Nadstavbové a motivačné zložky
mzdy zamestnancov
mzdy zamestnancov
Mzda vyjadruje odmenu za vykonanú prácu. Stanovuje sa zamestnancovi po vzájomnej dohode podľa vnútroštátnych právnych predpisov na základe písomnej alebo ústnej pracovnej zmluvy za vykonanú prácu. Medzi zaužívané formy odmeňovania za prácu nepatrí len mzda (plat), ale v rovnakej miere aj nadstavbové zložky mzdy a poskytované zamestnanecké výhody, ktoré predstavujú pre zamestnanca motivačný prvok v pracovnom procese.
Systém vhodne zvoleného odmeňovania, medzi ktoré zaraďujeme o. i. aj poskytovanie odmien, prémií, osobného ohodnotenia, rôznych peňažných a nepeňažných plnení zamestnávateľa, je dôležitým nástrojom, prostredníctvom ktorého je možné zabezpečiť u zamestnancov tvorivosť a motiváciu a súčasne spôsob, ako prispieť k plneniu zámerov zamestnávateľa. Jednotlivé zložky mzdy je potrebné správne posúdiť z hľadiska daní a odvodov.
Dojednanie mzdových podmienok – zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na odpočinok a zotavenie po práci. Zamestnávatelia sú povinní poskytovať zamestnancom mzdu a utvárať pracovné podmienky, ktoré zamestnancom umožňujú čo najlepší výkon práce podľa ich schopností a vedomostí, rozvoj tvorivej iniciatívy a prehlbovanie kvalifikácie.
V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti pracovnej zmluvy, ktorými sú:
- a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma a jeho stručná charakteristika,
- b) miesto výkonu práce,
- c) deň nástupu do práce,
- d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve (ak sa mzdové podmienky stali súčasťou kolektívnej zmluvy, a to v rozsahu, z ktorého možno určiť mzdu
Cieľom zamestnaneckých výhod je prostredníctvom
uspokojovania osobných potrieb zamestnancov
ovplyvňovať získavanie kvalitných zamestnancov.
zamestnanca, ktorý pracovnú zmluvu uzatvára, nie je potrebné mzdu dohodnúť v pracovnej zmluve, ale stačí odkaz na kolektívnu zmluvu).
Dojednanie mzdových podmienok v kolektívnej zmluve sa vzťahuje na každého zamestnanca, a to bez ohľadu na to, či je alebo nie je členom odborovej organizácie. Iné dojednanie mzdových podmienok je možné len v takom prípade, ak je to pre zamestnanca výhodnejšie. Ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, dohoda o mzde musí byť vždy súčasťou pracovnej zmluvy. Povinnosťou zamestnávateľa je dohodnúť presnú výšku alebo aspoň spôsob jej určenia v závislosti od vopred stanových kritérií. Okrem základnej mzdy (mesačnej, hodinovej alebo úkolovej) v nej musia byť uvedené i ďalšie náležitosti akými sú prémie, podiely na hospodárskych výsledkoch a pod. Mzda podľa § 119 ZP nesmie byť dohodnutá nižšie ako minimálna mzda určená osobitným predpisom, pričom mzdové podmienky musia byť predmetom kolektívnej zmluvy alebo dohodnuté v pracovnej zmluve. Suma minimálnej mzdy pre zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou a sumu minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom ustanovuje vždy na príslušný kalendárny rok vláda SR nariadením vlády. Sumu minimálnej mzdy vláda SR ustanovuje vždy na obdobie od 1. januára do 31. decembra toho ktorého roka.
V zmysle nariadenia vlády SR č. 408/2010 Z. z. je od 1. 1. 2011 určená výška minimálnej mzdy nasledovne:
- za každú hodinu odpracovanú zamestnancom z 1,768 € na 1,822 € a
- za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou z 307,70 € na 317,00 €.
Systém odmeňovania – je spôsob stanovenia miezd a platov a taktiež zamestnaneckých výhod pre zamestnancov, ktorý má byť vytvorený tak, aby zabezpečil primeraný, spravodlivý a motivujúci systém odmeňovania. Mal by byť tvorený tak, aby čo najlepšie vyhovoval konkrétnemu subjektu, jeho potrebám a potrebám jeho zamestnancov. Okrem mzdy môže zamestnávateľ zamestnancovi poskytovať aj tzv. nadstavbové zložky mzdy, ktorými sú napr. prémie, odmeny, a to v závislosti od kolektívnej zmluvy, resp. interných mzdových predpisov. Nadstavbové zložky mzdy sú súčasťou celkovej ceny práce zamestnanca. Do celkovej ceny práce sa zarátava mzda vrátane náhrady mzdy a náhrada za pracovnú pohotovosť.
Systém odmeňovania môže mať peňažnú, prípadne nepeňažnú podobu a podľa toho poznáme:
- priame odmeňovanie peňažné – ide o základnú peňažnú odmenu – mzda/plat, doplnky k základnej peňažnej odmene, ktorými sú mzdové zvýhodnenie, prémie, odmeny, provízie, zahrnuje vstup zamestnancov do kapitálu podniku, sporenie zamestnancov na základe vzájomného vkladu zamestnanca a zamestnávateľa, stravovanie, finančné čiastky vyplácané v krízových situáciách zamestnanca, rôzne formy poistenia – doplnkové dôchodkové poistenie, úrazové alebo životné poistenie, pôžičky, úhrada telefónnych výdavkov, príplatky na stravovanie,
- odmeňovanie nepeňažné – ide o materiálne hodnoty, ktoré využíva zamestnanec – služobný byt, služobný automobil, benzín, mobilný telefón, sociálne výhody a služby –
Ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia,
dohoda o mzde musí byť vždy súčasťou pracovnej
zmluvy.
doplnková dovolenka na zotavenie, starostlivosť o deti, poradenstvo v krízových obdobiach, posilňovne a rekreačné zariadenia).
Funkcie systému odmeňovania – systém odmeňovania plní o.i. aj tieto funkcie:
- má prilákať potrebný počet a potrebnú kvalitu uchádzačov o zamestnanie,
- má stabilizovať zamestnancov,
- má odmeňovať zamestnancov za ich úsilie, dosiahnuté výsledky práce, skúsenosti a schopnosti,
- má prispieť k dosiahnutiu konkurencieschopnosti na trhu,
- má slúžiť ako stimul na zvyšovanie kvalifikácie a schopností zamestnancov.
Základné formy miezd
- 1. Časová mzda – ide o formu mzdy za skutočne odpracovaný čas (hodina, deň, týždeň, mesiac). Uvedená forma mzdy sa uplatňuje spravidla pri odmeňovaní administratívnych zamestnancov. Táto forma mzdy patrí medzi málo motivujúce.
- 2. Úkolová mzda – ide o formu mzdy, ktorá je závislá od množstva odvedenej práce (normy spotreby práce). Zamestnanci môžu priamo ovplyvňovať úroveň dosahovanej mzdy v závislosti od pracovného výkonu.
- 3. Podielová (provízna) mzda – je určená percentom na hodnotovo vyjadrených výsledkoch práce (napr. tržba, obrat, výnos a pod.) Využíva sa predovšetkým v obchodných činnostiach, v oblasti služieb a pod.
- 4. Akordná (programová) mzda – je pevná forma mzdy poskytovaná za určité časové obdobie, za plnenie pevne stanovenej pracovnej úlohy, s predpokladaným termínom ukončenia (napr. projekčná činnosť, stavebníctvo, poľnohospodárstvo, a pod.)
- 5. Zmluvná mzda – aplikuje sa predovšetkým na odmeňovanie manažérskych pracovných miest bez ohľadu na mzdové tarify.
- 6. Systémy odmeňovania s diferencovateľnými sadzbami za výkon, systémy sú:
- selektívne – zo systému sa vylúčia nedostatočne výkonní zamestnanci,
- systémy časovej úspory – zníženie času na úlohu,
- systémy kombinované s kombináciou účelu – kombinácia selektívneho systému a systému časovej úspory,
- interdisciplinárny systém – hlavnou úlohou je zvýšenie výkonu a vytvorenie jednotnej mzdovej štruktúry.
Mzda je tvorená najčastejšie dvomi zložkami:
- pevná zložka mzdy, (časová, úkolová, podielová) ktorá
je daná tarifami, závislá je od platných zákonov, ktoré upravujú systém odmeňovania a pod., - pohyblivá (nadstavbová, doplnková, motivačná) zložka mzdy, ktorú predstavujú prémie, odmeny, osobné ohodnotenie, podiely na výsledkoch podniku, atď.
Nadstavbové zložky mzdy – predstavujú nadstavbovú (doplnkovú a motivačnú) časť mzdy zamestnanca. Tieto (pohyblivé) zložky mzdy
dopĺňajú základnú mzdu a pri správnom rozhodnutí o ich použití môžu mať výrazný stimulačný účinok. Nie sú nárokovateľné; spôsob ich priznávania a vyplácania zamestnancom je uvádzaný v interných mzdových predpisoch organizácie (napr. v Kolektívnej zmluve, v interných mzdových predpisoch) alebo priamo v pracovnej zmluve zamestnanca.
dopĺňajú základnú mzdu a pri správnom rozhodnutí o ich použití môžu mať výrazný stimulačný účinok. Nie sú nárokovateľné; spôsob ich priznávania a vyplácania zamestnancom je uvádzaný v interných mzdových predpisoch organizácie (napr. v Kolektívnej zmluve, v interných mzdových predpisoch) alebo priamo v pracovnej zmluve zamestnanca.
Prémie – používajú sa k časovej, alebo k úkolovej mzde periodicky a určené sú príslušným percentom zo základnej zložky mzdy za určité obdobie v závislosti od pracovného výkonu, kritériá pre výpočet sú uvedené v interných smerniciach firmy, v prémiovom poriadku podniku a v pracovnej zmluve. Vyplácajú sa pravidelne napr. mesačne, štvrťročne, polročne alebo ročne. Mesačné prémie sú charakteristické pre výrobných robotníkov a väčšinou odrážajú ich výkon v sledovanom mesiaci – produktivitu a kvalitu nimi odvedenej práce.
Odmeny – používané sú k motivácii rôznych stránok práce a výsledkov zamestnancov (napr. mimoriadne, výkonnostné, stabilizačné, vernostné). Jednorazové (mimoriadne) odmeny sú viazané na plnenie konkrétnych úloh. Zamestnávateľ môže využívať aj odmeny vyplácané v pravidelných intervaloch.
Osobné ohodnotenie – požíva sa k ohodnoteniu náročnosti práce a dlhodobého dosahovania mimoriadnych výsledkov práce. Odmeňuje sa neperiodicky na základe hodnotenia zamestnancov. Zamestnancom odmeňovaným časovou mzdou často ako variabilnú zložku mzdy zamestnávateľ vypláca osobné ohodnotenie, ktorého strop zvyčajne býva určený ako percentuálny podiel z mesačného platu, pričom nadriadený každý mesiac zamestnancovi podľa jeho výkonu priznáva určitú časť stanoveného maxima.
Podiely na hospodárskom výsledku – podiel na zisku hospodárenia podniku. Toto percento podielu na zisku môže byť rovnaké pre všetkých zamestnancov, alebo diferencované
Ak platiteľ dane nemohol zraziť preddavok na daň alebo
daň z nepeňažného plnenia, je zamestnanec povinný
podať daňové priznanie a daň z toho príjmu zaplatiť.
podľa rôznych kritérií. Zamestnanci sú týmto spôsobom priamo zainteresovaní na činnosti a výsledkoch podniku.
Iné možnosti – napr. odmeny za predkladanie efektívnych zlepšovacích návrhov, prémiovanie zamestnancov založené na úspore nákladov práce, poskytnutie náborového príplatku, poskytovanie trinásteho a štrnásteho platu, príspevky na dovolenku.
Príjmami sú v zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od platiteľa týchto príjmov (t.j. od zamestnávateľa) alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Postup zdaňovania je predmetom § 35 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p.
Všetky finančné plnenia, ktoré poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom, sú predmetom zdanenia v rámci bežných príjmov zamestnanca. Ide o príjem zo závislej činnosti. Nie je podstatné, z akých zdrojov sú tieto odmeny zamestnancom poskytované.
Predmetom dane z príjmov nie sú podiely na zisku vyplácané zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, za predpokladu, že zamestnanec sa podieľa na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva.
Medzi motivačné formy odmeňovanie nepatria len mzda (plat) ale aj mnohé zamestnanecké výhody, akými sú napr. príspevok na dovolenku, alebo platenie poistného, vzdelávanie hradené podnikom, príspevok na ošatenie a mnohé iné.
Príklad
Zamestnávateľ vyplatil zamestnancom v zmysle platne uzavretej Kolektívnej zmluvy v mesiaci júl 2011 paušálny príspevok na dovolenku vo výške 150 €. Príspevok bol vyplatený na základe aktívneho plnenia plánu firmy a plánovaných ukazovateľov.
Ako sa bude postupovať pri zdanení poskytnutého príspevku na dovolenku?
Ide o jednorazový príspevok ku mzde zamestnanca, ktorý zamestnávateľ pripočíta ku mzde zamestnanca. Ide o jeho príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP. Tento príspevok spolu aj so mzdou podlieha zdaneniu preddavkovou daňou 19 % podľa § 35 ZDP. Príspevok je súčasťou základu pre povinné poistné odvody, ktoré platí zamestnanec (vo výške 13,4 % z vymeriavacieho základu, ktorým je v danom prípade súčet dosiahnutej mzdy a príspevku).
Ako sa bude postupovať pri zdanení poskytnutého príspevku na dovolenku?
Ide o jednorazový príspevok ku mzde zamestnanca, ktorý zamestnávateľ pripočíta ku mzde zamestnanca. Ide o jeho príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP. Tento príspevok spolu aj so mzdou podlieha zdaneniu preddavkovou daňou 19 % podľa § 35 ZDP. Príspevok je súčasťou základu pre povinné poistné odvody, ktoré platí zamestnanec (vo výške 13,4 % z vymeriavacieho základu, ktorým je v danom prípade súčet dosiahnutej mzdy a príspevku).
Iné zamestnanecké výhody – tieto výhody, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancom nepredstavujú mzdu. Ide o nepriamu formu odmeňovania jednak peňažnú, ale aj nepeňažnú. Cieľom zamestnaneckých výhod je prostredníctvom uspokojovania osobných potrieb zamestnancov ovplyvňovať získavanie kvalitných zamestnancov, môže ísť o
- dôchodkové pripoistenie,
- zamestnanecké akcie,
- sporenie zamestnancov so spoluúčasťou zamestnávateľa,
- životné a úrazové poistenie,
- doplnková dovolenka,
- vzdelanie hradené firmou,
- poskytovanie rôznych foriem poradenstva (finančné, právne,...)
- finančná výpomoc formou podnikových pôžičiek,
- príspevok na stravovanie, dopravu do zamestnania, ošatenie, kultúrne, rekreačné a športové aktivity,
- služobný byt, služobný automobil, mobilný telefón,
- výhodný predaj produktov firmy,
- možnosť výpožičky firemného vybavenia (stroje, nástroje a pod.).
Každé takéto plnenie zamestnávateľa voči svojmu zamestnancovi je považované za príjem, ktorý je predmetom dane daňovníka a ide o zdaniteľný príjem zamestnanca. Finančné aj nefinančné (nepeňažné) plnenia poskytované firmami sú pre zamestnancov zväčša zdaniteľným príjmom spadajúcim pod príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
Takýto príjem môže byť od dane z príjmov oslobodený iba v prípade, ak je uvedený v § 5 ods. 7 a v § 9 ZDP.
Môže ísť napr. o nasledovné druhy príjmov:
Takýto príjem môže byť od dane z príjmov oslobodený iba v prípade, ak je uvedený v § 5 ods. 7 a v § 9 ZDP.
Môže ísť napr. o nasledovné druhy príjmov:
- suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa; toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako náhrada za ušlý zdaniteľný príjem,
- hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov,
- hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku,
- použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom; rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely zákona o dani z príjmov považujú za vyživované osoby tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela),
- poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca a iné.
Príklad
Zamestnávateľ v mesiaci január 2011 za dobré výsledky v práci za splnenie plánu poskytol všetkým svojim zamestnancom bezplatne nákupné poukážky v hodnote 50 €.
Je poskytnutie týchto poukážok predmetom dane?
Hodnota tejto poukážky predstavuje u zamestnanca príjem spočívajúci v inej forme plnenia, ktorý zamestnávateľ v mesiaci január 2011 zamestnancom pripočíta k ich mesačnému príjmu a zdaní.
Je poskytnutie týchto poukážok predmetom dane?
Hodnota tejto poukážky predstavuje u zamestnanca príjem spočívajúci v inej forme plnenia, ktorý zamestnávateľ v mesiaci január 2011 zamestnancom pripočíta k ich mesačnému príjmu a zdaní.
Príklad
Zamestnanec odišiel do starobného dôchodku v apríli 2011. V júli 2011 mu zamestnávateľ vyplatí prémie za dosiahnuté výsledky za 1. polrok 2011.
Zdaní zamestnávateľ prémie zamestnancovi?
Zamestnávateľ zdaní tento príjem – vyplatenie prémií ako príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP preddavkovým spôsobom. Pretože ide o bývalého zamestnanca jedná sa o príjem z predchádzajúceho pracovného pomeru a poskytnuté prémie sú predmetom dane.
Zdaní zamestnávateľ prémie zamestnancovi?
Zamestnávateľ zdaní tento príjem – vyplatenie prémií ako príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP preddavkovým spôsobom. Pretože ide o bývalého zamestnanca jedná sa o príjem z predchádzajúceho pracovného pomeru a poskytnuté prémie sú predmetom dane.
Príklad
Zamestnávateľ z prostriedkov sociálneho fondu zabezpečuje zamestnancom nápoje na pracovisku a poskytuje im príspevok na rekreáciu vo vlastnom zariadení zamestnávateľa.
Je potrebné z týchto plnení zraziť zamestnancom v zdaňovacom období 2011 odvody a aj preddavok na daň?
V uvedenom prípade je príspevok zo sociálneho fondu oslobodený od povinných poistných odvodov a nie je ani predmetom dane, takéto plnenia sú od dane oslobodené. Príjmy zamestnancov, ktoré nie sú predmetom odvodov a dane zamestnancov sú napr:
Je potrebné z týchto plnení zraziť zamestnancom v zdaňovacom období 2011 odvody a aj preddavok na daň?
V uvedenom prípade je príspevok zo sociálneho fondu oslobodený od povinných poistných odvodov a nie je ani predmetom dane, takéto plnenia sú od dane oslobodené. Príjmy zamestnancov, ktoré nie sú predmetom odvodov a dane zamestnancov sú napr:
- daň z pridanej hodnoty uplatnená v cene tovaru alebo služby,
- cestovná náhrada poskytovaná zamestnancovi, okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste,
- nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely,
- suma prijatá zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ju v jeho mene vynaložil, alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky,
- hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti,
- náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce,
- náhrada výdavkov a plnenie poskytované v súvislosti s výkonom funkcie.
Zdaňovanie príjmov zamestnancov – Postup pri zdaňovaní príjmu preddavkom – zamestnávateľ zo zdaniteľnej mzdy vyberie preddavok na daň. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie, znížený o:
- sumy zrazené na poistné a príspevky (od januára 2011 je v zmysle novelizovaných ustanovení ZDP predmetom poistných odvodov napr. príjem z pracovnej pohotovosti, niektoré príspevky zo sociálneho fondu, príspevok k životnému alebo pracovnému jubileu, odstupné alebo odchodné a pod.)
- 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka aktuálnej pre dané zdaňovacie obdobie.
Zo zdaniteľnej mzdy, zúčtovanej a vyplatenej za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie, sa vypočíta preddavok na daň sadzbou dane 19 %. Tento preddavok sa zníži o mesačnú nezdaniteľnú sumu, sumy daňového bonusu, ak úhrn zdaniteľných príjmov vyplatených zamestnávateľom v príslušnom kalendárnom mesiaci je aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy. Predpokladom uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane a daňového bonusu je podpísanie vyhlásenia u zamestnávateľa.
Ak platiteľ dane nemohol zraziť preddavok na daň alebo daň z nepeňažného plnenia, je zamestnanec povinný podať daňové priznanie a daň z toho príjmu zaplatiť. Takáto povinnosť vyplýva z § 32 ods. 2 písm. c) ZDP z.n.p. Ak daňovníkovi nevznikne povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 ZDP, považuje sa vybratý preddavok na daň z nepeňažného plnenia za vysporiadaný.
Pri vysporiadaní dane z nepeňažných príjmov dochádza k chybám v zdaňovaní, keď zamestnávateľ neodvedie daň z nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi o.i. aj pri poskytovaní:
Ak platiteľ dane nemohol zraziť preddavok na daň alebo daň z nepeňažného plnenia, je zamestnanec povinný podať daňové priznanie a daň z toho príjmu zaplatiť. Takáto povinnosť vyplýva z § 32 ods. 2 písm. c) ZDP z.n.p. Ak daňovníkovi nevznikne povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 ZDP, považuje sa vybratý preddavok na daň z nepeňažného plnenia za vysporiadaný.
Pri vysporiadaní dane z nepeňažných príjmov dochádza k chybám v zdaňovaní, keď zamestnávateľ neodvedie daň z nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi o.i. aj pri poskytovaní:
- ubytovania, ktoré je poskytnuté spoločnosťou zamestnancovi,
- poskytnutie celoročnej zdravotnej starostlivosti zamestnancom nad rámec zákona,
- organizovanie vianočných večierkov a posedení pre zamestnancov atď.
Výplata mzdy – zamestnávateľ je povinný vyplácať mzdu v deň určený na výplatu v zmysle pracovnej zmluvy alebo kolektívnej zmluvy a to počas pracovného času a na pracovisku, s výnimkou prípadu, že sa v pracovnej zmluve so zamestnancom dohodol iný deň alebo iné miesto výplaty mzdy. Výplatný termín sa v zmysle § 43 ods. 2 a 3 a § 44 ods. 1 ZP uvádza ako jedna z podstatných podmienok v pracovnej zmluve, prípadne v písomnom oznámení zamestnancovi.
Ing. Eva Minárová
Príjmy zo závislej činnosti
(1) Príjmami zo závislej činnosti sú
(1) Príjmami zo závislej činnosti sú
- a) príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania,
- b) príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby,
- c) platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, poslancov Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky, prokurátorov Slovenskej republiky a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky ustanovené osobitnými predpismi,
- d) odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev, ak nejde o príjmy podľa písmena a) alebo písmena b), alebo odmeny za výkon funkcie, ak nejde o príjmy uvedené v písmenách a), b) a g),
- e) odmeny obvinených vo väzbe a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody poskytované podľa osobitného predpisu,
- f) príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa osobitného predpisu,
- g) príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto...
