10. 3. 2026
INFORMAČNÝ PORTÁL

 

Nenápadne nápadní

hltači kalórií

Každý zvýšený príjem potravy predstavuje riziko vzniku zbytočnej nadváhy. Dotyčnej osobe pripraví nadbytočnú fyzickú činnosť, aby zhodil nabraté kilá, aj psychický stres navyše. Nehovoriac o možných zdravotných následkoch a komplikáciách predchádzajúcej „šokovej“ konzumácie. Aj preto je vhodné zamyslieť sa nad tým, akým spôsobom znížiť riziko vyššieho prívodu nadbytočných kalórií a nezlikvidovať tým jej kvalitu i chuť. Ako teda na to?

 

Mnoho ľudí nemá skúsenosti s takzvanými očisťovacími dňami,

čo značí pravidelné výraznejšie obmedzenie konzumácie pevnej stravy, ktorú nahrádzajú zeleninové a ovocné šťavy. Treba skúsiť, lebo výsledok býva pozoruhodný a deje sa tak bez podstatne zvýšenej psychickej aj fyzickej námahy. Je to istý druh zdravého pôstu. Očistný deň môže byť do stravovacieho režimu zaradený prakticky každý týždeň.

V priebehu očisťovacieho procesu sa organizmus zbaví nahromadených zvyškov požitej potravy v tráviacom trakte a spolu s nimi ďalších toxických látok kolujúcich v organizme, ktoré prijímal v priebehu „hodového“ stravovania. Týmto spôsobom môže byť umožnený odpočinok všetkým orgánom, ktoré sú zapojené do spracovania prijímanej potravy.

Mnoho experimentov dokázalo, že po pôste sú telo aj duša schopné opäť fungovať oveľa lepšie a dochádza k úprave niektorých porušených životných funkcií. Možno aj preto sa tento zásah do výživy nazýva ako fyziologicky prospešné hladovanie. Existujú rôzne spôsoby takejto liečebnej a osviežujúcej “hladovky” a súčasný človek je pravdepodobne ochotný akceptovať dva jej typy: jeden deň v týždni 24 – hodinový pôst alebo jedenkrát za 14 dní dva súvislé pôstne dni. Ak ich strieda v pravidelných intervaloch, majú pre jeho organizmus určite význam. V pojme pôst sa teda skrýva vynechanie pevnej stravy a konzumujú sa iba nesladené tekutiny najrozličnejšieho zloženia, ktoré sú doplnené najdôležitejšími vitamínmi a minerálnymi látkami. Používajú sa aj bylinkové čaje, špeciálne ovocné a zeleninové šťavy podľa zvláštnych receptúr (napríklad z červenej repy, zeleru, brokolice a mrkve). Môžu byť obohatené o špeciálny prírodný produkt mumio alebo žeň-šeň. (Takýto systém sa určitým spôsobom približuje praktikám jogínov a starovekých kresťanov, ktorí si takto očisťovali telo a umožňovali duši koncentráciu a poznanie nepoznateľného.) Ak nič iné, tak človek docieli úpravu telesnej hmotnosti o čo v podstate (aspoň vizuálne) ide najviac.

Pôst však vyžaduje vôľu a nácvik

Odporúča sa začať raz za 14 dní iba 24 hodinami pôstu, v priebehu ktorých sa prijíma dostatok tekutín. Optimálne je zahájiť tento proces v nedeľu večer, ďalšia strava potom nasleduje až o 24 hodín – musí byť veľmi málo výdatná, nesmie dochádzať k prejedaniu. Vhodná je hustá zeleninová polievka s cestovinami a nič viac. Ešte lepšie je vydržať až do utorňajšieho rána, kedy je dobré dať si obilnú zmes s nízkotučným bielym jogurtom. Ten, kto trpí zápchou môže v priebehu pondelka použiť “preháňadlo” z harmančekového vývaru v množstve asi 0,5 litra. Treba ešte znova pripomenúť nevyhnutnosť príjmu väčšieho množstva tekutín v priebehu pôstu – aspoň 3 litre za deň.

Jeden recept na čerstvú zeleninovú šťavu: 150 g červenej repy, 100 g hlávkovej kapusty, 50 g zeleru a 150 g mrkve nastrúhame na nerezovom strúhadle a prelejeme dvoma litrami studenej, predtým prevarenej vody. V nádobe uložíme do chladu a tmy na 24 hodín. Pijeme po l dcl tak, aby sme za deň vypili aspoň liter.

Nadbytočné kalórie konzumuje

okrem tejto metódy niekoľko pomocníkov. Najaktívnejšie sú čili papričky, brokolica, zázvor, kivi alebo mrkva.

Čili papričky,

ktoré do Európy priviezol Kolumbus a ich botanický názov capsicum frutensens je odvodený od gréckeho slova „kapto“, čo znamená „hryziem“, obsahujú liečivo pôsobiacu zlúčeninu kapsaicin, dodávajúcu tejto zelenine charakteristickú štipľavú až pálivú chuť. Vzhľadom na to, že kapsaicín urýchľuje látkovú premenu (metabolizmus), čili papričky pomáhajú upravovať vzhľad postavy. Pokiaľ niekto konzumáciu čili papričiek preženie, odporúča sa vypiť pohár mlieka. To obsahuje bielkovinu kazeín, ktorá ruší účinky kapsaicínu.

Brokolica

(niekedy nazývaná prokolica či taliansky alebo francúzsky karfiol) patrí, rovnako ako karfiol, kaleráb, ružičkový kel a rozličné druhy kapusty, medzi hlúbovitú zeleninu, ktorá obsahuje mnoho blahodarných fytochemických – „život ochraňujúcich“ látok, medziiným aj indoly, zlúčeniny dusíka, ktoré sú pravdepodobne účinné pri prevencii proti rakovine, pretože zabraňujú karcinogénom – látkam podporujúcim vznik rakovinového bujnenia. Čím je brokolica tmavšia – fialová, zelená, tmavozelená, tým sú jej výživová hodnota a obsah dôležitých látok významnejšie. Kvalitnú brokolicu je možné skladovať 1 – 2 dni v chladničke na mieste určenom pre zeleninu. Keď sa po 2. svetovej vojne švajčiarsky profesor, nositeľ Paul Karrer zaujímal o zložky červenej reďkovky, ktoré spôsobujú jej štipľavú chuť a majú liečivé účinky, podarilo sa mu izolovať látku sulforafan, ktorá zabraňuje ukladaniu tukov. Táto bola potom nájdená aj v brokolici. Neskôr boli dokázané jej účinky proti baktériám a plesniam. Brokolica sa dá konzumovať aj surová (do šalátov alebo s jogurtom či tvarohom). Pokiaľ ju chceme variť – najšetrnejší spôsob je varenie v pare alebo v mikrovlnnej trúbe, pretože zostáva zachované vysoké percento vitamínu C a cenné minerálne látky sa nevylúhujú ako pri klasickom varení vo vode. Brokolicu treba variť krátko, t.j. nie tak aby úplne zmäkla. Po varení sa odporúča pridať lyžička kvalitného olivového oleja, ktorý zaistí čo najlepšie vstrebávanie potrebných látok. Možnosti kuchynskej úpravy sú široké – od polievok, zapekaných pokrmov, príloh k mäsu až po šaláty. Chutný je napríklad šalát z cestovín, paradajok, varenej brokolice zamiešaný s jogurtom, ktorý môže byť samostatným jedlom.

Zázvor lekársky

(zingiber officinale) je rastlina ázijského pôvodu, ktorá sa na náš kontinent dostala v období antiky a v stredoveku slúžila v podobe korenia ako liek pri morovej epidémii. Obsahuje éterické oleje, silicu a štipľavo ostrú látku – gingerol. Na Slovensku je zázvor známy aj pod menom ďumbier (angl. ginger) a jeho najčastejšie využitie je v kuchyni – ako prímes do cukroviniek (zázvorky, perník), kečupu, kompótov aj koreniacich zmesí a rôznych likérov. Už pred 3000 rokmi sa v Číne a Indii (pod menom adrak alebo sunthi) svetlohnedá hľuza rastliny podobnej zemiaku používala predovšetkým pri liečbe bolestí hlavy a svalovej únavy, a to najmä vo forme čerstvého alebo sušeného nastrúhaného hľuzového koreňa.

Priaznivo a veľmi účinne pôsobí zázvor predovšetkým na biochemické procesy v žalúdku, podporu trávenia a spaľovania nadbytočných kalórií, ale používa sa aj pri pálení záhy, plynatosti, pocitoch plnosti, pri otravách jedlom a nutkaní na zvracanie.

Kivi

je exotické, drobnými chĺpkami pokryté ovocie v tvare vajíčka, ktoré už v slovenskej kuchyni zdomácnelo a pestuje sa aj na našom území, pochádza z Číny. Prví európski konzumenti ho nazývali čínsky egreš. Jeho meno majú na svedomí novozélandskí záhradníci, ktorí ho rozšírili do celého sveta a pomenovali podľa nelietavého vtáka kivi, národného symbolu Nového Zélandu.

Svetlozelená dužina plodu kivi je bohatým zdrojom vitamínu C, vhodného aj na posilňovanie imunitného systému. V plode je desaťkrát viac vitamínu C ako napríklad v citróne, teda dávka prevyšujúca bežnú dennú spotrebu odporúčanú pre dospelého človeka.

Kivi je tiež dobrým zdrojom draslíka, ktorého vyrovnaná hladina súvisí so zdravým krvným tlakom a je jednou z preventívnych prostriedkov proti svalovým kŕčom.

Dužina plodu kivi zároveň obsahuje množstvo rozpustnej vlákniny znižujúcej hladinu cholesterolu v krvi a zlepšujúcej priechodnosť čriev. Plod síce chutí sladko, má však nízku kalorickú hodnotu, čo je výhodné aj pri redukčných diétach. Zaujímavou vlastnosťou kivi je aj jeho schopnosť zjemňovať mäsové pokrmy.

Mrkva

je síce považovaná za „obyčajnú“ zeleninu, ale jej význam je až prekvapujúco rozsiahly a menej známy. Domovom mrkvy (karotky – z gréckeho slova karoton – koreň a staroslovienskeho mrk – fúz) je Afganistan, avšak do súčasnej podoby ju vyšľachtili holandskí záhradníci v 17. storočí.

Je zásadotvorná, čo predstavuje dobrú správu pre potravinové detoxikačné kúry so správnym pH. Mrkva obsahuje tiež množstvo provitamínu A – betakaroténu, ktorý pomáha najmä unaveným očiam od počítačov, ďalej vitamíny C a E aj komplex vitamínov B a tiež minerály ako draslík, sodík, vápnik, horčík (magnézium), fosfor, síru, mangán, železo, meď a zinok.

Podstatný je vysoký obsah vlákniny a pektínu – látky, ktorá viaže ťažké kovy priemyselného odpadu nadýchané zo vzduchu a pomáha ich vylučovať rýchlejšie z tela. Pre zdravotne užitočnú konzumáciu je vhodnejšia paradoxne – varená a ešte lepšie dusená mrkva s trochou olivového oleja. Surová má totiž tuhšie bunečné steny a potrebné látky sa počas trávenia ťažšie uvoľňujú len na 25 percent.

Počas varenia aj dusenia sa štruktúra mrkvy upraví tak, že využiteľnosť obsahovaných látok sa blíži k 80 percentám. Počas úpravy hmotnosti a pri problémoch s pečeňou sa tepelne spracovaná mrkva odporúča konzumovať 4 až 5 krát týždenne.

MUDr. Pavel Malovič

2018
Vypredané
Tlačená + e-verzia
Neprihlásený
Id
Heslo