Neoprávnene priznaný daňový bonus
na dieťa

Nárok na daňový bonus možno uplatniť len na vyživované dieťa, ktoré žije s daňovníkom v domácnosti. Ak zamestnávateľ prizná a vyplatí zamestnancovi daňový bonus na dieťa vo vyššej sume, než na aký mu vznikol nárok, je povinný ho vybrať od zamestnanca. Ako bude zamestnávateľ postupovať?

Daňový bonus je daňové zvýhodnenie na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti (ďalej len „daňový bonus“) vyplatené daňovníkovi podľa § 33 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“). O sumu daňového bonusu sa znižuje daň. Na uplatnenie tohto zvýhodnenia musia byť splnené všetky zákonné podmienky. Jednou zo stanovených podmienok pre uplatnenie nároku na daňový bonus je žitie v spoločnej domácnosti. Tzn., že daňovník vyživuje dieťa v domácnosti len vtedy, ak je súčasťou domácnosti aj dieťa aj daňovník. Vyplýva to zo znenia ustanovenia § 115 Občianskeho zákonníka: „Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby“. Nárok na daňový bonus vzniká len na dieťa, ktoré sa považuje za vyživované dieťa.

Vyživované dieťa

Za vyživované dieťa daňovníka, a to vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, sa považuje nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu (zákon o prídavku na dieťa). Za vyživované dieťa sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa zákona o prídavku na dieťa.

Nezaopatrené dieťa

V súlade so zákonom o prídavku na dieťa nezaopatrené dieťa je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 18 rokov veku (do 31. 12. 2024 bola veková hranica dieťaťa do 25 rokov), ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz. Za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie sa považuje štúdium (na strednej škole) v dennej forme. Sústavná príprava je aj obdobie, v ktorom dieťa opakuje ročníky štúdia.

Nezaopatreným dieťaťom podľa zákona o prídavku na dieťa je aj dieťa, ktoré je oslobodené od povinnosti dochádzať do školy alebo dieťa, ktoré je oslobodené od povinnosti dochádzať do školy alebo dieťa, ktoré sa vzdeláva v základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, najdlhšie do dosiahnutia plnoletosti.

Nezaopatrené dieťa nie je dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok, a to počnúc mesiacom, nasledujúcim po mesiaci, v ktorom mu bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku.

Nárok na daňový bonus možno uplatniť len na vyživované dieťa, ktoré žije s daňovníkom v domácnosti. Pojem „domácnosť“ je upravená v § 115 Občianskeho zákonníka: „Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.“ Podstatou je faktický „stav žitia v domácnosti“, pričom nemusí ísť o rovnaký trvalý pobyt rodiča a dieťaťa rodiča. Každá fyzická osoba môže byť členom (príslušníkom) len jednej domácnosti, pričom ani zrušenie manželstva rozvodom nemusí mať vždy za následok aj zánik spoločnej domácnosti. Po rozvode manželstva nie je na priznanie nároku na daňový bonus rozhodujúce, komu bolo dieťa po rozvode rozhodnutím súdu zverené, ale kto z daňovníkov (matka alebo otec) vyživuje toto dieťa vo svojej domácnosti. Podstatné pre zamestnávateľa je:

•    písomné vyhlásenie zamestnanca na tlačive „Vyhlásenie na zdanenie príjmov”, ak si chce nárok na daňový bonus na dieťa uplatňovať mesačne,

•    písomné vyhlásenie zamestnanca na tlačive „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň”, ak si chce nárok na daňový bonus na dieťa uplatňovať ročne,

v ktorom uvedie, že on ako zamestnanec spĺňa podmienky na priznanie daňového bonusu, t. j. potvrdzuje, že vyživuje dieťa v spoločnej domácnosti. Ak zavinením zamestnanca (ak zamestnanec vo vyhlásení uviedol nepravdivé údaje) bude daňový bonus vyplácaný neoprávnene, zamestnávateľ ho bude môcť vybrať od zamestnanca zvýšením preddavku na daň alebo dane (v rámci ročného zúčtovania) do piatich rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k nesprávnemu zdaneniu uplatneniu daňového bonusu.

Ak zamestnávateľ priznal alebo vyplatil vyššiu sumu daňového bonusu, ako bol povinný podľa zákona o dani z príjmov, môže ju v nadväznosti na ust. § 40 dodatočne vybrať od zamestnanca zvýšením preddavku na daň alebo zvýšením dane iba vtedy, ak od doby, keď nesprávne priznal alebo vyplatil vyššiu sumu daňového bonusu, neuplynula lehota podľa § 69 daňového poriadku, vybrať vyššiu sumu daňového bonusu môže najneskôr do piatich rokov od nesprávneho uplatnenia.

Príklad 1

Za obdobie september 2023 až august 2024 bol zamestnankyni vyplatený daňový bonus na dieťa, na ktorý už nemala nárok. V septembri 2024 zamestnankyňa oznámila zamestnávateľovi, že syn skončil školu a nedopatrením zo strany zamestnávateľa bol daňový bonus vyplácaný naďalej. Je zamestnankyňa povinná podať dodatočné daňové priznanie alebo korekciu musí vykonať zamestnávateľ?

Za predpokladu, že za rok 2023 už zamestnávateľ vykonal zamestnancovi ročné zúčtovanie, zamestnávateľ prepočíta daňovú povinnosť zamestnanca za rok 2023 nanovo cez tlačivo ročného zúčtovania, ktoré označí ako „oprava dane/daňového bonusu“. Neoprávnene priznaný daňový bonus za „aktuálne zdaňovacie obdobie“ – za mesiace január až august 2024, môže zraziť zamestnávateľ zamestnancovi postupne počas zdaňovacieho obdobia alebo až pri ročnom zúčtovaní dane za rok 2024.

Ak zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi daňový bonus v nižšej sume

Ak zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi za zdaňovacie obdobie daňový bonus v nižšej sume, ako bol povinný, vráti zamestnancovi sumu rozdielu daňového bonusu, ak neuplynulo 5 rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom rozdiel vznikol, ak suma rozdielu nebola zamestnancovi vyplatená na základe vykonaného ročného zúčtovania alebo podaného daňového priznania.

Ak zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi v bežnom zdaňovacom období daňový bonus v nižšej sume, ako bol povinný, vráti zamestnancovi sumu rozdielu daňového bonusu v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, najneskôr však do 31. marca nasledujúceho roka, ak mu do tohto termínu nebolo vykonané ročné zúčtovanie alebo nepodal daňové priznanie.

Postup zamestnávateľa voči správcovi dane je taký, že o vrátenú sumu daňového bonusu zníži zamestnávateľ odvod preddavkov na daň v prehľade za mesiac, v ktorom bol rozdiel daňového bonusu zamestnancovi vyplatený, resp. vyplatí sumu z vlastných prostriedkov (a po skončení štvrťroku požiada o vrátenie v prehľade). Mesačné prehľady za predošlé mesiace zamestnávateľ neopravuje.

Príklad 2

Zamestnávateľ vykonal zamestnancovi RZD za rok 2022, v ktorom mu priznal dodatočne nárok na daňový bonus na jedno dieťa. Zamestnávateľ v máji 2025 zistil, že RZD za rok 2022 nebolo vykonané správne, pretože mal uplatniť nárok na daňový bonus na 2 deti, t. j. tak ako to uvádzal zamestnanec v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania. Ako postupovať pri oprave sumy daňového bonusu?

Lehota na vykonanie opravy dane vrátane opravy daňového bonusu na dieťa je podľa § 69 daňového poriadku najneskôr do uplynutia 5 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie.

Nakoľko lehota na opravu daňového bonusu ešte neuplynula (uplynie až dňa 31. 12. 2028), zamestnávateľ vykoná opravu a prizná zamestnancovi daňový bonus aj na druhé dieťa; sumu daňového bonusu dodatočne vyplatí zamestnancovi v spracovaní výplat za mesiac máj 2025 a o vyplatený daňový bonus zníži zamestnávateľ správcovi dane najbližší odvod preddavkov na daň. V prípade priznania a vyplatenia vyššej/nižšej sumy DBD za predošlé, resp. za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, sa opravy súm daňového bonusu na dieťa uvedú na tlačive Mesačný prehľad o dani na riadku 5 a to za ten kalendárny mesiac, v ktorom bola oprava daňového bonusu vykonaná.

Ak zamestnávateľ zavinením zamestnanca daňový bonus priznal a vyplatil vo vyššej sume, ako je ustanovené zákonom o dani z príjmov, vyberie ho vrátane príslušenstva od zamestnanca zvýšením preddavku na daň alebo zvýšením dane, ak neuplynula lehota podľa § 69 daňového poriadku, t. j. najneskôr do piatich rokov od nesprávneho uplatnenia.

Príklad 3

Môže si zamestnankyňa uplatniť daňový bonus na dieťa žijúce s ňou v domácnosti, ktoré poberá invalidný dôchodok? Ak nie, kto vykoná opravu, keď to daňovníčka svojmu zamestnávateľovi oznámila až po troch rokoch?

Podľa zákona o prídavku na dieťa za nezaopatrené dieťa sa nepovažuje dieťa, ktoré je poberateľom invalidného dôchodku. Povinnosťou zamestnankyne bolo nahlásiť zmenu (priznanie a poberanie invalidného dôchodku dieťaťom). Keďže uvedenú zmenu nenahlásila, došlo k neoprávnenému vyplácaniu daňového bonusu na dieťa zavinením zamestnanca.

Zamestnávateľ bude postupovať v súlade s § 40 ods. 4 písm. b) zákona o dani z príjmov: „Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zavinením zamestnanca daňový bonus priznal a vyplatil vo vyššej sume, ako je ustanovené týmto zákonom, vyberie ho vrátane príslušenstva od zamestnanca, ak neuplynula lehota podľa osobitného predpisu (§ 69 daňového poriadku).“

Príklad 4

Dňa 7. 4. 2025 oznámil zamestnanec zamestnávateľovi, že mu na základe rozhodnutia súdu nepatrí daňový bonus na dve deti, ktorý si uplatňoval za obdobie júl, august a september 2024. Zamestnancovi bolo vykonané ročné zúčtovanie dane za rok 2024 s výsledkom nedoplatok na dani, ktorý bol vyrovnaný 10.4.2025. Ako postupovať pri oprave daňového bonusu na dieťa? Je zamestnanec povinný podať dodatočné daňové priznanie alebo môže korekciu vykonať aj zamestnávateľ?

V tomto prípade je na dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancom, akým spôsobom sa vysporiada neoprávnene vyplatený daňový bonus na deti; obidva postupy by boli správne, tzn. aj oprava dane/daňového bonusu podľa § 40 ZDP prostredníctvom zamestnávateľa, ako aj oprava vykonaná cez dodatočné daňové priznanie podané zamestnancom. Je na zamestnancovi, ktorý zo spôsobov si vyberie. Opravu je potrebné vykonať do piatich rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k nesprávnemu zdaneniu uplatneniu daňového bonusu.

V prípade, že opravu vykoná zamestnávateľ, potom prepočíta daňovú povinnosť zamestnanca za rok 2024 nanovo cez tlačivo ročného zúčtovania, ktoré označí ako „oprava dane/daňového bonusu“. Vyčíslený nedoplatok sa uvedie so znamienkom „+“ v prehľade za príslušný mesiac nasledovne:

•    na riadku 03, ak sa vysporiadanie neoprávnene vyplateného daňového bonusu premietne v nedoplatku na dani, ALEBO

•    na riadku 05, ak sa vysporiadanie neoprávnene vyplateného daňového bonusu premietne v nedoplatku na daňovom bonuse.

Nedoplatok zrazí zamestnávateľ v najbližšom výplatnom termíne.

Lehota na vykonanie opravy výpočtu dane, alebo opravy výpočtu daňového bonusu na vyživované dieťa, alebo opravy výpočtu daňového bonusu zaplatené úroky sa zjednotila počnúc rokom 2020 (zákon č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov). Ak zamestnávateľ zrazil alebo vyplatil tieto sumy zamestnancovi vo vyššej alebo v nižšej sume, ako bol povinný podľa zákona o dani z príjmov, a to aj vtedy ak tak urobil zavinením zamestnanca, na opravu dane platí päťročná lehota. Uvedené vyplýva z § 69 ods. 1 daňového poriadku: „Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov1) po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.1) Ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná.“ Pre úplnosť uvádzame, že lehota na vrátenie alebo dodatočné zrazenie nezrazeného alebo nesprávne zrazeného preddavku na daň sa nemení, t. j.:

•    ak zamestnávateľ nezrazil zamestnancovi preddavok na daň vo výške, v ktorej ho mal zraziť podľa zákona o dani z príjmov, môže tento nedoplatok na preddavku dodatočne zraziť najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka [§ 40 ods. 3 písm. b) ZDP],

•    ak zamestnávateľ zrazil zamestnancovi v bežnom zdaňovacom období preddavky na daň vyššie, ako bol povinný podľa zákona o dani z príjmov, vráti tomuto zamestnancovi vzniknutý preplatok na preddavkoch na daň v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roku, ak mu do tohto termínu nebolo vykonané ročné zúčtovanie alebo ak nepodal daňové priznanie [§ 40 ods. 1 druhá veta].

V prípade, že si zamestnanec počas kalendárneho roka neuplatnil daňový bonus na vyživované deti alebo si nepožiadal o uplatnenie daňového bonusu na vyživované deti ani pri ročnom zúčtovaní, zamestnanec si sám podá dodatočné daňové priznanie, v ktorom si nárok uplatní. K dodatočnému daňovému priznaniu zamestnanec priloží ročné zúčtovanie s potvrdenou druhou stranou a doklady potrebné na uplatnenie požadovaného nároku. Zamestnávateľ v tomto prípade opravu nevykonáva. V prípade, že zamestnanec nepriložil k žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania všetky potvrdenia od zamestnávateľov, alebo mal aj iné príjmy (a vznikla mu povinnosť podať daňové priznanie) a zamestnávateľ zamestnancovi urobil ročné zúčtovanie dane, zamestnanec si podá riadne daňové priznanie, ku ktorému priloží ročné zúčtovanie s potvrdenou druhou stranou.

Ing. Iveta Matlovičová