Náklady na vzdelávanie podnikateľov

>   Právne minimum

Je nepopierateľné, že v súčasnej dobe rýchlo sa meniacej legislatívy, predpisov a trendov v podnikateľskej praxi je potrebné neustále dopĺňanie vedomostí, informácií alebo aj kvalifikácie. Uvedené sa netýka len zamestnancov, ale v mnohých prípadoch aj samotných podnikateľov – fyzických osôb. Problematika vzdelávania podnikateľov však nie je obsiahnutá v žiadnom platnom právnom predpise.

V niektorých prípadoch oblastí podnikateľskej činnosti možno primerane aplikovať zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Jedným dychom však treba skonštatovať, že tento sa však nevzťahuje na nadobúdanie, hodnotenie a overovanie odbornej kvalifikácie na účely výkonu povolaní podľa osobitných predpisov, na prípravu na výkon odborných činností podľa osobitných predpisov, na vzdelávanie uskutočňované podľa osobitného predpisu a na vzdelávanie uskutočňované na vysokých školách. Pod pojmami osobitný predpis sa totiž uvedený zákon odvoláva napr. aj na zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii, zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a pod.

>   Náklady na vzdelávanie podnikateľov z pohľadu ZDP

Výdavky daňovníka – samostatne zárobkovo činnej osoby - vynaložené na vzdelávanie a rekvalifikáciu je možné považovať za daňovo uznané výdavky len za predpokladu dodržania podmienok uvedených v rámci ustanovenia § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Podľa tohto ustanovenia je daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 uvedeného právneho predpisu, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Je tak zrejmé, že pre daňovo efektívne uplatnenie výdavkov na vzdelávanie podnikateľa musí byť predovšetkým splnená tzv. generálna podmienka daňovej uznateľnosti výdavku. Z toho dôvodu je nevyhnutné posúdiť každý jednotlivý prípad vzdelávania podnikateľa samostatne, v súvislosti s vykonávanou činnosťou, z ktorej dosahuje zdaniteľné príjmy, pričom do daňových výdavkov podnikateľa však možno uznať len výdavok na také vzdelávanie a rekvalifikáciu daňovníka dosahujúceho príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, ktoré vecne súvisia s činnosťou podnikateľa.

Príklad

Podnikateľ pôsobí v oblasti poradenstva a finančných služieb na kapitálovom trhu. Keďže podnikateľ má klientov z celého Slovenska a potrebuje za nimi cestovať, rozhodol sa z dôvodu zabezpečenia svojej pružnejšej mobility zakúpiť si osobný automobil (doteraz využíval hromadné dopravné prostriedky). Z uvedeného dôvodu mu tak vznikla potreba urobiť si vodičský kurz.

Daňovník zaradí automobil ako majetok využívaný na podnikanie, pričom je možné povedať, že automobil mu slúži na dosiahnutie vyšších príjmov a to získavaním nových klientov resp. nestratením starých klientov. Z uvedených dôvodov je možné uznať výdavok daňovníka na získanie vodičského oprávnenia ako daňový výdavok podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov v nadväznosti na § 19 spomínaného právneho predpisu.

Pri prehlbovaní kvalifikácie podnikateľa musí výdavok na takéto vzdelávanie súvisieť s jeho činnosťou. Ide napr. o prípady, ak sa napr. audítor resp. podnikateľ vykonávajúci daňovo-poradenské činnosti podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov zúčastňuje školení uskutočňovaných z príležitosti zmeny daňových a súvisiacich zákonov, ktorých znalosť je potrebná pre výkon jeho činnosti a tým aj pre dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho príjmov. V takýchto prípadoch je uvedený výdavok na školenie jeho daňovým výdavkom podľa § 19 zákona o dani z príjmov.

Rovnako pri zvyšovaní kvalifikácie podnikateľa je potrebné vychádzať z opodstatnenosti vynaloženého výdavku na takéto vzdelávanie v súvislosti s jeho činnosťou, z ktorej dosahuje príjmy. V praxi sa jedná predovšetkým o prípady, kedy na výkon činnosti nebol požadovaný konkrétny druh ani stupeň kvalifikácie a zmenou právnych predpisov sa ďalší výkon takejto činnosti podmienil určitým druhom alebo stupňom kvalifikácie.

Príklad

Podnikateľ zaoberajúci sa obchodnou činnosťou v oblasti drevoobrábacích strojov má 3 hlavných dodávateľov z Talianska. Vzhľadom na skutočnosť, že neovláda žiadny cudzí jazyk, zaplatil si jazykový kurz v jazykovej škole na výuku talianskeho jazyka.

Keďže podnikateľ získava nové poznatky ide o zvyšovanie kvalifikácie. Potrebu takéhoto jazykového kurzu musí preukázať v súvislosti s dosahovaním svojich príjmov, a to napr. preukázaním dodávateľských vzťahov s talianskymi dodávateľmi prípadne zámerom na rozvoj takýchto vzťahov v budúcnosti. Až po splnení tejto podmienky možno výdavok podnikateľa na spomínaný kurz v zmysle ustanovení § 2 písm. i) a ustanovenia § 19 zákona o dani z príjmov považovať za daňovo uplatniteľný.

>   Náklady na vzdelávanie podnikateľov z pohľadu DPH

Pri prijatí služby vzdelávania si podnikateľ – platiteľ dane môže odpočítať DPH za predpokladu, že sú splnené podmienky v zmysle ustanovení § 49 a § 51 zákona o DPH. Toto však samozrejme platí len za predpokladu, že zdaniteľné plnenie, ktoré podnikateľ prijme, nie je od DPH oslobodené v zmysle § 31 zákona o DPH a jeho charakter má vecný súvis s poskytovaním jeho zdaniteľných obchodov.

>   Náklady na vzdelávanie podnikateľov z pohľadu PÚ

Na účtoch účtovej skupiny 51 - Služby sa účtujú prvotné náklady za externé služby (s výnimkou účtu 513 - Náklady na reprezentáciu). Na účte 518 - Ostatné služby tak v zmysle postupov účtovania podnikateľ – fyzická osoba účtujúca v sústave podvojného účtovníctva okrem iného aj služby charakteru vzdelávania. Samozrejme v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. h) postupov účtovania je pre účely členenie podľa požiadaviek na vyčíslenie základu dane z príjmov potrebné zvoliť vhodné analytické členenie tohto účtu.

Príklad

Podnikateľ - platiteľ DPH, ktorý sa zaoberá vedením účtovníctva pre externých podnikateľov, obdržal faktúru za školenie v oblasti novelizovanej daňovo-účtovnej legislatívy v sume 80 € + 16 € (DPH).

Podnikateľ prijatú faktúru za školenie v celkovej hodnote 96 € zaúčtuje nasledovne:

80 € .................. MD 518 / D 321

16 € (DPH)......... MD 343 / D 321

V predmetnom prípade pôjde o daňovo uplatniteľný výdavok s nárokom na plný odpočet DPH.

>   Náklady na vzdelávanie podnikateľov z pohľadu JÚ

Ak uhradí podnikateľ – fyzická osoba výdavky na vlastné školenie resp. odborné semináre, ktoré sú v zmysle vyššie uvedeného daňovo uplatniteľným výdavkom, potom v peňažnom denníku tieto zaúčtuje medzi výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom, v druhovom členení medzi „Služby“.

Ak by však išlo o výdavky charakteru školenia resp. odborných seminárov, ktoré nemajú vecný súvis s podnikateľskou činnosťou podnikateľa, jednalo by sa o výdavky na osobnú potrebu podnikateľa, potom tieto by sa v peňažnom denníku zaúčtovali v rámci výdavkov, ktoré podľa zákona o dani z príjmov neovplyvňujú základ dane z príjmov.