväzku vyplývajúceho zo splatenia nepeňažného vkladu. Po zápise splatenia nepeňažného vkladu do obchodného registra sa účtuje jeho zánik.
Kniha dlhodobého majetku
Vyradenie stroja z dôvodu nepeňažného vkladu v zostatkovej cene stroja, t.j. v hodnote 7 500 eur.
Zostatková cena stroja = obstarávacia cena – odpisy = 10 000 eur – 2 500 eur = 7 500 eur.
Kniha finančného majetku
Účtovná jednotka účtuje obstaranie obchodného podielu, ktorý vyjadruje podiel na základnom imaní (napr. vo výške menej ako 20 % na základom imaní obchodnej spoločnosti) vo výške 7 000 eur.
Peňažný denník
V rámci uzávierkových účtovných operácií sa postupuje pri úprave výsledku hospodárenia podľa § 17b ods. 1 a 2 ZDP, keďže sa nepeňažný vklad uskutočňuje v reálnych hodnotách. Do výdavkov zahrnovaných do základu dane sa zahrnie rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve, t.j. 7 000 eur – 7 500 eur = 500 eur [§ 17b ods. 1 písm. a) ZDP].
Kniha záväzkov
Vznik záväzku vyplývajúceho zo splatenia nepeňažného vkladu. Po zápise splatenia nepeňažného vkladu do obchodného registra sa účtuje jeho zánik.
Kniha dlhodobého majetku
Vyradenie stroja z dôvodu nepeňažného vkladu v zostatkovej cene stroja, t.j. v hodnote 7 500 eur.
Zostatková cena stroja = obstarávacia cena – odpisy = 10 000 eur – 2 500 eur = 7 500 eur.
Kniha finančného majetku
Účtovná jednotka účtuje obstaranie obchodného podielu, ktorý vyjadruje podiel na základnom imaní (napr. vo výške menej ako 20 % na základom imaní obchodnej spoločnosti) vo výške 7 000 eur.
Peňažný denník
V rámci uzávierkových účtovných operácií sa postupuje pri úprave výsledku hospodárenia podľa § 17b ods. 1 a 2 ZDP, keďže sa nepeňažný vklad uskutočňuje v reálnych hodnotách. Do výdavkov zahrnovaných do základu dane sa zahrnie rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve, t.j. 7 000 eur – 7 500 eur = 500 eur [§ 17b ods. 1 písm. a) ZDP].
Príklad
Fyzická osoba účtujúca v sústave JÚ vložila doteraz neuhradenú pohľadávku vo výške 2 000 eur do spoločnosti s r.o. Na účely nepeňažného vkladu bola tiež ocenená v sume 2 000 eur. Ako bude fyzická osoba o tomto vklade účtovať a ako sa tento vklad premietne v základe dane FO?
Účtovanie u vkladateľa – FO
Kniha pohľadávok
Účtovná jednotka eviduje v knihe pohľadávok pohľadávku vo výške 2 000 eur. Pri jej vklade do s.r.o. zúčtuje zánik pohľadávky vo výške 2 000 eur.
Účtovanie u vkladateľa – FO
Kniha pohľadávok
Účtovná jednotka eviduje v knihe pohľadávok pohľadávku vo výške 2 000 eur. Pri jej vklade do s.r.o. zúčtuje zánik pohľadávky vo výške 2 000 eur.
S účinnosťou od 1. 1. 2010 sa z ustanovenia § 17 ods. 12 písm. a) ZDP, vypustilo „dodanenie“ vkladanej pohľadávky ak sa vložila za cenu nižšiu ako bola jej hodnota, preto je vloženie do obchodnej spoločnosti nebude mať žiadny daňový dopad, iba sa vyradí z knihy pohľadávok.
Kniha finančného majetku
Účtovná jednotka účtuje obstaranie obchodného podielu, ktorý vyjadruje podiel na základnom imaní (napr. vo výške menej ako 20 % na základom imaní s.r.o.) vo výške 2 000 eur.
Účtovná jednotka účtuje obstaranie obchodného podielu, ktorý vyjadruje podiel na základnom imaní (napr. vo výške menej ako 20 % na základom imaní s.r.o.) vo výške 2 000 eur.
Nepeňažný vklad vo forme podniku alebo jeho časti
rovnako ako nepeňažný vklad individuálne vloženého majetku nie je v postupoch účtovania v JÚ osobitne riešený. Podstatou nepeňažného vkladu, ktorým je podnik alebo je ho časť je rovnaká ako v prípade vložených individuálnych zložiek majetku, t.j. nepeňažným vkladom do obchodnej spoločnosti účtovná jednotka nadobúda obchodný podiel, resp. akcie. Zaúčtovanie vkladu podniku v účtovníctve FO spočíva predovšetkým z
- • vyradenia majetku v knihe dlhodobého majetku v jeho zostatkovej hodnote z titulu predaja majetku v rámci predaja podniku alebo jeho časti,
- • prevodu záväzkov v knihe záväzkov v hodnote, v akej sú zaúčtované,
- • prevodu, resp. postúpenie pohľadávok v knihe pohľadávok v hodnote, v akej sú zaúčtované,
- • prevodu peňažných prostriedkov v pokladničných knihách, resp. v knihe účet v banke,
- • predaja zásob v knihe zásob,
- • v peňažnom denníku zaúčtovať v rámci uzávierkových účtovných operácií povinnosti vyplývajúce z § 17b ods. 1 a 2 ZDP alebo z § 17d ods. 1 a 4 ZDP.
Ak fyzická osoba vkladom podniku končí svoju podnikateľskú činnosť, je potrebné zaúčtovať v peňažnom denníku uzávierkové účtovné operácie vyplývajúce z § 17 ods. 8 ZDP, vykonať inventarizáciu majetku a záväzkov (ak nejaké po vklade podniku zostali), uzavrieť účtovné knihy ku dňu skončenia podnikateľskej činnosti.
| Vkladateľ FO | |||
| Preberajú sa reálne hodnoty prijímateľom | Preberajú sa pôvodné hodnoty prijímateľom | ||
| Predmet NV a jeho ocenenie |
Individuálne vložený majetok: Ocenenie majetku: hodnota NV započítaná na vklad spoločníka („uznaná hodnota vkladu“) Podnik alebo časť podniku: ocenenie: hodnota nepeňažného vkladu započítaná na vklad spoločníka („uznaná hodnota vkladu“) |
Predmet NV a jeho ocenenie |
Individuálne vložený majetok, Ocenenie majetku pri nadobudnutí: hodnota zistená u FO pri obstaraní majetku (§ 8 ods. 5, resp. 2 ZDP) Ocenenie majetku pri vklade: hodnota nepeňažného vkladu započítaná na vklad spoločníka („uznaná hodnota vkladu“) Podnik alebo časť podniku: Ocenenie pri nadobudnutí: ocenenie v účtovníctve vkladateľa Ocenenie majetku pri vklade: hodnota nepeňažného vkladu započítaná na vklad spoločníka („uznaná hodnota vkladu“) |
|
Základ dane – FO nepodnikateľ, – podnikateľ, SZČO, uplatňujúci paušálne výdavky, alebo podnikateľ, ktorý vedie evidenciu (§ 6/ 14) – FO s príjmami podľa § 6/3 (majetok nie je v OM) |
Základ dane = rozdiel medzi vyššou uznanou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu. Tento rozdiel sa zahrnie do základu dane: 1) jednorázovo – v roku splatenia nepeňažného vkladu alebo 2) postupne – najdlhšie počas 7 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období; vo výške najmenej 1/7 ročne. Ak je uznaná hodnota nepeňažného vkladu nižšia ako hodnota vkladaného majetku, na tento rozdiel sa neprihliada. |
Základ dane – FO nepodnikateľ |
Vychádza sa z rozdielu príjmov a výdavkov podľa § 8 ZDP. Do základu dane sa: – nezahrnuje suma rozdielu hodnoty vkladu započítanej na vklad a hodnoty vkladu zistenej u FO pri obstaraní majetku. Vkladateľ nezahrnie do základu dane rozdiel z ocenenia majetku, ak prijímateľ vkladu prevezme pôvodne ceny – oceňovací rozdiel nevzniká |
| Základ dane – FO podnikateľ, SZČO – účtujúci v sústave JÚ (§ 17b/11 ZDP) |
Základ dane = rozdiel príjmov a výdavkov, ktorý sa: 1) neupraví – ak sa rozhodne zahrnúť ho do základu dane jednorázovo – v roku splatenia vkladu alebo 2) upraví – ak sa rozhodne zahrnúť ho do základu dane postupne – najdlhšie počas 7 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období; vo výške najmenej 1/7 ročne. Úprava základu dane pri nepeňažnom vklade – vykoná sa v tom zdaňovacom období, v ktorom nastane účinnosť zmluvy o nepeňažnom vklade majetku, podniku alebo jeho časti pričom pre daňové účely je rozhodujúcim dňom, deň odovzdania vkladaného majetku dohodnutý v zmluve. |
Základ dane – FO – podnikateľ SZČO, – § 17d/10 ZDP (JÚ, DE – § 6/14, § 6/10, § 6/11) |
Vychádza sa z rozdielu príjmov a výdavkov podľa § 17 ods. 1 písm. a) ZDP alebo z daňovej evidencie. Do základu dane sa: – nezahrnuje suma rozdielu hodnoty vkladu započítanej na vklad a hodnoty vkladu zistenej u FO v JÚ alebo v daňovej evidencii pri obstaraní majetku, – zahrnujú rezervy podľa § 20 ZDP. Vkladateľ nezahrnie do základu dane rozdiel z ocenenia majetku, ak prijímateľ vkladu prevezme pôvodne ceny. Oceňovací rozdiel nevzniká. |
| Rezervy |
FO v JÚ tvorí len zákonné rezervy na: – lesnú a pestovnú činnosť, – uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládok odpadov po ich uzavretí, – na nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácností; – o nakladaní odpadu z ťažobného priemyslu, t.j. neupravuje ZD o výšku rezervy |
||
| Oznamovacia povinnosť |
Lehoty: – jednorázové zahrnutie do základu dane rozdielu z ocenenia majetku oznamuje vkladateľ prijímateľovi vkladu do 30 dní od splatenia vkladu (pokuta až do 33 190 eur) |
||
| Majetok a odpisovanie |
Ak vkladá účtujúci podnikateľ, SZČO hodnotou majetku je zostatková cena pri odpisovanom majetku obstarávacia cena pri neodpisovanom majetku pri pohľadávkach hodnota určená z účtovníctva |
Majetok a odpisovanie |
Uplatnenie pomernej časti z vypočítaného ročného odpisu za celé kalendárne mesiace, počas ktorých vkladateľ NV o majetku účtoval alebo evidoval. |
Ing. Miroslava Brnová
