Nemocenská dávka „otcovské“

Sociálna poisťovňa poskytuje poistencom, ktorí sa starajú o narodené dieťa dávku otcovské. Ide o nemocenskú dávku materské, ktorú začala Sociálna poisťovňa vyplácať od 1. 11. 2022, a pre ktorú sa v praxi zaužívalo pomenovanie otcovské. Nemocenská dávka otcovské je určená pre poistencov (spravidla otcov), ktorí po splnení zákonných podmienok, môžu poberať dávku najviac 14 kalendárnych dní v období šiestich týždňov po narodení dieťaťa. Aké podmienky musí poistenec splniť a aké povinnosti má v súvislosti s poskytovaním tejto dávky zamestnávateľ, vás oboznámime v nasledovnom článku.

Nemocenská dávka otcovské je určená pre poistencov, ktorí po splnení zákonných podmienok, môžu poberať dávku najviac 14 kalendárnych dní v období šiestich týždňov po narodení dieťaťa. Aké podmienky musí poistnec splniť. Účelom zavedenia tejto dávky bolo prispieť k osobnej zaangažovanosti otcov v popôrodnej starostlivosti o novonarodené dieťa a posilniť väzbu medzi dieťaťom, matkou a otcom v tesnom období po narodení dieťaťa. V roku 2025 môže Sociálna poisťovňa môže vyplácať otcovské v roku 2025 najviac vo výške 987,30 € [14 kalendárnych dní × 70,52055 ].

Výška nemocenskej dávky otcovské

Výška nemocenskej dávky „otcovské“ sa vypočíta ako 75 % denného vymeriavacieho základu (denného zárobku zamestnana) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Podľa § 55 zákona o sociálnom poistení sa denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky určí ako podiel súčtu vymeriavacích základov (jeho hrubých zárobkov), z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia; rozhodujúcim obdobím je spravidla prechádzajúci kalendárny rok. Takto vypočítaný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor a nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

To znamená, že maximálny denný vymeriavací základ, z ktorého sa nemocenské dávky vypočítavajú, t.j. aj otcovské, závisí od výšky všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý sa každoročne upravuje. Všeobecný vymeriavací základ sa určuje ako 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za príslušný kalendárny rok.

Za rok 2023 bola vyhlásená Štatistickým úradom SR priemerná mesačná mzda vo výške 1 430 €, takže hodnota všeobecného vymeriavacieho základu za rok 2023 je vo výške 17 160 €, čomu zodpovedá maximálny denný vymeriavací základ 94,0274 €. Keďže dávka „otcovské“ sa vypočíta ako 75 % denného vymeriavacieho základu, Sociálna poisťovňa môže v roku 2025 vyplácať otcovské najviac vo výške 987,30 € [14 kalendárnych dní × 70,52055 ].

Za rok 2024 bola vyhlásená Štatistickým úradom SR priemerná mesačná mzda vo výške 1 524 €, takže hodnota všeobecného vymeriavacieho základu za rok 2024 vo výške 18 288 €, čomu zodpovedá maximálny denný vymeriavací základ 100,2083 €. Keďže dávka „otcovské“ sa vypočíta ako 75 % denného vymeriavacieho základu, Sociálna poisťovňa bude v roku 2026 vyplácať otcovské najviac vo výške 1 052,20 € [14 kalendárnych dní × 75,15623 ].

Výška nemocenskej dávky „otcovské“ sa vypočíta ako 75 % denného zárobku zamestnanca. To znamená, že ak by zamestnanec za rok 2024 zarobil „v priemere” 1 400 € mesačne, tak denná výška „otcovského“ v roku 2025 predstavuje sumu 46,0274 €, a za 14 kalednárnych dní by mal vyplatené otcovské vo výške 644,40 €.

Nárok na „otcovské“ vznikne otcovi dieťaťa v rozsahu maximálne dvoch týždňov (14 kalendárnych dní) v období šiestich týždňov od narodenia dieťaťa. To znamená, že nárok na otcovské možno priznať už po narodení dieťaťa a stráviť tak čas s dieťaťom tesne po jeho narodení, najneskôr do šiestich týždňov odo dňa pôrodu. V prípade, ak je dieťa alebo matka s dieťaťom v tomto období hospitalizovaní, toto obdobie sa predlžuje o obdobie hospitalizácie. Uvedené vyplýva z § 49 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení: „Nárok na materské má otec dieťaťa, do uplynutia šiestich týždňov odo dňa pôrodu; toto obdobie sa predlžuje o kalendárne dni, počas ktorých bolo dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia zo zdravotných dôvodov na strane dieťaťa alebo jeho matky, ak deň prijatia spadá do obdobia šiestich týždňov odo dňa pôrodu.” Ak poistenec žiada o predĺženie 6 týždňového podporného obdobia o kalendárne dni, počas ktorých bolo dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia zo zdravotných dôvodov na strane dieťaťa alebo jeho matky (mimo štandardnej popôrodnej starostlivosti), ak deň prijatia spadá do obdobia šiestich týždňov odo dňa pôrodu, je povinný priložiť k žiadosti o otcovské potvrdenie o období hospitalizácie dieťaťa, resp. matky s dieťaťom (lekárska správa/­lekárske potvrdenie). Ak budú podmienky splnené, Sociálna poisťovňa vyplatí otcovské z dôvodu hospitalizácie aj po uplynutí 6 týždňov po pôrode.

Príklad 1

Ako sa posudzuje nárok na „otcovské”, ak dôjde k hospitaliácii matky alebo dieťaťa z dôvodu ich nepriaznivého zdravotného stavu?

Nárok na „otcovské“ vzniká poistencovi v deň, od ktorého si požiada o jeho priznanie, najskôr od narodenia dieťaťa a to aj v prípade, ak je dieťa s matkou v pôrodnici z dôvodu štandardnej popôrodnej starostlivosti. V prípade, ak by otec uviedol, že matka bola s dieťaťom hospitalizovaná od pôrodu dlhšiu dobu, t. j. aj mimo popôrodnej starostlivosti, z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu na strane dieťaťa alebo jeho matky a z toho dôvodu žiada o predĺženie 6-týždňového podporného obdobia, nárok na „otcovské“ vzniká (bude trvať) až po ukončení hospitalizácie. O tejto skutočnosti je poistenec povinný informovať Sociálnu poisťovňu.

Príklad 2

Odo dňa narodenia dieťaťa si otec čerpá otcovskú dovolenku v rozsahu 14 dní. Sociálna poisťovňa mu oznámila, že materské mu vyplatí až odo dňa, kedy bude dieťa doma z pôrodnice (len vtedy bude „splnená podmienka“ starostlivosť o narodené dieťa). Postupuje Sociálna poisťovňa správne?

Nárok na dávku „otcovské“ vzniká poistencovi v deň, od ktorého si požiada o jeho priznanie, najskôr odo dňa narodenia dieťaťa; aj na tlačive Žiadosti, kde žiada otec o otcovské, je uvedené: “žiada o materské odo dňa pôrodu …“, a to aj v prípade, ak je dieťa s matkou v pôrodnici z dôvodu štandardnej popôrodnej starostlivosti.

Podľa § 49 ods. 3 písm. d) zákona: „Otec dieťaťa má nárok na materské do uplynutia 6 týždňov odo dňa pôrodu; toto obdobie sa predlžuje o kalendárne dni, počas ktorých bolo dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia zo zdravotných dôvodov na strane dieťaťa alebo jeho matky, ak deň prijatia spadá do obdobia šiestich týždňov odo dňa pôrodu“.

To znamená, že len v prípade, ak by otec uviedol, že matka bola s dieťaťom hospitalizovaná od pôrodu dlhšiu dobu, t. j. aj mimo popôrodnej starostlivosti, a to z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu na strane dieťaťa alebo jeho matky, len z toho dôvodu môže požiadať o predĺženie 6-týždňového podporného obdobia, a nárok na „otcovské“ vzniká až po ukončení hospitalizácie dieťaťa alebo jeho matky zo zdravotných dôvodov.

Ak sa otec stará o dieťa neskôr a chce si uplniť nárok na nemocenskú dávku, t. j. po uplynutí šiestich týždňov od narodenia dieťaťa, Sociálna poisťovňa mu už neposkytne nemocenskú dávku otcovské, ale nemocenskú dávku materské. Súčasná právna úprava tak delí materské u otcov detí na dve časti – „otcovské” a „materské”. Po dvojtýždňovom poberaní dávky „otcovské“ môžu otcovia poberať aj dávku materské. Na jej čerpanie pre to isté dieťa im zostáva v zásade nárok na 26 týždňov (pri starostlivosti o jedno narodené dieťa) a uplatniť si ju môžu do troch rokov veku dieťaťa. To znamená, že dávka materské sa pre otcov rozdeľuje na dve časti – z pohľadu uplynutia alebo neuplynutia lehoty šiestich týždňov odo dňa pôrodu, má otec dieťaťa nárok na materské nasledovne:

•    otec dieťaťa má nárok na materské najviac 2 týždňov do uplynutia 6 týždňov odo dňa narodenia dieťaťa (tzv. „otcovské”) [§ 49 ods. 3 písm. d)]; toto obdobie sa predlžuje o kalendárne dni, počas ktorých bolo dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia zo zdravotných dôvodov na strane dieťaťa alebo jeho matky, ak deň prijatia spadá do obdobia šiestich týždňov odo dňa pôrodu; poistenec môže poberať otcovské bez ohľadu na to, či matka v tomto období poberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok,

•    otec dieťaťa má nárok na materské po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu na obdobie ďalších – v zásade 26 týždňov pri starostlivosti o jedno dieťa do troch rokov veku dieťaťa ale tu už s podmienkou, že matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok [§ 49 ods. 3 písm. e)].

Ak si otec nárok na „otcovské“ neuplatní, je to v súlade s platnou právnou úpravou; v takom prípade môže, po splnení zákonných podmienok, čerpať dávku materské na celé obdobie 28 týždňov (resp. 31 týždňov ak ide o osamelého otca alebo 37 týždňov, ak sa stará o dve alebo viac narodených detí), najskôr však šesť týždňov od pôrodu, ak už matka nepoberá na to isté dieťa materské a nepoberá ani rodičovský príspevok z príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Otcovi dieťaťa, ktorý si uplatní nárok na materské najskôr po uplynutí 6 týždňov odo dňa pôrodu, vznikne nárok na materské bez ohľadu na skutočnosť, či v predchádzajúcom období mal nárok na „otcovské“.

Podmienky pre získanie dávky „otcovské“

Otec dieťaťa, ktorý si ako iný poistenec uplatní nárok na „otcovské“, musí splniť nasledovné podmienky nároku na materské a jeho výplatu:

1. existencia nemocenského poistenia alebo plynutie ochrannej lehoty v deň, od ktorého si uplatňuje nárok na dávku otcovské

2. trvanie starostlivosti o dieťa

3. získanie 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred uplatnením nároku na dávku otcovské (do splnenia podmienky 270 dní nemocenského poistenia je možné započítať aj predchádzajúce obdobie akéhokoľvek ukončeného iného nemocenského poistenia spadajúceho do sledovaného obdobia)

4. v prípade zamestnanca je potrebná absencia príjmu, a v prípade SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, musí táto osoba splniť aj podmienku zaplatenia poistného včas a v správnej výške (poznámka: zaplatenie poistného na nemocenské poistenie zamestnávateľom sa nesleduje).

V prípade uplatnania nároku na dávku otcovské Sociálna poisťovňa neskúma, či matka dieťaťa zároveň poberá materské alebo rodičovský príspevok. Obaja rodičia tak môžu v rovnakom období poberať na dieťa dávku materské.

Nárok na otcovské sa posudzuje ku dňu vzniku dôvodu na jeho poskytnutie. Týmto dňom jedeň, od ktoré poistenec žiada o priznanie dávky otcovské v období od narodenia dieťaťa do šiestich týždňov po jeho narodení (tzv. 6-týždňové podporné obdobie). Ako bolo vyššie uvedené toto obdobie sa predlžuje len v jedinom prípade – ak bola matka alebo dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, pričom deň prijatia do zdravotníckeho zariadenia spadal do obdobia šiestich týždňov odo dňa pôrodu; v takomto prípade sa podporné obdobie predlžuje o kalendárne dni hospitalizácie.

Jednou z podmienok na priznanie nároku na otcovské je, že poistenec získal najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred dňom, od ktorého žiada o priznanie otcovského; na tieto účely sa poistencovi započíta:

•    obdobie akéhokoľvek predchádzajúceho ukončeného nemocenského poistenia,

•    obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca pre čerpanie rodičovskej dovolenky,

•    obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia SZČO z dôvodu nároku na rodičovský príspevok,

•    nezapočítava sa obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, počas ktorého zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu, že nedosahoval príjem; s výnimkou období, v ktorých zamestnanec nemal vymeriavací základ z dôvodu, že mal vylúčenú povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie (napr. z dôvodu trvania dočasnej pracovnej neschopnosti).

Ak si poistenec nárok na otcovské uplatňujete z viacerých nemocenských poistení, uvedené podmienky musí splniť pri každom z nich.

Ako požiadať o „otcovské“

Inému poistencovi vznikná nárok na otcovské/­even. materské odo dňa, od ktorého žiada o priznanie, t. j. od ktorého si uplatňuje nárok na dávku a zaniká uplynutím:

•    2 týždňov od vzniku nároku na materské, ak ide o otca dieťaťa, ktorý požiadal o otcovské

•    28. týždňa od vzniku nároku na materské

•    31. týždňa od vzniku nároku na materské, ak je osamelý

•    37. týždňa od vzniku nároku na materské, ak sa súčasne stará o dve a viac detí.

Ak otcovi vznikol nárok na otcovské a následne si do troch rokov veku dieťaťa uplatní aj nárok na materské, obdobie poskytovania otcovského sa odpočíta z celkového nároku na materské, t. j. obdobie poskytovania materského v rozmedzí 28/­/­31/­37 týždňov sa skráti o obdobie poskytovania otcovského.

Nárok na dávku otcovské/­materské si otec dieťaťa uplatní prostredníctvom tlačiva predpísaného ústredím Sociálnej poisťovne „Žiadosť iného poistenca o materské”; tlačivo je k dispozícii na webovej stránke Sociálnej poisťovne. Otec dieťaťa pri uplatnení nároku na „otcovské“ vyplní časť A tejto žiadosti. Následne vypísané a podpísané tlačivo, potvrdené aj zamestnávateľom (ak ide o zamestnanca), doručí poistenec do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne. Trvanie nároku na otcovské/­materské sa preukazuje:

•    predložením dokladu o narodení dieťaťa v prípade, ak dieťa nie je zapísané v matrike na území SR, najlepšie do 5. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca po pôrode, inak bude materské vyplatené s mesačným oneskorením

•    predložením čestného vyhlásenia o osamelosti (vyžaduje sa partnerská aj ekonomická osamelosť) ku koncu základného nároku na materské (podmienka osamelosti musí byť splnená počas celého predĺženého poskytovania materského).

Zánik nároku na materské a jeho sumu, príp. na zmenu sumy materského sa preukazuje najmä dokladom, ktorý ovplyvňuje nárok na materské a jeho sumu (napr. doklad preukazujúci starostlivosť o dieťa inou fyzickou alebo právnickou osobou, nahlásenie začiatku výkonu zárobkovej činnosti, ktorá bráni v plnohodnotnej každodennej starostlivosti o dieťa osobou, ktorá si uplatnila nárok na materské). Príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku a na jej výplatu.

Pri podaní žiadosti iného poistenca o otcovské/­materské je poistenec povinný uvádzať rodné číslo (identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia), a zároveň má povinnosť preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie a zánik nároku na otcoské/­materské, nároku na jeho výplatu a jeho sumu a po písomnej výzve od Sociálnej poisťovne preukázať tieto skutočnosti do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak neurčila inú lehotu.

•    Ak poistenec žiada o materské z dôvodu, že matka sa podľa lekárskeho posudku nemôže o dieťa starať, k žiadosti je potrebné priložiť lekársky posudok.

•    Ak žiada otec dieťaťa o otcovské, ktorému by sa malo predĺžiť obdobie šiestich týždňov po pôrode o kalendárne dni, počas ktorých bolo dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia zo zdravotných dôvodov na strane dieťaťa alebo jeho matky (mimo štandardnej dĺžky popôrodnej starostlivosti), ak deň prijatia spadá do obdobia šiestich týždňov odo dňa pôrodu, k žiadosti má povinnosť priložiť potvrdenie o hospitalizácii dieťaťa, resp. matky s dieťaťom (lekárska správa/­lekárske potvrdenie).

Zamestnávateľ je povinný viesť o svojich zamestnancoch evidenciu na účely sociálneho poistenia a predložiť túto evidenciu Sociálnej poisťovni do ôsmich dní od uplatnenia nároku na dávku zamestnanca alebo odo dňa doručenia výzvy Sociálnej poisťovne. Na účely splnenia tejto povinnosti je zamestnávateľ povinný zaslať vyplnené Potvrdenie zamestnávateľa o zamestnancovi na účely uplatnenia nároku na nemocenskú dávku na individuálne vyžiadanie pobočky Sociálnej poisťovne z dôvodu, že Sociálna poisťovňa neeviduje údaje o zamestnancovi (vymeriavacie základy, registračné údaje) potrebné na posúdenie nároku na nemocenskú dávku alebo ak sa nemocenská dávka určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.

Počnúc rokom 2024 [zákon č. 210/­2023 Z. z. (ďalej len „novela zákona)] sa upravilo obdobie povinného poistenia zamestnanca, kedy nastáva u poistenca vylúčenie povinnosti platiť poistné. Táto legislatívna právna úprava mala následne dopad aj na zápis údajov, ktoré vykazuje zamestnávateľ na mesačných výkazoch poistného a na evidenčnom liste dôchodkového poistenie (ďalej len „ELDP”); pri zápise údajov je potrebné zohľadniť, že od 1. 1. 2024 nastáva vylúčenie povinnosti platiť poistné:

•    podľa § 140 ods. 1 písm. b) bod 1 novely zákona nasledovne: „Zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom mu trvá nárok na výplatu materského.”

•    podľa § 140 ods. 1 písm. b) bod 2 novely zákona nasledovne: „Zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom by mu trval nárok na materské, ak nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia podľa § 48 ods. 1 alebo § 49 ods. 1.”

To znamená, že od 1. 1. 2024 prerušenie povinného sociálneho poistenia u zamestnanca (ženy aj muža) nastane počas čerpania rodičovskej dovolenky až vtedy, keď zamestnancovi uplynie obdobie vylúčenia povinnosti platiť poistné podľa § 140 ods. 1 písm. b) novely zákona, t. j. vylúčenie bude mať prednosť pred prerušením.

V praxi môžu nastať nasledovné situácie:

•    muž na otcovskej dovolenke, ktorý poberá materské (otcovské) – bude mať vylúčenie

•    muž na otcovskej dovolenke, ktorý nepoberá materské (otcovské) – vylúčenie bude mať iba v prípade, ak jediným dôvodom nepriznania materského bolo nesplnenie podmienky, ktorou je získanie 270 dní nemocenského poistenia, v opačnom prípade vylúčenie nebude mať

•    muž na otcovskej dovolenke (tretí týždeň trvania otcovskej dovolenka a dlhšie), ktorý nepoberá materské (otcovské) – kedy dôvodom nepriznania materského mužovi je, že matka poberá materské, t. j. otec nespĺňa podmienku podľa § 49 ods. 3 písm. e) zákona – ide o trvanie poistenia a tieto dni sa uvedú vo výkaze poistného (nejde ani o vylúčenie a ani o prerušenie poistenia)

•    muž na rodičovskej dovolenke, ktorý poberá materské – bude mať vylúčenie

•    muž na RD, ktorý nepoberá materské – vylúčenie bude mať iba v prípade, ak jediným dôvodom nepriznania materského bolo nesplnenie podmienky, ktorou je získanie 270 dní nemocenského poistenia, v opačnom prípade vylúčenie nebude mať a bude mať prerušenie povinného poistenia.

*   vylúčenie povinnosti platiť poistné trvá v takom prípade, ak dôvodom, že zamestnanec nemá nárok na výplatu materského je skutočnosť, že nesplnil podmienku = získanie najmenej 270 dní nemocenského poistenia podľa § 48 ods. 1 alebo § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení

Na evidenčom liste dôchodkového poistenia sa uvádza obdobie trvanie povinného dôchdkového poistenia. Od 1. júna 2022 obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca (kalendárny mesiac, prípadne jeho časť, ak poistenie netrvalo celý kalendárny mesiac), vrátane zamestnancov na dohodu, nie je obdobie:

•    v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený,

•    a súčasne nemal vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie,

a preto sa toto obdobie neuvádza na eELDP. Táto zmena vyplýva z novely zákona č. 125/­2022 Z. z.

Na základe tejto legislatívnej úpravy sa do oddielu II. ELDP ako obdobie dôchodkového postenia neuvedie obdobie, v ktorom poistenec 1./­nemal vymeriavací základ, a zároveň 2./­ nejde o obdobie, za ktoré je vylúčená povinnosť platiť poistné podľa § 140 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Na evidenčom liste dôchodkového poistenia sa v rubrike „Kal. dni vylúč. dôb“, ktorá sa vyplňuje len u zamestnancov narodených pred 1. 1. 1985, uvádzajú náhradné doby. Keďže medzi tieto doby patrí aj obdobie, počas ktorého sa rodič staral o dieťa do 6 rokov (materská a rodičovská dovolenka spadá do obdobia tejto starostlivosti), tieto doby sa uvedú do rubriky „Kal. dni vylúč. dôb“. (Poznámka: Ak by išlo o ženu/­muža narodeného pred 1. 1. 1985, vyplnená by bola aj rubrika „Kal. dni vylúč. dôb”). Zápis do rubriky obdobia dôchodkového poistenia „Obdobie DP” sa počas rokov 2022 až 2024 opakovanie menil a je nasledovný:

•    V roku 2022 platí, že doba RD, počas ktorého muž poberá materské, sa považuje za obdobie vylúčenia povinnosti platiť poistné, a preto sa uvedie do rubriky „Obdobie DP”.

•    V roku 2023 platí, že doba RD, počas ktorej muž poberá materské, povinné poistenie zamestnanca trvá a táto doba sa nepovažuje ani za obdobie vylúčenia povinnosti platiť poistné a ani za obdobie prerušenia poistenia. Skutočnosť, či sa toto obdobie trvania dôchodkového poistenia uvedie do rubriky „Obdobie DP” závisí od toho, či za toto obdobie (RO na účely SP je kalendárny mesiac) bol dosiahnutý príjem, ktorý vstupuje do vymeriavacieho základu (aplikácia § 60 ods. 6 zákona o sociálnom poistení).

•    V roku 2024 platí, že doba RD, počas ktorej muž poberá materské, sa považuje za obdobie vylúčenia povinnosti platiť poistné, a preto sa uvedie do rubriky „Obdobie DP”. Od 1. 1. 2024 sa za obdobie vylúčenia povinnosti platiť poistné považuje aj obdobie, kedy muž počas RD nepoberá materské – ale len v prípade, ak jediným dôvodom nepriznania materského bolo nesplnenie podmienky, ktorou je získanie 270 dní nemocenského poistenia, a preto sa uvedie do rubriky „Obdobie DP”.

Príklad 3

Zamestnanec (muž) čerpá rodičovskú dovolenku, a zároveň poberá nemocenskú dávku materské od 17. 3. 2024 do 9. 9. 2024. Ako posudzovať túto dobu z pohľadu sociálneho poistenia? Aký bude zápis na evidečnom liste dôchodkového poistenie za rok 2024?

V roku 2024 platí, že doba RD, počas ktorej muž poberá materské, sa považuje za obdobie vylúčenia povinnosti platiť poistné, a preto sa celé obdobie čerpanie rodičovskej dovolenky (bez prerušenia) uvedie do rubriky „Obdobie DP” (obdobie, kedy muž počas RD poberal materské).

Ak by rovnaká situácia nastala v roku 2023 (muž by čerpal čerpá RD s nárokom na materské od 17. 3. 2023 do 9. 9. 2023), zápis na evidenčnom liste by bol iný. Podľa právnej úpravy platnej v roku 2023 doba RD, počas ktorej muž poberá materské, povinné poistenie zamestnanca trvá a táto doba sa nepovažuje ani za obdobie vylúčenia povinnosti platiť poistné a ani za obdobie prerušenia poistenia. Skutočnosť, či sa toto obdobie trvania dôchodkového poistenia uvedie na ELDP do rubriky „Obdobie DP” závisí od toho, či za toto obdobie (RO na účely SP je kalendárny mesiac) bol dosiahnutý príjem, ktorý vstupuje do vymeriavacieho základu (aplikácia § 60 ods. 6 zákona o sociálnom poistení).

Za mesiac apríl až august 2023 – Doba RD je obdobie trvania DP (nejde o obdobie vylúčenia povinnosti platiť poistné), a nakoľko za toto obdobie nebol dosiahnutý VZ, do rubriky „Obdobie DP” sa toto obdobie nezapíše a to z dôvodu aplikácie § 60 ods. 6 ZSP:

•    počas obdobia RD dôchodkové poistenie trvá

•    za toto obdobie nebol dosiahnutý príjem (VZ) a RO na účely SP je kalendárny mesiac,

•    nejde o obdobie vylúčenia povinnosti platiť poistné podľa § 140 ZSP

Za mesiac marec a september 2023 – Nakoľko doba RD od 17. 3. 2023 do 31. 3. 2023 a od 1. 9. 2023 do 9. 9. 2023 je obdobie trvania DP (nejde o obdobie vylúčenia povinnosti platiť poistné) + súčasne bol za tieto mesiace dosiahnutý VZ, uvedú sa tieto mesiace aj na ELDP do rubriky „Obdobie DP”, nakoľko RO na účely SP je kalendárny mesiac; u zamestnanca (muža) sa toto obdobie DP uvádza na riadku so znakom poistenia „A“.

Príklad 4

Zamestnanec má pracovný pomer a dohodu u dvoch rôznych zamestnávateľov. V pracovnom pomere nastúpi na čerpanie rodičovskej dovolenky a uplatní si nárok na materské. V prvom pracovnom pomere vzniká u zamestnanca vylúčenie povinností platiť poistné, a tieto dni zamestnávateľ neuvedie v mesačnom výkaze poistného. Po kontrole sociálnej poisťovni sa zistí, že zamestnanec na dohodu vykonáva príliš veľa hodín, je tam príliš vysoká odmena za vykonanú prácu atď..... a Sociálna poisťovňa vyhodnotí, že podmienky pre starostlivosť o dieťa nie sú splnené a zanikne nárok na materské (a tým aj vylúčenie povinnosti platiť poistné v prvom pracovnom pomere). Je zamestnávateľ povinný spätne opravovať údaje vo svojom mzdovom informačnom systéme, a nahlásiť prerušenie povinného dôchodkového poistenia?

Sociálna poisťovňa uvádza, že právna úprava vylúčenia povinnsti platiť poistné účinná od 1. 1. 2024 stanovuje, že vylúčenie bude trvať rovnaké obdobie a za rovnakých podmienok ako by inak trval nárok na materské. To znamená, že podmienka starostlivosti o dieťa, ktorá sa skúma na trvanie nároku na materské, v rámci ktorej sa na trvanie nároku na materské z prvého právneho vzťahu skúma úprava pracovného času a tomu zodpovedajúce zníženie príjmu z druhého právneho vzťahu, z ktorého poistenec nepožiadal o materské, je rovnako podmienkou trvania vylúčenia.

V prípade, že preskúmaním podmienky starostlivosti o dieťa dôjde k zmene v trvaní vylúčenia, táto zmena sa zamestnávateľovi zobrazí v SES. Podľa usmernenia Sociálnej poisťovne je zamestnávateľ povinný vykonať opravy za spätné obdobie a v prípade čerpania rodičovskej dovolenky, kedy neplynie obdobie vylúčenia, oznámiť z tohto dôvodu aj prerušenie povinného poisteni zamestnanca prostredníctvom RLFO-typ prerušenie.

V roku 2024 Sociálna poisťovňa vyplatila v priemere 29 764 dávok materské (v roku 2023 ich bolo 32 052), z toho v priemere 1 744 dávok otcovské (v roku 2023 ich bolo 1 913); otcovské patrilo mužom v priemenej výške 425 € (v roku 2023 vo výške 380 €). Zaujímavosťou je, že len za prvé dva mesiaca roka 2025 Sociálna poisťovňa vyplatila spolu 55 853 dávok materské, z toho 3 066 dávok otcovské.

Ing. Iveta Matlovičová

§ 140 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., o sociálnom poistení

Vylúčenie povinnosti platiť poistné

(1) Zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti

a) od jeho uznania za dočasne práceneschopného do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti,

b) v období, v ktorom

1. mu trvá nárok na výplatu materského,

2. by mu trval nárok na materské, ak nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia podľa § 48 ods. 1 alebo § 49 ods. 1,

c) od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) prvom bode alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti, najdlhšie do 14. dňa potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti,

d) od prvého dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode do skončenia tohto ošetrovania, najdlhšie do 90. dňa tohto ošetrovania,

e) v období, počas ktorého má nárok na výplatu rehabilitačného alebo rekvalifikačného,

f)  v období, počas ktorého má ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku.

(2) Povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba alebo povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové...