Nepeňažný vklad
do obchodnej spoločnosti FO
do obchodnej spoločnosti FO
Zákonom č. 504/2009 Z. z., ktorý s účinnosťou od 1. 1. 2010 novelizoval zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p., sa upravil základ dane pri predaji podniku alebo jeho časti, nepeňažnom vklade a zlúčení, splynutí, rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev. Zámerom týchto úprav bolo zabezpečiť právnu istotu pri realizácii podnikových kombinácií, možnosť zvoliť si spôsob ocenenia takto nadobudnutého majetku reálnou hodnotou alebo pôvodnými cenami.
Nepeňažný vklad podľa ObchZ
Nepeňažný vklad môže byť uskutočnený pri
- – založení obchodnej spoločnosti alebo už
- – za trvania spoločnosti, pristúpením nového spoločníka do obchodnej spoločnosti.
Vklad do obchodnej spoločnosti je upravený v § 59 Obchodného zákonníka („ObchZ“), podľa ktorého je vkladom spoločníka súhrn peňažných prostriedkov (ďalej len „peňažný vklad“) a iných peniazmi oceniteľných hodnôt (ďalej len „nepeňažný vklad“), ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti.
Vkladom spoločníkov sa vytvára základné imanie spoločnosti. Právnym titulom na prevod majetku, ktorý tvorí predmet vkladu, je vklad do základného imania spoločnosti na základe záväzku prevzatého v spoločenskej zmluve, zakladateľskej listine, zakladateľskej zmluve, listine upisovateľov. Spôsob prevodu majetku, ktorý tvorí vklad, závisí od druhu vkladu, pričom ObchZ uvádza špecifiká vkladu len pri podniku a pohľadávke. ObchZ nevymedzuje striktne, čo je spôsobilé byť predmetom vkladu, ale vymedzuje náležitosti na vklady, ktoré v nadväznosti s občianskoprávnou úpravou podľa § 118 ObčZ predmety občianskoprávnych vzťahov uvedené riešia.
Vkladom môže byť majetok predstavovaný peniazmi alebo inými hodnotami, tzv. nepeňažné vklady – veci, pohľadávky, cenné papiere, obchodné podiely, podnik alebo jeho časť, práva z priemyselného a duševného vlastníctva, majetkové práva užívacie a iné. Vklady spočívajúce v záväzku vykonať práce alebo poskytnúť služby nie sú ustanoveniami ObchZ povolené. Vklad musí byť peniazmi oceniteľný, prevoditeľný, hospodársky určiteľný.
Plnenie vkladovej povinnosti sa odlišuje podľa skutočnosti, či ide
Vkladom spoločníkov sa vytvára základné imanie spoločnosti. Právnym titulom na prevod majetku, ktorý tvorí predmet vkladu, je vklad do základného imania spoločnosti na základe záväzku prevzatého v spoločenskej zmluve, zakladateľskej listine, zakladateľskej zmluve, listine upisovateľov. Spôsob prevodu majetku, ktorý tvorí vklad, závisí od druhu vkladu, pričom ObchZ uvádza špecifiká vkladu len pri podniku a pohľadávke. ObchZ nevymedzuje striktne, čo je spôsobilé byť predmetom vkladu, ale vymedzuje náležitosti na vklady, ktoré v nadväznosti s občianskoprávnou úpravou podľa § 118 ObčZ predmety občianskoprávnych vzťahov uvedené riešia.
Vkladom môže byť majetok predstavovaný peniazmi alebo inými hodnotami, tzv. nepeňažné vklady – veci, pohľadávky, cenné papiere, obchodné podiely, podnik alebo jeho časť, práva z priemyselného a duševného vlastníctva, majetkové práva užívacie a iné. Vklady spočívajúce v záväzku vykonať práce alebo poskytnúť služby nie sú ustanoveniami ObchZ povolené. Vklad musí byť peniazmi oceniteľný, prevoditeľný, hospodársky určiteľný.
Plnenie vkladovej povinnosti sa odlišuje podľa skutočnosti, či ide
- – o peňažný vklad alebo
- – nepeňažný vklad.
Pri peňažnom vklade sa umožňuje jeho splácanie aj po vzniku spoločnosti. Nepeňažný vklad musí byť splatený pred zápisom výšky základného imania do obchodného registra. Ak spoločnosť nenadobudne právo k predmetu nepeňažného vkladu, je spoločník, ktorý sa zaviazal vložiť do spoločnosti tento vklad, povinný zaplatiť jeho hodnotu v peniazoch a spoločnosť je povinná predmet nepeňažného vkladu spoločníkovi vrátiť. Spoločnosť vyzve písomne spoločníka, aby zaplatil hodnotu nepeňažného vkladu, ku ktorému spoločnosť nenadobudla právo, a spoločník je povinný splniť túto povinnosť do 90 dní odo dňa doručenia výzvy. V prípade nedodržania tejto povinnosti by mal byť štatutárnym orgánom v kapitálových spoločnostiach iniciovať proces vylúčenia spoločníka zo spoločnosti.
Povinnosť spoločníka doplatiť rozdiel v peniazoch
vzniká pri nepeňažnom vklade v takom prípade, kedy v čase zápisu výšky základného imania do obchodného registra nedosiahne hodnota nepeňažného vkladu sumu určenú pri prevzatí záväzku na vklad, ktorú sa spoločník zaviazal vložiť do spoločnosti. Táto úprava počíta s tým, že vzhľadom na čas, ktorý uplynie od vyhotovenia znaleckého posudku do času vydania uznesenia o zápise spoločnosti do obchodného registra, môže dôjsť k „znehodnoteniu“ vkladu oproti sume, ktorá bola určená pri prevzatí záväzku na vklad.
Pri zvýšení základného imania peňažnými vkladmi sa pred podaním návrhu na zápis tejto zmeny do obchodného registra vyžaduje splatiť najmenej 30 % každého peňažného vkladu a dodržať zákonom ustanovenú celkovú hodnotu splatených peňažných vkladov spolu s hodnotou odovzdaných nepeňažných vkladov v znení platnom pre obdobie, v ktorom sa základné imanie zvyšuje. Spoločník je povinný splatiť hodnotu peňažného vkladu v lehote najneskôr do piatich rokov od prevzatia záväzku na nový vklad, resp. od rozhodnutia valného zhromaždenia o zvýšení základného imania.
Pri zvýšení základného imania upísaním nových akcií v prípade akciových spoločností možno tieto splatiť peňažnými vkladmi a predstavenstvo spoločnosti môže podľa § 206 ods. 1 ObchZ podať návrh na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra po splatení aspoň 30 % ich menovitej hodnoty.
Podľa § 204 ObchZ sa na upisovanie akcií a splácanie ich emisného kurzu pri zvýšení základného imania použijú primerane ustanovenia na upisovanie akcií a splácanie ich emisného kurzu pri založení spoločnosti, ak zákon neustanovuje inak. Splácanie emisného kurzu pri založení spoločnosti je upravené v § 177 ObchZ, podľa ktorého jednou z povinností akcionára je splatiť emisný kurz akcií, ktoré upísal, v čase určenom v stanovách, najneskôr však do jedného roka od vzniku spoločnosti a v prípade zvyšovania základného imania primerane v lehote a vo výške určenej uznesením valného zhromaždenia, najneskôr však do jedného roka od upísania akcií. Upísané nové akcie možno tiež splatiť nepeňažným vkladom, ktorý musí byť splatený pred zápisom zvýšenia základného imania do obchodného registra.
Pri zvýšení základného imania peňažnými vkladmi sa pred podaním návrhu na zápis tejto zmeny do obchodného registra vyžaduje splatiť najmenej 30 % každého peňažného vkladu a dodržať zákonom ustanovenú celkovú hodnotu splatených peňažných vkladov spolu s hodnotou odovzdaných nepeňažných vkladov v znení platnom pre obdobie, v ktorom sa základné imanie zvyšuje. Spoločník je povinný splatiť hodnotu peňažného vkladu v lehote najneskôr do piatich rokov od prevzatia záväzku na nový vklad, resp. od rozhodnutia valného zhromaždenia o zvýšení základného imania.
Pri zvýšení základného imania upísaním nových akcií v prípade akciových spoločností možno tieto splatiť peňažnými vkladmi a predstavenstvo spoločnosti môže podľa § 206 ods. 1 ObchZ podať návrh na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra po splatení aspoň 30 % ich menovitej hodnoty.
Podľa § 204 ObchZ sa na upisovanie akcií a splácanie ich emisného kurzu pri zvýšení základného imania použijú primerane ustanovenia na upisovanie akcií a splácanie ich emisného kurzu pri založení spoločnosti, ak zákon neustanovuje inak. Splácanie emisného kurzu pri založení spoločnosti je upravené v § 177 ObchZ, podľa ktorého jednou z povinností akcionára je splatiť emisný kurz akcií, ktoré upísal, v čase určenom v stanovách, najneskôr však do jedného roka od vzniku spoločnosti a v prípade zvyšovania základného imania primerane v lehote a vo výške určenej uznesením valného zhromaždenia, najneskôr však do jedného roka od upísania akcií. Upísané nové akcie možno tiež splatiť nepeňažným vkladom, ktorý musí byť splatený pred zápisom zvýšenia základného imania do obchodného registra.
Nepeňažný vklad do spoločnosti a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, sa v súlade s § 59 ods. 3 ObchZ musia uviesť v spoločenskej zmluve, zakladateľskej zmluve alebo v zakladateľskej listine, ak tento zákon neustanovuje inak.
Hodnota nepeňažného vkladu sa podľa § 59 ods. 3 ObchZ určí znaleckým posudkom, ktorý musí obsahovať aj opis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia, údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá emisnému kurzu upísaných akcií splácaných týmto vkladom alebo hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti. Znalec určuje cenu uznanú na zapísanie vkladu podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti SR o stanovení všeobecnej hodnoty majetku (ďalej len „Vyhláška č. 492/2004 Z. z.“).
V súlade s § 59b ods. 1 ObchZ
pri zmene výšky základného imania sa hodnota nepeňažného vkladu nemusí určiť znaleckým posudkom, ak o tom rozhodne orgán spoločnosti oprávnený rozhodovať o zmene výšky základného imania. Podmienkou však je, že hodnota nepeňažného vkladu sa určila znaleckým posudkom v súlade s právnymi predpismi platnými pre oceňovanie k dátumu nie staršiemu ako šesť mesiacov pred splatením nepeňažného vkladu. Nové ocenenie znalcom podľa § 59 ods. 3 ObchZ je však potrebné v prípade, ak ku dňu splatenia nepeňažného vkladu nastali okolnosti, ktoré výrazne zmenili jeho hodnotu.
V súlade s § 59b ods. 1 ObchZ
pri zmene výšky základného imania sa hodnota nepeňažného vkladu nemusí určiť znaleckým posudkom, ak o tom rozhodne orgán spoločnosti oprávnený rozhodovať o zmene výšky základného imania. Podmienkou však je, že hodnota nepeňažného vkladu sa určila znaleckým posudkom v súlade s právnymi predpismi platnými pre oceňovanie k dátumu nie staršiemu ako šesť mesiacov pred splatením nepeňažného vkladu. Nové ocenenie znalcom podľa § 59 ods. 3 ObchZ je však potrebné v prípade, ak ku dňu splatenia nepeňažného vkladu nastali okolnosti, ktoré výrazne zmenili jeho hodnotu.
Spoločník, ktorý previedol na spoločnosť ako vklad
pohľadávku, ručí za vymožiteľnosť tejto pohľadávky
do výšky hodnoty svojho vkladu.
Orgán spoločnosti oprávnený rozhodovať o zmene výšky základného imania môže podľa § 59b ods. 3 ObchZ rozhodnúť, že hodnota nepeňažného vkladu sa nemusí určiť znaleckým posudkom aj v tom prípade, ak hodnota vkladu je odvodená samostatne pre každý nepeňažný vklad z riadnej účtovnej závierky za predchádzajúce účtovné obdobie, ktorá bola overená audítorom bez výhrady.
Ak sa nové ocenenie nepeňažného vkladu nevykoná, môže jeden spoločník alebo viac spoločníkov, ktorí vlastnia spolu najmenej 5 % základného imania spoločnosti, v deň prijatia rozhodnutia o zvýšení základného imania žiadať ocenenie znalcom podľa § 59 ods. 3 ObchZ. Právo žiadať ocenenie znalcom môžu spoločníci uplatniť najneskôr do dňa splatenia nepeňažného vkladu, a to za predpokladu, že v deň predloženia žiadosti, ako aj v deň prijatia rozhodnutia o zvýšení základného imania stále vlastnia najmenej 5 % základného imania spoločnosti.
Štatutárny orgán vyhotoví písomnú správu, ktorá musí obsahovať opis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia, údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá aspoň emisnému kurzu upísaných akcií splácaných týmto vkladom pri akciovej spoločnosti alebo hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti a vyhlásenie, že nenastali okolnosti, ktoré by výrazne zmenili hodnotu nepeňažného vkladu vyjadrenú v pôvodnom ocenení. Uvedená písomná správa sa uloží do zbierky listín do 30 dní odo dňa splatenia vkladu.
Ak sa vkladá podnik alebo jeho časť, použijú sa vo vzťahu k prechodu práv a povinností primerane ustanovenia § 476 až § 488 ObchZ o zmluve o predaji podniku (§ 59 ods. 4 ObchZ).
Ak vklad do spoločnosti alebo jeho časť spočíva v prevode pohľadávky, použijú sa primerane ustanovenia o postúpení pohľadávky. Spoločník, ktorý previedol na spoločnosť ako vklad pohľadávku, ručí za vymožiteľnosť tejto pohľadávky do výšky hodnoty svojho vkladu. Nepeňažným vkladom môže byť aj pohľadávka voči spoločnosti.
Správou vkladov spoločníkov, ktoré boli splatené pred vznikom spoločnosti, sa podľa § 60 ods. 1 ObchZ zaoberá zakladateľ, ktorý bol touto činnosťou poverený v spoločenskej zmluve. Spoločenská zmluva môže správou vkladov poveriť aj banku alebo pobočku zahraničnej banky, aj keď nie je zakladateľom spoločnosti.
Vlastnícke práva ku vkladom alebo k ich častiam prípadne aj iné práva spojené s vkladmi, ktoré boli splatené pred vznikom spoločnosti, prechádzajú na spoločnosť dňom jej vzniku. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti však spoločnosť nadobúda až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe písomného vyhlásenia vkladateľa opatreného osvedčením o pravosti jeho podpisu. Vkladateľ je povinný odovzdať správcovi vkladu uvedené písomné vyhlásenie, pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra. Odovzdaním tohto vyhlásenia správcovi vkladu sa vklad považuje za splatený.
Po vzniku spoločnosti je osoba spravujúca vklady povinná odovzdať ich bez zbytočného odkladu spoločnosti. V prípade, ak spoločnosť nevznikne, je povinná ich vrátiť vkladateľom. Ostatní zakladatelia ručia za splnenie tejto povinnosti spoločne a nerozdielne.
Osoba spravujúca vklady je podľa § 60 ods. 4 ObchZ povinná vydať písomné vyhlásenie o splatení vkladu alebo jeho častí jednotlivými spoločníkmi. Vydané písomné vyhlásenia prikladá k návrhu na zápis do obchodného registra. Ak správca vkladu vo vyhlásení uvedie vyššiu sumu, než je splatená, ručí do výšky tohto rozdielu voči spoločnosti za splnenie povinnosti spoločníka splatiť vklad a v rovnakej výške voči veriteľom spoločnosti za záväzky spoločnosti. Ručenie správcu vkladu voči veriteľom spoločnosti zaniká splatením vkladov, ktorých sa uvedenie vyššej sumy vo vyhlásení týkalo.
Ustanovenia tejto právnej úpravy na území SR týkajúce sa vymedzenia náležitostí na predmet vkladov z hľadiska ich určiteľnosti a oceniteľnosti, požiadavka na stanovenie ich hodnoty znaleckým posudkom, pravidlá pre zachovanie hodnoty základného imania aj po vzniku spoločnosti sú výsledkom prispôsobovania sa komunitárnemu právu, predovšetkým druhej smernici obchodných spoločností, tzv. kapitálovej smernici (77/91/EEC v znení 92/101EEC).
Ustanovenia tejto právnej úpravy na území SR týkajúce sa vymedzenia náležitostí na predmet vkladov z hľadiska ich určiteľnosti a oceniteľnosti, požiadavka na stanovenie ich hodnoty znaleckým posudkom, pravidlá pre zachovanie hodnoty základného imania aj po vzniku spoločnosti sú výsledkom prispôsobovania sa komunitárnemu právu, predovšetkým druhej smernici obchodných spoločností, tzv. kapitálovej smernici (77/91/EEC v znení 92/101EEC).
Nepeňažný vklad FO podľa zákona o dani z príjmov po 1. 1. 2010
Zákonom č. 504/2009 Z. z. o dani z príjmov sa s účinnosťou od 1. 1. 2010 špecificky upravuje nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti, či už právnickou osobou alebo fyzickou osobou.
V obidvoch prípadoch je potrebné rozlišovať, či sa vkladá nepeňažný vklad, ktorý prijímateľ preberá
V obidvoch prípadoch je potrebné rozlišovať, či sa vkladá nepeňažný vklad, ktorý prijímateľ preberá
- – v reálnych cenách alebo
- – v pôvodných cenách.
Uvedené upravuje aj ustanovenie § 17 ods. 11 písm. b) zákona č. 504/2009 Z. z., podľa ktorého sa na vyčíslenie základu dane pri nepeňažnom vklade použije ocenenie majetku v
- • reálnych hodnotách alebo v hodnote započítanej na vklad spoločníka, ak sa postupuje podľa § 17b, alebo
- • pôvodných cenách, ak sa postupuje podľa § 17d.
V prípade, ak prijímateľ preberá nepeňažný vklad v reálnych cenách a vkladateľ nepeňažného vkladu, FO, vykazuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) ZDP, postupuje primerane podľa ustanovení § 17b ods. 1 a 2 zákona č. 504/2009 Z. z. o dani z príjmov. Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je fyzická osoba, ktorá o majetku neúčtuje, pri ocenení nepeňažného vkladu uplatní postup podľa § 8 ods. 2 zákona č. 504/2009 Z. z.
V prípade, ak prijímateľ preberá nepeňažný vklad v pôvodných cenách, a vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) ZDP, uplatní primerane postup podľa § 17d ods. 1 a 4 zákona č. 504/2009 Z. z.
U daňovníka FO, nepodnikateľa, však aj v tomto prípade, môže vzniknúť oceňovací rozdiel medzi hodnotou vkladu určenou podľa § 8 ods. 2, resp. ods. 5 a hodnotou započítanou na vklad spoločníka podľa § 59 ObchZ.
V prípade, ak prijímateľ preberá nepeňažný vklad v pôvodných cenách, a vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) ZDP, uplatní primerane postup podľa § 17d ods. 1 a 4 zákona č. 504/2009 Z. z.
U daňovníka FO, nepodnikateľa, však aj v tomto prípade, môže vzniknúť oceňovací rozdiel medzi hodnotou vkladu určenou podľa § 8 ods. 2, resp. ods. 5 a hodnotou započítanou na vklad spoločníka podľa § 59 ObchZ.
| Nepeňažný vklad FO | |||
|
Vklad v reálnych hodnotách § 17b/11 – postup podľa § 17b/1 a 2 použije primerane vkladateľ NV, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17/1/a; ak je vkladateľom NV FO, ktorá o majetku neúčtuje, pri ocenení NV uplatní postup podľa § 8/2 |
Vklad v pôvodných hodnotách § 17d/10 – postup podľa § 17d ods. 1 a 4 uplatní primerane daňovník, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17/1/a |
||
|
§ 17b FO s príjmami podľa § 6/1,2 (ďalej len „podnikateľ“), ktorá účtuje v JÚ |
§ 8/2 FO nepodnikateľ FO podnikateľ uplatňujúci – „paušálne“ výdavky – vedie daňovú evidenciu (neúčtuje) FO s príjmami z prenájmu |
§ 17d FO s príjmami podľa § 6, ktorá – účtuje v JÚ, – vedie daňovú evidenciu – vedie „paušálne“ výdavky – vedie evidenciu podľa § 6/11 |
§ 8/2 FO nepodnikateľ – oceňovací rozdiel vzniká medzi hodnotou určenou podľa § 8 a hodnotou započítanou na vklad a tento sa zahŕňa do ZD podľa § 8 ods. 2 |
Ocenenie nepeňažného vkladu
Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 504/2009 Z. z. postup, podľa ktorého daňovník, ktorý vkladá do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva nepeňažný vklad, zahrnuje do základu dane (čiastkového základu dane) rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka určenou podľa § 59 ObchZ a hodnotou vkladaného majetku (ďalej len „oceňovací rozdiel NV“).
Základná zásada pri vyčíslení základu dane (čiastkového základu dane) uvedená v § 8 ods. 2 ZDP, ktorá zamedzuje uznaniu vyšších výdavkov ako dosiahnutých príjmov, t.j. vznik straty, zostáva zachovaná aj pre tieto prípady. Uvedené znamená, že v prípade, ak bola hodnota vkladaného majetku uznaná na započítanie na vklad do obchodnej spoločnosti v nižšej sume ako je hodnota tohto vkladaného majetku na tento rozdiel sa neprihliada a daňovník (vkladateľ) nebude postupovať podľa doplneného § 8 ods. 2 zákona č. 504/2009 Z. z. Z dôvodu, že ustanovenie § 8 ods. 2 zákona č. 504/2009 Z. z. určuje len zahrnutie kladného rozdielu medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku, v prípade vzniku straty nebude vkladateľ postupovať podľa tohto ustanovenia ani vypĺňať daňové priznanie z tohto titulu a to ani pri uplatnení výdavkov do výšky príjmu.
Určenie hodnoty vkladu
Určenie hodnoty vkladaného majetku pre účely vyčíslenia prípadného oceňovacieho rozdielu NV je tiež uvedené v § 8 ods. 2 zákona č. 504/2009 Z. z., pričom touto hodnotou majetku je pri
Základná zásada pri vyčíslení základu dane (čiastkového základu dane) uvedená v § 8 ods. 2 ZDP, ktorá zamedzuje uznaniu vyšších výdavkov ako dosiahnutých príjmov, t.j. vznik straty, zostáva zachovaná aj pre tieto prípady. Uvedené znamená, že v prípade, ak bola hodnota vkladaného majetku uznaná na započítanie na vklad do obchodnej spoločnosti v nižšej sume ako je hodnota tohto vkladaného majetku na tento rozdiel sa neprihliada a daňovník (vkladateľ) nebude postupovať podľa doplneného § 8 ods. 2 zákona č. 504/2009 Z. z. Z dôvodu, že ustanovenie § 8 ods. 2 zákona č. 504/2009 Z. z. určuje len zahrnutie kladného rozdielu medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku, v prípade vzniku straty nebude vkladateľ postupovať podľa tohto ustanovenia ani vypĺňať daňové priznanie z tohto titulu a to ani pri uplatnení výdavkov do výšky príjmu.
Určenie hodnoty vkladu
Určenie hodnoty vkladaného majetku pre účely vyčíslenia prípadného oceňovacieho rozdielu NV je tiež uvedené v § 8 ods. 2 zákona č. 504/2009 Z. z., pričom touto hodnotou majetku je pri
- a) majetku s výnimkou takého, pri ktorom príjmy z jeho predaja sú oslobodené od dane podľa § 9 ods. 1 písm. a) až e) a j) v znení zákona platnom do 31. 12. 2010 a § 9 ods. 1 písm. a) až d) a i) zákona platného od 1. 1. 2011
- – cena majetku zistená podľa § 25 ods. 1,
- – zostatková cena podľa § 25 ods. 3, ak je vkladom majetok, ktorý bol obchodným majetkom podľa § 2 písm. m),
- – úhrn cien obstarania cenných papierov a obchodného podielu,
Príjem z predaja akejkoľvek hnuteľnej veci, ktorá
nebola zahrnutá v obchodnom majetku daňovníka,
je oslobodený od dane z príjmov fyzických osôb.
nebola zahrnutá v obchodnom majetku daňovníka,
je oslobodený od dane z príjmov fyzických osôb.
S účinnosťou zákona č. 548/2010 Z. z. od 1. 1. 2011 sa z oslobodených príjmov z predaja nehnuteľnosti vypúšťa oslobodenie uvedené v § 9 ods. 1 písm. a) ZDP, t.j. oslobodenie príjmov z predaja nehnuteľnosti v závislosti na dobe trvalého pobytu predávajúceho daňovníka v tejto nehnuteľnosti. V tejto súvislosti sa ustanovenie § 9 ods. 1 ZDP prečíslovalo a teda bola nutná technická úprava aj v tomto ustanovení, podľa ktorej je sa určuje hodnota vkladaného majetku s výnimkou majetku, pri ktorom príjmy z jeho predaja sú oslobodené od dane podľa § 9 ods. 1 písm. a) až d) a i) ZDP.
Vklad majetku do obchodnej spoločnosti
Ak fyzická osoba, nepodnikateľ (občan), resp. podnikateľ, ktorý neúčtuje, vkladá majetok do obchodnej spoločnosti oceňovací rozdiel NV zahŕňaný do základu dane podľa § 8 ods. 2 zákona č. 504/2009 Z. z. vzniká len pri majetku, z ktorého by prípadný príjem z predaja nebol oslobodený od dane.
Ak by z takto vkladaného majetku bol príjem z predaja oslobodený, potom ho vkladateľ vloží v cene uznanej na vklad v súlade s § 59 ObchZ ale pre daňové účely žiadny rozdiel nevzniká a daňovník nepostupuje v súlade s § 8 ods. 2 zákona č. 504/2009 Z. z.
Takýmto majetkom vkladaným do obchodnej spoločnosti, ktorý je testovaný na oslobodenie jeho príjmu z predaja v čase jeho vloženia je majetok, ktorého oslobodenie je uvedené v
Ak by z takto vkladaného majetku bol príjem z predaja oslobodený, potom ho vkladateľ vloží v cene uznanej na vklad v súlade s § 59 ObchZ ale pre daňové účely žiadny rozdiel nevzniká a daňovník nepostupuje v súlade s § 8 ods. 2 zákona č. 504/2009 Z. z.
Takýmto majetkom vkladaným do obchodnej spoločnosti, ktorý je testovaný na oslobodenie jeho príjmu z predaja v čase jeho vloženia je majetok, ktorého oslobodenie je uvedené v
- – § 9 ods. 1 písm. a) až d) [§ 9 ods. 1 písm. a) až e) – do 31. 12. 2010], čo sú oslobodené príjmy z predaja nehnuteľností a hnuteľných vecí a
- – § 9 ods. 1 písm. i) [§ 9 ods. 1 písm. j) – do 31. 12. 2010], čo sú oslobodené príjmy od dane z prevodu cenných papierov, účasti (podielu) na spoločnosti alebo členských práv družstva ale len do výšky 500 eur (do 31. 12. 2010 do výšky 5-násobku životného minima, čo bolo pre rok 2010 vo výške 925,95 eur). Ak by príjem z ich predaja znížený o zákonné výdavky presahoval uvedenú hranicu oceňovací rozdiel NV sa bude odvíjať od tohto rozdielu.
Oslobodenie príjmu z predaja nehnuteľnosti
je uvedené v § 9 ods. 1 ZDP, pričom na účely ZDP sa za nehnuteľnosť považuje nehnuteľnosť, byt a nebytový priestor alebo ich časti [§ 3 ods. 2 písm. a) zákona]. Podľa § 119 ObčZ nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
Príjmy z predaja nehnuteľností uvedených v odseku 1 písm. a) a b) [do 31. 12. 2010 to bolo oslobodenie uvedené v § 9 ods. 1 písm. a) až c) ZDP] sú oslobodené v závislosti od viacerých kritérií, medzi ktoré možno zaradiť to, o aký druh nehnuteľnosti ide, dobu trvania vlastníctva nehnuteľnosti prípadne aj dobu trvalého pobytu daňovníka v posudzovanej nehnuteľnosti (len pre nehnuteľnosti nadobudnuté do 31. 12. 2010 podľa § 52j ods. 2 tohto zákona), spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti, a či bola nehnuteľnosť zahrnutá v obchodnom majetku daňovníka, t.j. či daňovník o nehnuteľnosti účtoval ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom, alebo ju evidoval ako majetok prenajímaný alebo využívaný v súvislosti s príjmami z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (daňová evidencia).
Splnenie podmienok (t. j. podmienky dĺžky trvalého pobytu, resp. doby vlastníctva) sa u predávajúceho alebo prevodcu posudzuje podľa dňa prijatia prvej platby alebo preddavku alebo podľa dňa uzavretia zmluvy o prevode nehnuteľnosti, pričom rozhodujúci je vždy ten deň, ktorý nastal skôr. Na účely oslobodenia od dane u predávajúceho nie je podstatné, v ktorom zdaňovacom období nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci (§ 9 ods. 4 zákona).
Príjmy z predaja nehnuteľností uvedených v odseku 1 písm. a) a b) [do 31. 12. 2010 to bolo oslobodenie uvedené v § 9 ods. 1 písm. a) až c) ZDP] sú oslobodené v závislosti od viacerých kritérií, medzi ktoré možno zaradiť to, o aký druh nehnuteľnosti ide, dobu trvania vlastníctva nehnuteľnosti prípadne aj dobu trvalého pobytu daňovníka v posudzovanej nehnuteľnosti (len pre nehnuteľnosti nadobudnuté do 31. 12. 2010 podľa § 52j ods. 2 tohto zákona), spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti, a či bola nehnuteľnosť zahrnutá v obchodnom majetku daňovníka, t.j. či daňovník o nehnuteľnosti účtoval ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom, alebo ju evidoval ako majetok prenajímaný alebo využívaný v súvislosti s príjmami z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (daňová evidencia).
Splnenie podmienok (t. j. podmienky dĺžky trvalého pobytu, resp. doby vlastníctva) sa u predávajúceho alebo prevodcu posudzuje podľa dňa prijatia prvej platby alebo preddavku alebo podľa dňa uzavretia zmluvy o prevode nehnuteľnosti, pričom rozhodujúci je vždy ten deň, ktorý nastal skôr. Na účely oslobodenia od dane u predávajúceho nie je podstatné, v ktorom zdaňovacom období nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci (§ 9 ods. 4 zákona).
Príklad
Daňovník nadobudol garáž kúpou 14. 4. 2006. V roku 2011 sa ju rozhodol predať. Zmluva o prevode garáže bola uzavretá 15. 4. 2011. Platbu za nehnuteľnosť daňovník prijal 17. 4. 2011. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol kupujúci v máji 2011. Splnenie podmienok pre oslobodenie od dane sa v nadväznosti na § 9 ods. 4 zákona v danom prípade posudzuje podľa dňa zavretia zmluvy o prevode nehnuteľnosti (15. 4. 2011), nakoľko uvedený deň nastal skôr, ako bola prijatá platba za nehnuteľnosť (17. 4. 2011).
V tomto prípade je nehnuteľnosť oslobodená od dani z príjmov. V súvislosti s nadobudnutím vlastníctva nehnuteľnosti je potrebné uviesť, že doba nadobudnutia nehnuteľnosti sa posudzuje aj podľa spôsobu nadobudnutia nehnuteľnosti. Vlastníctvo nehnuteľnosti sa
- – pri zmluvnom prevode (predaj – kúpa) podľa § 132 ObčZ nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností,
- – pri nadobúdaní vecí dedením nadobúda podľa § 430 ObčZ dňom úmrtia poručiteľa,
- – pri nadobúdaní vlastníctva dražbou nadobúda právoplatnosťou uznesenia o udelení príklepu, t.j. dňom príklepu podľa § 336i Občianskeho súdneho poriadku,
- – v rámci exekučného konania, ak vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie a súd udelenie príklepu schválil, stáva vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti dňom udelenia príklepu podľa § 150 Exekučného poriadku,
- – na základe rozhodnutia štátneho orgánu nadobúda napr. rozhodnutím správneho orgánu o vyvlastnení veci,
- – pri nadobúdaní nehnuteľnosti vlastnou výstavbou alebo dodávateľským spôsobom posudzuje momentom nadobudnutia nehnuteľnosti na základe kolaudačného rozhodnutia.
Podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZDP platného do 31. 12. 2010 môže byť príjem z predaja bytu alebo obytného domu s najviac dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov oslobodený, ak v ňom mal predávajúci trvalý pobyt najmenej po dobu dvoch rokov bezprostredne pred predajom, okrem
- – príjmov z predaja týchto nehnuteľností, ktoré boli zahrnuté do obchodného majetku, a to do piatich rokov odo dňa ich vyradenia z obchodného majetku a
- – príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji týchto nehnuteľností uzavretej do dvoch rokov od začiatku trvalého pobytu v nich alebo do piatich rokov odo dňa ich vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po dvoch rokoch od začiatku trvalého pobytu alebo po piatich rokoch odo dňa ich vyradenia z obchodného majetku.
Príklad
Daňovník bol od januára 2010 vlastníkom bytu, v ktorom mal trvalý pobyt od mája 2008. V marci 2010 uzavrel zmluvu o budúcom predaji tohto bytu, na základe ktorej mu bola v júni 2010 vyplatená suma 100 000 eur. Kúpnu zmluvu s kupujúcim uzavrel v septembri 2010.
Nakoľko predmetný príjem plynul daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji bytu a táto zmluva bola uzavretá do dvoch rokov od začatia jeho trvalého pobytu v predávanom byte, príjem z predaja bytu plynúci daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti nie je oslobodený od dane.
V prípade príjmu z predaja ostatných nehnuteľnosti (napr. garáže, pozemku, bytu alebo domu, v ktorom daňovník nemal trvalý pobyt počas dvoch rokov bezprostredne pred jeho predajom), na ktorý sa nevzťahuje oslobodenie podľa písm. a) alebo c), je takýto príjem oslobodený po uplynutí piatich rokov odo dňa nadobudnutia takejto nehnuteľnosti alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmu, ktorý plynie daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku [§ 9 ods. 1 písm. a) ZDP, resp. § 9 ods. 1 písm. b) zákona platného do 31. 12. 2010],
Ak ide o nehnuteľnosť (či už byt, alebo dom alebo garáž a pod.) nadobudnutú dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, okrem nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje oslobodenie od dane podľa písm. a) príjem za predaj nehnuteľnosti je oslobodený po piatich rokoch odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov) alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku.
Nakoľko predmetný príjem plynul daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji bytu a táto zmluva bola uzavretá do dvoch rokov od začatia jeho trvalého pobytu v predávanom byte, príjem z predaja bytu plynúci daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti nie je oslobodený od dane.
V prípade príjmu z predaja ostatných nehnuteľnosti (napr. garáže, pozemku, bytu alebo domu, v ktorom daňovník nemal trvalý pobyt počas dvoch rokov bezprostredne pred jeho predajom), na ktorý sa nevzťahuje oslobodenie podľa písm. a) alebo c), je takýto príjem oslobodený po uplynutí piatich rokov odo dňa nadobudnutia takejto nehnuteľnosti alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmu, ktorý plynie daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku [§ 9 ods. 1 písm. a) ZDP, resp. § 9 ods. 1 písm. b) zákona platného do 31. 12. 2010],
Ak ide o nehnuteľnosť (či už byt, alebo dom alebo garáž a pod.) nadobudnutú dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, okrem nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje oslobodenie od dane podľa písm. a) príjem za predaj nehnuteľnosti je oslobodený po piatich rokoch odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov) alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku.
Príklad
V marci 2011 daňovník predal pozemok, ktorý zdedil v decembri 2009 po smrti otca. Otec daňovníka (poručiteľ) nadobudol pozemok kúpou v decembri roku 2003.
Príjem z predaja pozemku je oslobodený od dane, pretože od nadobudnutia pozemku poručiteľom (otcom) do predaja pozemku daňovníkom uplynulo viac ako päť rokov (6 rokov vlastnil otec, poručiteľ + 1 rok a 3 mesiace vlastnil syn, daňovník).
Ak ide o predaj nehnuteľností uvedených v odseku 1 písm. a) alebo b) po zániku a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, do lehoty uvedenej v odseku 1 písm. a) alebo b) sa započítava doba, počas ktorej bola takáto nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (§ 9 ods. 3 ZDP).
Od dane sú podľa § 9 ods. 1 písm. d) ZDP oslobodené aj príjmy z predaja nehnuteľnosti, ktorá bola vydaná oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov (ide o vydanie v rámci tzv. reštitučných zákonov) za podmienky, že príjem z predaja takejto nehnuteľnosti bol prijatý touto oprávnenou osobou. Na účely oslobodenia od dane v danom prípade nie je rozhodujúce ako dlho predávajúci nehnuteľnosť vlastnil, nie je rozhodujúca dĺžka trvalého pobytu, a nie je podstatné ani to, či je predávaná nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku daňovníka.
Podstatná je len skutočnosť, že príjem z predaja nehnuteľnosti plynie oprávnenej osobe.
Príjem z predaja pozemku je oslobodený od dane, pretože od nadobudnutia pozemku poručiteľom (otcom) do predaja pozemku daňovníkom uplynulo viac ako päť rokov (6 rokov vlastnil otec, poručiteľ + 1 rok a 3 mesiace vlastnil syn, daňovník).
Ak ide o predaj nehnuteľností uvedených v odseku 1 písm. a) alebo b) po zániku a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, do lehoty uvedenej v odseku 1 písm. a) alebo b) sa započítava doba, počas ktorej bola takáto nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (§ 9 ods. 3 ZDP).
Od dane sú podľa § 9 ods. 1 písm. d) ZDP oslobodené aj príjmy z predaja nehnuteľnosti, ktorá bola vydaná oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov (ide o vydanie v rámci tzv. reštitučných zákonov) za podmienky, že príjem z predaja takejto nehnuteľnosti bol prijatý touto oprávnenou osobou. Na účely oslobodenia od dane v danom prípade nie je rozhodujúce ako dlho predávajúci nehnuteľnosť vlastnil, nie je rozhodujúca dĺžka trvalého pobytu, a nie je podstatné ani to, či je predávaná nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku daňovníka.
Podstatná je len skutočnosť, že príjem z predaja nehnuteľnosti plynie oprávnenej osobe.
Príjem z predaja akejkoľvek hnuteľnej veci,
ktorá nebola zahrnutá v obchodnom majetku daňovníka, je oslobodený od dane z príjmov fyzických osôb [§ 9 ods. 1 písm. c) ZDP].
Rovnako ako pri nehnuteľnostiach je oslobodený aj príjem z predaja hnuteľných vecí, ktoré boli vydané oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov a príjem z predaja bol prijatý touto oprávnenou osobou [§ 9 ods. 1 písm. d) ZDP].
Podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP sa oslobodzuje príjem z prevodu opcií, príjem z prevodu cenných papierov a príjem z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva s výnimkou tých príjmov, ktoré sú zdaňované zrážkovou daňou, po znížení o výdavky uvedené v § 8 ods. 5 a 7 ZDP, ak nepresiahnu v zdaňovacom období 500 eur (do 31. 12. 2010 bolo toto oslobodenie do výšky päťnásobku sumy platného životného minima). Ak takto vymedzený rozdiel presiahne 500 eur, do základu dane sa zahrnie len rozdiel nad takto ustanovenú sumu.
Ak daňovník v zdaňovacom období okrem príjmov podľa § 8 ods. 1 písm. d) až f) ZDP, ktoré sa oslobodzujú podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona, súčasne dosiahol aj príjmy podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a) tohto zákona, ktoré sa oslobodzujú podľa § 9 ods. 1 písm. g), uplatní sa oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. g) a podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP, najviac v úhrnnej výške 500 eur.
Z dikcie cit. ustanovení vyplýva, že ak má daňovník v zdaňovacom období okrem príjmov, ktoré sa oslobodzujú podľa § 9 ods. 1 písm. i) aj príjmy, ktoré sa oslobodzujú podľa § 9 ods. 1 písm. g) cit. zákona, oslobodenie vo výške 500 eur sa uplatní v prvom rade pri príjmoch, ktoré sa oslobodzujú podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP t.j. pri príjmoch podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a) ZDP. Len zostávajúcu časť zo sumy 500 eur, ktorú nie je možné uplatniť pri týchto príjmoch, je možné uplatniť pri príjmoch, ktoré sa oslobodzujú podľa § 9 ods. 1 písm. i) cit. zákona.
V súlade s § 52j ods. 2 ZDP, sa na oslobodenie príjmu podľa § 9 ods. písm. j) predpisu účinného do 31. 12. 2010 použije aj na príjmy z predaja takéhoto majetku nadobudnutého do 31. 12. 2010.
K zavedeniu fixnej hranice 500 eur pre oslobodenie uvedených príjmov zákonom č. 548/2010 Z. z. od 1. 1. 2011 bolo pristúpené vzhľadom na nepodstatný rast koeficientu pre potreby stanovenia sumy životného minima, od ktorého sa vykonáva aj úprava zákonnej hranice 5-násobku životného minima pre oslobodenie vybraných druhov príjmov do 31. 12. 2010. Zároveň je zavedením pevnej sumy pre oslobodenie určených príjmov, toto oslobodenie presnejšie, jednoduchšie a zrozumiteľnejšie.
Rovnako ako pri nehnuteľnostiach je oslobodený aj príjem z predaja hnuteľných vecí, ktoré boli vydané oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov a príjem z predaja bol prijatý touto oprávnenou osobou [§ 9 ods. 1 písm. d) ZDP].
Podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP sa oslobodzuje príjem z prevodu opcií, príjem z prevodu cenných papierov a príjem z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva s výnimkou tých príjmov, ktoré sú zdaňované zrážkovou daňou, po znížení o výdavky uvedené v § 8 ods. 5 a 7 ZDP, ak nepresiahnu v zdaňovacom období 500 eur (do 31. 12. 2010 bolo toto oslobodenie do výšky päťnásobku sumy platného životného minima). Ak takto vymedzený rozdiel presiahne 500 eur, do základu dane sa zahrnie len rozdiel nad takto ustanovenú sumu.
Ak daňovník v zdaňovacom období okrem príjmov podľa § 8 ods. 1 písm. d) až f) ZDP, ktoré sa oslobodzujú podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona, súčasne dosiahol aj príjmy podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a) tohto zákona, ktoré sa oslobodzujú podľa § 9 ods. 1 písm. g), uplatní sa oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. g) a podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP, najviac v úhrnnej výške 500 eur.
Z dikcie cit. ustanovení vyplýva, že ak má daňovník v zdaňovacom období okrem príjmov, ktoré sa oslobodzujú podľa § 9 ods. 1 písm. i) aj príjmy, ktoré sa oslobodzujú podľa § 9 ods. 1 písm. g) cit. zákona, oslobodenie vo výške 500 eur sa uplatní v prvom rade pri príjmoch, ktoré sa oslobodzujú podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP t.j. pri príjmoch podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a) ZDP. Len zostávajúcu časť zo sumy 500 eur, ktorú nie je možné uplatniť pri týchto príjmoch, je možné uplatniť pri príjmoch, ktoré sa oslobodzujú podľa § 9 ods. 1 písm. i) cit. zákona.
V súlade s § 52j ods. 2 ZDP, sa na oslobodenie príjmu podľa § 9 ods. písm. j) predpisu účinného do 31. 12. 2010 použije aj na príjmy z predaja takéhoto majetku nadobudnutého do 31. 12. 2010.
K zavedeniu fixnej hranice 500 eur pre oslobodenie uvedených príjmov zákonom č. 548/2010 Z. z. od 1. 1. 2011 bolo pristúpené vzhľadom na nepodstatný rast koeficientu pre potreby stanovenia sumy životného minima, od ktorého sa vykonáva aj úprava zákonnej hranice 5-násobku životného minima pre oslobodenie vybraných druhov príjmov do 31. 12. 2010. Zároveň je zavedením pevnej sumy pre oslobodenie určených príjmov, toto oslobodenie presnejšie, jednoduchšie a zrozumiteľnejšie.
Znížením sumy na výšku 500 eur sa v súlade s programovým vyhlásením zabezpečil aj prínos do štátneho rozpočtu, pričom sa zároveň ponechala možnosť oslobodenia stanovených príjmov z dôvodu zmiernenia daňového dopadu hlavne pre prípady nízkopríjmových skupín a pre skupiny daňovníkov, ktorí dosahujú len takéto príjmy.
Ich zrušenie v takýchto prípadoch by znamenalo zvýšenie administratívnej náročnosti nielen pre týchto daňovníkov ale aj pre správcu dane a to z dôvodu podávania zvýšeného počtu daňových priznaní.
Pre oslobodenie príjmov z prevodu opcií, cenných papierov a účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva, ktoré daňovník nadobudol do 31. 12. 2010 sa v súlade s § 52j ods. 2 zákona č. 548/2010 Z. z. použijú podmienky stanovené zákonom do 31. 12. 2010, t.j. oslobodenie od dane z príjmov sa bude posudzovať do hranice 5-násobu platného životného minima pre zdaňovacie obdobie, v ktorom dôjde k prevodu tohto majetku.
V prípade, ak daňovník bude po 1. 1. 2011 predávať napr. aj cenné papiere nadobudnuté do 31. 12. 2010 aj cenné papiere nadobudnuté po 1. 1. 2011, bude v prvom rade aplikovať oslobodenie podľa platného zákona po 1. 1. 2011, pričom musí byť zachované aj znenie § 9 ods. 1 písm. g) a i), podľa ktorého sa oslobodzujú takéto príjmy v úhrnnej výške, čo znamená, že cenné papiere nadobudnuté po 1. 1. 2011 sa oslobodia do výšky 500 eur a cenné papiere nadobudnuté do 31. 12. 2010 sa už oslobodia len v úhrnne spolu s oslobodením nových cenných papierov maximálne do výšky 925,95 eur (5-násobok životného minima platné pre rok 2010), t.j. ak sa uplatní celé oslobodenie 500 eur na predaj nových cenných papieroch tak na staré sa bude aplikovať už len výška 425,95 eur.
Keďže v súlade s týmto ustanovením sa použijú všetky podmienky platné do 31. 12. 2010 pre ich oslobodenie, znamená to aj tú skutočnosť, že životné minimum sa zafixovala na výšku platnú k 1. 1. 2010, čo je 185,19 eur a teda oslobodenie sa vždy bude posudzovať maximálne do výšky 925,95 eur.
Keďže v súlade s týmto ustanovením sa použijú všetky podmienky platné do 31. 12. 2010 pre ich oslobodenie, znamená to aj tú skutočnosť, že životné minimum sa zafixovala na výšku platnú k 1. 1. 2010, čo je 185,19 eur a teda oslobodenie sa vždy bude posudzovať maximálne do výšky 925,95 eur.
Oslobodenie príjmov z predaja cenných papierov
podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP sa vzťahuje len na príjmy z predaja cenných papierov podľa § 8, ktoré predávajúci obstaral od 1. 1. 2004. Uvedené vyplýva z § 52 ods. 20 cit. zákona. Na zdanenie príjmu z predaja cenných papierov obstaraných pred účinnosťou tohto zákona sa použijú ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d), § 10 ods. 3 písm. a) a § 58 ods. 8 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v z.n.p. aj po 31. 12. 2003.
- • cena majetku zistená podľa § 25 ods. 1
Hodnota majetku podľa tohto ustanovenia, ktorá bude používaná ako hodnota nepeňažného vkladu pre vkladateľa podľa § 8 ods. 2 zákona č. 504/2009 Z. z. môže byť vo výške
- • obstarávacej ceny
- – ak ide o majetok nadobudnutý kúpou alebo prevodom,
- – ak ide o majetok nadobudnutý od FO darom zistenej u tohto darcu, ktorá ho nemala zaradený v obchodnom majetku a pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9 ZDP,
- – ak ide o majetok vylúčený z odpisovania u darcu, a tento ho vyradí v dôsledku jeho darovania (účinnosť od 1. 1. 2010), v tomto prípade vkladateľovi
Ide o prípady neodpisovaného majetku, ktorý bol vyradený z obchodného majetku v dôsledku jeho darovania.
Príklad
Daňovník A chce vložiť do obchodnej spoločnosti Alfa pozemok, ktorý mu daroval daňovník B. Daňovník B využíval pozemok na podnikanie a mal ho aj zaradený v obchodnom majetku. Tento pozemok nadobudol kúpou v roku 2011 za 100 000 eur. Daňovník B vyradil pozemok z obchodného majetku z dôvodu, že ho chcel darovať daňovníkovi A, pričom ide o neodpisovaný majetok a príjem z jeho predaja by v deň darovania nebol oslobodený od dane.
Hodnotou vkladu bude pre daňovníka B, obstarávacia cena, za ktorú daňovník B kúpil pozemok, t.j. 100 000 eur
Hodnotou vkladu bude pre daňovníka B, obstarávacia cena, za ktorú daňovník B kúpil pozemok, t.j. 100 000 eur
- - ak ide o majetok vylúčený z odpisovania zistenej u darcu, ktorý je FO, pri jeho vyradení z obchodného majetku (§ 9 ods. 5), pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania (vkladateľovi) by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9 (účinnosť od 1. 1. 2010)
Ide o prípady, keď daňovník vyradil neodpisovaný majetok z obchodného majetku a do 5 rokov od jeho vyradenia ho daruje vkladateľovi, ktorý ho vloží do obchodnej spoločnosti, pričom jeho príjem z predaja v deň darovania vkladateľovi, ktorý ho vložil do obchodnej spoločnosti nie je oslobodený od dane.
Príklad
Daňovník A chce v roku 2011 vložiť do obchodnej spoločnosti Beta pozemok, ktorý mu daroval daňovník C. Daňovník C kúpil pozemok v roku 2008 v obstarávacej cene po prepočte 89 000 eur, pričom tento aj využíval na podnikanie a mal ho zaradený v obchodnom majetku. Keďže daňovník C už v roku 2010 nevyužíval pozemok, rozhodol sa ho vyradiť z obchodného majetku. V auguste 2011 daroval tento pozemok daňovníkovi A.
Nakoľko ide o neodpisovaný majetok nadobudnutý darom, a príjem z jeho predaja by v deň darovania nebol oslobodený od dane (odo dňa vyradenia z obchodného majetku neuplynulo 5 rokov), hodnotou tohto pozemku pre účely vkladu u daňovníka (vkladateľa) A je obstarávacia cena zistená u darcu B, t.j. 89 000 eur.
Nakoľko ide o neodpisovaný majetok nadobudnutý darom, a príjem z jeho predaja by v deň darovania nebol oslobodený od dane (odo dňa vyradenia z obchodného majetku neuplynulo 5 rokov), hodnotou tohto pozemku pre účely vkladu u daňovníka (vkladateľa) A je obstarávacia cena zistená u darcu B, t.j. 89 000 eur.
- • reprodukčnej obstarávacej ceny zistenej podľa § 25 ods. 5 zákona o účtovníctve
- – ak ide o majetok nadobudnutý od FO darom, pričom ide o majetok, ktorý u darcu nebol zahrnutý v obchodnom majetku a pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň vzťahovalo oslobodenie podľa § 9 ZDP,
Príklad
Daňovník nadobudol nehnuteľnosť darom od svojho brata daňovníka, ktorý ju kúpil v roku 2000 v prepočte za 80 000 eur. Túto nehnuteľnosť vložil v roku 2011 do obchodnej spoločnosti.
Keďže ju nadobudol darom od iného daňovníka a príjem z jej predaja v deň darovania by bol oslobodený od dane (od nadobudnutia r. 2000 ubehlo viac ako 5 rokov) hodnotou vkladanej nehnuteľnosti bude reprodukčná obstarávacia cena.
Keďže ju nadobudol darom od iného daňovníka a príjem z jej predaja v deň darovania by bol oslobodený od dane (od nadobudnutia r. 2000 ubehlo viac ako 5 rokov) hodnotou vkladanej nehnuteľnosti bude reprodukčná obstarávacia cena.
- – ak ide o majetok nadobudnutý dedením,
- – ak ide o nehnuteľnú kultúrnu pamiatku, kde sa reprodukčná obstarávacia cena určí ako cena stavby zistená podľa Vyhlášky MF SR č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov bez prihliadnutia na kategóriu kultúrnej pamiatky, na jej historickú hodnotu a na cenu umeleckých a umelecko-remeselníckych prác, ktoré sú jej súčasťou
• sumy vo výške vlastných nákladov podľa § 25 ods. 5 zákona o účtovníctve a § 25 ods. 1 písm. b) ZDP
Príklad
Akcionár – FO vkladá v roku 2011 do obchodnej spoločnosti nehnuteľnosť. Nehnuteľnosť získal vkladateľ darovaním. U darcu táto nehnuteľnosť nebola zahrnutá do obchodného majetku, pričom ak by darca predmetnú nehnuteľnosť v čase darovania v roku 2011 predal, na príjem z predaja by sa nevzťahovalo oslobodenie od dane podľa § 9 ZDP. Darca uvedenú nehnuteľnosť staval svojpomocne (nenadobudol ju kúpou). Podľa § 8 ods. 2 ZDP sa hodnota vkladaného majetku (nehnuteľnosti), z ktorého by príjem z predaja nebol oslobodený od dane posudzuje podľa § 25 ods. 1 ZDP.
Keďže vkladaná nehnuteľnosť (vkladateľ – FO) bola nadobudnutá darom od inej FO a nebola zaradená u darcu v obchodnom majetku, pričom v čase daru by príjem z jej predaja nebol oslobodený od dane, vychádza sa pri určení vkladaného majetku z ceny zistenej u darcu, t.j. v tomto prípade pôjde o sumu vo výške vlastných nákladov vynaložených darcom na výstavbu vkladanej nehnuteľnosti (uvedené je aj v kontexte s § 8 ods. 5 písm. f) zákona – výdavok, ktorý by si darca mohol uplatniť, ak by skutočne nehnuteľnosť predával a nie daroval) podľa § 25 ods. 1 písm. b) ZDP.
Keďže vkladaná nehnuteľnosť (vkladateľ – FO) bola nadobudnutá darom od inej FO a nebola zaradená u darcu v obchodnom majetku, pričom v čase daru by príjem z jej predaja nebol oslobodený od dane, vychádza sa pri určení vkladaného majetku z ceny zistenej u darcu, t.j. v tomto prípade pôjde o sumu vo výške vlastných nákladov vynaložených darcom na výstavbu vkladanej nehnuteľnosti (uvedené je aj v kontexte s § 8 ods. 5 písm. f) zákona – výdavok, ktorý by si darca mohol uplatniť, ak by skutočne nehnuteľnosť predával a nie daroval) podľa § 25 ods. 1 písm. b) ZDP.
- • zostatkovej ceny vkladaného majetku nadobudnutého darom
- – ak ide o majetok nadobudnutý darom zistenej u darcu, ktorý tento majetok vyradil z obchodného majetku v dôsledku jeho darovania, okrem majetku vylúčeného z odpisovania (účinnosť od 1. 1. 2011)
Ide o darovaný majetok, ktorý mal darca zahrnutý v obchodnom majetku a vyradil ho v dôsledku darovania.
- – ak ide o majetok nadobudnutý darom zistenej u darcu, ktorý je FO, pri vyradení z obchodného majetku (§ 9 ods. 5), ak ide o majetok, ktorý bol u darcu zahrnutý v obchodnom majetku [§ 2 písm. m) zákona], pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9, okrem majetku vylúčeného z odpisovania (účinnosť od 1. 1. 2010).
Ide o darovaný majetok, ktorý darca vyradil z obchodného majetku a do piatich rokov sa rozhodol ho darovať, pričom príjem z jeho predaja v deň darovania nie je od dane oslobodený.
- • zostatková cena podľa § 25 ods. 3, ak je vkladom majetok, ktorý bol obchodným majetkom podľa § 2 písm. m)
Podľa tohto ustanovenia postupuje daňovník, ktorý vkladá do obchodnej spoločnosti svoj majetok zaradený do obchodného majetku a to v zostatkovej cene určenej ako rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutú do daňových výdavkov.
Príklad
Daňovník účtoval o nehnuteľnosti využívanej na podnikanie, ktorú nadobudol v roku 2009 kúpou v obstarávacej cene po prepočte 100 000 eur. V roku 2010 túto nehnuteľnosť vyradil z obchodného majetku a v roku 2011 ju chce vložiť do obchodnej spoločnosti.
Keďže je vkladaným majetkom nehnuteľnosť, ktorú mal daňovník zaradenú v obchodnom majetku a od jej vyradenia ešte neuplynulo viac ako 5 rokov, nie je v deň vkladu príjem z jej predaja oslobodený od dane, hodnotou vkladanej nehnuteľnosti bude jej zostatková cena, t.j. 90 000 eur (100 000/20 – 2 ročné odpisy = 10 000 eur)
Keďže je vkladaným majetkom nehnuteľnosť, ktorú mal daňovník zaradenú v obchodnom majetku a od jej vyradenia ešte neuplynulo viac ako 5 rokov, nie je v deň vkladu príjem z jej predaja oslobodený od dane, hodnotou vkladanej nehnuteľnosti bude jej zostatková cena, t.j. 90 000 eur (100 000/20 – 2 ročné odpisy = 10 000 eur)
- • úhrn cien obstarania cenných papierov a obchodného podielu
Aj pri vkladaní cenných papierov a obchodného podielu do obchodnej spoločnosti sa hodnota vkladaného majetku určuje v nadväznosti na skutočnosť, či by príjem z ich predaja bol v deň vkladu oslobodený od dane podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP [resp. § 9 ods. 1 písm. j) zákona platného do 31. 12. 2010].
Príklad
Vkladateľ nepeňažného vkladu plánuje v roku 2011 vložiť do obchodnej spoločnosti cenný papier, ktorý nadobudol v roku 2010 v hodnote 1 000 eur. Cena uznaná na vklad určená znalcom je 1 500 eur.
Táto cena bude považovaná pre účely určenia oceňovacieho rozdielu v ustanovení § 8 ods. 2 ZDP ako príjem dosiahnutý z jeho predaja. Príjem z jeho predaja znížený o vynaložený výdavok na jeho obstaranie (podľa § 8 ods. 5 a 7 ZDP) je podľa§ 9 ods. 1 písm. j) ZDP oslobodený od dane, nakoľko nepresahuje sumu 500 eur. V takomto prípade, teda vkladateľ neurčuje oceňovací rozdiel podľa § 8 ods. 2 ZDP.
Táto cena bude považovaná pre účely určenia oceňovacieho rozdielu v ustanovení § 8 ods. 2 ZDP ako príjem dosiahnutý z jeho predaja. Príjem z jeho predaja znížený o vynaložený výdavok na jeho obstaranie (podľa § 8 ods. 5 a 7 ZDP) je podľa§ 9 ods. 1 písm. j) ZDP oslobodený od dane, nakoľko nepresahuje sumu 500 eur. V takomto prípade, teda vkladateľ neurčuje oceňovací rozdiel podľa § 8 ods. 2 ZDP.
Príklad
Vkladateľ nepeňažného vkladu vložil do základného imania spoločnosti v roku 2011 cenné papiere, ocenené znalcom a uznané za vklad v úhrnnej hodnote 2 500 eur, ktoré nadobudol v úhrnnej cene za 1 000 eur.
V súlade s 9 ods. 1 písm. i) ZDP je príjem z predaja cenných papierov znížený o úhrn obstarávacích cien oslobodený do výšky 500 eur. Zostávajúca časť vo výške 1 000 eur (2 500 – 1 000 – 500 eur) je zdaniteľným príjmom daňovníka. Vzniknutý zdaniteľný príjem bude zároveň považovaný za oceňovací rozdiel, ktorý bude vkladateľ zahŕňať do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 8 ods. 2 ZDP postupne alebo najdlhšie do siedmych rokov.
V súlade s 9 ods. 1 písm. i) ZDP je príjem z predaja cenných papierov znížený o úhrn obstarávacích cien oslobodený do výšky 500 eur. Zostávajúca časť vo výške 1 000 eur (2 500 – 1 000 – 500 eur) je zdaniteľným príjmom daňovníka. Vzniknutý zdaniteľný príjem bude zároveň považovaný za oceňovací rozdiel, ktorý bude vkladateľ zahŕňať do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 8 ods. 2 ZDP postupne alebo najdlhšie do siedmych rokov.
- • individuálne vložená pohľadávka
Hodnotou individuálne vloženej pohľadávky je
- – pri vlastnej pohľadávke jej menovitá hodnota,
- – pri pohľadávke nadobudnutej postúpením jej obstarávacia cena.
V prípade, určenia hodnoty pohľadávok započítanej na vklad, túto znalec stanoví v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z. z., pričom berie do úvahy okrem účtovnej hodnoty pohľadávky aj koeficient vymožiteľnosti pohľadávky, v ktorom sa zohľadňuje platobná disciplína dlžníka, jeho obchodná aktivita, dátum splatnosti, objem pohľadávky a zabezpečenie plnenia a v závislosti na charaktere pohľadávky sa určí v rozmedzí od 0,0 do 1,0.
V prípade vlastných pohľadávok, znalec môže pohľadávku oceniť
V prípade vlastných pohľadávok, znalec môže pohľadávku oceniť
- – maximálne vo výške jej menovitej hodnoty, t.j. oceňovací rozdiel nevzniká alebo
- – v nižšej sume, pričom záporný oceňovací rozdiel zákon o dani z príjmov v ustanovení § 8 ods. 2 ZDP neupravuje.
Príklad
Daňovníkovi (občanovi, nepodnikateľovi) vznikla pohľadávka na základe uzavretej zmluvy o predaji nehnuteľnosti, pričom príjem z jej predaja nespĺňal podmienky pre oslobodenie príjmov. V zmluve uzavretej dňa 15. 3. 2011 sa dohodli na kúpnej cene nehnuteľnosti vo výške 200 000 eur, ktorú kupujúci občan zaplatí do konca roka 2011. Vkladateľ túto pohľadávku vložil do obchodnej spoločnosti, pričom znalec mu ju ocenil vo výške menovitej hodnoty v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z. z.
Vkladateľovi nevzniká oceňovací rozdiel NV, preto nepostupuje v súlade s § 8 ods. 2 ZDP.
V prípade pohľadávok nadobudnutých postúpením, znalec môže pohľadávku oceniť
Vkladateľovi nevzniká oceňovací rozdiel NV, preto nepostupuje v súlade s § 8 ods. 2 ZDP.
V prípade pohľadávok nadobudnutých postúpením, znalec môže pohľadávku oceniť
- – maximálne vo výške jej menovitej hodnoty, pričom ak vkladateľ nadobudol túto pohľadávku v nižšej obstarávacej cene, vzniknutý rozdiel je oceňovacím rozdielom zahŕňaným do základu dane (čiastkovým základom dane) podľa § 8 ods. 2 ZDP,
- – v nižšej hodnote ako je menovitá hodnota pohľadávky ale vo vyššej ako je obstarávacia cena pohľadávky u vkladateľa, t.j. tiež vzniká oceňovací rozdiel,
- – v nižšej hodnote ako je obstarávacia cena u vkladateľa, nevzniká oceňovací rozdiel.
Príklad
Vychádzame z predchádzajúceho príkladu a došlo by k situácii, že predávajúci nehnuteľnosti súrne potrebuje peniaze a postúpi pohľadávku na iného občana v hodnote 170 000 eur a tento túto pohľadávku nadobudnutú postúpením vloží do základného imania spoločnosti, pričom znalec ocení pohľadávku na výšku 180 000 eur (maximálne do výške 200 000 eur) v súlade s vyhláškou č. 492/1994 Z. z.
Vkladateľ musí rozdiel vo výške 10 000 eur zahrnúť do základu dane podľa § 8 ods. 2 ZDP
Vkladateľ musí rozdiel vo výške 10 000 eur zahrnúť do základu dane podľa § 8 ods. 2 ZDP
- • zásoby
Hodnotou zásob u vkladateľa je
- – obstarávacia cena zásob ak ich kúpil vkladateľ občan, resp. vkladateľ podnikateľ, ktorý ich nezahrnul do obchodného majetku – táto sa však nikdy neuplatňuje, nakoľko zásoby sú hmotným majetkom, z ktorého príjem z predaja je oslobodený od dane bez časového obmedzenia, s výnimkou prípadov, ak boli zaradené v obchodnom majetku a medzi vyradením a predajom neprešlo 5 rokov,
- – cena zásob, o ktoré bol vkladateľ nepeňažného vkladu povinný upraviť základ dane podľa § 17 ods. 8 písm. a) a c), ak zásoby boli obchodným majetkom [§ 2 písm. m) ZDP], t.j. ide o zásoby, ktoré už mal daňovník zahrnuté do daňových výdavkov, ak účtoval v sústave JÚ, resp. v paušálnych výdavkoch podľa § 6 ods. 10 ZDP a neboli ešte spotrebované.
Príklad
Daňovník k 30. 3. 2010 ukončil živnosť (vrátil živnostenské oprávnenie). Keďže mu zostali na sklade zásoby v hodnote 20 400 eur o túto hodnotu musí zvýšiť základ dane pri skončení podnikania podľa § 17 ods. 8 ZDP a to ku dňu, ku ktorému skončil podnikanie, t.j. k 30. 3. 2010 ku ktorému aj zostaví mimoriadnu účtovnú závierku. Zásoby sa rozhodne v máji 2010 vložiť ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti, v ktorej sa stane spoločníkom. Znalec ocenil zásoby na hodnotu 30 000 eur.
Rozdiel vo výške 9 600 eur musí daňovník (vkladateľ) zahrnúť do základu dane (čiastkového základu dane) podľa § 8 ods. 2 ZDP, a to buď jednorazovo v celej výške v roku 2010 alebo postupne vo výške min. 1/7 počnúc rokom 2010 maximálne do roku 2016.
Rozdiel vo výške 9 600 eur musí daňovník (vkladateľ) zahrnúť do základu dane (čiastkového základu dane) podľa § 8 ods. 2 ZDP, a to buď jednorazovo v celej výške v roku 2010 alebo postupne vo výške min. 1/7 počnúc rokom 2010 maximálne do roku 2016.
| Predmet nepeňažného vkladu | „Oceňovací rozdiel“ | Hodnota vkladu | |
| Majetok | Nehnuteľnosť, Hnuteľné veci | nevzniká | príjmy z predaja sú oslobodené od dane – § 9/1/a)-e) |
| vzniká |
cena zistená podľa § 25/1 – OC, ROC, vlastné náklady § 25/3 – ZC pri majetku zaradenom v OM |
||
|
Cenné papiere, Obchodný podiel |
nevzniká | príjmy z predaja sú oslobodené od dane – § 9/1/j) | |
| vzniká |
zostávajúca suma po uplatnení oslobodenia od dane podľa § 9/1/j) úhrn cien obstarania CP a obch. podielu |
||
| Pohľadávky | vlastná | nevzniká | menovitá hodnota – znalcom sa ocení max. do výšky hodnoty pohľadávky |
| nadobudnutá obstaraním | vzniká | obstarávacia cena | |
| Zásoby | nezaradené do OM | nevzniká | obstarávacia cena sa nikdy neuplatňuje – hnuteľné veci, oslobodené od dane |
| zaradené do OM | vzniká | cena zásob, o ktoré bol vkladateľ NV povinný upraviť ZD podľa § 17/8/a) a c) – nespotrebované zásoby |
Zahrnutie oceňovacieho rozdielu NV do základu dane
Tento vzniknutý oceňovací rozdiel NV sa zahrnie do základu dane vkladateľa v zdaňovacom období,
- – v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu alebo
- – až do jeho úplného zahrnutia postupne, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu.
Príklad
Daňovník, nepodnikateľ, vložil v roku 2011 do obchodnej spoločnosti nehnuteľnosť, z ktorej príjem z predaja by nemal od dane oslobodený, nakoľko ju nevlastnil viac ako 5 rokov. Daňovník, vkladateľ túto nehnuteľnosť obstaral kúpou za 200 000 eur. Znalec nehnuteľnosť pri vklade ohodnotil na sumu 500 000 eur, ktorá bola aj uznaná za vklad do obchodnej spoločnosti.
Rozdiel vo výške 300 000 môže daňovník
Rozdiel vo výške 300 000 môže daňovník
- – vložiť jednorazovo ako príjem vstupujúci do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 8 ZDP,
- – vkladať postupne počnúc rokom 2011 najdlhšie však do 7 rokov, t.j. do r. 2017, pričom však zahŕňa najmenej vo výške 1/7 z uvedeného rozdielu s výnimkou posledného roku, v ktorom už len zvyšnú časť doodpisuje napr.
| roky | vo výške 1/7(zaokrúhlenie § 47/2) |
do 3 rokov (zaokrúhlenie na celé eurá nahor) |
do 5 rokov (zaokrúhlenie na celé eurá nahor) |
|
| 2011 | 42 857,14 | 150 000 | 80 000 | 80 000 |
| 2012 | 42 857,14 | 100 000 | 80 000 | 80 000 |
| 2013 | 42 857,14 | 50 000 | 80 000 | 80 000 |
| 2014 | 42 857,14 | 30 000 – nie je možné, musí celú sumu doodpisovať v roku 2013 alebo musí uplatniť min. 1/7 = 42 857,14 | 42 858 | |
| 2015 | 42 857,14 | 30 000 | 17 142 | |
| 2016 | 42 857,14 | |||
| 2017 | 42 857,16 | |||
Ak počas tohto obdobia dôjde u vkladateľa nepeňažného vkladu
- – k predaju alebo inému úbytku cenných papierov a obchodného podielu pod hodnotu nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka podľa § 59 ObchZ alebo
- – u prijímateľa, ktorý nadobudol nepeňažný vklad, dôjde k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty podľa zákona o účtovníctve hmotného alebo nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom,
je vkladateľ nepeňažného vkladu povinný zahrnúť celú zostávajúcu časť vykázaného rozdielu do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností.
Zároveň pri vzniku týchto skutočností je povinný
Zároveň pri vzniku týchto skutočností je povinný
- – vkladateľ nepeňažného vkladu uplatniť postup podľa § 17b ods. 2 ZDP, t.j. je povinný prijímateľovi nepeňažného vkladu oznámiť skutočnosť o jednorazovom zahrnutí vykázaného oceňovacieho rozdielu NV do základu dane, a to do 30 dní od splatenia nepeňažného vkladu podľa § 59 a § 60 ObchZ. Ak by tak neurobil, bude sankcionovaný podľa § 35 ods. 7 písm. d) ZSDP a
- – prijímateľ nepeňažného vkladu je povinný uplatniť postup podľa § 17b ods. 7 ZDP, t.j. prijímateľ je povinný oznámiť
vkladateľovi skutočnosť, že predal alebo vyradil viac ako 50 % reálnej hodnoty majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom počas sedemročnej lehoty, v ktorej vkladateľ zahŕňa do základu dane oceňovací rozdiel NV, a to do 30 dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti. Ak prijímateľ nepeňažného vkladu túto skutočnosť neoznámi vkladateľovi nepeňažného vkladu, uplatní sa postup podľa § 35 ods. 7 písm. d) ZSDP.
Podľa ustanovenia § 35 ods. 7 písm. d) ZSDP, ak si vkladateľ alebo prijímateľ nesplní oznamovaciu povinnosť podľa § 17b ods. 2 a 7 ZDP v zákonom určenej lehote, správca dane mu uloží pokutu vo výške 33 190 eur. Pri uložení pokuty správca dane prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu.
Ing. Miroslava Brnová
Zákon č. 595/2003 Z. z.
cit. na strane 3
cit. na strane 3
o dani z príjmov
(10) Ak daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 40 % z úhrnu príjmov uvedených v odsekoch 1 a 2. Ak daňovník s príjmami podľa odseku 3 nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 40 %z týchto príjmov. Ak daňovník uplatní výdavky podľa tohto odseku, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach; toto poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a o pohľadávkach.
(účinnosť od 1. januára 2011)
(11) Ak daňovník uplatňuje pri príjmoch uvedených v odseku 3 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, vedie počas celého zdaňovacieho obdobia evidenciu o
(10) Ak daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 40 % z úhrnu príjmov uvedených v odsekoch 1 a 2. Ak daňovník s príjmami podľa odseku 3 nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 40 %z týchto príjmov. Ak daňovník uplatní výdavky podľa tohto odseku, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach; toto poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a o pohľadávkach.
(účinnosť od 1. januára 2011)
(11) Ak daňovník uplatňuje pri príjmoch uvedených v odseku 3 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, vedie počas celého zdaňovacieho obdobia evidenciu o
- a) príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede,
- b) hmotnom majetku a nehmotnom majetku, ktorý možno odpisovať,
- c) zásobách, pohľadávkach a záväzkoch.
(12) Evidenciu podľa odseku 11 je daňovník povinný uchovávať po dobu, v ktorej zanikne právo daň vyrubiť alebo dodatočne vyrubiť podľa osobitného predpisu.
(13) Ak sa daňovník, ktorý má príjmy podľa odseku 3, rozhodne účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva alebo podvojného účtovníctva, aj keď táto povinnosť daňovníkovi nevyplýva z osobitných predpisov, je povinný týmto spôsobom postupovať počas celého zdaňovacieho obdobia.
(14) Daňovník vykonávajúci podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť podľa odsekov 1 a 2 za podmienok, že túto činnosť vykonáva samostatne bez zamestnanca, dosiahol z tejto činnosti v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období príjmy (výnosy) nepresahujúce sumu 170 000 eur a uplatňuje pri týchto príjmoch (výnosoch) preukázateľné daňové výdavky, môže viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o
(13) Ak sa daňovník, ktorý má príjmy podľa odseku 3, rozhodne účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva alebo podvojného účtovníctva, aj keď táto povinnosť daňovníkovi nevyplýva z osobitných predpisov, je povinný týmto spôsobom postupovať počas celého zdaňovacieho obdobia.
(14) Daňovník vykonávajúci podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť podľa odsekov 1 a 2 za podmienok, že túto činnosť vykonáva samostatne bez zamestnanca, dosiahol z tejto činnosti v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období príjmy (výnosy) nepresahujúce sumu 170 000 eur a uplatňuje pri týchto príjmoch (výnosoch) preukázateľné daňové výdavky, môže viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o
- a) príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede vrátane prijatých a vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
- b) hmotnom majetku a nehmotnom majetku, využívaných na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť,
- c) zásobách, pohľadávkach a záväzkoch.
(15) Ak daňovník v priebehu zdaňovacieho obdobia nedodrží podmienky ustanovené v odseku 14, pokračuje vo vedení daňovej evidencie už len v tomto zdaňovacom období. V bezprostredne nasledujúcom zdaňovacom období je tento daňovník povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu alebo evidenciu podľa odseku 10. Daňovník, ktorý sa rozhodne viesť evidenciu podľa odseku 14, je povinný túto evidenciu viesť počas celého zdaňovacieho obdobia a uchovávať ju po dobu, v ktorej zanikne právo vyrubiť daň alebo dodatočne vyrubiť daň.
(16) Ak daňovník v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie uplatnil preukázateľné daňové výdavky, nemôže ich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie zmeniť na výdavky uplatňované spôsobom podľa odseku 10. Ak daňovník v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie uplatnil výdavky spôsobom podľa odseku 10, nemôže ich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie...
(16) Ak daňovník v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie uplatnil preukázateľné daňové výdavky, nemôže ich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie zmeniť na výdavky uplatňované spôsobom podľa odseku 10. Ak daňovník v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie uplatnil výdavky spôsobom podľa odseku 10, nemôže ich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie...
