18. 11. 2026
INFORMAČNÝ PORTÁL

Neospravedlnená absencia v práci

Vo všeobecnosti je zamestnanec povinný vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy a dodržiavať pracovnú disciplínu, pričom obsahom tejto povinnosti je okrem iného aj povinnosť byť na pracovisku v pracovnom čase. Ak zamestnanec nenastúpi do práce bez ospravedlnenia (napr. preukázaná pracovná neschopnosť, čerpanie dovolenky a pod.), ide o neospravedlnenú absenciu, čo znamená porušenie pracovnej disciplíny.

Pracovná disciplína

Na základe ustanovenia § 144a ods. 2 písm. f) Zákonníka práce sa doba neospravedlneného zameškania pracovnej zmeny alebo jej časti neposudzuje ako výkon práce.

 

Pracovná disciplína je kategóriou, ktorá ovplyvňuje pracovný pomer a jeho trvanie. Samotné pracovné právo a aj zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z.n.p. (ďalej iba „Zákonník práce“), ako jeho hlavný právny predpis, výslovne stanovujú, popri iných povinnostiach vyplývajúcich z pracovného pomeru pre zamestnanca, povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu.

 

Nakoľko pojem „pracovná disciplína“ znamená pre tieto účely dodržiavanie pracovnoprávnych pravidiel, predpisov a pokynov, potom významná skupina výpovedných dôvodov zo strany zamestnávateľa je spojená s dôvodmi u zamestnanca, pre ktoré by zamestnávateľ mohol s ním okamžite skončiť pracovný pomer a s porušením pracovnej disciplíny, je namieste sa venovať aj možným dôsledkom jej porušenia.

 

Porušenie pracovnej disciplíny je teda sankcionovateľné, pričom v mnohých prípadoch môže smerovať až ku skončeniu pracovného pomeru. Porušením pracovnej disciplíny je potom zavinené nesplnenie povinností z pracovného pomeru alebo ich nedodržanie, s ktorými by mal byť zamestnanec riadne oboznámený.

 

Neospravedlnená absencia verzus porušenie pracovnej disciplíny

Zákonník práce v kontexte s uvedenou problematikou rozlišuje medzi závažným porušením pracovnej disciplíny a menej závažným porušovaním pracovnej disciplíny. Vymedzenie uvedenej kategorizácie porušenia pracovnej disciplíny však nie je predmetom ani Zákonníka práce a ani iného pracovnoprávneho predpisu. Vzhľadom na to, že každý prípad je osobitný, posudzovanie porušenia pracovnej disciplíny je individuálne, pričom je treba skúmať všetky skutkové okolnosti prípadu, dobu a situáciu, v ktorej k uvedenému skutku došlo, nevynímajúc osobu zamestnanca a jeho mieru zavinenia. V tomto smere bližšiu špecifikáciu kedy ide o menej závažné a kedy o závažné porušenie pracovnej disciplíny možno odporučiť riešiť prostredníctvom internej normy zamestnávateľa – najčastejšie pracovného poriadku. Rozdiel medzi závažným porušením pracovnej disciplíny a menej závažným porušovaním pracovnej disciplíny by mal byť v pracovnom poriadku zakomponovaný predovšetkým v súvislosti s intenzitou jej porušenia, poprípade s väzbou na vzniknuté dôsledky.

Vychádzajúc z poznania aplikačnej praxe možno konštatovať, že obecne sa pod pojem porušenie pracovnej disciplíny zahrnuje okrem iných skutočností aj neospravedlnená zavinená absencia zamestnanca v práci.

 

Neospravedlnená absencia ako výpovedný dôvod

Pri možnosti výpovede z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny sa neospravedlnená absencia v práci spravidla považuje ako opakované konanie zamestnanca, nie jednorazové. Za zavinenú neospravedlnenú absenciu nie je však možné považovať nenastúpenie zamestnanca do práce z dôvodu prekážky v práci ustanovenej Zákonníkom práce, i keď zamestnávateľovi nebola táto skutočnosť oznámená a zamestnanec nepožiadal o pracovné voľno s náhradou alebo bez náhrady mzdy. Posúdenie konania zamestnanca vo vzťahu k dodržaniu pracovnej disciplíny by záviselo od ďalších okolností konkrétneho prípadu.

Kvalifikovať neprítomnosť zamestnanca ako neospravedlnené zameškanie práce predpokladá v zmysle ustanovenia § 144a ods. 6 Zákonníka práce rozhodnutie zamestnávateľa po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.

 

Výpoveď daná zamestnávateľom

Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce okrem iného vyplýva, že zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď aj z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer. V uvedenej súvislosti pripadá tak do úvahy v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce aj neospravedlnená absencia v práci považovaná v rámci interného predpisu zamestnávateľa ako závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom.

 

V dôsledku neospravedlnenej absencie v práci považovanej v zmysle pracovného poriadku zamestnávateľa za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny však možno dať zamestnancovi výpoveď len za predpokladu, že bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s takýmto porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

 

Toto písomné upozornenie sa však musí týkať porušenia pracovnej disciplíny z dôvodu neospravedlnenej neprítomnosti v práci a vychádzať zo skutočnosti, že došlo k nemu v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny. Preto je dôležité zaoberať sa jeho odôvodnenosťou a obsahom, či takéto porušenie pracovnej disciplíny je najmä dostatočne skutkovo vymedzené a akým spôsobom k nemu došlo.

 

Pre porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu neospravedlnenej absencie v práci môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď

iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu neospravedlnenej absencie v práci v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol. Začiatok subjektívnej lehoty je viazaný na vedomosť zamestnávateľa o porušení pracovnej disciplíny z uvedeného dôvodu. Vyžaduje sa teda preukázaná vedomosť zamestnávateľa o neospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci. Naproti tomu jednoročná objektívna lehota začína plynúť od momentu, kedy dôvod uvedenej výpovede vznikol. Tieto lehoty sú prekluzívne. Preklúzia všeobecne znamená, že ak sa právo neuplatnilo v stanovenej dobe, tak zaniká. Po ich márnom uplynutí teda nemôže zamestnávateľ dať zamestnancovi výpoveď z tohto výpovedného dôvodu. Preklúzia predstavuje aj to, že ak zamestnávateľ v lehote dvoch mesiacov, keď sa o dôvode výpovede (o porušení pracovnej disciplíny zamestnanca z dôvodu neospravedlnenej absencie v práci) dozvie a výpoveď neuplatní, je tým priamo vylúčená jeho možnosť uplatniť tento výpovedný dôvod v jednoročnej objektívnej lehote.

 

Ďalej platí, že ak sa v priebehu vyššie spomínanej lehoty dvoch mesiacov konanie zamestnanca, v ktorom možno vidieť porušenie pracovnej disciplíny, stane predmetom konania iného orgánu, možno dať výpoveď ešte do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ dozvedel o výsledku tohto konania.

 

 

Písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny

[§ 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce]

 

ABC, s. r. o., Piesková 21, 814 99 Bratislava 1

zastúpená Ing. Karolom Plachým, riaditeľom Úseku riadenia ľudských zdrojov

 

František Krutý

Dubová 72

844 19 Bratislava

 

 

Vec: Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny

 

Dňa 4. mája 2026 ste v zmysle Pracovného poriadku spoločnosti ABC, s. r. o. porušili pracovnú disciplínu tým, že ste nedodržali obedňajšiu prestávku, ktorá je v podmienkach zamestnávateľa určená na čas od 12.00 do 12.30 hod. V tomto čase ste opustili pracovisko a vrátili ste sa až o 15.15 hod., a to bez ospravedlnenia.

 

Uvedené Vaše konanie považujeme za porušenie pracovnej disciplíny. Toto upozornenie považujte za písomné upozornenie v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce a v prípade opakovaného porušenia pracovnej disciplíny budeme nútení skončiť s Vami pracovný pomer.

 

V Bratislave 7. mája 2026                             ……………………

zamestnávateľ

 

                                                                               

 

Vzor výpovede zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce

 

ABC, s. r. o., Piesková 21, 814 99 Bratislava 1

zastúpená Ing. Karolom Plachým, riaditeľom Úseku riadenia ľudských zdrojov

 

František Krutý

Dubová 72

844 19 Bratislava

 

V Bratislave, dňa 8. mája 2026

 

 

Vec: Výpoveď z pracovného pomeru

 

V zmysle § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce končíme s Vami pracovný pomer výpoveďou pre opätovné menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Do práce chodíte opakovane s meškaním, aj keď sme Vás dňa 13. apríla 2026 pri predchádzajúcom oneskorenom príchode do práce písomne upozornili na možnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou pre porušenie pracovnej disciplíny. Výpoveď bola prerokovaná so zamestnaneckou radou dňa 5. mája 2026.

Váš pracovný pomer končí dňa 31. júla 2026 uplynutím 2-mesačnej výpovednej doby.

 

                                                                   Ing. Karol Plachý

                        riaditeľ Úseku RĽZ

 

Napokon treba poznamenať, že ak chce zamestnávateľ dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu neospravedlnenej absencie v práci, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu. V tomto prípade ide o dôležité ustanovenie, ktoré posilňuje ochranu práv zamestnanca.

Zákonník práce ustanovuje v rámci § 64 ods. 1 aj prípady zákazu výpovede v tzv. ochrannej dobe. Zároveň však v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny pripúšťa [§ 64 ods. 3 písm. c) Zákonníka práce], že zákaz výpovede v citovanom ustanovení sa nevzťahuje na výpoveď danú zamestnancovi pre iné porušenie pracovnej disciplíny s odvolaním sa na § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, ak nejde o tehotnú zamestnankyňu, alebo ak nejde o zamestnankyňu na materskej dovolenke alebo zamestnanca v dobe od oznámenia predpokladaného dňa nástupu na otcovskú dovolenku.

 

Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa

Podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce môže zamestnávateľ okamžite skončiť so zamestnancom pracovný pomer, ak tento závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu. Z tohto dôvodu môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí mesačnej lehoty platia ustanovenia rovnako ako u výpovedi danej zamestnávateľom pre porušenie pracovnej disciplíny podľa § 63 ods. 4 a ods. 5 Zákonníka práce. To teda znamená, že začiatok subjektívnej lehoty je viazaný na vedomosť zamestnávateľa o závažnom porušení pracovnej disciplíny závažným spôsobom. Vyžaduje sa teda preukázaná vedomosť zamestnávateľa o závažnom porušení pracovnej disciplíny zamestnanca. Naproti tomu jednoročná objektívna lehota začína plynúť od momentu, kedy dôvod výpovede vznikol. Tieto lehoty sú aj v tomto prípade prekluzívne.

 

Judikát z pracovného práva - Okamžité zrušenie pracovného pomeru

Okamžité zrušenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom rozviazania pracovného pomeru. V konaní o určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru nestačí zistiť len existenciu dôvodov zrušenia pracovného pomeru týmto spôsobom, ale musí sa objasniť otázka, či je zrušenie pracovného pomeru týmto spôsobom nevyhnutné. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnávateľa postihnuté ako dôvod okamžitého zrušenia pracovného pomeru v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca musí (okrem toho, že je zavinené čo i len z nedbanlivosti) dosiahnuť intenzitu porušenia pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom. Práve intenzita porušenia pracovnej disciplíny je základným hľadiskom pre záver, či zo strany zamestnanca došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, k menej závažnému porušeniu pracovnej disciplíny alebo k porušeniu pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom. V nadväznosti na to treba kvalifikovať aj konkrétne konanie zamestnanca.

(5 Cdo 94/01 KS BB)

 

Podľa § 70 Zákonníka práce je potrebné aj v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodov závažného porušenia pracovnej disciplíny z titulu neospravedlnenej absencie v práci, aby zamestnávateľ potvrdil tento akt písomnou formou. Musí sa pritom písomne skutkovo vymedziť, že išlo o závažné porušenie pracovnej disciplíny tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Zamestnávateľ tiež musí takéto okamžité skončenia pracovného pomeru v ustanovenej lehote doručiť zamestnancovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa pritom nesmie dodatočne meniť.

 

Zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer

s tehotnou zamestnankyňou, so zamestnankyňou na materskej dovolenke, so zamestnancom na otcovskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na otcovskej dovolenke (viď § 166 ods. 1 Zákonníka práce) z dôvodov uvedených v § 68 odseku 1 Zákonníka práce skončiť pracovný pomer výpoveďou.

Neospravedlnená absencia v práci verzus mzda a náhrada mzdy za sviatok

Zamestnancovi nepatrí náhrada mzdy za sviatok alebo mzda podľa druhej vety ustanovenia § 122 ods. 3 Zákoníka práce, ak neospravedlnene zamešká zmenu (prípadne časť niektorej z týchto zmien):

•    bezprostredne predchádzajúcu sviatku,

•    bezprostredne nasledujúcu po sviatku,

•    alebo zmenu nariadenú zamestnávateľom na sviatok.

 

Neospravedlnená absencia a krátenie dovolenky

Z doteraz uvedeného je zrejmé, že také konanie zamestnanca, ktorý nepríde do práce a nikomu to neoznámi ani svoju neprítomnosť neospravedlní môže byť kvalifikované ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré s ním môže byť okamžite skončený pracovný pomer.

 

Ak zamestnávateľ nepristúpi k takémuto radikálnemu riešeniu má možnosť zamestnancovi skrátiť nárok na dovolenku. Vychádzajúc zo Zákonníka práce totiž platí, že za každú neospravedlnene zameškanú zmenu či pracovný deň mu môže zamestnávateľ krátiť dovolenku o jeden až dva dni. Za zameškanú zmenu sa pritom považuje zameškanie celej zmeny. V prípade zameškania jej časti sa na účely krátenia dovolenky tieto časti sčítajú.

 

Ak je splnená podmienka krátenia dovolenky spočívajúca v neospravedlnenom zameškaní pracovnej zmeny, rozhodnúť o dĺžke krátenia (1 až 2 dni za každú pracovnú zmenu) je v kompetencii zamestnávateľa.

 

V praxi sa však možno stretnúť aj s veľmi ústretovým gestom zamestnávateľa, ktorý umožní zamestnancovi, ktorý nenastúpil do práce, riešenie takejto absencie formou spätne vypísaného dovolenkového lístka. Treba si totiž uvedomiť, že Zákonník práce poskytuje zamestnávateľovi možnosť (nie povinnosť) krátiť zamestnancovi dovolenku za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň).

 

Oznámenie zamestnávateľa o skrátení dovolenky z dôvodu

neospravedlnenej neprítomnosti v práci

 

ABC, spol. s r.o., Smreková 85, 010 07, Žilina

 

Vážený pán

Peter Malý

Pod Hájom 32

010 09 Žilina

 

Vec: Oznámenie o skrátení dovolenky

 

Dňa 18. mája 2026 ste sa bez predchádzajúceho i následného ospravedlnenia nedostavili do zamestnania v mieste dohodnutom v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce. Uvedenú skutočnosť zamestnávateľ po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom z 20. mája 2026 v zmysle ustanovenia § 144a ods. 6 Zákonníka práce hodnotí ako neospravedlnenú neprítomnosť v práci.

Na základe uvedeného Vám oznamujeme, že v zmysle ustanovenia § 109 ods. 3 Zákonníka práce skracujeme Váš nárok na dovolenku za kalendárny rok 2026 o dva dni. Z celkovej výmery dovolenky za kalendárny rok 2026 v rozsahu štyri týždne, t. j. 20 pracovných dní, Váš nárok na dovolenku predstavuje 18 pracovných dní.

 

v Žiline, dňa 25. mája 2026

                                                         . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

                                                                      zamestnávateľ

 

 

Absencia v práci z dôvodu štrajku

Zamestnávateľovi Zákonník práce ukladá povinnosť ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho účasti na štrajku v súvislosti s uplatnením jeho hospodárskych a sociálnych práv, pričom mzda, ani náhrada mzdy zamestnancovi v takomto prípade neprináleží. V prípade, ak by sa zamestnanec zúčastnil na štrajku po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu o nezákonnosti takéhoto štrajku, túto jeho účasť na štrajku môže zamestnávateľ považovať za neospravedlnenú neprítomnosť zamestnanca v práci so všetkými možnými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 141 ods. 8 Zákonníka práce.

 

Ing. Ján Mintál

Aktuálna téma
Pracovné právo
Mzdy a odvody
Chyby, omyly, pokuty
Verejná správa