Nemocenské dávky

Nemocenské poistenie, ktoré je poistením pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva, je súčasťou sociálneho poistenia upraveného zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených zákonom poskytuje päť nemocenských dávok, a to

•    nemocenské (ust. § 33 až § 38)

•    ošetrovné (ust. § 39 až § 43)

•    vyrovnávacia dávka (ust. § 44 až § 47)

•    tehotenské (ust. § 47a až § 47c)

•    materské (ust. § 48 až § 53).

Nemocenské je dávkou nemocenského poistenia, na ktorú má zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba nárok, ak boli pre chorobu alebo úraz uznaní dočasne za práceneschopných na výkon zárobkovej činnosti alebo im bolo nariadené karanténne opatrenie. Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na nemocenské, ak jej vznikla dočasná pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred jej vznikom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Ide o kumulatívne podmienky, čo znamená, že musia byť splnené súčasne.

Nárok na nemocenské vzniká v zmysle zákona

•    zamestnancovi od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti

•    zamestnancovi od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote určenej zákonom o sociálnom poistení

•    povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Nemocenské sa v zmysle zákona poskytuje za dni, pričom poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského za dni, počas ktorých má nárok na výplatu materského.

Výška nemocenského zamestnanca je 55 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného v súlade so zákonom.

Výška nemocenského zamestnanca, ktorému dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote a zamestnanca, ktorému zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej pracovnej neschopnosti, ako aj dobrovoľne nemocensky poistenej osoby je

–   za prvé tri dni dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu

–   od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.

Základnú podmienku priznania nemocenského, teda vznik choroby alebo úrazu, potvrdzuje ošetrujúci lekár na tlačive, ktorým je potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Poistenec je povinný počas dočasnej pracovnej neschopnosti dodržiavať liečebný režim, ktorý určuje podľa diagnózy ošetrujúci lekár. Okrem dodržiavania liečebného režimu má poistenec povinnosť zdržiavať sa počas dočasnej pracovnej neschopnosti na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti, čo môže určený pracovník Sociálnej poisťovne kedykoľvek v priebehu dočasnej pracovnej neschopnosti kontrolovať.

Následkom porušenia liečebného režimu je strata nároku na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac ale v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu.

Nemocenské sa poskytuje maximálne po dobu 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Uplynutím uvedenej doby nárok na nemocenské zaniká. Okrem toho nárok na nemocenské zaniká tehotnej poistenkyni, ktorá bola pred pôrodom dočasne práceneschopná, a to od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, t. j. od vzniku nároku na materské.

Ošetrovné je nemocenská dávka poskytovaná z dôvodu osobného a celodenného ošetrovania chorého dieťaťa, chorého manžela/manželky, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky) alebo z dôvodu osobnej a celodennej starostlivosti o zdravé dieťa za predpokladov uvedených v zákone.

Poistencovi vzniká nárok na ošetrovné, ak

•    ošetruje choré dieťa, chorého manžela, chorú manželku, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou, alebo

•    sa stará o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku u dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ak

-    dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia

-    predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie

-    fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.

Na účely poskytovania ošetrovného je dieťaťom vlastné dieťa alebo osvojené dieťa poistenca alebo jeho manžela (manželky) a dieťa, ktoré bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Nárok na ošetrovné vzniká poistencovi od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania vyššie uvedenej fyzickej osoby alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o vyššie uvedené dieťa.

Ošetrovné sa poskytuje poistencovi za dni, pričom ošetrovné nepatrí poistencovi za tie dni, počas ktorých sa mu vypláca náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a tiež za dni, počas ktorých má nárok na výplatu nemocenského alebo nárok na výplatu materského. Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného zákonom.

Platí, že ošetrovné sa vyplatí za to isté obdobie ošetrovania jednej alebo viacerých z vyššie uvedených fyzických osôb alebo starostlivosti o jedno alebo viac z vyššie uvedených detí len raz a v tom istom prípade len jednému poistencovi.

Nárok na ošetrovné sa uplatňuje na základe tlačiva žiadosť o ošetrovné, ktoré vystaví príslušný lekár pri zistení potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti o dieťa.

Nárok na ošetrovné zaniká skončením potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti, najneskôr však uplynutím desiatich dní od vzniku nároku.

V zmysle Zákonníka práce tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace ženy nesmú byť zamestnávané prácami, ktoré sú pre ne fyzicky neprimerané alebo škodia ich organizmu. Tehotná žena nesmie byť zamestnávaná ani prácami, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotenstvo zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe. To isté platí o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacej žene. Teda nejde len o objektívne príčiny, ale aj o subjektívne príčiny vzťahujúce sa výlučne na osobu tejto ženy a individuálne viazané riziko ohrozenia jej tehotenstva alebo materstva.

V prípade vzniku situácie, keď tehotná žena (ale aj matka do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo dojčiaca žena) podľa pracovnej zmluvy vykonáva pre ňu zakázanú prácu, a to bez ohľadu na to, či ide o prácu, ktorej výkon je jej zakázaný na základe zaradenia do zoznamu prác zakázaných týmto ženám, alebo o prácu zakázanú iba jej zo zdravotných dôvodov spočívajúcich v jej osobe, sa zamestnávateľovi ukladá niekoľko povinností. Zamestnávateľ je v prvom rade povinný vykonať dočasnú úpravu pracovných podmienok tak, aby neohrozovali jej zdravie, tehotenstvo alebo riadnu starostlivosť o novonarodené dieťa. To platí za predpokladu, že vykonanie takejto úpravy pracovných podmienok je u zamestnávateľa možné. Nemožnosť vykonania dočasnej úpravy pracovných podmienok je kvalifikovaným dôvodom vzniku povinnosti zamestnávateľa preradiť takúto zamestnankyňu dočasne na prácu, ktorá je pre ňu vhodná a pri ktorej môže dosahovať rovnaký zárobok ako pri doterajšej práci v rámci pracovnej zmluvy. Ak však takéto preradenie nie je možné, zamestnávateľ zamestnankyňu po dohode s ňou preradí aj na prácu iného druhu. V prípade, ak po preradení dosahuje nižší zárobok, na vyrovnanie rozdielu sa jej poskytuje vyrovnávacia dávka, ktorá je nemocenskou dávkou poskytovanou zamestnankyni z dôvodu, že je

•    kvôli tehotenstvu preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú vykonávala, je zakázaná tehotným ženám alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením

•    počas materstva do konca deviateho mesiaca po pôrode preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je zakázaná matkám do deviateho mesiaca po pôrode alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej zdravie alebo materstvo a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.

V súlade so zákonom o sociálnom poistení sa za preradenie na inú prácu v tehotenstve a materstve považuje, aj keď nedochádza k zmene druhu práce

•    zníženie normovaného výkonu práce, ktorým sa odstránia príčiny, na ktorých základe je také vykonávanie práce zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozuje tehotenstvo ženy, jej zdravie alebo materstvo, s výnimkou kratšieho pracovného času

•    oslobodenie od vykonávania niektorých pracovných činností pri prácach, ktoré sú zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotenstvo, zdravie alebo materstvo, s výnimkou oslobodenia tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca deviateho mesiaca po pôrode od vykonávania uvedených pracovných činností v kratšom pracovnom čase

•    preradenie tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca deviateho mesiaca po pôrode na iné pracovisko alebo pracovné miesto, ak jej doterajšie pracovisko alebo pracovné miesto patrí medzi také, ktoré sú zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode, alebo ak dochádzanie na doterajšie pracovisko alebo pracovné miesto podľa lekárskeho posudku ohrozuje tehotenstvo ženy, jej zdravie alebo materstvo

•    oslobodenie od vykonávania nočnej práce tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca deviateho mesiaca po pôrode.

Nárok na vyrovnávaciu dávku vzniká odo dňa preradenia na inú prácu a poskytuje sa zamestnankyni za kalendárny mesiac, a to aj v tom prípade, ak bola preradená na inú prácu počas kalendárneho mesiaca alebo sa preradenie skončilo počas kalendárneho mesiaca.

Vyrovnávacia dávka sa určuje z mesačného vymeriavacieho základu a jej výška je

•    55 % z rozdielu medzi mesačným vymeriavacím základom, ktorým je 30,4167-násobok denného vymeriavacieho základu a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu

•    55 % z rozdielu medzi pomernou časťou mesačného vymeriavacieho základu (30,4167-násobok denného vymeriavacieho základu pripadajúci na počet kalendárnych dní, v ktorom mala zamestnankyňa po preradení na inú prácu príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ) a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu, ak zamestnankyňa v kalendárnom mesiaci, za ktorý má nárok na vyrovnávaciu dávku, nevykonávala prácu, za ktorú má príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ, počas celého kalendárneho mesiaca.

Nárok na vyrovnávaciu dávku si zamestnankyňa uplatňuje na základe tlačiva žiadosť o vyrovnávaciu dávku, ktoré vystaví príslušný lekár pri zistení potreby preradenia na inú prácu.

Nárok na vyrovnávaciu dávku zaniká dňom skončenia preradenia na inú prácu, pričom počas tehotenstva sa vyrovnávacia dávka poskytuje najdlhšie do nástupu na materskú dovolenku a po skončení materskej dovolenky najdlhšie do konca deviateho mesiaca po pôrode.

Tehotenské je určené pre poistenkyňu na zvýšené výdavky spojené s tehotenstvom. Poskytnutie dávky nie je viazané na konkrétny účel a nie je potrebné žiadnym spôsobom dokladovať jej použitie.

Poistenkyňa, ktorá je tehotná, má nárok na tehotenské, ak v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.

Poistenkyni vzniká nárok na tehotenské od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom a zaniká dňom skončenia tehotenstva. Inak povedané poistenkyni vzniká nárok na tehotenské od 13. týždňa tehotenstva. Deň začatia poskytovania tehotenského sa určí odpočítaním 27 týždňov od predpokladaného lekárom určeného dňa pôrodu.

Nárok na tehotenské zaniká dňom skončenia tehotenstva, t. j. dňom pôrodu, dňom spontánneho potratu alebo dňom umelého prerušenia tehotenstva.

Tehotenské sa poskytuje za kalendárne dni, a to aj v prípade, ak má poistenkyňa príjem alebo poberá iné dávky. Výška tehotenského je 15 % denného vymeriavacieho základu (určeného podľa ust. § 55 zákona o sociálnom poistení), pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (určeného podľa ust. § 57) alebo úhrnu denných vymeriavacích základov (určeného podľa ust. § 58). Takto určená výška tehotenského je však najmenej 10 % denného vymeriavacieho základu určeného z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikom nárok na poskytnutie nemocenskej dávky.

Materské je nemocenskou dávkou poskytovanou z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa. Nárok na materské má poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená minimálne 270 dní.

Nárok na materské vzniká poistenkyni

•    od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ale najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom

•    odo dňa pôrodu, ak porodila skôr, ako bol očakávaný deň pôrodu určený lekárom.

Dĺžka nároku na materské nie je určená rovnako, ale v závislosti napr. od počtu narodených detí, sa dĺžka nároku mení. Poistenkyňa má nárok na materské

•    v rozsahu 34 týždňov od vzniku nároku, ak porodila jedno dieťa

•    v rozsahu 43 týždňov od vzniku nároku, ak porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z narodených detí sa stará

•    v rozsahu 37 týždňov od vzniku nároku, ak je osamelá

•    do konca 14. týždňa od vzniku nároku, ak sa jej narodilo mŕtve dieťa.

Vo všeobecnosti obdobie nároku na materské poistenkyne, ktorá porodila dieťa, nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z týchto detí sa stará, má nárok materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý je osamelý a ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, majú nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské. Nárok na materské má tiež otec dieťaťa do uplynutia šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a to v rozsahu dvoch týždňov. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.

Iným poistencom, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je

•    otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela

•    otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu

•    manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok

•    otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, ak matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok

•    manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela

•    fyzická osoba, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Materské sa poskytuje za dni a jeho výška je 75 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.

Nárok na materské si poistenkyňa uplatňuje na základe tlačiva žiadosť o materské, ktoré vystaví príslušný lekár spravidla na začiatku šiesteho až ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu.

RADA!

Nemocenské dávky sa vyplácajú na účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky určený príjemcom dávky alebo v hotovosti na adresu určenú príjemcom dávky alebo na adresu trvalého pobytu poberateľa dávky prostredníctvom Slovenskej pošty, a s., ak príjemca dávky v žiadosti neurčil spôsob výplaty dávky. Po priznaní nároku na dávku sa dávka vypláca do konca mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý nemocenská dávka patrí, v lehotách určených Sociálnou poisťovňou.

JUDr. Sandra Mrukviová-Tomiová

§ 57 zákona č. 461/2003 Z. z., o sociálnom poistení
citácia na strane 60

Pravdepodobný denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenských dávok

(1) Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak

a) poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v § 54 vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie,

b) zamestnanec v rozhodujúcom období podľa § 54 ods. 3 nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie,

c) dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe v deň vzniku tohto nemocenského poistenia, okrem vzniku nemocenského poistenia z dôvodu skončenia jeho prerušenia podľa § 26 ods. 6, alebo

d) dobrovoľne nemocensky poistená osoba bola nepretržite dobrovoľne nemocensky poistená menej ako 26 týždňov pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky; nepretržité dobrovoľné nemocenské poistenie nie je dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré zaniklo a znovu vzniklo nasledujúci kalendárny deň.

(2) Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

(3) Ak pravdepodobný denný vymeriavací základ určený podľa odseku 2 je vyšší ako suma zodpovedajúca jednej tridsatine vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 platného ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskj dávky, pravdepodobný denný vymeriavací základ je suma zodpovedajúca jednej tridsatine vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a) platného ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.