Náhrada škody a nemajetkovej ujmy

Ujma môže nastať buď v majetkovej (v materiálnej, resp. v hmotnej) sfére alebo v nemajetkovej (v osobnej, resp. v osobnostnej) sfére poškodeného pacienta. Majetková ujma spočíva v určitej majetkovej strate, ktorá je vyčísliteľná v peniazoch. Náprava materiálnej ujmy smeruje k jej reparácii, t.j. k náhrade, a to buď formou relutárnej náhrady alebo vo forme naturálnej reštitúcie, t.j. obnovením do pôvodného (predošlého) stavu.

Imateriálna - nemajetková ujma

Naproti tomu sa rozumie ujma, ktorá vznikla v osobnostnej sfére postihnutého pacienta (napr. vytrpené bolesti pri ujme na zdraví). Náprava imateriálnej, nemajetkovej ujmy nemá za úlohu poskytnúť poškodenému, resp. postihnutému pacientovi náhradu vzniknutej ujmy vo forme relutárnej satisfakcie a ani vo forme naturálnej reštitúcie, ale len sleduje isté spravodlivé zmiernenie vzniknutej nemajetkovej ujmy.

Ak neoprávneným zásahom do osobnostnej sféry pacienta okrem nemajetkovej ujmy vznikne aj majetková ujma, resp. majetková škoda, poškodený pacient má okrem nároku na odškodnenie nemajetkovej ujmy aj právo na náhradu vzniknutej majetkovej škody.

Na rozdiel od objektívnej občianskoprávnej zodpovednosti za ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti pacienta v zmysle ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, všeobecná občianskoprávna zodpovednosť za škodu v medicíne, resp. v zdravotníctve v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka je subjektívna zodpovednosť, pri ktorej sa vyžaduje zavinenie ako subjektívny predpoklad vzniku zodpovednosti.
Principiálny rozdiel medzi odškodnením nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. relutárnou satisfakciou) a odškodnením majetkovej ujmy náhradou škody spočíva v tom, že pri určení výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch sa vychádza len z predpokladu, aký škodlivý následok, resp. akú ujmu mohol neoprávnený zásah vyvolať. V tomto prípade nemožno zistiť skutočnú ujmu, a preto sa nemôže skúmať ani jej skutočný dosah a rozsah. V prípade náhrady škody treba výšku škody presne uviesť a preukázať. Výšku škody môže preukázať, resp. ju presne zistiť znalec. 1

Škoda je majetková ujma

ktorú možno vyjadriť, resp. vyčísliť v peniazoch. V právnej teórii i v súdnej praxi sa pojem škoda ako kategória občianskeho práva chápe ako ujma, ktorá nastala, resp. sa prejavuje v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a teda ak nedochádza k naturálnej reštitúcii, je vzniknutá škoda napraviteľná práve poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Novela Občianskeho zákonníka uskutočnená zákonom č. 509/1991 Zb. z hľadiska rozsahu náhrady škody priniesla dosť podstatnú zmenu, lebo umožňuje uhradiť poškodenému okrem skutočnej škody aj to, čo mu ušlo, teda ušlý zisk – lucrum cessans. V prípade, ak išlo o škodu na veciach, právna úprava platná do 31. decembra 1991 umožňovala priznať poškodenému len skutočnú škodu – damnum emergens, okrem prípadov vzniku škody spôsobenej úmyselným konaním. V zmysle ustanovenia § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka sa v prípade vzniku škody spôsobenej na veci uhrádza skutočná škoda – damnum emergens a to, čo poškodenému ušlo, t.j. ušlý zisk – lucrum cessans. Podstatou ušlého zisku je ujma vyjadriteľná v peniazoch, spočívajúca v tom, že poškodený v dôsledku škodnej udalosti nedosiahne rozmnoženie majetkových hodnôt, ktoré sa dalo očakávať pri pravidelnom chode vecí, t.j. keby nebolo došlo ku škode. Možno teda jednoznačne konštatovať, že pokiaľ ide o škodu spôsobenú na veciach, resp. na majetkových právach, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
V zmysle ustanovenia § 443 Občianskeho zákonníka, sa pri určení výšky škody na veci vychádza z ceny v čase poškodenia, a nie v čase rozhodovanie súdu v občianskom súdnom konaní. Pokiaľ je v odsudzujúcom trestnom rozsudku uvedená výška škody ako kvalifikačný moment (škoda veľkého rozsahu, škoda nie nepatrná, značná škoda a pod.), aj keď je vo výroku rozsudku škoda presne vyčíslená, súdy v občianskom súdnom konaní sa touto časťou výroku trestného rozsudku obyčajne necítia byť viazané.
Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný tým, že proti žalovanému bolo zastavené trestné stíhanie. Práve tak nie je viazaný tým, aká bola poškodenému priznaná náhrada škody v adhéznom konaní, ak poškodený tvrdí, že utrpel škodu vyššiu. Otázkou opodstatnenosti tohto vyššieho nároku sa musí súd zaoberať práve tak v tom prípade, ak bol poškodený v tejto časti svojho nároku odkázaný na občianske súdne konanie, ako aj v tom prípade, ak poškodený v adhéznom konaní uplatnil iba nižší nárok. Treba však skúmať i otázku premlčania a eventuálne poskytnúť potrebné poučenie.

Nemožno považovať za správne, ak súdy v občianskom súdnom konaní nariaďujú dokazovanie o výške škody v podstate iba vtedy, ak žalovaný udávanú výšku škody popiera, nakoľko aj v týchto prípadoch často dochádza k nedostatočnému zisťovaniu skutočného stavu. Súdy sa totiž v občianskom súdnom konaní niekedy nesprávne uspokoja iba s odhadom výšky škody, ktorý vykonal žalobca.

Občiansky zákonník

č. 40/1964 Zb. v znení neskorších právnych predpisov ako všeobecný súkromnoprávny kódex je právnym predpisom, na ktorého základe možno uplatniť nároky na náhradu škody spôsobenej pochybením zo strany zdravotníckych pracovníkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a realizovaní medicínskych úkonov. V zmysle ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka má FO, tzn. i poškodený pacient právo na ochranu svojej osobnosti, a to najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka má poškodený pacient právo domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto neoprávnených zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
Pokiaľ by sa však nezdalo postačujúce zadosťučinenie v zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť pacienta alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má pacient taktiež právo na relutárnu satisfakciu, t.j. na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Uvedené zákonné ustanovenia.
Občianskeho zákonníka sú teda základom pre poskytnutie odškodnenia ako pacientovi, tak aj členom jeho rodiny, pokiaľ došlo k pochybeniu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a výkone vyšetrovacích, diagnostických, liečebných, príp. preventívnych medicínskych úkonov. V zmysle ustanovenia § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka určí súd výšku náhrady nemajetkovej ujmy, t.j. výšku relutárnej satisfakcie s prihliadnutím na závažnosť ujmy vzniknutej pacientovi a na okolnosti, za ktorých k porušeniu osobnostného práva došlo.
Judikatúra slovenských i českých súdov sa prikláňa k názoru, že nemožno síce relutárnou satisfakciou vrátiť stratený život alebo odškodniť poškodenie zdravia pacienta, avšak možno takouto peňažnou náhradou aspoň zmierniť škodlivé následky neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti pacienta, resp. sa o takéto zmiernenie uvedených neoprávnených zásahov do osobnostného práva poškodeného pacienta, príp. jeho pozostalých aspoň pokúsiť. V ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka sú teda zakotvené právne prostriedky ochrany osobnosti pacienta.
V zmysle ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka sa poškodený pacient v prípade neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti môže domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, t.j. domáhať sa zdržania neoprávnených zásahov do osobnostného práva s cieľom zastaviť ďalší neoprávnený zásah (negatórna žaloba – zdržovacia žaloba, t.j. návrh na upustenie od neoprávnených zásahov), ďalej aby sa odstránili škodlivé následky už uskutočnených neoprávnených zásahov s cieľom zabezpečiť obnovenie, resp. navrátenie do pôvodného – predošlého stavu (restitutio in integrum), pokiaľ je to však ešte vôbec možné (reštitučná žaloba, t.j. návrh na odstránenie následkov už uskutočnených zásahov), a taktiež aby sa postihnutému pacientovi poskytlo primerané zadosťučinenie s cieľom priznať satisfakciu tomu pacientovi, ktorého osobnostné právo bolo porušené, a to so zreteľom na to, že zásah zvyčajne nemožno odčiniť obnovením do pôvodného, resp. predošlého stavu (satisfakčná žaloba, t.j. návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia).

V zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka hovoríme o satisfakcii morálnej, a v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 tohto zákona o satisfakcii finančnej, resp. peňažnej – relutárnej. Nemajetkovú ujmu v podobe relutárnej satisfakcie môže súd priznať v občianskom súdnom konaní, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca a ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť postihnutého, resp. poškodeného pacienta alebo jeho vážnosť v spoločnosti.

Nemožno opomenúť, že o priznaní primeraného zadosťučinenia môže súd rozhodnúť len na návrh oprávneného, t.j. poškodeného – postihnutého pacienta. Spomenuté špeciálne právne prostriedky súdnej ochrany osobnostných práv pacienta sa teda môžu uplatniť samostatne alebo kumulatívne, pričom vo všetkých prípadoch návrhov (žalôb) v zmysle ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka ide o návrhové konanie. Je taktiež potrebné poznamenať, že pred uplatnením satisfakčnej žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je nevyhnutné uplatniť satisfakčnou žalobou právo na poskytnutie morálnej satisfakcie.

Proti neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti pacienta

sa teda možno brániť civilnou žalobou na ochranu osobnosti. Poškodený pacient, príp. jeho príbuzní (pozostalí) sa môžu domáhať právnej ochrany osobnosti na súde. Ak sa v minulosti bránil pacient žalobou na ochranu osobnosti, išlo predovšetkým o ochranu jeho občianskej cti. V súčasnej dobe sa už však tento záber rozšíril a žaloby na ochranu osobnosti sú čím ďalej tým viac podávané na zdravotnícke zariadenia, nakoľko nie je potrebné preukazovať existenciu zavinenia ako subjektívneho predpokladu vzniku zodpovednosti. Predovšetkým sa uplatňujú žaloby na ochranu osobnosti z dôvodu porušenia práva na ochranu života alebo zdravia pacienta, a to vtedy, ak pacientovi nebola zdravotná starostlivosť poskytnutá spôsobom de lege artis medicinae, pričom ujma na živote (úmrtie pacienta) alebo ujma na zdraví (zhoršenie zdravotného stavu pacienta) nastala. V uvedenom prípade sa nemožno zbaviť zodpovednosti preukázaním, že zdravotnícke zariadenie škodu nezavinilo, na rozdiel od civilnej žaloby o náhradu škody.

Nemožno totiž opomenúť, že primárnou povinnosťou každého jedného zdravotníckeho pracovníka je zachovávať život, chrániť, podporovať a obnovovať zdravie, predchádzať chorobám, ako aj mierniť utrpenie všetkých pacientov, a to bez ohľadu na rasu, národnosť, spoločenské postavenie, vierovyznanie, sexuálnu orientáciu, politickú príslušnosť, morálnu či rozumovú úroveň alebo ich povesť.

Civilné žaloby na ochranu osobnosti

sú taktiež veľmi časté v súčasnej dobe sú taktiež už veľmi časté, poskytujú ochranu súkromnému a rodinnému životu pred neoprávnenými zásahmi, pričom konkrétne ide o žaloby pre zásah do súkromného a rodinného života v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a následným úmrtím rodinného príslušníka, resp. blízkej osoby. Mnohokrát je totiž zo strany pozostalých podávaná nielen žaloba o náhradu škody vzniknutej v dôsledku úmrtia blízkej osoby (príbuzného), ale taktiež i žaloba na ochranu osobnosti, pričom oboma žalobami sa požaduje náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, t.j. relutárna satisfakcia za stratu, resp. úmrtie blízkej osoby, t.j. zomrelého rodinného príslušníka. Nie je ničím výnimočným, že rodinní príslušníci pacienta podajú civilnú žalobu na ochranu osobnosti v súvislosti so zásahom do rodinného života i vtedy, ak bol napr. pacient zbytočne neodôvodnene dlhší čas hospitalizovaný, pričom jeho zdravotný stav sa zhoršoval vďaka konaniu non de lege artis medicinae zo strany ošetrujúcich lekárov, resp. ošetrujúcich zdravotníckych pracovníkov.
Na zdravotnícke zariadenia, resp. na súkromných lekárov sú v súčasnej dobe často podávané i žaloby na ochranu osobnosti v dôsledku porušenia práva na ochranu osobných údajov, a to najmä vtedy, ak sú osobné a zvlášť citlivé údaje o zdravotnom stave zo zdravotnej dokumentácie pacienta sprístupnené tretím osobám, príp. nie je zachovaná a dodržiavaná povinná mlčanlivosť zo strany zdravotníckych pracovníkov o všetkých údajoch týkajúcich sa zdravotného stavu pacienta, resp. o skutočnostiach súvisiacich so zdravotným stavom pacienta, príp. je akýmkoľvek protiprávnym spôsobom neoprávnene nakladané s osobnými údajmi pacienta. Zdravotnícky pracovník totiž nesmie nikdy a za žiadnych okolností zneužiť dôveru pacienta. Všetky informácie získané pri výkone zdravotníckeho povolania sú dôverné počas života pacienta, ako aj po jeho smrti.

Zdravotnícky pracovník nesmie pomáhať porušovaniu cti a dôstojnosti pacienta

alebo sa na ňom zúčastňovať. Každý zdravotnícky pracovník je dokonca povinný oznámiť príslušným orgánom podozrenie z hrubého alebo krutého zaobchádzania a týrania pacienta. Zdravotnícky pracovník je povinný správať sa k pacientovi korektne, s pochopením, s rešpektovaním intimity a trpezlivosťou. Zdravotnícky pracovník sa nesmie nikdy znížiť k hrubému a nemravnému konaniu. Zdravotnícky pracovník je povinný rešpektovať pacienta ako rovnocenného partnera so všetkými občianskymi právami a povinnosťami. Často sa v súčasnej dobe stretávame i so žalobami na ochranu osobnosti v súvislosti s neoprávneným zásahom do práva na ľudskú dôstojnosť, pričom predmetom týchto žalôb je najmä nedôstojné, hrubé alebo nevhodné správanie zo strany zdravotníckych pracovníkov, príp. nedôstojné, hrubé, nešetrné alebo nevhodné zaobchádzanie s pacientom a pod. U vedených prípadoch by žaloba na ochranu osobnosti mala nepochybne úspech, pričom výsledkom by bola peňažná satisfakcia, t.j. relutárna náhrada nemajetkovej ujmy poškodenému pacientovi, ktorého osobnostné právo sa neoprávneným zásahom zdravotníckych pracovníkov porušilo.
Nemožno však opomenúť, že úmrtím pacienta alebo poškodením jeho zdravia budú postihnutí, resp. poškodení i pozostalí zomrelého pacienta, resp. príbuzní poškodeného pacienta, ktorému bola ujma na živote alebo zdraví spôsobená.

V prípadoch náhrady škody na zdraví a náhrady nemateriálnej, t.j. nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do práva na ochranu osobnosti pacienta, sa odškodňuje priamo poškodený pacient, t.j. ten, komu bola ujma na zdraví spôsobená, resp. komu bolo ublížené na zdraví.

Ak poškodený pacient umrel

t.j. bola mu spôsobená ujma na živote, majú jeho pozostalí, resp. príbuzní zomrelého pacienta, ktorí boli týmto úmrtím dotknutí na svojich právach, právo požadovať náhradu škody buď klasickou civilnou žalobou o náhradu škody, alebo dokonca žalobou na ochranu osobnosti zomrelého pacienta, a teda i žiadať odškodnenie nemateriálnej (nemajetkovej) ujmy vo forme relutárnej satisfakcie, pričom práve majetkové plnenie v peniazoch je v tomto prípade formou zadosťučinenia, pričom ide o priznanie peňažnej satisfakcie pozostalým zomrelého pacienta. Občiansky zákonník v ustanovení § 15 taxatívne vymenúva FO, ktoré sú aktívne legitimované na uplatnenie práva na posmrtnú ochranu osobnosti zomrelého pacienta.
Pri ujme spôsobenej na zdraví alebo na živote danej FO sa uhrádzajú bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia, strata na zárobku, strata na dôchodku, jednorazové vyrovnanie, účelné náklady spojené s liečením, ako aj pozostalostná úrazová renta a primerané náklady spojené s pohrebom v prípade smrti.
V zmysle ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka sa v prípade, že dôjde k ujme na zdraví odškodňujú vytrpené bolesti poškodeného a vzniknuté sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Podľa slovenského občianskeho práva sa teda odškodňujú aj niektoré nemajetkové ujmy spôsobené zásahom do osobnostno-právnych vzťahov poškodeného (vytrpené bolesti, sťaženie spoločenského uplatnenia spočívajúceho v obmedzení schopnosti vykonávať bežné životné úkony a zúženie možnosti uspokojovať životné a spoločenské potreby a plniť spoločenské úlohy).

Poskytovanie bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia ako určitého vyváženia, resp. zmiernenia vytrpených bolestí a sťaženia spoločenského uplatnenia zodpovedá pravidlám spoločenského spolužitia i právnemu cíteniu, ktoré považuje poskytovanie bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za súčasť spravodlivého vysporiadania škody na zdraví.

Vytrpené bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia

Občiansky zákonník teda poškodenému pacientovi priznáva aj právo na zmiernenie nemajetkovej ujmy, ktorá spočíva vo vytrpených bolestiach a v sťažení spoločenského uplatnenia (predtým tzv. zohyzdenie). Avšak tu je potrebné zdôrazniť, že poškodení sa môžu domáhať nielen náhrady škody v zmysle ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka, a teda požadovať odškodnenie bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia, ale taktiež sa môžu domáhať i relutárneho odškodnenia, a teda náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do osobnostnej sféry pacienta.
Pri škode (ujme) na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného. Bolesťou sa rozumie ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh.
Zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších právnych predpisov upravuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ďalej vydávanie lekárskeho posudku o bolestiach a sťažení spoločenského uplatnenia, ako aj zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.

Nároky nemajetkovej povahy

ktoré sa viažu na osobu poškodeného. Bolestným sa odškodňujú bolesti poškodeného spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, pričom sem treba zahrnúť i bolesti spôsobené rehabilitačnou starostlivosťou. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje v prípade, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, ako aj pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh.

Toto poškodenie sa môže prejaviť buď viditeľným spôsobom, napr. zohyzdením tváre, alebo môže nastať i situácia keď k takému viditeľnému poškodeniu nedôjde, pričom ide napr. o obmedzenie alebo celkovú stratu výkonu predošlého povolania, nedostatok osobného uplatnenia v rodinnom živote alebo v kultúrnej či športovej činnosti a pod.

V zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v z.n.p., sa poškodením na zdraví rozumie poškodenie zdravia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví. Poškodeným je v zmysle vyššie citovaného zákona osoba, ktorá utrpela poškodenie na zdraví, a poskytovateľom náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je osoba, ktorá je povinná poskytnúť náhradu podľa osobitných predpisov.
Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku. V zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v z.n.p., obsahuje lekársky posudok meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a povolanie poškodeného, ďalej dátum vzniku poškodenia na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, dátum priznania choroby z povolania, taktiež miesto, kde vzniklo poškodenie na zdraví, ako aj čísla položiek, podľa ktorých sa hodnotila bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, určenie diagnózy, hodnotenie v bodoch a zdôvodnenie, a samozrejme aj celkový počet bodov.

Posudzujúci lekár

v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v z.n.p., spracúva lekársky posudok posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.
Zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa poškodený liečil v súvislosti s poškodením na zdraví, je povinné posudzujúcemu lekárovi poskytnúť pri hodnotení bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia zdravotnú dokumentáciu súvisiacu s poškodením. O vydanie lekárskeho posudku môže požiadať poškodený. Taktiež môže o vydanie lekárskeho posudku požiadať aj FO alebo PO, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo poskytovateľ náhrady, avšak iba vtedy, ak im poškodený dá na to súhlas.

Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestí alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môže poškodený, zodpovedný, príp. poskytovateľ náhrady škody požiadať o vydanie znaleckého posudku v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.

Z lekárskeho posudku musí byť zrejmé, na základe akých skutočností posudzujúci lekár dospel k celkovému počtu bodov. Lekársky posudok sa vydáva písomne. Poškodenému sa doručí jedno vyhotovenie lekárskeho posudku aj v prípadoch, ak o lekársky posudok požiadal iba zodpovedný, resp. poskytovateľ náhrady škody. Jedno vyhotovenie lekárskeho posudku sa doručí aj lekárovi, s ktorým má poškodený uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

Náhrada za bolesť sa poskytuje jednorázovo

musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaní jeho následkov. Takáto forma náhrady sa poskytuje na základe lekárskeho posudku. Ak sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal, poškodený má nárok na ďalšiu náhradu za bolesť ako za poškodenie na zdraví, s ktorým možno tento operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie porovnať.
Za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného, ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu poškodeného.
Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorázovo, pričom musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa taktiež poskytuje len na základe lekárskeho posudku.

Pri hodnotení následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia nepredpokladal, hodnotenie sa vykoná novým lekárskym posudkom. V lekárskom posudku sa z bodového hodnotenia, ktoré zodpovedá zdravotnému stavu poškodeného po zhoršení následkov, odpočíta bodové hodnotenie určené pôvodne vydaným lekárskym posudkom.

Poškodenému pacientovi môže vzniknúť

zo škodnej udalosti v prípade neskoršieho zhoršenia už ustáleného zdravotného stavu aj ďalší nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Takýto nárok je potrebné z hľadiska premlčania posudzovať samostatne ako nárok so samostatnou subjektívnou premlčaciou dobou a rozdielnym začiatkom jej behu. Nemožno tu paušálne vychádzať z toho, že premlčacia doba na vykonanie práva na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia začína vždy plynúť prvého dňa po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného.

Záver

Nárok na jednorazové odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia prechádza na dedičov, ak bol tento nárok oprávneným subjektom uplatnený. Tento nárok je nutné priznať bez ohľadu na to, ako dlho poškodený po vzniknutej škode na zdraví žil. Pohľadávky na úhradu bolestného a náhrady na sťaženie spoločenského uplatnenia nie sú predmetom dedičstva, aj keď právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo poručiteľovi priznané právoplatným rozhodnutím súdu.

JUDr. Pavol Kádek, PhD.

§ 2 zákona č. 437 / 2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia

Vymedzenie základných pojmov

(1) Bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.
(2) Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“).
(3) Na účely tohto zákona
a) poškodenie na zdraví je poškodenie zdravia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví,
b) poškodený je osoba, ktorá utrpela poškodenie na zdraví,
c) poskytovateľ náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „poskytovateľ náhrady“) je osoba, ktorá je povinná poskytnúť náhradu podľa osobitných predpisov,1)
d) posudzujúci lekár je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, lekár so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia príslušného oddelenia alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia.

Lekársky posudok

§ 7 zákona č. 437 / 2004 Z. z.
o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia

(1) Lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.
(2) Zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa poškodený liečil v súvislosti s poškodením na zdraví, je povinné posudzujúcemu lekárovi poskytnúť pri hodnotení bolesti alebo sťaženia

spoločenského uplatnenia zdravotnú dokumentáciu6) súvisiacu s poškodením [§ 2 ods. 3 písm. a)].
(3) O vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať poškodený.
(4) O vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo poskytovateľ náhrady, iba ak im poškodený dá súhlas.
(5) Za vydanie lekárskeho posudku sa uhrádza poplatok podľa osobitného predpisu.7)
(6) Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.8)

§ 8 zákona č. 437 / 2004 Z. z.
o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia

(1) Lekársky posudok obsahuje

(2) Z lekárskeho posudku musí byť zrejmé, na základe akých skutočností posudzujúci lekár dospel k
celkovému počtu bodov.
(3) Lekársky posudok sa vydáva písomne. Poškodenému sa doručí jedno vyhotovenie lekárskeho posudku aj v prípadoch, ak o lekársky posudok požiadala iná oprávnená osoba podľa § 7 ods. 4...