Nadčas, sviatok a nočná práca

Základom každej pracovnej zmluvy je dohoda, v akom čase bude práca vykonávaná. V súvislosti s rozvrhnutím pracovného času rozlišujeme rovnomerný a nerovnomerný pracovný čas. Rovnako sa zamestnávateľ a zamestnanec vzájomné dohodnú na spôsobe odmeňovania v prípade práce nadčas, počas dní pracovného pokoja alebo pre nočnú prácu. Čo je to konto pracovného času? Kedy možno zamestnancovi nariadiť prácu v dňoch pracovného pokoja?

PRACOVNÝ ČAS predstavuje časový úsek, kedy zamestnanec vykonáva prácu pre zamestnávateľa. Presne vymedzenie tohto časového úseku ustanovuje zákon č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce, v z.n.p. v § 85. Koľko hodín, môže zamestnanec najviac odpracovať závisí od toho, či ide o:

•    jednozmennú prevádzku –najviac 40 hodín týždenne,

•    dvojzmennú prevádzku – najviac 38 a ¾ hodiny týždenne alebo

•    trojzmennú prevádzku – najviac 37 a pol hodiny týždenne.

Zvlášť sa Zákonník práce zameriava na určenie týždenného pracovného času pre práce, kde je vysoké riziko pôsobenia chemických karcinogénom alebo ak zamestnanec vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu, tzn. rizikové práce. Týždenný čas je za týchto okolností určený najviac na 33 a 1/2 hodiny týždenne. Rovnako aj pre mladistvých (mladší ako 16 rokov) sa určuje týždenný pracovný čas samostatne, a to na 30 hodín týždenne.

ZAMESTNÁVATEĽ PO DOHODE SO ZÁSTUPCAMI ZAMESTNANCOV, môže rozvrhnúť pracovný čas:

Rovnomerne – týždenný pracovný čas sa obvykle rozvrhuje na 5 pracovných dní v týždni, pričom v jednotlivých dňoch nepresiahne deväť hodín.

Nerovnomerne – ak si to povaha práce vyžaduje, napr. rôzne sezónne práce, tak sa rozvrhne čas tak, aby počas štyroch mesiacov nepresiahol ustanovený týždenný pracovný čas. Pracovný čas v priebehu jedného dňa nesmie presiahnuť 12 hodín.

Konto pracovného času – pracovný čas je rozvrhnutý nerovnomerne v závislosti od potreby práce. Ak si to situácia vyžaduje, tak zamestnanec odrobí viac hodín týždenne, ako je ustanovený týždenný pracovný čas a naopak, ak je práce menej, tak odpracuje aj menej hodín týždenne. Celkovo sa sleduje odpracovaný pracovný čas na tzv. účte konta pracovného času, ktorý vedie zamestnávateľ.

Pružný pracovný čas – sa uplatňuje aj pri rovnomernom aj pri nerovnomernom pracovnom čase. Určí sa pevne vymedzený základný čas, kedy je zamestnanec k dispozícií zamestnancovi a tiež časť, ktorá je voliteľná.

Celkovo môžeme deň zamestnanca rozčleniť na pracovný čas, prestávky v práci a nepretržitý odpočinok. Pracovný čas sa určuje presným vymedzením, kedy zamestnanec nastupuje do práce a kedy ukončí svoju činnosť. Vo všeobecnosti platí, že ranná zmena nezačína skôr ako o 6:00 hod a odpoludňajšia zmena neskončí po 22:00 hod. Zamestnanec má podľa § 90 ods. 9 vedieť o rozvrhu svojho pracovného času najmenej týždeň vopred a na celý týždeň.

NÁROK NA PRESTÁVKU, má každý zamestnanec počas pracovnej zmeny, ktorá je podľa § 91 určená v rozsahu 30 minút. Je to čas určený na odpočinok a jedenie, ktorý sa však nezapočítava do pracovného času. Spravidla platí, že sa neplánuje ani na začiatok a ani na koniec pracovnej zmeny. Pokiaľ je prestávka určená z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, tak sa do pracovného času započítava.

Zamestnanec má nárok na nepretržitý odpočinok:

Denný – medzi zmenami v rozsahu najmenej 12 hodín. Tento čas sa však môže skrátiť až na 8 hodín v nepretržitých prevádzkach a pri turnusovej práci, pri naliehavých poľnohospodárskych prácach, pri poskytovaní univerzálnej poštovej služby, pri naliehavých opravárskych prácach, ak ide o odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život alebo zdravie zamestnancov, a pri mimoriadnych udalostiach.

Týždenný – v rámci jedného pracovného týždňa na dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku. Tieto dni musia byť podľa § 92 ods. 1 sobota a nedeľa alebo nedeľa a pondelok. Pokiaľ však nepretržitá prevádzka nedovoľuje zabezpečiť odpočinok na tieto dni, tak to môžu byť aj iné dva po sebe idúce dni v týždni.

DNI PRACOVNÉHO POKOJA, sú historicky alebo nábožensky významné dni, kedy zamestnancovi môže zamestnávateľ nariadiť prácu len vo výnimočných prípadoch. Napríklad ide o:

•    naliehavé opravárske práce,

•    nakladacie a vykladacie práce,

•    inventúrne a uzávierkové práce,

•    práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu,

•    práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach,

•    práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva,

•    kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat, naliehavé práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe.

Od 5. júla 2017 sa k prácam, ktoré nie je možné nariadiť zamestnancovi v dňoch pracovného pokoja pridal podľa § 94 ods. 5 predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác.

V PRÍPADE, AK ZAMESTNANEC PRACUJE AJ V DŇOCH PRACOVNÉHO POKOJA, tak mu patrí dosiahnutá mzda a zároveň:

•    mzdové zvýhodnenie podľa § 122 Zákonníka práce najmenej vo výške 50 % jeho priemerného zárobku alebo

•    náhradné voľno za každú hodinu práce počas sviatku.

Ak zamestnanec nemá možnosť si vyčerpať náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období, tak má zamestnávateľ povinnosť mu doplatiť mzdové zvýhodnenie.

Zákon pamätá aj na prípad, kedy zamestnanec nemôže pracovať práve z dôvodu, že sviatok pripadol na jeho pracovný deň. Vtedy má zamestnanec nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Ide o obvyklý pracovný deň, za ktorý má zamestnanec nárok na mzdu. Ak ide o vedúceho zamestnanca, tak sa môže v pracovnej zmluve dohodnúť so zamestnávateľom na mzde s prihliadnutím na prácu vo sviatok.

O PRÁCI NADČAS hovoríme, ak zamestnanec dobrovoľne alebo na príkaz zamestnávateľa pracuje nad rámec hodín, ako je určený týždenný pracovný čas. O nadčase sa uvažuje, či už pri rovnomerne rozloženom pracovnom čase alebo pri pružnom pracovnom čase. Podľa § 97 ods. 7 môže zamestnávateľ zamestnancovi prácu nadčas aj nariadiť, a to maximálne v rozsahu 150 hodín ročne. V prípade, ak ide o zamestnanca v zdravotníckom povolaní, tak sa rozsah navyšuje o ďalších 100 hodín ročne. Aj počas dní pracovného pokoja môže zamestnávateľ nariadiť prácu nadčas, a to v naliehavých prípadoch alebo ak ide o verejný záujem. Ak však prácou nadčas zamestnanec vykrýva náhradné voľno, ktoré takto získal, nehovoríme o nadčase.

V súvislosti s prácou nadčas sa Zákonník práce zameriava aj na spôsob odmeňovania. Pri práci nadčas, patrí zamestnancovi:

•    mzdové zvýhodnenie vo výške 25 % jeho priemerného zárobku, v prípade rizikových práce ide až o 35 % alebo

•    náhradné voľno v rozsahu, v ktorom práca nadčas trvala.

Náhradné voľno si môže zamestnanec vyčerpať v dohodnutom termíne, najneskôr do uplynutia štyroch mesiacov od odpracovania práce nadčas. Pokiaľ mu to nie je umožnené, tak do uplynutia lehoty štyroch mesiacov vzniká zamestnancovi nárok na mzdové zvýhodnenie.

NOČNÁ PRÁCA - Pokiaľ zamestnanec pracuje vo viaczmennej prevádzke, často vykonáva aj nočnú prácu, teda prácu medzi 22:00 a 6:00 hodinou. Podľa § 98 ods. 2 ide o rozsah najmenej 3 hodín po sebe alebo 500 hodín ročne v tomto vymedzenom čase. Z dôvodu, že ide o fyzicky náročnú prácu, sú zamestnanci častejšie podrobovaní zdravotným prehliadkam. Túto povinnosť majú nielen pred nástupom do zamestnania ale aj následne najmenej raz za rok, pričom náklady znáša zamestnávateľ. Rovnako aj pracovisko musí byť vybavené prostriedkami prvej pomoci, tak aby bola zachovaná bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci. Pravidelne má zamestnávateľ povinnosť prerokovávať organizáciu práce v noci so zamestnancami.

Podľa § 123 má zamestnanec, ktorý vykonáva nočnú prácu nárok na mzdové zvýhodnenie. Za hodinu nočnej práce patrí zamestnancovi okrem jeho priemernej mzdy aj zvýhodnenie vo výške najmenej 20 % minimálnej mzdy. Pre rok 2017 sa hodnota minimálnej mzdy určuje podľa Nariadenie vlády č. 280/2016 Z. z., určila vo výške 430 eur mesačne, čo predstavuje 2,50 eur na hodinu.

S vedúcim zamestnancom je možné dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na nočnú prácu priamo v pracovnej zmluve, a teda sa mu už nepriznáva mzdové zvýhodnenie.

ZÁVER – Organizácia práce je dôležitá pre samotný chod práce. Zamestnávateľ by sa mal dohodnúť so zamestnancami alebo zástupcami zamestnancov na samotnej organizácií, či už práce nadčas, nočnej práce alebo práce počas sviatku, rovnako aj na spôsobe odmeňovania, ktorý predstavuje mzdové zvýhodnenie alebo náhradné voľno.

Ing. Petra Vršanská

K rubrike Chyby, omyly, pokuty sme publikovali

• Zákon o dani z príjmov (číslo 595/2003 Z. z. v z.n.p.), Zákony I A/2017

• Občiansky zákonník (číslo 40/1964 Zb.), Zákony II A/2017

• Civilný mimosporový poriadok (číslo 161/2005 Z. z.), Zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (číslo 233/1995 Z. z. v z.n.p.), Zákony II B/2017

• Zákonník práce (číslo 311/2001 Z. z. v z.n.p.), Zákon o rodine (číslo 2005 Z. z. v z.n.p.), Zákon o príspevku pri narodení dieťaťa (číslo 383/2013 Z. z. v z.n.p.), Zákon o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa (číslo 627/2005 Z. z. v z.n.p.), Zákony III/2017

• Opravy poistného na základe chybového protokolu, Porušenia práva pri pracovnom pohovore – možnosť nápravy, Odstupné pri preložení na inú prácu, Platobná neschopnosť zamestnávateľa – nároky zamestnancov – mesačník PAM 10/2017

• Zdanenie príjmov z prenájmu nehnuteľností, Príjmy z prevodu vlastníctva z prevodu nehnuteľností, Výber spôsobu uplatňovania výdavkov podnikateľa FO – DUO 10/2017

• Daňové a nedaňové výdavky 2017 – monotematika

• Ústava Slovenskej republiky – monotematika