Neoprávnené podnikanie
– „živnostenské“ sankcie

Z aplikačnej praxe je zrejmé, že právne normy žiadneho právneho odvetvia nemôžu byť efektívne bez možnosti donútenia a donucovacích prostriedkov. Uvedené samozrejme platí aj pre zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v z.n.p. a podnikania v zmysle neho. Aj keď už samotné vykonávanie živnostenských kontrol, ktoré v istom zmysle pôsobia aj preventívne, má aký-taký donucovací charakter, najúčinnejším prostriedkom donútenia, pôsobiacim represívne, je sankcionovanie správnych deliktov na základe správnoprávnej zodpovednosti.

Vo všeobecnosti rozlišuje živnostenský zákon v súvislosti so živnostenským podnikaním dve skupiny správnych deliktov a to neoprávnené podnikanie a iné porušenie ustanovení živnostenského zákona.

Vymedzenie pojmu neoprávneného podnikania

je potrebné v podmienkach živnostenského zákona posudzovať predovšetkým v kontexte rozsahu živnostenského oprávnenia. Správne vymedzenie pojmu „neoprávnené podnikanie“ je dôležité najmä z pohľadu trestnoprávneho a správnoprávneho konania. Súkromné právo – predovšetkým občianske a obchodné právo – sa zameriava na právny status vzťahov vzniknutých medzi „nepodnikateľom“ a jeho obchodnými partnermi, zákazníkmi a na náhradu spôsobenej škody, zatiaľ čo verejné právo – predovšetkým správne a trestné právo – vymedzuje vzťahy medzi páchateľom a štátom (spoločnosťou). Skutočnosť neoprávneného podnikania zakladá podľa svojej závažnosti dva typy zodpovedností: trestnoprávnu a správnoprávnu. V režime živnostenského zákona ide o postih podľa správneho práva v najmenej závažných prípadoch. Sankčná právomoc pritom prislúcha živnostenským úradom v sídle kraja.

V zmysle Trestného zákona je neoprávnené podnikanie (§ 251 zákona č. 300/2005 Z. z.) zaradené medzi tzv. trestné činy hospodárske v rámci trestných činov ohrozujúcich trhovú ekonomiku. Vychádzajúc z Trestného zákona platí, že kto neoprávnene podniká v malom rozsahu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak neoprávnene podniká

•    závažnejším spôsobom konania,

•    tým, že použije iného ako pracovnú silu, alebo

•    a získa ním väčší prospech,

•    ako verejný činiteľ alebo v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania alebo funkcie, alebo

•    tým, že poskytuje bez odbornej kvalifikácie služby alebo vykonáva iné odborné činnosti, ktoré podľa zákona môže vykonávať len ten, kto má odbornú spôsobilosť.

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak neoprávnene podniká a spôsobí ním značnú škodu. Odňatím slobody na štyri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak neoprávnene podniká a spôsobí tým škodu veľkého rozsahu alebo neoprávnene podniká ako člen nebezpečného zoskupenia. Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur, škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok uvedenej sumy a značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok uvedenej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok spomínanej sumy.

V zmysle živnostenského zákona dochádza k neoprávnenému podnikaniu v takých prípadoch, ak subjekt podniká bez požadovaného povolenia, napr. bez osvedčenia na živnostenské oprávnenie, ale aj vtedy, ak podnikateľ prekračuje rozsah daného oprávnenia k podnikaniu, ďalej v prípadoch ak podniká počas doby pozastavenia resp. prerušenia živnostenského oprávnenia. Ako neoprávnené podnikanie sa považuje aj prevádzkovanie živnosti prostredníctvom nespôsobilého zodpovedného zástupcu. V uvedených prípadoch platí, že ak také jednanie podnikateľa, ktorým prekračuje rozsah svojho oprávnenia dosahuje určitý stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť, a je tá miera porušenia zrovnateľná s podnikaním bez oprávnenia, potom sa jedná o neoprávnené podnikanie aj v zmysle Trestného zákona. Pri aplikácii tohoto ustanovenia je však nutná presná definícia rozsahu a hraníc oprávneného a neoprávneného podnikania. Tieto hranice možno v prípade živnostenského podnikania vymedziť v kontexte ustanovení § 28, § 33, § 34, § 38, § 42 až § 44 živnostenského zákona.

Výška možných pokút je v režime živnostenského zákona vymedzená odstupňovane podľa toho či k neoprávnenému podnikaniu došlo pri činnosti ktorá je predmetom voľnej (do 1 659 eur) alebo viazanej alebo remeselnej (do 3 319 eur). V princípe teda platí, že čím „náročnejšiu“ činnosť ide, tým je možná pokuta vyššia. V uvedenom prípade sa nerobí rozdiel medzi tým, či neoprávnene podniká fyzická osoba alebo právnická osoba. Keďže výška pokuty je striktne ohraničnená len hornou hranicou, jej skutočná výška sa určuje na základe 3 základných kritérií – a to od závažnosti, času trvania a následkov takéhoto protiprávneho konania.

Príklad 1

Podnikateľ FO má osvedčenie na živnostenské oprávnenie na:

-   sprostredkovanie práce, služieb, dopravy, výroby,

-   obkladačské práce a murárske práce,

-   podlahárstvo,

-   nákup, predaj tovaru.

Tento podnikateľ pri svojej podnikateľskej aktivite – prerábaní bytového jadra zákazníkovi potrebuje urobiť aj malé zásahy do rozvodov vody (na vodoinštalačné práce však živnostenský list nemá). Ak by zamestnal na dohodu vyučeného vodoinštalatéra s potrebnými odbornými skúškami, ktorý je zamestnaný u iného zamestnávateľa, môže týmto spôsobom vykonávať aj vodoinštalačné úpravy v upravovaných objektoch?

V zmysle § 28 živnostenského zákona sa rozsah živnostenského oprávnenia posudzuje podľa znenia predmetu podnikania s prihliadnutím na ustanovenia tretej časti zákona. Povinnosti podnikateľa ustanovuje § 29 živnostenského zákona. Ten v ods. 2 spomínaného ustanovenia prikazuje podnikateľovi prevádzkovať živnosť riadne, poctivo a odborne. Tejto povinnosti sa nemôže zbaviť ani v prípade, ak podnikateľskú činnosť prevádzkuje prostredníctvom zodpovedného zástupcu.

Ak by teda podnikateľ vykonával vodoinštalačné práce, na ktoré živnostenský list nemá, potom výkon takýchto prác by bol mimo rozsahu jeho živnostenského oprávnenia. Dochádzalo by pritom k tzv. neoprávnenému podnikaniu. Nakoľko sa jedná o tzv. remeselnú živnosť, v prípade neoprávneného podnikania by mu živnostenský úrad uložil pokutu až do výšky 3 319 eur. Teda v prípade, ak mieni svoju podnikateľskú činnosť rozšíriť o výkon vodoinštalačných prác bude potrebné obstarať si osvedčenie o živnostenskom oprávnení s predmetom činnosti v zmysle spomínanej aktivity.

Vodoinštaláterstvo a kurenárstvo je zaradené medzi remeselné živnosti v rámci skupiny 113 – Stavebníctvo. Vodoinštaláterstvo a kurenárstvo je uvedené tiež v rámci Prílohy č. 4 k živnostenskému zákonu, teda medzi živnosti, ktoré môžu vykonávať iba osoby s osobitnou odbornou spôsobilosťou. V rámci tejto prílohy ide o okruh činností, ktoré sú svojím charakterom osobnými službami, alebo sa obvykle vykonávajú v byte alebo inom objekte zákazníka. Za účelom preventívnej ochrany pred vznikom ohrozenia života, zdravia alebo majetku osôb si tieto činnosti logicky vyžadujú garanciu odbornej spôsobilosti podnikateľa, resp. zodpovedného zástupcu.

Podľa § 21 živnostenského zákona sa odborná spôsobilosť pri remeselných živnostiach preukazuje výučným listom alebo iným dokladom o riadnom ukončení učebného odboru alebo študijného odboru. Pre účely živnostenského zákona je možné spomínané doklady nahradiť inými dokladmi, uvedenými v rámci § 22 tohto zákona.

Vychádzajúc zo znenia otázky je možné predpokladať, že podnikateľ ako držiteľ živnostenského oprávnenia nedisponuje uvedenou odbornou spôsobilosťou, a preto uvažuje vykonávať vodoinštalačné práce prostredníctvom zodpovedného zástupcu. V takomto prípade je potrebné sa riadiť § 11 živnostenského zákona. Podľa tohto ustanovenia je zodpovedný zástupca fyzickou osobou, ktorú ustanoví podnikateľ, a ktorá je zodpovedná za odborné prevádzkovanie živnosti. Zodpovedný zástupca musí byť pri prevádzkovaní živnosti v pracovnom pomere k podnikateľovi. Teda za predpokladu, že podnikateľ bude disponovať osvedčením na živnostenské oprávnenie na činnosť vodoinštalačných a kúrenárskych prác, ním ustanovený zodpovedný zástupca spĺňa spomínané podmienky odbornej spôsobilosti a jeho vzťah k podnikateľovi je charakteru pracovného pomeru (dohoda o práci mimo pracovného pomeru nepostačuje), vodoinštalačné práce v upravovaných objektoch realizovať môže.

Konanie o uložení pokuty podľa § 63 a 64 živnostenského zákona môže živnostenský úrad v sídle kraja začať len do jedného roka odo dňa, keď sa o neoprávnenom podnikaní fyzickej osoby a právnickej osoby dozvedel, najneskôr však do piatich rokov od času, keď k porušeniu došlo; ak ide o pokračujúce neoprávnené podnikanie, najneskôr do piatich rokov od času, keď neoprávnené podnikanie ešte trvalo. Pre prejednávanie týchto správnych deliktov platí zásada legality a povinné ukladanie sankcií na základe viazaného správneho uváženia. Zákon totiž ustanovuje, že pri ukladaní pokút živnostenský úrad prihliada najmä na závažnosť, čas trvania alebo následky protiprávneho konania.

Porušenia iných ustanovení živnostenského zákona

Okrem spomínaného neoprávneného podnikania je v režime živnostenského zákona druhým možným správnym deliktom tzv. porušenie iných ustanovení živnostenského zákona. Ide o neplnenie taxatívne uvedených povinností v rámci ustanovení § 65a až § 65c tohto právneho predpisu. Výška pokút v týchto prípadoch (ak neberieme v úvahu možnosť blokovej pokuty) je odstupňovaná podľa závažnosti porušení stanovením maximálnych sadzieb od 331 eur až do 1 659 eur. Právo postihu prislúcha živnostenskému úradu príslušnému v sídle kraja nielen voči samotnému podnikateľovi, ale aj voči iným osobám (napríklad zodpovedný zástupca). Sankcie sú jednotné, bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná o fyzickú alebo právnickú osobu.

Konanie o uložení pokuty podľa § 65a živnostenského zákona môže živnostenský úrad v sídle kraja začať do jedného roka odo dňa, keď sa o skutočnosti uvedenej v § 65a živnostenského zákona dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď taká skutočnosť ešte trvala, a ak ide o nesplnenie povinnosti v lehote určenej týmto zákonom, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď uplynula lehota na splnenie povinnosti určenej týmto alebo osobitným zákonom. Pri ukladaní pokút živnostenský úrad prihliada najmä na závažnosť, čas trvania alebo následky protiprávneho konania.

Blokové pokuty

Zvláštny spôsob trestania porušení iných ustanovení zákona predstavuje ukladanie pokút na mieste, tzv. blokové pokuty. Uloženie pokuty na mieste je možné uplatniť v prípade porušení „menšej závažnosti“ ak porušenie ustanovenej povinnosti je možné spoľahlivo zistiť a podnikateľ je ochotný pokutu zaplatiť, pričom však výška sankcie nemôže presiahnuť 165 eur. Inštitút ukladania tzv. blokových pokút je ustanovený z dôvodov vyššej pružnosti a efektívnosti procesu konania v danej veci. Ide o prípady zjavného a menej závažného porušovania predpisov.

Konkrétne sa jedná o následovné prípady ustanovené živnostenským zákonom:

•    Podnikateľ nesplní povinnosti o označovaní prevádzkarne, ktoré sa primerane vzťahujú aj na združené prevádzkarne, na priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti a na technické a technologické zariadenia určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti. Rovnako sa to týka aj oznamovacích povinností pri zriaďovaní a zrušovaní prevádzkarne resp. združenej prevádzkarne a na priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti.

•    Podnikateľ nesplní povinnosť prevádzkareň označiť najneskôr v deň začatia prevádzkovania živnosti resp. spôsobom, ktoré určujú osobitné predpisy.

•    Podnikateľ neohlási zmeny údajov obsiahnutých v ohlásení živnosti v zmysle § 49 ods. 1 živnostenského zákona.

•    Podnikateľ nezabezpečí, aby doklady alebo ich kópie o ustanovení zodpovedného zástupcu a jeho odbornej spôsobilosti boli v každej prevádzkarni a v združenej prevádzkarni.

•    Podnikateľ neohlási zriadenie prevádzkarne alebo neohlási zrušenie prevádzkarne do 15 dní od jej zriadenia resp. zrušenia.

Na bloku na uloženie pokuty sa vyznačí údaj o tom, kedy a za aké porušenie povinnosti bola pokuta v blokovom konaní uložená. Ak nemôže podnikateľ zaplatiť pokutu na mieste, vydá sa mu blok na pokutu nezaplatenú na mieste s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty. Prevzatie tohto bloku podnikateľ potvrdí. Proti uloženiu blokovej pokuty sa nemožno odvolať.

Okrem týchto právomocí živnostenským úradom prislúcha právo uloženia poriadkovej pokuty z dôvodov procesných až do výšky 331 eur takej osobe, ktorá marí, ruší alebo inak sťažuje výkon živnostenskej kontroly napríklad odmietnutím súčinnosti, neuposlúchnutím výzvy živnostenského úradu v sídle kraja a pod. Túto priadkovú pokutu možno uložiť aj opakovane. Uvedené sa týka podnikateľa a osoby zodpovednej za činnosť prevádzkarne. Podľa § 62 ods. 6 živnostenského zákona je totiž podnikateľ a osoba zodpovedná za činnosť prevádzkarne povinná poskytovať súčinnosť pri kontrole dodržiavania povinností a podmienok vyplývajúcich zo živnostenského zákona, najmä preukázať kontrolórom svoju totožnosť, umožniť im vstup do prevádzkarní a do priestorov súvisiacich s prevádzkovaním živnosti, poskytnúť im potrebné doklady, informácie a vysvetlenia.

Príklad 2

Môže podnikateľa živnostenský úrad sankcionovať za to, že sa nedostavil na jeho výzvu na jednanie, nakoľko v deň, keď sa malo konať ochorel?

V zmysle § 65c môže živnostenský úrad podnikateľovi a osobe zodpovednej za činnosť prevádzkarne, ktorá marí, ruší alebo inak sťažuje výkon kontroly najmä tým, že odmieta súčinnosť pri výkone kontroly alebo bez závažných dôvodov sa nedostaví na výzvu živnostenského úradu v sídle kraja, uložiť poriadkovú pokutu do 331 eur, a to aj opakovane. Vychádzajúc z uvedeného je možné konštatovať, že napriek tomu, že zákon bližšie nedefinuje, čo je potrebné si predstaviť pod pojmom „závažné dôvody“, je neprítomnosť podnikateľa na pojednávaní možné ospravedlniť bez následku sankcie, a to preukázaním potvrdenia od lekára.

Pri ukladaní pokút živnostenský úrad prihliada najmä na závažnosť, čas trvania alebo následky protiprávneho konania.

Tabuľkový prehľad pokút v rámci porušení živnostenského zákona

Ing. Ján Mintál