Nekalá súťaž – klamlivá reklama

Nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje. Nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä klamlivá reklama, klamlivé označovanie tovaru a služieb, vyvolávanie nebezpečenstva zámeny, parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa, podplácanie, zľahčovanie, porušenie obchodného tajomstva, ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia.

Predpokladom toho, že ide o nekalú súťaž je, že vznikla pri hospodárskej súťaži. S nekalou súťažou sa môžeme stretnúť aj v Trestnom zákone. Pri nekalej súťaži ide o generálnu klauzulu.

Zneužitie účasti na hospodárskej súťaži v Trestnom zákone

Kto zneužije účasť na hospodárskej súťaži tým, že nekalou súťažou v hospodárskom styku poškodí dobrú povesť súťažiteľa, alebo konaním, ktoré je v rozpore so zákonom upravujúcim ochranu hospodárskej súťaže, spôsobí inému súťažiteľovi značnú škodu alebo ohrozí chod jeho podniku, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Odňatím slobody na dva roky až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha uvedený čin a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo spôsobí ním úpadok podniku iného súťažiteľa, alebo z osobitného motívu, alebo závažnejším spôsobom konania.

Nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi v Trestnom zákone

Kto poruší práva spotrebiteľa konaním spočívajúcom v obchodných praktikách, ktoré sa podľa osobitného predpisu o ochrane spotrebiteľa považujú za každých okolností za nekalé, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený, alebo hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý, potrestá sa trestom odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Rovnako sa potrestá, kto poruší práva spotrebiteľa tým, že dá na konanie spočívajúce v obchodných praktikách pokyn, hoci predávajúci bol za obdobné konanie v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý.

Nekalá súťaž

V § 44 ods. 1 sa vymedzuje definícia nekalej súťaže na účely obchodného práva. Ide o konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Platí zásada, že nekalá súťaž sa zakazuje.

Druhy nekalej súťaže

V § 44 ods. 2 sú vymenované niektoré druhy nekalej súťaže. Ide napríklad o klamlivú reklamu, klamlivé označovanie tovaru a služieb, vyvolávanie nebezpečenstva zámeny, parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa, podplácanie, zľahčovanie, porušenie obchodného tajomstva, či ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia. Uvedené formy nekalosúťažného konania sú bližšie vymedzené v zneniach ďalších ustanovení § 45 až § 52.

Skutková podstata nekalej súťaže

V minulosti bola zjednotená terminológia v súvislosti s osobitnou skutkovou podstatou nekalej súťaže uvedenou v § 51 Obchodného zákonníka, ktorá spočíva v porušení obchodného tajomstva.

Súťaž, ktorá je vo svojich dôsledkoch antisociálna, nazývame zvyčajne nekalou súťažou. Je prirodzené netrpieť takú nekalú súťaž, ktorá ohrozuje podnikateľov a spotrebiteľov.

Skutková podstata nekalej súťaže je vyjadrená základným prameňom nekalej súťaže, a to Obchodným zákonníkom, jeho úvodnými ustanoveniami, generálnou klauzulou a demonštratívnym výpočtom najčastejších typov nekalosúťažných podstát.

Úvodné ustanovenie upravuje, ktorý za nekalú súťaž považuje zneužitie účasti na hospodárskej súťaži, pokiaľ sa nejedná o nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže podľa osobitného zákona.

Generálna klauzula nekalej súťaže, je implementovaná do § 44 ods. 1. Nekalá súťaž a nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže majú spoločný znak, a to delikt zneužitia účasti na hospodárskej súťaži. Z mikroekonomického hľadiska sa zneužitím hospodárskej súťaže zaoberá nekalá súťaž, z makroekonomického nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže.

Zvolená forma vyjadrenia skutkovej podstaty nekalej súťaže formou generálnej klauzuly a demonštratívnym výpočtom typických nekalosúťažných konaní má za cieľ vypĺňať prípadné medzery zákona a pružne reagovať na vývoj súťažných praktík v spoločnosti.

Podmienky nekalosúťažného konania

Na základe uvedeného môžeme konštatovať, že pre uznanie určitého konania ako nekalosúťažného je potrebné, aby kumulatívne spĺňalo nasledujúce podmienky, a to musí ísť o konanie v hospodárskej súťaži, musí ísť o konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaže, musí byť konanie spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom (v tomto prípade ide o objektívnu schopnosť takúto ujmu privodiť). Vzťah generálnej klauzuly a demonštratívneho výpočtu skutkových podstát je potrebné chápať ako kumulatívny, to znamená, že musia byť naplnené všetky podmienky generálnej klauzuly na to, aby sa dané konanie mohlo kvalifikovať ako nekalá súťaž, pričom demonštratívny výpočet konkretizuje tieto znaky, najmä náplň pojmu „dobré mravy súťaže“, prípadne stanovuje ďalšie podmienky. Konanie v nekalej súťaži je deliktom objektívnej povahy – nevyžaduje sa priame zavinenie.

Konanie v hospodárskej súťaži

Špecifikácia súťaže pojmom hospodárska ju odlišuje od iných súťaží. Z toho vyplýva, že konanie, ktoré napĺňa všetky ostatné znaky nekalej súťaže, ale nie je konaním v hospodárskej súťaži, nemožno kvalifikovať ako nekalosúťažné. Hospodársku súťaž a konanie v nej sme si priblížili v rámci definície základných pojmov, ako súperenie podnikateľských subjektov v hospodárskej oblasti s cieľom predstihnúť iné subjekty a dosiahnuť tým hospodársky prospech. Podľa ustálenej doktríny je konanie v hospodárskej súťaži podmienené existenciou najmenej dvoch súperiacich subjektov, a teda aj existenciou súťažného vzťahu. V súťažnom vzťahu môžu byť súťažitelia nielen s podobnými výrobkami či službami, ale aj súťažitelia s výrobkami a službami rozdielnymi (napríklad výrobcovia, obchodníci, poskytovatelia služieb, dodávateľský reťazec a pod.). Súťažný vzťah nemusí byť len existujúci, ale môže byť aj plánovaný s určitým hospodárskym cieľom. Konanie v nekalej súťaži môže byť komisívne (aktívne) alebo omisívne (nedbanlivostné).

V určitých prípadoch je nevyhnutné zamyslieť sa, či dané konanie je možné kvalifikovať ako konanie v hospodárskej súťaži, alebo či ide o konanie, ktoré má iný zámer (zistiť sledovaný cieľ). Ak by negatívny článok mal len informačný účel pre verejnosť, plnil by len spravodajskú povinnosť, nešlo by o konanie v hospodárskej súťaži, t. j. ani o nekalú súťaž. O súťažnom vzťahu by sa dalo uvažovať len vtedy, ak by bol vydavateľ novín hospodársky spojený so súťažiteľom, ktorému by bol kritický článok na prospech.

Ujma súťažiteľa

Spôsobilosť privodiť ujmu súťažiteľovi umožňuje tiež zverejňovanie priaznivých informácií o iných súťažiteľoch a ich produktoch, bez toho, aby bol medzi nimi spomenutý dotknutý súťažiteľ. U predmetného konania musí byť preukázaný súťažný zámer vydavateľa, inak by nešlo o nekalú súťaž.

Reklama

Ide o publikovanie, podporu a komunikáciu informácií alebo názorov o výrobku alebo službe, prípadne organizácii, so zameraním na potenciálny trh. Použité prostriedky môžu mať viacero foriem, napr. formu reklamy v médiách alebo priamej reklamy. Osobitným typom reklamy je internetová reklama. Podľa zákona č. 147/­2001 Z. z. o reklame je reklama prezentácia produktov v každej podobe s cieľom uplatniť ich na trhu.

Reklamou nie je označenie sídla právnickej osoby, trvalého pobytu fyzickej osoby, označenie prevádzkarne alebo organizačnej zložky právnickej osoby alebo fyzickej osoby obchodným menom, ako aj označenie budov, pozemkov a iných nehnuteľných vecí alebo hnuteľných vecí vo vlastníctve alebo v nájme týchto osôb, označenie listov a obálok obchodným menom alebo ochrannou známkou, označenie produktov alebo ich obalov údajmi, ktoré sa musia na nich uvádzať podľa osobitného predpisu, zverejnenie výročnej správy o hospodárení, účtovnej závierky, auditu podniku alebo iných informácií o podniku, ak povinnosť ich zverejnenia vyplýva z osobitného predpisu.

Požiadavky na reklamu

Reklama musí spĺňať požiadavky na verejné rečové prejavy, dodržiavať zásady jazykovej kultúry, gramatické a pravopisné pravidlá, pravidlá výslovnosti slovenského jazyka a ustálenú odbornú terminológiu. Reklama sa nesmie šíriť automatickým telefonickým volacím systémom, telefaxom a elektronickou poštou bez predchádzajúceho súhlasu ich užívateľa, ktorý je príjemcom reklamy.

Reklama sa nesmie šíriť adresne, ak adresát doručenie reklamy vopred odmieta. Reklama sa nesmie šíriť, ak je v rozpore s dobrými mravmi, prezentuje produkty, ktorých výroba, predaj, poskytovanie alebo používanie sú zakázané, alebo ak nespĺňa požiadavky podľa osobitného predpisu. Reklama nesmie prezentovať výrobky alebo služby, ktorých neoprávnená manipulácia je zakázaná osobitnými predpismi.

Každá reklama musí byť v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže, dobrými mravmi a tiež nemôže byť skrytá a klamlivá.

Klamlivá reklama

V znení odseku 1 je upravená klamlivá reklama. Klamlivou reklamou je reklama tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, označenia pôvodu výrobkov a iných práv a záväzkov, ktorá by za určitých okolností uvádzala osoby do omylu alebo môže táto klamlivá reklama uviesť do omylu osoby, ktorým je určená alebo ku ktorým sa dostane. Klamlivá reklama môže v dôsledku klamlivosti ovplyvniť ekonomické správanie týchto osôb. Klamlivá reklama poškodzuje alebo môže poškodiť iného súťažiteľa alebo spotrebiteľa.

Znaky klamlivej reklamy

Pri posudzovaní klamlivosti reklamy sa podľa znenia odseku 2 tohto ustanovenia zohľadňujú všetky jej znaky a informácie, ktoré obsahuje. Ide o informácie o tovare a službách, ich dostupnosti, vyhotovení, zložení, spôsobe a dátume výroby alebo dodania, vhodnosti a spôsobe použitia, množstve, zemepisnom alebo obchodnom pôvode alebo o výsledkoch, ktoré možno očakávať od ich použitia, alebo o výsledkoch ich skúšok alebo kontrol, o cene alebo spôsobe, akým je vypočítaná a o podmienkach, za ktorých sa tovar a služby dodávajú alebo poskytujú, o charakteristických znakoch súťažiteľa reklamy, najmä jeho totožnosti, kvalifikovanosti, jeho chránenom priemyselnom práve, duševnom vlastníctve, ocenení alebo vyznamenaní.

Klamlivé označenie tovaru a služieb

Klamlivé označovanie tovaru a služieb je jedným z demonštratívneho výpočtu deliktov nekalej súťaže. Pre naplnenie skutkovej podstaty postačuje, tak ako pri klamlivej reklame hroziace nebezpečenstvo oklamania bez toho, aby k nemu skutočne došlo. Z hľadiska súkromného práva sa týmto nekalým konaním zaoberá Obchodný zákonník. Z pohľadu verejného práva možno poukázať na zákon č. 469/­2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Klamlivé označenie

Ako uvádza Obchodný zákonník v tomto ustanovení, klamlivým označením tovaru a služieb je každé označenie, ktoré je spôsobilé vyvolať v hospodárskom styku mylnú domnienku, že ním označený tovar alebo služby pochádzajú z určitého štátu, určitej oblasti alebo miesta alebo od určitého výrobcu alebo že vykazujú osobitné charakteristické znaky alebo osobitnú akosť. Nerozhodné je, či označenie bolo uvedené bezprostredne na tovare, obaloch, obchodných písomnostiach a pod. Takisto je nerozhodné, či ku klamlivému označeniu došlo priamo alebo nepriamo a akým prostriedkom sa tak stalo. Ustanovenia osobitného zákona platia obdobne.

Túto základnú charakteristiku klamlivého označovania tovaru a služieb zákon ďalej rozvíja, kde klamlivým označením je aj také nesprávne označenie tovaru alebo služieb, ku ktorému je pripojený dodatok slúžiaci na odlíšenie od pravého pôvodu, ako výrazy „druh“, „typ“, „spôsob“ a označenie je napriek tomu spôsobilé vyvolať o pôvode alebo povahe tovaru alebo služieb mylnú domnienku. Použitie tzv. delokalizačnej doložky je klamlivé vtedy, ak slúži k odlíšeniu od pravého pôvodu, ale vedie ku zlúčeniu označenia pôvodu (typ, imitácia a i.).

Čo nie je možné považovať za klamlivé označenie

To, čo nemožno za klamlivé označenie považovať, je uvedenie názvu, ktorý sa v hospodárskom styku už všeobecne vžil ako údaj slúžiaci na označovanie druhu alebo akosti tovaru, ibaže by k nemu bol pripojený dodatok spôsobilý klamať o pôvode, ako napríklad „pravý“, „pôvodný“. Týmto však nie sú dotknuté práva a povinnosti zo zapísaného označenia pôvodu výrobkov, ochranných známok, chránených odrôd rastlín a plemien zvierat ustanovené osobitnými zákonmi.

Pojem označenie nie je definovaný, ale bude ním určitá informácia, ktorá poskytuje relevantné dáta k predmetu označenia. Táto informácia môže byť vykonaná akýmkoľvek spôsobom, napríklad na výrobku, na obale, v tlači, v televízii, v rozhlase, na fotografii, v obchodných písomnostiach, v cenníku a pod. a akoukoľvek formou, napríklad písaným slovom, grafickým zobrazením a pod. Objekt označenia zákon nazýva tovarom alebo službou, ide preto o tzv. klamanie v objekte. Tovar môžeme vykladať v najširšom zmysle slova ako akýkoľvek predmet obchodu vrátane softwaru či nehnuteľností.

Skutková podstata klamlivého označenia tovaru a služieb

Často je v súbehu s klamlivou reklamou alebo s ustanovením § 47 – vyvolanie nebezpečenstva zámeny. Ak takýto stav nastane, je vhodné ho napadnúť tak zo stránky klamlivosti, ako aj zo stránky zameniteľnosti. Zároveň nie sú vylúčené súbehy s inými deliktami, ako napríklad porušenie ustanovení zákona o ochranných známkach.

Charakteristické pre skutkovú podstatu klamlivého označovania tovaru a služieb je množstvo sporov o značky (ochranné známky) a označenia pôvodu.

Znením tohto ustanovenia nie sú dotknuté práva a povinnosti zo zapísaného označenia pôvodu výrobkov, ochranných známok, chránených odrôd rastlín a plemien zvierat, ustanovené osobitnými zákonmi.

Ochranná známka

Tiež platí, že pri tomto type nekalej súťaže môže dôjsť k súbehu s absolútnou ochranou poskytnutou (napríklad) ochranným známkam podľa zákona č. 506/­2009 Z. z. podľa zákona o ochranných známkach. Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s právnou ochranou ochranných známok a konania vo veciach ochranných známok pred Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky. Označenie, ktoré môže tvoriť ochrannú známku, je akékoľvek označenie, ktoré možno graficky znázorniť a ktoré tvoria najmä slová vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby, tvar tovaru alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie, ak takéto označenie je spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby.

Majiteľ ochrannej známky má výlučné právo používať ochrannú známku v spojení s tovarmi alebo so službami, pre ktoré je zapísaná. Majiteľ ochrannej známky je oprávnený používať spolu s ochrannou známkou značku. Ochrana podľa zákona o ochranných známkach je prísnejšia a širšia a možno ju, na rozdiel od nekalej súťaže, uplatniť aj vtedy, ak medzi porušiteľom a poškodeným nie je súťažný vzťah.

Vyvolanie nebezpečenstva zámeny

Tak ako väčšina skutkových podstát nekalej súťaže, aj vyvolanie nebezpečenstva zámeny je ohrozovacím deliktom, t. j. nemusí byť naplnená podmienka získania prospechu a ani podmienka úmyslu vyvolať nebezpečenstvo zámeny alebo aspoň vedomie o tom, že konanie môže viesť k zámene. Uvedený pojem je definovaný v znení tohto ustanovenia Obchodného zákonníka.

Nebezpečenstvo zámeny

Pod vyvolaním nebezpečenstva zámeny chápeme použitie obchodného mena alebo osobitného označenia podniku, ktoré používa už právom iný súťažiteľ, použitie osobitných označení podniku alebo osobitných označení alebo úpravy výrobkov, výkonov alebo obchodných materiálov podniku, ktoré v zákazníckych kruhoch platia pre určitý podnik alebo závod za príznačné (napr. aj označenie obalov, tlačív, katalógov, reklamných prostriedkov), napodobenie cudzích výrobkov, ich obalov alebo výkonov, ibaže by išlo o napodobenie v prvkoch, ktoré sú už z povahy výrobku funkčne, technicky alebo esteticky predurčené a napodobňovateľ urobil všetky opatrenia, ktoré od neho možno požadovať, aby nebezpečenstvo zámeny vylúčil alebo aspoň podstatne obmedzil, pokiaľ tieto konania sú spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny s podnikom, obchodným menom, osobitným označením alebo výrobkami alebo výkonmi iného súťažiteľa.

Na pojem zameniteľnosť musíme nahliadať z jeho objektívnej stránky ako na spôsobilosť vyvolať nebezpečenstvo zámeny s prihliadnutím na všetky okolnosti v konaní priemerného spotrebiteľa s predmetným tovarom alebo službou.

Konania v skutkovej podstate vyvolania nebezpečenstva zámeny

Tieto konania možno rozdeliť do troch skupín (uviedli sme vyššie), a to použitie obchodného mena alebo osobitného označenia podniku, ktoré už právom používa iný súťažiteľ; použitie osobitných označení podniku, výrobkov, výkonov, obchodných materiálov a pod., ktoré v zákazníckych kruhoch platia pre určitý podnik alebo závod za príznačné; napodobnenie cudzích výrobkov, obalov, výkonov.

Ochrana proti nebezpečenstvu zámeny je upravená v tomto právnom predpise a poskytuje ochranu aj tým statkom, ktoré nepožívajú formálnu ochranu predpismi z oblasti práva priemyselného vlastníctva (ktoré je založené na princípe registrácie a princípe „prvý berie“). Väčšia účastníkov hospodárskej súťaže, v prípade, ak už na trhu prezentuje svoje výrobky alebo služby, má zaregistrovanú ochrannú známku. Nie každý však disponuje právnymi vedomosťami o ochranných známkach, preto toto ustanovenie poskytuje pri splnení konkrétnych podmienok ochranu pred zneužitím aj tým označeniam, ktoré nie sú ako ochranná známka registrované. Pre spory medzi zapísanými ochrannými známkami a staršími fakticky používanými označeniami je charakteristické, že tu neplatí zásada, „čo je zapísané, to je právom dané“.

Znaky zameniteľnosti

Pojem zameniteľnosť z hľadiska skutkovej podstaty tvoria dva znaky, ktoré musia byť splnené súčasne, a to vlastná zameniteľnosť a klamlivosť, ktoré vedú k zameniteľnosti. Možno konštatovať, že každé zameniteľné označenie obsahuje aj znak (prvok) klamlivosti, ale nie každé klamlivé označenie vedie k zameniteľnosti. Len takú zameniteľnosť, ktorá môže viesť ku klamaniu verejnosti, možno považovať za nekalosúťažné konanie, lebo len taká zameniteľnosť je spôsobilá narušiť funkciu hospodárskej súťaže, t. j. zneužiť účasť na hospodárskej súťaži. Predmet zameniteľnosti musí mať potrebnú mieru rozširovacej schopnosti. Takúto mieru nemajú druhové označenia, prípadne označenia, ktoré sa z určitého dôvodu stali predmetom všeobecného používania. Ak určité označenie je všeobecne používané, ale je príznačné pre určitý podnik, je možné zneužitie tohto stavu hodnotiť ako nekalosúťažné. Skutková podstata nebezpečenstva zameniteľnosti je možná aj pri rôznych predmetoch zameniteľnosti. Konanie pri nebezpečenstve vyvolania zámeny môže byť ako pri klamlivom označení tovaru a služieb priame alebo nepriame.

Priame a nepriame konanie

Za takéto konanie možno označiť konanie, ktoré priamo vyvoláva dojem, že konajúci je subjektom, ktorý ho napodobňuje a používa ho ako vlastné. Pri nepriamom konaní sa navodzuje dojem, že určitý subjekt je v bližšom spojení s iným subjektom, napríklad ako člen holdingu, prípadne ako dcérska spoločnosť, alebo ako subjekt konajúci na základe licencie (sponzorská zameniteľnosť). Príkladom nepriamej zameniteľnosti je napríklad napodobňovanie jednotného oblečenia personálu, nápadnej vonkajšej úpravy služobných automobilov, rovnakej fasády prevádzok (hotely), používanie kombinácie farieb, ktoré charakterizujú určitý podnik a pod.

Vyvolanie nebezpečenstva zámeny pri obchodnom mene

Možné je ho aplikovať nielen na celé obchodné meno súťažiteľa, ale aj na jeho dominantnú časť, ktorá má rozlišovaciu schopnosť, pričom obaja súťažitelia majú v obchodnom registri zapísanú rovnakú právnu formu, sídla na tej istej adrese a podnikajú v to istom segmente trhu.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že za vyvolanie nebezpečenstva zámeny je možné považovať aj použitie dominantnej časti obchodného mena iného súťažiteľa, ktorá má rozlišovaciu schopnosť, ak tento podnikateľ podniká v rovnakom segmente trhu ako oprávnený používateľ.

Zároveň je potrebné prihliadať na celkový dojem, ktorý vzniká a je zachovaný v pamäti priemerného zákazníka, ktorý na neho obchodné meno alebo ochranná známka, prípadne jeho výrazná časť urobili. Pretože, ak by k zámene reálne došlo, je potrebné skúmať, či jej podľahol priemerný spotrebiteľ. Zároveň treba posudzovať a brať do úvahy zhodné prvky a nie prvky, ktorými sa označenia odlišujú, pretože priemernému spotrebiteľovi utkvie v pamäti celý dojem, ktorý je podmienený silnými spoločnými znakmi, nie v detailoch rozlíšenia.

Osobitné označenie podniku

Pod osobitným označením podniku, ktoré už používa právom iný súťažiteľ, je možno chápať meno právnickej osoby, ktorá nepodniká pod obchodným menom, keďže sa nezapisuje do obchodného registra (nadácie, záujmové združenia právnických osôb a pod.).

Vo všeobecnosti možno povedať, že základnými požiadavkami výkladu rozsahu a obsahu zameniteľnosti obchodných mien by mala byť ich odlišnosť postrehnuteľná zrakom a sluchom. Zároveň je dôležité, ako je obchodné meno používané s vlastnými produktmi v reklame, aká je jeho zvuková podoba, aká je jeho blízkosť s inými súťažiteľmi.

Už spomínané osobitné označenia podniku, osobitné označenia alebo úpravy výrobkov, výkonov alebo obchodných materiálov podniku, ktoré v zákazníckych kruhoch platia pre podnik ako príznačné (napríklad aj označenie obalov, tlačív, katalógov, reklamných prostriedkov), musia pre kvalifikáciu vyvolania nebezpečenstva zámeny splniť podmienku, že sa v hospodárskom živote presadili a sú pre daný podnik typické (charakteristické, príznačné). Príznačnosť je charakteristická tým, že vnímanie predmetu príznačnosti u určitého okruhu zákazníkov vyvoláva predstavu, typickú pre vybraný podnik alebo produkt.

Vyvolanie nebezpečenstva zámeny napodobnením cudzích výrobkov

Uplatňované je predovšetkým pre prípady tzv. „otrockého“ napodobňovania, ide o tzv. parazitovanie na výsledkoch kreatívnej činnosti iného súťažiteľa. Takéto napodobňovanie sa týka výrobkov, reklamných materiálov a i. Predmet napodobňovania môže byť zároveň chránený právnymi predpismi v oblasti priemyselného vlastníctva, ochranných známok, prípadne autorským zákonom. Zákon v tomto prípade nehovorí, že tieto výrobky musia byť pre podnik príznačné a zároveň berie do úvahy aj určitú funkčnosť a estetickú predurčenosť, keď nie je možné výrobok vyrobiť inak, aby nestratil svoju charakteristiku a funkčnosť.

Parazitovanie na povesti

Parazitovaním na povesti sa zaoberá uvedené ustanovenie Obchodného zákonníka, podľa ktorého je parazitovaním využívanie povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa s cieľom získať pre výsledky vlastného alebo cudzieho podnikania prospech, ktorý by súťažiteľ inak nedosiahol.

Goodwill

Povesť podniku alebo angl. goodwill predstavuje významnú hodnotu podniku, ktorá je funkčným kapitálom v prostredí hospodárskej súťaže. Na to, aby sa dalo na povesti parazitovať, musí povesť existovať. Keďže rozsah povesti nie je stanovený, bude postačovať minimálna povesť, alebo len čiastková povesť súťažiteľov na lokálnej úrovni. Povesť nie je hodnotená, t. j. môže byť kladná aj záporná. Pre naplnenie skutkovej podstaty nie je podstatné, či bol z tohto konania získaný prospech, stačí len, že prospech bol cieľom, ktorý by súťažiteľ inak nedosiahol. Na rozdiel od nekalej reklamy, klamlivého označenia tovaru a služby, vyvolania nebezpečenstva zámeny, parazitovanie na povesti, je postavené na princípe subjektívnej zodpovednosti, keďže parazitujúci koná „s cieľom získať... prospech. Obsahovo blízke nekalosúťažné konania (napríklad nezavinené konania) je možné subsumovať pod generálnu klauzulu nekalej súťaže.

Jedným z možných príkladov parazitovania na povesti je aj tzv. „oporná reklama“ (neodôvodnená opora v goodwill-e iného súťažiteľa), napríklad tvrdenie, že „naše výrobky sú rovnako dobré ako renomované výrobky súťažiteľa“, a to aj v prípade, ak by bolo toto tvrdenie pravdivé, inak by došlo k súbehu s klamlivou reklamou.

Podplácanie

Ako jedna forma z nekalosúťažného konania je vymedzená a definovaná v znení tohto ustanovenia Obchodného zákonníka. Eliminuje rovnosť šancí ako základného princípu hospodárskej súťaže. K tomuto konaniu sú náchylné najmä osoby, ktoré sa necítia adekvátne ohodnotené a disponujú rozhodovacími právomocami a súťažitelia, ktorí v tomto vidia ľahkú cestu víťazstva nad konkurenciou. Dokazovanie tohto konania je veľmi problematické. Dá sa povedať až nemožné, pokiaľ nie je priamy podnet od účastníkov konania. S korupciou sa v našom živote stretávame predovšetkým v médiách, najmä v súvislosti s verejným sektorom a verejným obstarávaním. To však neznamená, že korupcia obchádza bežné podnikateľské prostredie.

Podplácaním ako nekalosúťažným konaním sa zaoberá, ako sme už uviedli, Obchodný zákonník, ktorého hlavným cieľom je ochrana dobrých mravov súťaže. Podplácanie definuje ako konanie, ktorým súťažiteľ osobe, ktorá je členom štatutárneho alebo iného orgánu iného súťažiteľa alebo je v pracovnom alebo inom obdobnom pomere k inému súťažiteľovi, priamo alebo nepriamo ponúkne, sľúbi alebo poskytne akýkoľvek prospech za tým účelom, aby jej nekalým postupom docielil na úkor iných súťažiteľov pre seba alebo iného súťažiteľa prednosť alebo inú neoprávnenú výhodu v súťaži, alebo osoba priamo alebo nepriamo žiada, dá si sľúbiť alebo príjme za rovnakým účelom akýkoľvek prospech.

 Ing. Tibor Trizuliak