Náhrady pri zahraničných
pracovných cestách

Zamestnancovi, ktorý je vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu a po túto dobu mu patrí podľa medzinárodnej zmluvy alebo podľa podmienok a sadzieb na základe rozhodnutia orgánov alebo inštitúcií Európskej únie náhrada alebo náhrada obdobných výdavkov v nižšom rozsahu a v nižšej výške ako podľa tohto zákona, poskytne zamestnávateľ náhradu v rozsahu a vo výške rozdielu medzi nárokom podľa tohto zákona a náhradou poskytovanou podľa medzinárodnej zmluvy.

Ustanovenie, ktorým sa zabezpečilo, aby zamestnancovi, ktorému na zahraničnej pracovnej ceste patrí náhrada alebo náhrada obdobných výdavkov podľa medzinárodnej zmluvy, boli zachované minimálne rovnaké nároky, ktoré zabezpečuje naša právna úprava, bolo v zákone zavedené od 1. 1. 2009.

Podľa tohto ustanovenia sa posudzujú aj zahraničné pracovné cesty, ktoré sú vykonávané a financované na základe rozhodnutia orgánov a inštitúcií Európskej únie (napr. Európskou komisiou a pod.), pri ktorých zamestnancovi patrí náhrada za podmienok a podľa sadzieb uvedených v konkrétnom rozhodnutí. Vo veľa prípadoch rozsah náhrad nezodpovedá rozsahu podľa zákona o cestovných náhradách, napr. pri niektorých takýchto zahraničných pracovných cestách sa zo strany napr. Európskej komisie hradia iba náhrady za čas pobytu a náhrady za cestu do miesta konania a naspäť uhrádza zamestnávateľ, čím dochádza k rozdielnym plneniam počas jednej zahraničnej pracovnej cesty.

Zo strany Európskej komisie sa neposkytuje napr. náhrada poistenie liečebných nákladov a pod. Zamestnancovi by mal byť zachovaný aspoň minimálny rozsah a výška náhrad podľa zákona o cestovných náhradách bez ohľadu na to, kto tieto náhrady poskytuje.

Náhrada výdavkov za povinné očkovanie a odporúčané očkovanie

Zamestnancovi, ktorý je vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu do tropických oblastí alebo do inak zdravotne obťažných oblastí, patrí náhrada preukázaných výdavkov za povinné očkovanie a za očkovanie odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou alebo Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

Týmto ustanovením sa rozšírilo nárokové plnenie pre zamestnanca o náhradu preukázaných výdavkov za povinné alebo odporúčané poistenie pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu do tropických oblastí alebo do inak zdravotne obťažných oblastí. V prípade, že do niektorej takejto krajiny sa vyžaduje alebo odporúča očkovanie, zamestnávatelia aj predtým uvedenú náhradu zamestnancovi poskytovali v rámci potrebných vedľajších výdavkov. V nadväznosti na túto úpravu sa upravilo aj znenie § 17 ods. 2.

Náhrada výdavkov za cesty na návštevu rodiny

Ak pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnávateľ písomne dohodne so zamestnancom návštevy rodiny zamestnanca do miesta jej trvalého pobytu, patria zamestnancovi náhrady za cesty na tieto návštevy v dohodnutom rozsahu a výška, najviac však v rozsahu a do výšky podľa podmienok ako pri zahraničnej pracovnej ceste.

Upozornenie

Právna úprava platná od 1. marca 2005 priniesla úpravu v tomto ustanovení, z ktorej vyplýva, že aj pri zahraničnej pracovnej ceste sa náhrada výdavkov za cesty k návšteve rodiny môžu na základe dohody zamestnanca a zamestnávateľa poskytnúť len do miesta na území Slovenskej republiky (miesto pobytu alebo iné dohodnuté miesto).

Stravné

Priamo v zákone bolo ustanovené, že základné sadzby stravného v inej ako slovenskej mene ustanovilo Ministerstvo financií SR formou opatrenia, a to na základe návrhu Ministerstva zahraničných vecí SR vypracovaného podľa podkladov zastupiteľských úradov, ako aj s využitím štatistických údajov medzinárodných inštitúcii. Takisto bolo ustanovené, aby základné sadzby stravného Ministerstvo financií SR vyhlasovalo vždy k 1. 1. kalendárneho roka, a to z dôvodu, že pri významnejších zvýšeniach stravného v priebehu kalendárneho roka pre vybrané krajiny s väčším podielom priamo zamestnaných zamestnancov cez obchodné zmluvy slovenských spoločností, malo veľa z nich (napríklad stavebné podniky) problémy s dodržaním podmienok zmluvy.

Ustanovené bolo, aby v priebehu kalendárneho roka základné sadzby upravovali len výnimočne, a to v prípadoch, ak sa zmenila úroveň cien od poslednej úpravy aspoň o 10 %. Uvedeným postupom úpravy stravného v inej mene sa garantovala pre zamestnanca výška stravného, ktorá zodpovedala priemerným cenovým reláciám v jednotlivých krajinách, tak ako to bolo zabezpečené pri tuzemských pracovných cestách.

Za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty a zároveň za stanovených podmienok patrí stravné v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi. Stravné v eurách alebo v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni. Ako sme už uviedli, tak čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky ustanovuje prostredníctvom všeobecne záväzného právneho predpisu základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene.

Čo sa týka základných sadzieb stravného v eurách alebo v cudzej mene pre jednotlivé krajiny alebo skupiny krajín, tak ich v zásade ustanoví ministerstvo financií po posúdení návrhu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky vypracovaného podľa podkladov zastupiteľských úradov o cenách jedál a nealkoholických nápojov vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách alebo s využitím štatistických údajov Medzinárodného menového fondu, Organizácie Spojených národov alebo iných medzinárodných finančných štatistických údajov.

V nadväznosti na zmeny týkajúce sa odmeňovania zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujem a v štátnej službe sa v zákone o cestovných náhradách novelizovala náhrada výdavkov spojených so zabezpečením vzdelania dieťaťa týchto zamestnancov dočasne vyslaných do cudziny, a to aj vzhľadom na aktuálnu potrebu tejto úpravy vyplývajúcu zo zmeny systému OSN pri určovaní príspevku na vzdelanie, na ktorý bola právna úprava v zákone o cestovných náhradách naviazaná.

Ustanovilo sa, aby zamestnancovi patrila náhrada účelne vynaložených výdavkov na vzdelanie (školné, zápisné, skúšobné a školské učebnice) na zabezpečenie vzdelania jeho dieťaťa v krajine alebo mieste dočasného vyslania, ktoré zodpovedá základnému vzdelaniu alebo strednému vzdelaniu, pričom sa náhrada výdavkov na vzdelanie zamestnancovi poskytuje na základe preukázateľnosti najviac v sume určenej zamestnávateľom vo vnútornom predpise, a to podľa stanovených kritérií.

Ak je súčasťou základného vzdelania v krajine alebo mieste dočasného vyslania prípravný ročník, zamestnávateľovi naďalej zostáva možnosť poskytnúť zamestnancovi náhradu preukázaných účelne vynaložených výdavkov na vzdelanie na absolvovanie tohto prípravného ročníka.

Taktiež sa ustanovilo, aby kritériami pre určenie vhodnosti školy pre deti dočasne vyslaných zamestnancov boli predovšetkým bezpečnosť dieťaťa, ochrana zdravia dieťaťa, kvalita poskytovaného vzdelania, vyučovací jazyk a jazyková kontinuita vo vzťahu k doterajšiemu vyučovaciemu jazyku dieťaťa. Jazyková kontinuita sa posudzuje vo vzťahu k doterajšiemu vyučovaciemu jazyku dieťaťa v zahraničí alebo k doterajšiemu štúdiu dieťaťa na základnej škole alebo strednej škole v Slovenskej republike, v ktorej bol hlavný vyučovací jazyk iný ako slovenský jazyk (napr. anglický, nemecký, francúzsky).

V záujme dosiahnutia úhrady výdavkov na vzdelanie v plnej výške na vhodných alebo primeraných školách pre každé dieťa, ktoré zodpovedajú vyššie uvedeným kritériám, bolo potrebné zvýšiť rozpočet MZVaEZ SR, ako aj rozpočet ostatných dotknutých zamestnávateľov v položke „školné“. Prispelo to k odstráneniu súčasnej diskriminácie rodín so školopovinnými deťmi.

Pri potrebe uhrádzania výdavkov na vzdelanie z vlastných prostriedkov je diskriminácia z hľadiska výšky príjmov vyslaných zamestnancov. Výška limitov na výdavky na vzdelanie pre jednotlivé krajiny by sa mala zo strany zamestnávateľa nastaviť tak, aby deti dočasne vyslaných zamestnancov bez ohľadu na ich funkčné zaradenie mali rovnakú možnosť navštevovať medzinárodné školy (od domovníka až po veľvyslanca).

Aj pri zahraničných pracovných cestách obdobne ako pri tuzemských pracovných cestách sa ustanovilo, aby nižšie sumy stravného alebo iné podmienky poskytovania stravného mohol zamestnávateľ dohodnúť so zamestnancom nielen v dohodách o vykonaní práce, ale vo všetkých dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, teda aj v dohodách o brigádnickej práci študentov.

Súčasne bola vypustená zo zákona možnosť dohodnúť sa so zamestnancami, ktorí sú členovia posádok plavidiel vnútrozemskej plavby, na krátení stravného z dôvodu, že táto možnosť je zo strany zamestnávateľov vo veľkej miere zneužívaná voči zamestnancom, čo v praxi pôsobí diskriminačne voči týmto zamestnancom.

Upozornenie

V záujme ochrany práv a záujmov zamestnancov v doprave bolo eliminovať výšku možného znižovania stravného, ktoré sa upravuje v pracovných zmluvách, prípadne v dohodách o práci vykonávanej mimopracovný pomer. Pôvodné znenie upravovalo výšku možného zníženia sumy stravného až o 25 % z pôvodnej sumy, čo predstavovalo veľké krátenie sumy stravného, napr. u vodičov kamiónov, ktorí v pravidelných intervaloch absolvujú pracovné cesty a jednostranným konaním zamestnávateľov spočívajúcim v znižovaní sumy za stravné prichádzajú o značnú čiastku finančných prostriedkov, na ktorú majú právo vyplývajúce zo zamestnaneckého pomeru. Rovnakým spôsobom sa upravilo aj ustanovenie týkajúce sa zahraničných pracovných ciest, a to novelou zákona č. 14/­2015 Z. z.

Aj pri zahraničnej pracovnej ceste sa stravné, na ktoré má zamestnanec nárok v rámci kalendárneho dňa, kráti o zákonom určené percento. Miera krátenia sa vypočíta zo stravného v cudzej mene ustanovené pre časové pásmo nad 12 hodín trvania pracovnej cesty (zvýši sa základňa pre krátenie stravného) alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného so zamestnancom podľa § 13 ods. 6 (iné podmienky poskytovania stravného, nižšie sumy stravného).

Právnou úpravou sa od 1. 1. 2009 zosúladil spôsob krátenia stravného v prípade poskytnutých raňajok v rámci ubytovacích služieb so spôsobom krátenia ustanoveným v § 13 ods. 7. V prípade, ak mal zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste v rámci ubytovacích služieb preukázateľne poskytnuté raňajky, zamestnávateľ hodnotu raňajok zamestnancovi tak ako predtým uzná, ale stravné, na ktoré má nárok v rámci kalendárneho dňa a zahraničnej pracovnej cesty, kráti spôsobom podľa odseku 7.

Vzhľadom na aplikačné problémy sa zaviedla iba všeobecná preukaznosť o poskytnutých raňajkách v rámci ubytovacích služieb (napr. doklad o rezervácií, informácia od zamestnanca a pod.) a nevyžaduje sa preukaznosť iba cez doklad o ubytovaní (účtovný doklad).

Stravné sa v prípade bezplatne zabezpečeného jedla alebo v prípade poskytnutých raňajok zamestnancovi nekráti, ak zamestnanec stravovanie nemohol využiť z nejakých vážnych a opodstatnených dôvodov, ktoré nezavinil (napr. skorší odlet lietadla, plnenie úloh zamestnávateľa a pod.). V zásade závažnosť a opodstatnenosť dôvodov posúdi zamestnávateľ.

Zákon vylúčil poskytovanie stravného v eurách alebo v cudzej mene počas dohodnutého prerušenia pracovnej cesty v období pred začiatkom výkonu práce na zahraničnej pracovnej ceste alebo v období po skončení výkonu práce na zahraničnej pracovnej ceste. Počas doby návštevy rodiny takýto istý postup pri poskytovaní stravného v eurách alebo v cudzej mene vyplýva z ustanovenia § 12 zákona o cestovných náhradách, ale vzhľadom na aplikačné problémy sa táto problematika spresnila už od roku 2009.

Náhrada výdavkov za pohonné látky

Od 1. 1. 2009 ustanovenie § 15 rozlišuje vo väzbe na náhradu výdavkov za pohonné látky poskytované v cudzej mene alebo v eurách zahraničné pracovné cesty vykonané v štáte, ktorý je členským štátom eurozóny alebo zúčastneným tretím štátom (štát, ktorý nie je členom Európskej únie, alebo na základe menovej dohody zaviedol euro) a ktorý nie je členským štátom eurozóny.

Eurozóna

Je to regionálna oblasť v rámci Európskej únie tvorená zúčastnenými členskými štátmi, v ktorej spoločnú menovú politiku určuje Európska centrálna banka; Slovenská republika sa zúčastneným členským štátom a súčasťou eurozóny stáva odo dňa zavedenia eura.

V ustanovení sa zrušila vzdialenosť 350 km v zahraničí, za ktorú sa zamestnancovi poskytovala náhrada výdavkov za pohonné látky ešte v slovenskej mene. Uvedený postup v súčasnej dobe nemá už opodstatnenie, cena pohonnej látky v okolitých štátoch je porovnateľná, alebo aj nižšia a tento postup bol aj administratívne náročný.

Z tohto dôvodu sa ustanovilo, aby zamestnancovi patrila náhrada výdavkov za pohonné látky v cudzej mene za reálne najazdené kilometre v zahraničí, prípadne aj za kilometre prejdené od prechodu slovenskej štátnej hranice až do miesta skončenia zahraničnej pracovnej cesty.

V prípade, ak zamestnanec preukáže dokladom o kúpe cenu pohonnej látky viacerými dokladmi v rovnakej cudzej mene, na výpočet sa môže z hľadiska zjednodušenia výpočtu použiť priemerná cena pohonnej látky v cudzej mene vypočítaná aritmetickým priemerom. Ak zamestnanec nepreukáže cenu pohonnej látky v cudzej mene dokladom o kúpe, na výpočet sa použije zistená cena pohonnej látky v cudzej mene, ktorá platila v krajine konania zahraničnej pracovnej cesty (napr. cez internet, cena, ktorú skutočne vynaložil zamestnanec na základe jeho vyhlásenia a pod.) alebo cena pohonnej látky v eurách, ktorá platila v čase nástupu na zahraničnú pracovnú cestu v Slovenskej republike zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Uvedený postup platí pre zahraničné pracovné cesty vykonané v štáte, v ktorom platí cudzia menia, t. j. v štáte, ktorý nie je členským štátom eurozóny alebo „tretím štátom“ ako aj pre štáty, ktoré nie sú členskými štátmi Európskej únie (odsek 2).

Vylúčenie súbehu náhrad

Zamestnávateľ má možnosť poskytnúť zamestnancovi stravné za čas strávený na území SR v trvaní do 5 hodín a boli spresnené rozhodujúce časy pre vznik nároku zamestnanca na inú ako slovenskú menu.

Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá trvá na území SR menej ako 5 hodín, je zamestnávateľovi daná možnosť poskytnúť zamestnancovi stravné tak ako pri tuzemskej pracovnej ceste v prípade, že zamestnancovi bolo znemožnené stravovať sa obvyklým spôsobom.

Ing. Daniela Ivanáková