Náhrada príjmu a nemocenské
pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca

Práceneschopnosť zamestnancov ako taká predstavuje vznik udalosti, počas ktorej zamestnanci nie sú schopní zabezpečovať si príjem vlastnou prácou. Vzniká situácia, v rámci ktorej dochádza k výplate ustanovených náhradných plnení. Pre prípad dočasnej práceneschopnosti sa konkrétne jedná v počiatku o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a následne (pri dlhšom trvaní) nastupuje plnenie zo systému sociálneho poistenia, keďže povinná účasť zamestnancov na sociálnom poistení neznamená len povinnosť vykonávať platby na jednotlivé druhy poistenia, ale aj výplatu prislúchajúcich dávok – v predmetnom prípade nemocenského.

Problematika náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca je predmetom zákona č. 462/­2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej iba „zákon o náhrade príjmu“) a podmienky a výšku vyplácania nemocenského legislatívne upravuje zákon č. 461/­2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej iba „zákon o sociálnom poistení“).

V prípade dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca je v zmysle zákona o nárade príjmu zamestnávateľ povinný poskytovať takémuto zamestnancovi náhradu príjmu za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie však do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na nemocenské ako dávku poskytovanú z nemocenského poistenia vzniká zamestnancovi až od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Zamestnancom sa pre účely výplaty náhrady príjmu rozumie každá taká fyzická osoba, ktorá je zamestnancom na účely nemocenského poistenia podľa § 4 ods. 1 a § 4b zákona o sociálnom poistení. Zamestnancom sa tak na uvedené účely rozumie fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení. Zamestnancom na spomínané účely je aj fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, ktorý jej zakladá právo na príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení.

Nárok na náhradu príjmu má zamestnanec, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods.1 zákona č. 461/­2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu než za vykonanú prácu, za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, ak zákon o náhrade príjmu neustanovuje inak.

Zákon o náhrade príjmu však na druhej strane ustanovuje aj prípady, kedy nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca nevzniká resp. zaniká.

Nárok na náhradu príjmu nemá zamestnanec:

a)  ak počas obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti má nárok na

1. nemocenské podľa zákona o sociálnom poistení (napr. ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla v tzv. ochrannej lehote),

2. materské podľa zákona o sociálnom poistení alebo

3. rodičovský príspevok podľa zákona č. 280/­2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v z. n. p.; to však neplatí, ak zamestnanec počas poberania rodičovského príspevku súčasne vykonáva činnosť zamestnanca,

b)  ak sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody,

c)  ak porušil liečebný režim určený lekárom, odo dňa porušenia liečebného režimu,

d)  ak sa nezdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára, odo dňa zistenia tejto skutočnosti,

e)  ak pre dočasnú pracovnú neschopnosť nevykonáva funkciu sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky a patria mu náhrady na úrovni platu vrátane ostatných náležitostí podľa osobitného predpisu.

Príklad 1

Zamestnanec odovzdal zamestnávateľovi potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá začala dňa 7. januára 2025. Zamestnávateľ vykonal u zamestnanca kontrolu dodržiavania liečebného režimu určeného lekárom dňa 9. januára 2025, pri ktorej zistil, že zamestnanec nebol v domácnosti, ale našiel ho v miestnom pohostinstve pri konzumácii alkoholických nápojov.

Nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanec stratil od 9. januára 2025, nakoľko týmto dňom bolo zamestnávateľom zistené, že porušil liečebný režim určený lekárom.

Napokon treba poznamenať, že nárok na náhradu príjmu zaniká zamestnankyni, ktorá je v období šiestich týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom dočasne práceneschopná a vznikol jej nárok na materské podľa zákona o sociálnom poistení.

Určenie výšky náhrady príjmu

Výška náhrady príjmu je v období:

a)  od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca a

b)  od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.

Pre úplnosť však treba pripomenúť, že zákon o náhrade príjmu umožňuje v rámci kolektívnej zmluvy uzatvorenej podľa osobitného predpisu možnosť dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu.

Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorého obdobie nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti trvalo najmenej 90 dní, je rozhodujúce obdobie podľa § 54 ods. 1, 2, 9 a 10 zákona o sociálnom poistení. Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorého obdobie nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti trvalo menej ako 90 dní, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia, okrem vzniku nemocenského poistenia z dôvodu zániku prerušenia nemocenského poistenia, do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.

Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu

Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Príklad 2

Zamestnanec je zamestnaný a tým aj nemocensky poistený od 1. 1. 2022. Dočasne práceneschopným sa stal 2. januára 2025.

Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je v predmetnom prípade rok 2024

Ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, alebo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, a obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, bolo najmenej 90 dní predo dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu a na účely vzniku nemocenského poistenia zamestnanca na zistenie 90 dní nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie sa neaplikuje ustanovenie § 26 ods. 6 zákona o sociálnom poistení.

Aj teda napriek tomu, že vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení, pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa ustanovenie § 26 ods. 6 zákona o sociálnom poistení neaplikuje.

Prerušenie povinného nemocenského poistenia platí pre zamestnanca – v období, v ktorom:

•    čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy alebo čerpá služobné voľno bez nároku na plat alebo služobný príjem, okrem ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku,

•    je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo zo služobného pomeru na výkon verejnej funkcie, na výkon odborovej funkcie alebo na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady, ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy,

•    má neospravedlnenú neprítomnosť v práci,

•    je vo výkone väzby, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie; to platí vo vzťahu k činnosti, z ktorej je povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený a počas jej vykonávania bol vzatý do výkonu väzby, nastúpil výkon trestu odňatia slobody alebo bol prijatý na výkon detencie,

•    čerpá rodičovskú dovolenku podľa § 166, § 168 ods. 5 a § 169 Zákonníka práce, ak neplynie obdobie uvedené v § 140 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení.

Zamestnancovi sa tiež prerušuje povinné nemocenské poistenie

a)  odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia,

b)  od 15. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) prvom bode zákona o sociálnom poistení alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti,

c)  od 91. dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode zákona o sociálnom poistení do skončenia tohto ošetrovania.

Denný vymeriavací základ, je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých zamestnanec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol.

Denný vymeriavací základ zamestnanca, ktorý v rozhodujúcom období určenom podľa vyššie uvedeného spôsobu nemá vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, je denný vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.

Denný vymeriavací základ určený podľa spomínaných pravidiel nesmie byť však vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu (§ 11 zákona o sociálnom poistení) platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu.

Polovičná výška náhrady príjmu

V rámci § 8 ods. 3 zákona o náhrade príjmu je ustanovená zásada, že zamestnancovi vzniká nárok na náhradu príjmu len vo výške polovice základnej náhrady príjmu (t. j. určenej podľa § 8 ods. 1 zákona o náhrade príjmu) od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok, najdlhšie do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak teda zamestnanec utrpí úraz pod vplyvom alkoholu, a z tohto dôvodu sa stane práceneschopným, zamestnávateľ mu vyplatí vypočítanú náhradu príjmu len v polovičnej výške, pretože si pracovnú neschopnosť privodil sám v dôsledku opitosti.

Nárok na náhradu príjmu sa uplatňuje u zamestnávateľa predložením potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, ak bola dočasná pracovná neschopnosť zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe, za uplatnenie nároku na náhradu príjmu sa považuje oznámenie Sociálnej poisťovne o vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca zamestnávateľovi.

Zamestnanec je pri dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá nebola zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe, povinný preukázať zamestnávateľovi skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, výšku a zánik nároku na náhradu príjmu.

Náhradu príjmu zamestnávateľ vypláca vo výplatných termínoch, ktoré sú určené na výplatu mzdy, platu, odmeny za prácu alebo služobného príjmu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom si zamestnanec uplatnil nárok na náhradu príjmu.

Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca vypočítaná a vyplatená zamestnancovi je z pohľadu daňového príjmom od dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti oslobodeným na základe ustanovenie § 5 ods. 7 písm. f) zákona č. 595/­2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.. Uvedená náhrada príjmu teda nevstupuje do vymeriavacieho základu zamestnanca ani zamestnávateľa na platenie preddavkov poistného na zdravotné poistenie (§ 13 zákona o zdravotnom poistení), poistného na nemocenské poistenie, na starobné poistenie, na invalidné poistenie, na úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu (§ 138 ods. 2 zákona o sociálnom poistení).

Nárok na náhradu príjmu sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý patrí, to znamená, že zamestnanec by mal začať konanie v tejto veci v trojročnej lehote. Spory vo veciach náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti rozhodujú súdy.

Základnou nemocenskou dávkou poskytovanou zo systému sociálneho poistenia je tzv. nemocenské, vyplácané v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a zabezpečujúce príjem a to aj v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti. Pre účely nemocenského poistenia sa považuje v zmysle § 4 zákona o sociálnom poistení za zamestnanca fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 spomínaného právneho predpisu, okrem

a)  fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov,

b)  fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorá má priznaný

1. starobný dôchodok,

2. predčasný starobný dôchodok,

3. invalidný dôchodok,

4. výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/­2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dovŕšila dôchodkový vek,

5. invalidný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/­2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

c)  žiaka strednej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktické vyučovanie podľa zákona č. 61/­2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a študenta vysokej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktickú výučbu alebo odbornú prax podľa zákona č. 131/­2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

d)  fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do aktívnych záloh podľa zákona č. 570/­2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca sú ustanovené prostredníctvom § 30 zákona o sociálnom poistení. V zmysle tohto, má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ak spomínaný zákon neustanovuje inak, ak

a)  splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a

b)  nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

Ochranná lehota po skončení nemocenského poistenia má chrániť poistenca aj po skončení nemocenského poistenia. Tento pojem je rozhodujúci pre vznik nároku na nemocenské po zániku nemocenského poistenia. Ochranná lehota je vo všeobecnosti 7 dní po zániku nemocenského poistenia. Pre poistenca, ktorý bol nemocensky poistený menej ako 7 dní, je ochranná lehota toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. Pre poistenkyňu, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období 42 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom, predstavuje ochranná lehota osem mesiacov. Pre poistenkyňu, ktorej prvý deň 42. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom spadá do obdobia 180 dní odo dňa zániku posledného nemocenského poistenia, je ochranná lehota osem mesiacov, ak jej nevzniklo nové nemocenské poistenie, pričom ochranná lehota začína plynúť od začiatku 40. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom.

Ak by poistencovi vzniklo nemocenské poistenie v ochrannej lehote, počet dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia. V tomto prípade však naďalej platí, že ochranná lehota nemôže byť viac ako 7 dní.

Ochranná lehota zaniká, ak nezanikla skôr, dňom, od ktorého má poistenec nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.

Podmienky nároku na nemocenské. Vychádzajúc z ustanovenia § 33 ods. 1 zákona o sociálnom poistení potom konkrétne platí, že na nemocenské má zamestnanec nárok, ak bol pre chorobu, úraz alebo z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie uznaný za dočasne práceneschopného na výkon zárobkovej činnosti (ďalej len „dočasná pracovná neschopnosť“).

Nárok na nemocenskú dávku – a teda aj nemocenské – sa v zmysle § 58 ods. 1 zákona o sociálnom poistení posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia. Ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, nemocenská dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na nemocenskú dávku, a nemocenská dávka sa vypláca len jedna.

Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „podporné obdobie“), ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak. Do tohto podporného obdobia sa pritom započítavajú aj predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom. Predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti sa však do podporného obdobia nezapočítavajú, ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej pracovnej neschopnosti a poistencovi počas tohto obdobia nemocenského poistenia nevznikla dočasná pracovná neschopnosť. Do podporného obdobia sa tiež nezapočítava obdobie nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie.

Ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla zamestnancovi v ochrannej lehote, potom mu vzniká nárok na nemocenské v zmysle zákona o sociálnom poistení už od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Ďalej platí, že ak zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej pracovnej neschopnosti, v ktorom má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa zákona o náhrade príjmu, má nárok na nemocenské odo dňa nasledujúceho po dni zániku nemocenského poistenia.

Nárok na nemocenské zaniká takej zamestnankyni, ktorá je dočasne práceneschopná v období šiestich týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, a to od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, za predpokladu, že ak jej vznikol nárok na materské.

Nemocenské sa poskytuje za dni a jeho výška pre zamestnanca predstavuje 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 zákona o sociálnom poistení alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57 zákona o sociálnom poistení.

U zamestnanca, ktorému dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote, zamestnanca, ktorému zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej pracovnej neschopnosti, je výška nemocenského v období:

a)  od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 zákona o sociálnom poistení alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57 zákona o sociálnom poistení a

b)  od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 zákona o sociálnom poistení alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57 zákona o sociálnom poistení.

Napokon treba v uvedenej súvislosti poznamenať, že zamestnanec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Za porušenie liečebného režimu sa pritom považuje aj porušenie nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie.

Ing. Ján Mintál

§ 57 zákona č. 461/2003 Z. z.

Pravdepodobný denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenských dávok

(1) Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak

a) poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v § 54 vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie,

b) zamestnanec v rozhodujúcom období podľa § 54 ods. 3 nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie,

c) dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe v deň vzniku tohto nemocenského poistenia, okrem vzniku nemocenského poistenia z dôvodu skončenia jeho prerušenia podľa § 26 ods. 6, alebo

d) dobrovoľne nemocensky poistená osoba bola nepretržite dobrovoľne nemocensky poistená menej ako 26 týždňov pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky; nepretržité dobrovoľné nemocenské poistenie nie je dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré zaniklo a znovu vzniklo nasledujúci kalendárny deň.

(2) Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

(3) Ak pravdepodobný denný vymeriavací základ určený podľa odseku 2 je vyšší ako suma zodpovedajúca jednej tridsatine vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 platného ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, pravdepodobný denný vymeriavací základ je suma zodpovedajúca jednej tridsatine vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a) platného ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.