Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca
V zmysle Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. V čase, kedy je zamestnanec uznaný za dočasne pracovne neschopného, mu ale mzda nepatrí. Aj počas pracovnej neschopnosti je však zamestnanec hmotne zabezpečený, a to vo forme náhrady príjmu poskytovanej zamestnávateľom alebo vo forme nemocenskej dávky poskytovanej Sociálnou poisťovňou. Kedy zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu? Aká je výška náhrady?
NÁHRADA PRÍJMU PRI DOČASNEJ PRACOVNEJ NESCHOPNOSTI ZAMESTNANCA nie je dávkou nemocenského poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ale je upravená samostatným právnym predpisom, ktorým je zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca v znení neskorších predpisov. Predmetom tohto zákona je úprava podmienok nároku a poskytovania náhrady príjmu v prípade, ak je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného.
Zákon č. 462/2003 Z. z. v rámci úvodných ustanovení pozitívne a zároveň aj negatívne definuje pojem zamestnanec a zamestnávateľ na účely tohto zákona.
Zamestnancom a zamestnávateľom podľa zákona č. 462/2003 Z. z. je zamestnanec a zamestnávateľ podľa vymedzenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Zamestnancom (ust. § 4 zákona o sociálnom poistení) na účely zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem v zmysle zákona o sociálnom poistení, okrem
• fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov
• fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak je poberateľom
– starobného dôchodku
– invalidného dôchodku
– výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov a dovŕšila dôchodkový vek
– invalidného výsluhového dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
• žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej praxe
• fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do aktívnych záloh podľa zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti v znení neskorších predpisov
• fyzickej osoby v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ak bola pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru
– dlhodobo nezamestnaný občan a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru
– vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov, má trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru
• fyzickej osoby v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ak suma jej mesačného príjmu z tohto pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru nie je vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer.
Zamestnávateľom (ust. § 7 zákona o sociálnom poistení) na účely predmetného zákona je
• fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený zákonom o sociálnom poistení ako zárobková činnosť a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt
• právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený zákonom o sociálnom poistení ako zárobková činnosť a jej sídlo alebo sídlo jej organizačnej zložky je na území Slovenskej republiky
• pre fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť podľa zákona o sociálnom poistení
– fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený zákonom o sociálnom poistení ako zárobková činnosť a má bydlisko v inom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore ako Slovenská republika alebo na území Švajčiarskej konfederácie alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky
– právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený zákonom o sociálnom poistení ako zárobková činnosť a má sídlo alebo sídlo organizačnej zložky v inom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore ako Slovenská republika alebo na území Švajčiarskej konfederácie alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
V rámci negatívneho vymedzenia zákon definuje, kto zamestnancom a zamestnávateľom podľa tohto zákona nie je. Zamestnancom nie je fyzická osoba vo výkone väzby a fyzická osoba vo výkone trestu odňatia slobody. Zamestnávateľom nie je pre fyzickú osobu vo výkone väzby a vo výkone trestu odňatia slobody ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody.
Zákon č. 462/2003 Z. z. presne vymedzuje, kedy zamestnanec má a naopak kedy nemá nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.
Podľa pozitívneho vymedzenia má zamestnanec nárok na náhradu príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti.
Dočasnú pracovnú neschopnosť uznáva ošetrujúci lekár po posúdení spôsobilosti na konkrétnu prácu vykonávanú zamestnancom, vrátane vplyvu práce a pracovného prostredia na jeho zdravotný stav. Na základe zdravotného stavu zamestnanca ošetrujúci lekár stanovuje dĺžku trvania pracovnej neschopnosti.
V negatívnom zmysle zákon uvádza, že zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu
• ak počas obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti má nárok na
– nemocenské podľa zákona o sociálnom poistení
– materské podľa zákona o sociálnom poistení
– rodičovský príspevok podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov (to neplatí, ak zamestnanec počas poberania rodičovského príspevku súčasne vykonáva činnosť zamestnanca)
• ak sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody
• ak porušil liečebný režim určený lekárom, a to odo dňa porušenia liečebného režimu
• ak sa nezdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára, odo dňa zistenia tejto skutočnosti.
Nárok na náhradu príjmu zaniká zamestnankyni, ktorá je v období šiestich týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom dočasne práceneschopná a vznikol jej nárok na materské podľa zákona o sociálnom poistení.
Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi zamestnávateľ zo svojich finančných zdrojov za kalendárne (nie pracovné) dni, bez ohľadu na rozvrhnutie pracovného času zamestnanca. Zákon upravuje presne dĺžku poskytovania náhrady príjmu, a to od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia, ale najdlhšie do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Výška náhrady príjmu je v období
• od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu
• od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.
Zákon umožňuje dohodnúť kolektívnou zmluvou pre zamestnanca priaznivejšiu úpravu výšky percentuálnej sadzby dennej náhrady príjmu, avšak určením hornej hranice percentuálnej sadzby dennej náhrady príjmu túto zmluvnú voľnosť čiastočne obmedzuje. V zmysle tohto obmedzenia je v kolektívnej zmluve možné dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu maximálne vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu.
Ak sa zamestnanec stal dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok, nemá nárok na zákonom určenú výšku náhrady príjmu, ale len na náhradu príjmu vo výške jednej polovice náhrady príjmu podľa zákona. Maximálna dĺžka desiatich dní však platí rovnako a počet dní sa neskracuje.
Rozhodujúcim obdobím na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorého nemocenské poistenie zamestnanca pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti trvalo najmenej 90 dní, je rozhodujúce obdobie podľa zákona o sociálnom poistení.
Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorého nemocenské poistenie zamestnanca pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti trvalo menej ako 90 dní, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia, okrem vzniku nemocenského poistenia z dôvodu zániku prerušenia nemocenského poistenia, do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.
Teda rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorého obdobie nemocenského poistenia, za ktoré platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti trvalo
• najmenej 90 dní – je rozhodujúce obdobie podľa zákona o sociálnom poistení (ust. § 54), t.j. ak zamestnanec bol nemocensky poistený u toho istého zamestnávateľa nepretržite počas celého predchádzajúceho roka – rozhodujúcim obdobím je predchádzajúci rok, ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v predchádzajúcom roku – rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca predchádzajúceho roka a ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v aktuálnom roku – rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca predchádzajúceho mesiaca
• menej ako 90 dní – je obdobie vzniku nemocenského poistenia, okrem vzniku nemocenského poistenia z dôvodu zániku prerušenia nemocenského poistenia, do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.
Pri určení rozhodujúceho obdobia zamestnanca sa posudzuje doba trvania nemocenského poistenia, za ktorú sa platí poistné na nemocenské poistenie. Do rozhodujúceho obdobia sa preto nezapočítava obdobie, počas ktorého sa poskytuje materské, trvá osobná a celodenná starostlivosť o fyzickú osobu alebo dieťa, dočasná pracovná neschopnosť, obdobie poskytovania rehabilitačného alebo rekvalifikačného a obdobie, počas ktorého má zamestnanec ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu účasti na štrajku.
Denný vymeriavací základ zamestnanca je podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie zamestnanca dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ zamestnanca, ktorý v rozhodujúcom období nemá vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, je denný vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť. Takto určený denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z dvojnásobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu. Denný vymeriavací základ sa v zmysle zákona zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta smerom nadol. Pri dennom vymeriavacom základe pre rok 2017 sa vychádza zo sumy všeobecného vymeriavacieho základu platného v roku 2015. Za kalendárny rok 2015 bola priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR vo výške 883,– eur, čomu zodpovedá všeobecný vymeriavací základ vo výške 10 596,– eur (12 x 883 – pretože pod pojmom všeobecný vymeriavací základ sa rozumie 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za príslušný kalendárny rok). Z toho vyplýva, že denný vymeriavací základ podľa vyššie uvedeného môže byť maximálne suma 58,0603 eura na deň (2 x 10 596/365).
Žiadosťou o poskytnutie náhrady príjmu počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti je tlačivo o dočasnej práceneschopnosti (tzv. „kladenka“), ktoré vystavuje ošetrujúci lekár. Zamestnanec dané tlačivo odovzdá zamestnávateľovi, ktorý mu na základe jeho predloženia poskytuje počas dočasnej práceneschopnosti náhradu príjmu.
Povinnosť preukázať zamestnávateľovi rozhodujúce skutočnosti na vznik, trvanie, výšku a tiež zánik nároku na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti nie je jedinou povinnosťou zamestnanca pri vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Zákon ukladá zamestnancovi počas nároku na náhradu príjmu povinnosť dodržiavať liečebný režim určený lekárom v zmysle zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Zákon umožňuje zamestnávateľovi vykonať kontrolu dodržiavania tejto povinnosti zamestnanca a overiť, či sa dočasne práceneschopný zamestnanec zdržiava na mieste určenom. Kontrolu má právo zamestnávateľ vykonať so súhlasom zamestnanca v jeho obydlí, resp. na mieste, kde je predpoklad, že sa zamestnanec dočasne zdržiava.
Náhradu príjmu vypláca zamestnávateľ zamestnancovi vo výplatných termínoch, ktoré sú určené u zamestnávateľa na výplatu mzdy (resp. platu, odmeny za prácu alebo služobného príjmu), najneskôr však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom si zamestnanec uplatnil nárok na náhradu príjmu. Suma náhrady príjmu sa zaokrúhľuje na celé eurocenty smerom nahor.
Zákon upravuje premlčanie nároku na náhradu príjmu uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý náhrada príjmu zamestnancovi patrí. Premlčanie definujeme ako uplynutie času stanoveného zákonom na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania.
Uplatnenie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Zjednodušene povedané – ak zamestnávateľ neposkytol zamestnancovi náhradu príjmu, uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý patrí zamestnancovi právo na náhradu príjmu, môže zamestnávateľ v prípade súdneho sporu (v prípade uplatnenia nároku zamestnancom na súde) uplatniť námietku premlčania a súd v takom prípade zamestnancovi už náhradu príjmu priznať nemôže.
V zmysle zákona č. 462/2003 Z. z. sa náhrada príjmu poskytuje zamestnancovi najdlhšie do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. To ale neznamená, že by dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca nemohla trvať aj dlhšie ako desať dní. Ak je zamestnanec práceneschopný viac ako desať dní, poskytuje sa mu od jedenásteho dňa nemocenské podľa zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov), avšak až po splnení zákonom stanovených podmienok.
NEMOCENSKÉ (ust. § 33 a nasl.) je dávkou nemocenského poistenia, na ktorú má zamestnanec nárok, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný dočasne práceneschopným na výkon zárobkovej činnosti alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie. V zmysle zákona o sociálnom poistení patrí zamestnanec medzi povinne nemocensky poistené osoby. Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na nemocenské, ak jej vznikla dočasná pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Ide o kumulatívne podmienky, čo znamená, že musia byť splnené súčasne.
Nárok na nemocenské vzniká v zmysle zákona
• zamestnancovi od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti
• zamestnancovi od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote určenej zákonom o sociálnom poistení
• zamestnancovi odo dňa nasledujúceho po dni zániku nemocenského poistenia, ak zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej pracovnej neschopnosti podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca v znení neskorších predpisov
• dobrovoľne nemocensky poistenej osobe od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Nemocenské sa v zmysle zákona poskytuje za dni, pričom zamestnanec nemá nárok na výplatu nemocenského za dni, počas ktorých má nárok na výplatu materského. Výška nemocenského zamestnanca je 55 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného v súlade so zákonom o sociálnom poistení.
Výška nemocenského zamestnanca, ktorému dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote a zamestnanca, ktorému zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej pracovnej neschopnosti, ako aj dobrovoľne nemocensky poistenej osoby je
– za prvé tri dni dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu
– od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.
OCHRANNÁ LEHOTA je všeobecne sedem dní po zániku nemocenského poistenia. Zákon však stanovuje aj výnimky, v zmysle ktorých je ochranná lehota poistenca, ktorý bol nemocensky poistený menej ako sedem dní, je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie a poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, je osem mesiacov.
Základnú podmienku priznania nemocenského, teda vznik choroby alebo úrazu, potvrdzuje ošetrujúci lekár na tlačive, ktorým je potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, tzv. „kladenka“. Ak by dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca vznikla v dôsledku úrazu, je zamestnanec povinný predložiť aj tlačivo, ktorým je hlásenie úrazu na účely nemocenského. V prípade, ak tento úraz bol pracovným úrazom, k nemocenskému sa vypláca aj úrazový príplatok vo výške určenej zákonom o sociálnom poistení.
V praxi sa môže stať, že zamestnanec si chce uplatniť nárok na nemocenské z viacerých nemocenských poistení (napr. ako zamestnanec a súčasne ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba). V takom prípade musí o tejto skutočnosti upovedomiť ošetrujúceho lekára, ktorý mu vystaví „kladenku“ pre každé nemocenské poistenie osobitne.
Rovnako nie je nič nezvyčajné, ak dočasná pracovná neschopnosť pokračuje aj ďalší kalendárny mesiac. Vtedy ošetrujúci lekár vystaví zamestnancovi tlačivo preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré je potrebné po jeho podpísaní odovzdať, nakoľko bez neho nie je možné nemocenské za príslušný kalendárny mesiac vyplatiť.
Nemocenské priznáva a aj vypláca zamestnancovi príslušná pobočka Sociálnej poisťovne mesačne pozadu, pričom sa poukazuje buď na účet poistenca vedený v pobočke banky, alebo na žiadosť poistenca môže byť vyplatené aj v hotovosti.
Zamestnanec je povinný počas dočasnej pracovnej neschopnosti dodržiavať liečebný režim, ktorý určuje podľa diagnózy ošetrujúci lekár. Okrem dodržiavania liečebného režimu má zamestnanec povinnosť zdržiavať sa počas dočasnej pracovnej neschopnosti na adrese uvedenej na „kladenke“, čo môže určený pracovník Sociálnej poisťovne kedykoľvek v priebehu dočasnej pracovnej neschopnosti kontrolovať, a to nielen počas pracovného času, ale aj mimo neho a rovnako aj počas víkendov.
Ak by zamestnanec porušil liečebný režim, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac ale v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.
Nemocenské sa poskytuje maximálne po dobu 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Uplynutím uvedenej doby nárok na nemocenské zaniká. Ak by dočasná pracovná neschopnosť vzhľadom k nepriaznivému zdravotnému stavu trvala aj naďalej (t.j. viac ako 52 týždňov), má zamestnanec dve možnosti. Môže požiadať o priznanie invalidného dôchodku, pričom za účelom priznania invalidity sa musí podrobiť prešetreniu zdravotného stavu posudkovým lekárom. Je dôležité podotknúť, že o priznanie invalidného dôchodku je možné požiadať aj pred uplynutím 52 týždňov dočasnej pracovnej neschopnosti. Druhou možnosťou je nepožiadať o invalidný dôchodok a pokračovať v dočasnej pracovnej neschopnosti, avšak už bez hmotného zabezpečenia.
Okrem už uvedeného, nárok na nemocenské zaniká tehotnej zamestnankyni, ktorá bola počas tehotenstva pred pôrodom dočasne práceneschopná, a to od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, t.j. od vzniku nároku na materské, o ktoré je ale potrebné požiadať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne na samostatnom tlačive.
Ďalej nárok na nemocenské zaniká v zmysle zákona dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého bol zamestnanec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, v dôsledku ktorého sa stal dočasne práceneschopným.
Na záver je vhodné uviesť, že dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa
• dávka priznala v nižšej sume, ako patrí
• vypláca v nižšej sume, ako patrí
• odoprela neprávom alebo
• priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.
Zákon ukladá zamestnancovi povinnosť vrátiť dávku – nemocenské alebo jeho časť odo dňa, od ktorého mu nepatrilo alebo nepatrilo v poskytovanej sume, ak si nesplnil povinnosť preukázať rozhodujúce skutočnosti alebo vedome spôsobil, že sa nemocenské alebo jeho časť vyplatilo neprávom alebo vo vyššej sume ako patrilo.
JUDr. Sandra Mrukviová Tomiová
§ 33 zákona č. 461/2003
Z. z.
cit. na strane 37
1. Zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba majú nárok na nemocenské, ak boli pre chorobu alebo úraz uznaní za dočasne práceneschopných na výkon zárobkovej činnosti alebo im bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu (ďalej en „dočasná pracovná neschopnosť“.
2. Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na nemocenské, ak jej vznikla dočasná pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.
§ 54 zákona č. 461/2003
Z. z.
cit. na strane 36
Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu
1) Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
2) Ak nemocenské
poistenie zamestnanca vzniklo v kalendárnom roku predchádzajúcom
kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej
dávky, alebo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na
poskytnutie nemocenskej dávky, a obdobie nemocenského poistenia
zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, bolo najmenej
90 dní predo dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej
dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je
obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca…
