Náklady na reprezentáciu a DPH
Pojem reprezentácia nie je nikde špecificky definovaný. Pod týmto pojmom možno rozumieť činnosť zameranú na účel budovania dobrého mena spoločnosti, značky alebo zlepšenia imidžu firmy a pod. V podstate ide o istý druh reklamy, pretože reklamou nie je len priama podpora predaja konkrétnych výrobkov, tovaru alebo služieb, ale aj to, čo bolo práve uvedené pri pojme reprezentácia. Sú náklady na reprezentáciu daňovými výdavkami? V akom prípade je DPH uznaným daňovým výdavkom?
Náklady na reprezentáciu z pohľadu ZDP
Podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov (ďalej ZDP) výdavky (náklady) na reprezentáciu nie sú daňovými výdavkami. Aj keď ZDP tieto výdavky bližšie nešpecifikuje, všeobecne platí, že daňovo neuznanými sú najmä tie výdavky, ktoré sú vynaložené na pohostenie, občerstvenie, dary pri obchodných jednaniach, poradách, firemných oslavách a pod.
Príklad
Spoločnosť podnikajúca v oblasti informačných technológií usporiadala pre svojich kľúčových obchodných partnerov stretnutie v reštaurácii, kde sa riešili možnosti a rozšírenie vzájomnej spolupráce.
Je možné výdavky spojené s pracovným obedom a iným občerstvením pre obchodných partnerov zahrnúť do daňových výdavkov?
V uvedenom prípade ide o výdavok na reprezentáciu, ktorý nie je možné daňovo uplatniť, a to podľa § 21 ods.1 písm. h) ZDP. Suma zaúčtovaná na účte 513 – Náklady na reprezentáciu bude pri zistení základu dane položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia.
Príklad
Daňovník obstaral pre svojich zamestnancov i pre návštevníkov vo svojom objekte nápojový automat. Náplň automatu je obstarávaná na náklady daňovníka. Zamestnanci majú právo na bezplatný odber nápojov s použitím karty, ktorá sa mesačne nabíja na určitú peňažnú čiastku. Po vyčerpaní kapacity karty si zamestnanci odber nápojov hradia. Návštevám je zapožičiavaná karta pri vstupe do objektu. Daňovník uplatňuje náklady na náplň automatu i náklady na obstaranie pohárov v plnom rozsahu do daňových výdavkov. Daňovo uplatňuje aj odpisy nápojového automatu.
Je tento postup správny?
Náklady vynaložené na obstaranie náplne nápojového automatu a na nákup pohárov možno uplatniť do daňových výdavkov len do výšky úhrady od zamestnancov za odobrané nápoje. Zostávajúce náklady sú považované za náklady na občerstvenie a nemožno ich uplatniť ako daňové výdavky.
Iný postup sa uplatní pri nákupe zariadení a prístrojov slúžiacich na poskytovanie občerstvenia. V súvislosti so zabezpečením možnosti zamestnancom občerstviť sa na pracovisku dochádza k obstaraniu napr. kávovarov, varných kanvíc, varičov, prístrojov na výrobu sódovky, nápojových automatov. Tieto zariadenia sú považované za súčasť vybavenia pracoviska a sú uznaným daňovým výdavkom, či už ako priamy náklad, alebo postupne prostredníctvom odpisov.
Výdavkami na reprezentáciu
je aj časť nákladov, ktoré sú vynaložené v súvislosti s organizovaním rôznych akcií spojených s prezentáciou firmy a jej výrobkov, za účasti obchodných partnerov a ďalších hostí. Vo všeobecnosti je možné považovať takéto náklady za daňové výdavky, avšak nie v úhrne nákladov vynaložených na akciu ako celok. V štruktúre jednotlivých reklamných aktivít, napr. fakturovaných sprostredkujúcou spoločnosťou, je nutné posúdiť a vylúčiť tie, ktoré majú charakter osobnej spotreby a výdavkov na reprezentáciu (pohostenie, občerstvenie, výdavky na galavečer, výdavky na dopravu pri prehliadkach kultúrnych a historických miest a pod.).
Príklad
Firma zaoberajúca sa výrobou automobilov zorganizovala konferenciu spojenú s prezentáciou firmy a jej výrobkov. Akcie sa zúčastnili manažéri distribútorov áut a významní novinári, pričom za celú akciu vznikli firme výdavky vo výške 100 000 eur. Organizovaním akcie bola poverená firma, ktorá si vyúčtovala poskytnuté služby za jednotlivé časti programu a províziu z celkových vynaložených nákladov za akciu ako celok, pričom ide o nasledovné druhy výdavkov:
- prenájom priestoru na letisku na uvítanie účastníkov, prenájom áut, šoférov, hostesiek;
- výdavky za prenájom hotela, podanie obeda, večere vrátane nápojov a rôzne technické služby;
- výdavky na galavečer – prenájom, technické zabezpečenie (videotechnika, zvuk, svetlá, technický personál, kamera, architekt), výdavky na umelcov, konferenciera programu, hostesky a ich oblečenie;
- zabezpečenie priestorov konferencie a ich výzdoba a pod.
V štruktúre jednotlivých nákladov fakturovaných firmou, ktorá bola poverená zabezpečením celej akcie, je nutné posúdiť a vylúčiť tie náklady, ktoré majú charakter osobnej spotreby a charakter výdavkov na reprezentáciu. V súlade s uvedeným, daňovo uznaným výdavkom nie sú náklady na obedy, večere, ubytovanie hostí a celkové výdavky na galavečer.
Výdavky na reprezentáciu a DPH
Pre účely posúdenia režimu DPH pri výdavkoch na reprezentáciu, je potrebné vychádzať z ustanovenia § 49 ods. 7 písm. a) zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), v zmysle ktorého platiteľ dane pri kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy nemôže odpočítať DPH.
Podľa § 19 ods. 3 písm. k) bod 2 ZDP všeobecne platí, že DPH, na ktorej odpočítanie platiteľ DPH nemá nárok, je uznaným daňovým výdavkom. DPH v zmysle tohto ustanovenia je však uznaným daňovým výdavkom len v tom prípade, ak výdavok ku ktorému sa DPH vzťahuje, je uznaným daňovým výdavkom.
Keďže výdavky na reprezentáciu nie sú uznanými daňovými výdavkami, potom neodpočítaná DPH účtovaná na ťarchu nákladov prislúcha k nákladom, ktoré nie sú daňovým výdavkom, a preto aj táto DPH nie je daňovým výdavkom, a to podľa § 21 ods. 2 písm. i) ZDP.
Príklad
Platiteľ DPH nakúpil občerstvenie pre svojich zamestnancov, ktorí sa zúčastnia pracovnej porady na pracovisku. Na odpočítanie DPH z nakúpeného občerstvenia nemá nárok.
Môže platiteľ túto zaplatenú DPH zahrnúť do daňových výdavkov?
Z dôvodu, že výdavky na reprezentáciu nie sú uznanými daňovými výdavkami, ani zaplatená DPH zaúčtovaná do nákladov nie je daňovým výdavkom.
Výdavkami na reprezentáciu sú aj reklamné predmety,
ktoré na rozdiel od ostatných výdavkov na tento účel možno uplatniť do daňových výdavkov, ak spĺňajú zákonom stanovené podmienky. Musí ísť o predmety, ktorých hodnota nemôže presiahnuť 17 eur za jeden kus. Označovanie reklamných predmetov obchodným menom alebo ochrannou známkou zákon o dani z príjmov nevyžaduje.
Do hodnoty reklamného predmetu je potrebné započítať aj súvisiace náklady, napr. náklady na jeho prípadné označenie, náklady na obal a pod. Reklamné predmety, ktorých hodnota vrátane výdavkov na súvisiace náklady presiahne sumu 17 eur, nie sú daňovými výdavkami. Otázkou je, či hodnota 17 eur sa rozumie s daňou z pridanej hodnoty.
Príklad
Spoločnosť kúpila dáždniky, ktoré dala označiť ochrannou známkou. Hodnota jedného dáždnika vrátane nákladov na označenie je 16,20 eur. Na uvedený účel vynaložila 1 620 eur.
Pretože ide o reklamné predmety, ktoré spĺňajú podmienky podľa § 21 ods. 1 písm. h) ZDP, uvedená suma je daňovo uznaná v plnej výške.
Príklad
Spoločnosť kúpila kožené peňaženky, ktoré dala označiť obchodným menom spoločnosti, pričom tieto poskytuje obchodným partnerom ako reklamné predmety. Cena jednej peňaženky vrátane označenia je 50 eur.
Môže si spoločnosť do daňových výdavkov uplatniť aspoň sumu 17 eur za jeden kus?
Suma preukázateľne vynaložená spoločnosťou na prezentáciu jej obchodného mena prostredníctvom reklamného predmetu – peňaženky s potlačou v hodnote 50 eur nemôže byť uplatneným daňovým výdavkom v žiadnej sume. Reklamným predmetom na účely ZDP je predmet v hodnote do 17 eur. Reklamný predmet v sume vyššej ako 17 eur za 1 kus je neuznaným daňovým výdavkom v plnej výške.
Ak je reklamný predmet nadobudnutý od platiteľa dane z pridanej hodnoty, celkové plnenie sa skladá zo základu dane, dane z pridanej hodnoty a celkovej sumy vrátane DPH. Platiteľ DPH pri nákupe reklamných predmetov, ktoré sú následne bezodplatne odovzdané, má nárok na odpočítanie DPH bez ohľadu na ich hodnotu. To znamená, že v tomto prípade sa na účely zákona o dani z príjmov posudzuje hranica 17 eur bez DPH. Výnimkou sú reklamné predmety, ktoré platiteľ dane použil na podporu činnosti, ktorá je od dane oslobodená. V takomto prípade v zmysle § 49 ods. 3 zákona o DPH platiteľ dane nemá nárok odpočítanie DPH z reklamných predmetov, to znamená, že daň z pridanej hodnoty bude zvyšovať hodnotu reklamného predmetu.
U neplatiteľa DPH, vzhľadom na to, že nemá pri nákupe nárok na odpočítanie DPH, sumou 17 eur sa rozumie suma vrátane DPH.
ZDP v rámci ustanovenia § 21 ods. 1 písm. h) z okruhu reklamných predmetov explicitne vylučuje
· darčekové reklamné poukážky,
· tabakové výrobky,
· alkoholické nápoje okrem vína v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane.
Výnimka je u výrobcov tabakových výrobkov a výrobcov alkoholických nápojov, ak je výroba tabakových výrobkov a alkoholických nápojov hlavným predmetom ich činnosti. U týchto výrobcov sa aj tabakový výrobok alebo alkoholický nápoj považujú na účely zákona o dani z príjmov za reklamný predmet daňovo uznaný, a to v neobmedzenej výške, ak sú v hodnote do 17 eur za jeden predmet.
U daňovníkov, u ktorých výroba tabakových výrobkov a alkoholických nápojov nie je hlavným predmetom činnosti, nie je možné tabakové výrobky a alkoholické nápoje ani v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jednotlivý predmet považovať za reklamný predmet zahrňovaný do základu dane.
Z alkoholických nápojov je však za reklamný predmet považované víno, t. j. alkoholický nápoj podľa § 4 ods. 3 zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov. V súlade s uvedeným zákonom sa pod pojmom víno rozumie:
· tiché víno, ktorým je tovar kódu kombinovanej nomenklatúry 2204 a 2205, okrem písmen b), c) a d), so skutočným obsahom alkoholu viac
1. ako 1,2 % objemu a najviac 15 % objemu, ak alkohol obsiahnutý v hotovom výrobku vznikol výlučne kvasením,
2. ako 15 % objemu a najviac 18 % objemu, ktorý bol vyrobený bez obohatenia najmä pridaním cukru alebo zahusteného muštu, ak alkohol obsiahnutý v hotovom výrobku vznikol výlučne kvasením,
· šumivé víno, ktorým je tovar naplnený vo fľašiach uzavretých zátkou hríbikovitého tvaru upevnenou pomocou pridržiavacieho zariadenia alebo tovar, ktorého pretlak spôsobený uvoľneným oxidom uhličitým sú 3 bary alebo viac, ktorý sa zatrieďuje do položiek kódu kombinovanej nomenklatúry 2204 10, 2204 21 06, 2204 21 07, 2204 21 08, 2204 21 09, 2204 29 10 a 2205 so skutočným obsahom alkoholu viac ako 1,2 % objemu a najviac 15 % objemu, ak alkohol obsiahnutý v hotovom výrobku vznikol výlučne kvasením,
· tichý fermentovaný nápojom, ktorým je tovar kódu kombinovanej nomenklatúry 2204 a 2205 neuvedený v písmenách a), b) a d), tovar kódu kombinovanej nomenklatúry 2206 okrem písmena d) so skutočným obsahom alkoholu viac
a) ako 1,2 % objemu a najviac 10 % objemu,
b) ako 10 % objemu a najviac 15 % objemu, a ak alkohol obsiahnutý v hotovom výrobku vznikol výlučne kvasením,
- šumivý fermentovaný nápoj, ktorým je tovar naplnený vo fľašiach uzavretých zátkou hríbikovitého tvaru upevnenou pomocou pridržiavacieho zariadenia alebo tovar, ktorého pretlak spôsobený uvoľneným oxidom uhličitým sú 3 bary alebo viac, ktorý sa zatrieďuje do položiek kódu kombinovanej nomenklatúry
1. 2204 10, 2204 21 06, 2204 21 07, 2204 21 08, 2204 21 09, 2204 29 10 a 2205 neuvedený v písmene b), ako aj 2206 00 31 a 2206 00 39 so skutočným obsahom alkoholu viac ako 1,2 % objemu a najviac 13 % objemu,
2. 2206 00 31 a 2206 00 39 so skutočným obsahom alkoholu viac ako 13 % objemu a najviac 15 % objemu, ak alkohol obsiahnutý v hotovom výrobku vznikol výlučne kvasením.
U daňovníkov, u ktorých nie je výroba vína hlavným predmetom činnosti, je možné uznať výdavky (náklady) na víno, ktoré spĺňa kritérium reklamného predmetu, t. j. víno, ktorého hodnota je nižšia ako 17 eur za kus, najviac do výšky 5 % zo základu dane.
Ak daňovník v zdaňovacom období vykáže daňovú stratu, reklamný predmet vo forme vína, vzhľadom na stanovený limit 5 % zo základu dane, nemôže byť uznaným daňovým výdavkom.
V prípade, že víno ako reklamný predmet poskytuje daňovník, u ktorého je výroba vína hlavným predmetom činnosti, považuje sa poskytnutie vína ako reklamného predmetu za daňový výdavok v neobmedzenej výške, pričom podmienka reklamného predmetu neprevyšujúceho sumu 17 eur musí byť dodržaná. Darčeková reklamná poukážka nie je považovaná za reklamný predmet, pretože nemá úžitkovú hodnotu a tiež z dôvodu, že daňovník reklamnou poukážkou dáva k dispozícií určitý obnos finančných prostriedkov na nákup tovaru a služieb.
Príklad
Spoločnosť v roku 2018 kúpila 300 fliaš odrodového vína v celkovej hodnote 4 500 eur a 100 fliaš alkoholu (slivovice) v celkovej hodnote 1 699 eur, ktoré používa ako reklamné predmety pre svojich obchodných partnerov. Hodnota jednej fľaše odrodového vína a alkoholu neprekročila sumu 17 eur.
Ako sa uvedené prejaví pri zistení základu v daňovom priznaní, ak základ dane za rok 2018 dosiahne spoločnosť vo výške 65 000 eur?
Odrodové víno spĺňa na účely ZDP podmienky reklamného predmetu, avšak suma vynaložená na jeho nákup (4 500 eur) prekročila limit 5 % zo základu dane, preto v súlade s § 21 ods.1 písm. h) ZDP je možné odrodové víno považovať za daňový výdavok len do výšky 3 250 eur. Suma výdavkov na nákup vína nad stanovený limit vo výške 1 250 eur zvyšuje základ dane (riadok 304 daňového priznania). Ostatný nakúpený alkohol s obsahom objemu nad 1,2 % objemu alkoholu nie je považovaný za reklamný predmet, preto suma 1 699 eur nie je uznaným daňovým výdavkom a pri zistení základu dane zvyšuje výsledok hospodárenia (riadok 130 daňového priznania, riadok 6 tabuľky A).
Ing. Jana Bielená
K problematike Priame a nepriame dane sme publikovali:
• Zákon o miestnych daniach (zák. č. 582/2004 Z. z.), Zákon o dani
z príjmov (zák.
č. 595/2003 Z. z.), Zákon o dani z pridanej hodnoty (zák.
č. 222/2004 Z. z.), Zákon o správe daní (zák.
č. 563/2009 Z. z.) – Zákony I časť A/2018
• Občiansky zákonník (zák. č. 40/1964 Zb.) – Zákony II časť A/2018
• Elektromobil z pohľadu ZDP,
Bezodplatné plnenia z pohľadu DPH, Bezodplatné plnenia podľa judikatúry – mesačník
DUO 11-12/2018
• Vysporiadanie daňovej povinnosti
zamestnancov, Doplnkové dôchodkové sporenie v zákone o dani
z príjmov, Doprava do zamestnania z daňového pohľadu – mesačník
PAM 11-12/2018
• Zákon o dani z príjmov
s komentárom
– mesačník Poradca 6-7/2018
• Zákon o dani z pridanej hodnoty s komentárom – mesačník Poradca 8/2018
• Daň z pridanej hodnoty, Zákon o dani z príjmov – 1000 riešení 9/2018
• Nehnuteľnosti – daň od roku 2018 – mesačník Poradca 12/2018
• Daň z poistenia, Špeciálne daňové
kontroly – rozdiely medzi nimi – mesačník
Poradca 1/2019
• Daňové a nedaňové výdavky 2018, DPH 2018 s komentárom, s príkladmi, Podnikáme bezpečne a ekonomicky, Kontrola podnikania, Daňové a mzdové zákony – odborné tematické publikácie
Publikácie si môžete objednať na tel. č. 041 565 28 71, 565 28 77, 0904 37 05 56, 0915 03 33 00, v pracovný deň od 9.00 – 15.00 hod.,
mail: poradca@poradca.sk, www.poradca.sk








