Mzdy v podnikateľskej praxi

Nárok na mzdu patrí medzi základné práva zamestnanca, pričom zásadným garančným ustanovením nároku na mzdu je § 118 ods. 1 zákona č. 311/­2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej iba „Zákonník práce“). Z uvedeného ustanovenia súčasne vyplýva, že v čase, kedy zamestnanec prácu nevykonáva, mu nemôže vzniknúť nárok na mzdu (s výnimkou ustanovenou prostredníctvom § 122 ods. 3 Zákonníka práce). V prípade zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou sa totiž ustanovuje, že tomuto zamestnancovi sa z titulu sviatku mesačná mzda nekráti, aj keď z dôvodu sviatku nepracoval.

Mzda predstavuje peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda)

Mzda je poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.

Ako mzda sa posudzuje aj peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek ale aj vianočných sviatkov.

Naopak, za mzdu sa však nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, príspevok na stravovanie podľa § 152 ods. 3 a 8 Zákonníka práce, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 Zákonníka práce a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa Zákonníka práce, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Mzdové podmienky musia byť dohodnuté bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia

Ženy a muži majú tak právo na rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty. Ak teda zamestnávateľ uplatňuje systém hodnotenia pracovných miest, hodnotenie musí vychádzať z rovnakých kritérií pre mužov a ženy bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia. Za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty sa v tejto súvislosti považuje práca rovnakej alebo porovnateľnej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti, ktorá je vykonávaná v rovnakých alebo porovnateľných pracovných podmienkach a pri dosahovaní rovnakej alebo porovnateľnej výkonnosti a výsledkov práce v pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa.

Zamestnávateľ je povinný vyplácať mzdu

v deň určený na výplatu v zmysle pracovnej zmluvy alebo kolektívnej zmluvy alebo vo výplatných termínoch oznámených podľa § 47a ods. 1 písm. d) Zákonníka práce, a to počas pracovného času a na pracovisku, s výnimkou prípadu, že sa v pracovnej zmluve so zamestnancom dohodol iný čas alebo iné miesto výplaty mzdy.

Výplatný termín sa v zmysle § 43 ods. 1 písm. d), ods. 2 a 3 a § 44 ods. 1 Zákonníka práce uvádza ako jedna z podstatných podmienok v pracovnej zmluve, prípadne v písomnom oznámení zamestnancovi [viď § 47a ods. 1 písm. d) Zákonníka práce]. Pritom postačuje uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy, ak táto obsahuje ustanovenia o výplatnom termíne.

Ak ide o mzdu za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek, táto sa vypláca v mesiaci jún príslušného kalendárneho roka. Ak ide o mzdu pri príležitosti vianočných sviatkov, táto sa vypláca v mesiaci december príslušného kalendárneho roka.

Zamestnanec, ktorý nevykonáva prácu na pracovisku zamestnávateľa, ale podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve vykonáva dohodnutú prácu doma alebo na inom dohodnutom mieste v pracovnom čase, ktorý si sám rozvrhol (tzv. domácky zamestnanec), sa môže so zamestnancom dohodnúť na výplate mzdy formou výplaty za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce.

Ak sa zamestnanec z vážnych dôvodov nemôže dostaviť pre výplatu, alebo zamestnanec pracuje na vzdialenom pracovisku

je zamestnávateľ povinný zaslať mzdu zamestnancovi na svoje nebezpečenstvo a náklady tak, aby mzda bola doručená zamestnancovi v deň určený na jej výplatu, prípadne najneskôr v najbližší nasledujúci pracovný deň. Zamestnanec sa však môže dohodnúť so zamestnávateľom na inom spôsobe výplaty. Zamestnanec má možnosť dohodnúť odloženie výplaty na ďalší deň, písomne splnomocniť inú osobu na prevzatie výplaty, alebo dohodnúť zasielanie svojej mzdy na ním určený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike.

Zákonník práce umožňuje, aby zamestnávateľ poskytoval medzi výplatnými termínmi zamestnancom preddavok na mzdu v dohodnutých termínoch. Táto dohoda už nemusí byť priamo súčasťou pracovnej zmluvy alebo kolektívnej zmluvy.

Zákonník práce garantuje zamestnancovi termín, do kedy musí zamestnávateľ vyplatiť za vykonanú prácu mzdu. Mzda je vo všeobecnosti v zmysle § 129 ods. 1 Zákonníka práce splatná pozadu za mesačné obdobie, ak nie je v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve dohodnuté inak. Zamestnancovi musí byť mzda vyplatená najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca s výnimkou prípadu, že sa v pracovnej zmluve alebo kolektívnej zmluve nedohodlo iné obdobie. Napríklad, mzda za prácu vykonávanú v mesiaci február 2026 musí byť vyplatená najneskôr do 31. marca 2026, ak nie je obdobie splatnosti mzdy vyslovene inak dohodnuté.

Zamestnávateľovi sa ukladá povinnosť

vyplatiť zamestnancovi mzdu, ktorá je splatná počas dovolenky, ešte pred nástupom zamestnanca na dovolenku. Túto povinnosť má však zamestnávateľ len v prípade, že o takýto postup zamestnanec požiada.

Obdobne je zamestnávateľ povinný vyplatiť zamestnancovi mzdu za predchádzajúce mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru s výnimkou prípadu, že sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodli na inom riešení, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

Zamestnávateľ je povinný, po vykonaní zrážok podľa § 131 Zákonníka práce, poukázať mzdu alebo jej časť určenú zamestnancom na ním určený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike v prípadoch, ak o to zamestnanec písomne požiada alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom na takom postupe dohodnú. Zamestnávateľovi sa súčasne ukladá zabezpečiť, aby zamestnancovi boli peňažné prostriedky pripísané na ním určený účet najneskôr v deň určený na výplatu. Zamestnanec môže v tejto súvislosti požiadať zamestnávateľa, aby mu zasielal časti mzdy aj na viac účtov, ktoré si zamestnanec sám určil.

Mzdy a ich režim z pohľadu dane z príjmov

Z pohľadu zamestnávateľa predstavuje mzda daňovo uplatniteľný náklad už pri jej zúčtovaní – t. j. bez ohľadu na jej skutočné vyplatenie [viď § 19 ods. 2 písm. c) bod 6 zákona č. 595/­2003 Z. z o dani z príjmov v z. n. p. – ďalej iba „zákon o dani z príjmov“)]. Medzi daňovo účinné mzdové náklady patria tak jednotlivé mzdové nároky prislúchajúce zamestnancom podľa predpisov pracovného práva.

V prípade plnení nad rámec nárokov vyplývajúcich z týchto predpisov je významná skutočnosť, či ide o ďalšie nároky dohodnuté v kolektívnej zmluve uzavretej medzi zamestnávateľom a príslušným odborovým orgánom, a ďalej to, či zo Zákonníka práce, resp. iných pracovnoprávnych predpisov vyplýva možnosť ich rozšírenia v kolektívnej zmluve.

Kolektívnu zmluvu na tieto účely môže nahradiť vnútorný predpis zamestnávateľa iba v tom prípade, ak to pripúšťa Zákonník práce.

Podľa § 19 ods. 2 písm. c) bodu 4 zákona o dani z príjmov sa za daňovo uplatniteľné výdavky považujú aj výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené okrem iného aj na:

•    odmenu za produktívnu prácu žiaka odbornej školy, a to najviac do výšky 100 % z hodinovej minimálnej mzdy,

•    podnikové štipendium žiaka odbornej školy.

Mzdy a súvisiace poistné pri konte pracovného času

Vychádzajúc z prvej vety ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 431/­2002 Z. z o účtovníctve v z. n. p. (ďalej iba „zákon o účtovníctve“) platí, že účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia. To znamená, že zamestnávateľ

•    účtujúci v sústave podvojného účtovníctva zúčtované mzdy zamestnancom za december zaúčtuje v období december na nákladových a záväzkových účtoch,

•    účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva zúčtované mzdy zamestnancom za december zaúčtuje v období december v knihe záväzkov.

Zákon o dani z príjmov v zmysle ustanovenia § 17 ods. 33 písm. a) ustanovuje, že súčasťou základu dane z príjmov sú aj mzdy vrátane poistného a príspevkov pri konte pracovného času v zmysle § 87a Zákonníka práce, ktoré sú vyplatené zamestnávateľom za zamestnanca pred vykonaním práce a účtované na účet nákladov budúcich období. Následné zúčtovanie nákladov budúcich období podľa účtovných predpisov v čase vykonania práce sa do základu dane nezahŕňa.

Daňový režim u zamestnanca

Príjmy zo závislej činnosti vo forme mzdy sa zdaňujú v čase plnenia – a to tak voči zamestnancom ako aj daňovým úradom. To znamená, že tieto príjmy podliehajú zdaneniu v čase skutočnej výplaty, pripísania k dobru alebo inej forme plnenia. Nemalo by teda dochádzať k situáciám, že mzda nebola vyplatená, ale preddavok na daň bol zrazený a aj odvedený príslušnej inštitúcii. Toto je totiž zásadná chyba a na takýto nesprávny postup následne nadväzujú ostatné problémy. Ak mzda nie je v skutočnosti vyplatená, preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti sa nezráža a teda ani neodvádza príslušnému správcovi dane, pretože k plneniu v skutočnosti nedošlo.

V zmysle ustanovenia § 35 ods. 3 zákona o dani z príjmov vyplýva, že mesačný preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na skutočnosť, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca.

Preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti tak nemožno zraziť zo mzdy, ktorá je len zaúčtovaná v účtovníctve zamestnávateľa a nie je skutočne vyplatená zamestnancovi. To znamená, že ak sa napr. mzda vyplatí dva roky pozadu, zdaní sa v čase skutočného vyplatenia, pričom nie je podstatné to, že sa týka predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.

Výnimka existuje pri nepeňažnom charaktere príjmu zo závislej činnosti, pretože v takom prípade zraziť preddavok na daň nie je z čoho vykonať. V takýchto prípadoch sa preddavok na daň sa zrazí dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení alebo sa daň vyrovná pri ročnom zúčtovaní alebo pri podaní daňového priznania, alebo ak zamestnancovi nevznikne povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 zákona o dani z príjmov, daň sa v termíne na podanie daňového priznania považuje za vysporiadanú. Ani v uvedených prípadoch teda zrážku preddavku na daň nerealizuje zamestnávateľ daňovému úradu už pri zaúčtovaní mzdového nákladu. Zrážka preddavku na daň je viazaná vždy na skutočnú výplatu. Odvod preddavku na daň nastáva potom v nadväznosti na uvedené najneskôr do piatich dní po dni výplaty.

Z pohľadu zamestnanca je však v uvedenej súvislosti nevyhnutné pripomenúť ustanovenie § 4 ods. 3 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 spomínaného právneho predpisu plynúce daňovníkovi najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sú súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie. To znamená, že čo „neplynulo“ zamestnancovi do tohto dátumu (príjem, ktorý mu nebol fyzicky vyplatený), nemožno zahrnúť do zdaniteľných príjmov zamestnanca za predchádzajúci rok. Príjem, ktorý bol zamestnancovi len zúčtovaný, ale nevyplatený do 31. januára nasledujúceho roka, sa nemôže zahrnúť do ročného zúčtovania preddavkov na daň zo závislej činnosti za rok predchádzajúci, rovnako ako ani do potvrdenia o zdaniteľnom príjme. Keď sa tento príjem v skutočnosti vyplatí, vtedy sa zdaní, odvedie preddavok na daň a zahrnie do zdaniteľných príjmov príslušného zdaňovacieho obdobia.

Mzdy a aspekt DPH

Z pohľadu zákona č. 222/­2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“) nepredstavuje mzda ako taká predmet tejto dane, a z tohto dôvodu nemá vplyv na DPH.

Účtovný pohľad na mzdy

V kontexte s predpismi podvojného účtovníctva sa mzdové nároky zamestnancov v pracovno-právnom pomere ako aj mzdové nároky fyzických osôb, s ktorými zamestnávateľ uzatvoril dohody o vykonaní práce účtujú na ťarchu účtu 521 - Mzdové náklady a v prospech účtu 331 - Zamestnanci. Podkladom pre účtovanie sú zúčtovacie a výplatné listiny, prípadne iné doklady tieto listiny nahradzujúce, zásadne v hrubých sumách.

Mzdové nároky spoločníkov a členov družstva zo závislej činnosti

sa účtujú na ťarchu účtu 522 - Príjmy spoločníkov a členov zo závislej činnosti, a v prospech účtu 366 - Záväzky voči spoločníkom a členom zo závislej činnosti. Na tomto účte sa totiž účtujú záväzky voči spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistom komanditných spoločností a členom družstiev z pracovnoprávnych vzťahov vrátane sociálneho poistenia.

Pre úplnosť možno poznamenať, že v záujme dodržania zásady účtovania nákladov do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia, je povinný daňový subjekt na konci účtovného obdobia zaúčtovať aj prémie a odmeny za bežný rok formou vytvorenia rezervy, pričom ich výplata prebehne v nasledujúcom roku.

Obdobne je povinný zaúčtovať do nákladov bežného roka aj náhrady za nevyčerpanú dovolenku formou vytvorenia rezervy na nevyčerpané dovolenky, na ktorú vznikol zamestnancom nárok, ako aj prislúchajúce zákonné poistenie platené do fondov.

V rámci sústavy jednoduchého účtovníctva sú tzv. pomocné knihy záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov

obsiahnuté v § 7 Opatrenia MF SR č. MF/­27076/­2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov (ďalej iba „Postupy účtovania v JÚ“). V zmysle tohto ustanovenia sa zúčtovanie miezd zamestnancov vykonáva v mzdových listoch alebo inej evidencii podľa § 39 zákona o dani z príjmov. Podkladom na zápisy v mzdových listoch sú písomnosti, z ktorých je zrejmý výpočet:

a)  mzdy,

b)  odvodov poistného Sociálnej poisťovni a príslušnej zdravotnej poisťovni,

c)  daňového bonusu a zrážok z miezd vrátane preddavkov na daň z príjmov,

d)  vyplateného preddavku na mzdu.

RADA!

V peňažnom denníku sa vyplatenie mzdy zaúčtuje medzi výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom, v druhovom členení medzi „Mzdy“. Takto zaúčtované výdavky obsahujú:

a)  čisté mzdy vyplatené zamestnancom vrátane daňového bonusu, a to z prostriedkov zamestnávateľa (§ 35 ods. 7 zákona o dani z príjmov),

b)  poistné a príspevky na zdravotné poistenie a sociálne poistenie, ktoré je povinný platiť zamestnanec (§ 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov),

c)  daň z príjmu zo závislej činnosti a preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti,

d)  daňový bonus vrátený správcom dane, účtovaný ako storno,

e)  príspevky zamestnanca na doplnkové dôchodkové sporenie a príspevky zamestnanca na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu,

f)  iné zrážky z čistej mzdy podľa osobitného predpisu.

Ing. Ján Mintál

§ 35 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

(1) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyberie preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy s výnimkou uvedenou v odseku 8. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie, znížený o

a) sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec,

b) nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)]; základ dane na výpočet preddavku na daň za kalendárny mesiac sa zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)]; na nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. b), ods. 3, 6 a 8 zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne až pri ročnom zúčtovaní za zdaňovacie obdobie.

(2) Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zaokrúhlenej podľa § 47, zúčtovanej a vyplatenej za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie je 19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne 1/12 sumy 154,8-násobku platného životného minima vrátane, 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 154,8-násobku platného životného minima a nepresiahne 1/12 sumy 212,4-násobku platného životného minima vrátane, 30 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 212,4-násobku platného životného minima a nepresiahne 1/12 sumy 264-násobku platného životného minima vrátane a 35 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 264-násobku platného životného minima. Tento preddavok na daň sa zníži o sumu zodpovedajúcu sume daňového bonusu podľa § 33 ods. 1.

(3) Preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonáva vyúčtovanie príjmov zo závislej činnosti mesačne, zrazí preddavok na daň pri vyúčtovaní zdaniteľnej mzdy za uplynulý kalendárny mesiac. Ak pri príjmoch oslobodených od dane neboli splnené podmienky na oslobodenie, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zrazí preddavok na daň dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení alebo postupuje podľa písmena a). Zamestnancovi,

a) ktorého zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení, pri ktorom sa neuplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. d) alebo toto nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku vykonať, preddavok na daň sa zrazí dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení alebo sa daň vyrovná pri ročnom zúčtovaní (§ 38) alebo pri podaní daňového priznania (§ 32), alebo ak zamestnancovi nevznikne povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32, daň sa v termíne na podanie daňového priznania (§ 49) považuje za vysporiadanú,

b) ktorého príjem zo závislej činnosti a náhrada tohto príjmu za dovolenku je zložený z eurovej časti a z časti v cudzej mene, preddavok na daň sa zrazí zo zdaniteľnej mzdy vypočítanej zo súčtu eurovej časti a časti v cudzej mene prepočítanej na eurá; ustanovenia osobitného predpisu o zrážkach preddavku na daň sa nepoužijú,

c) ktorému zamestnávateľ poskytuje k príjmu zo závislej činnosti zahraničný príspevok podľa osobitného predpisu, preddavok na daň sa zrazí zo zdaniteľnej mzdy vypočítanej zo súčtu eurovej časti a zahraničného príspevku prepočítaného na eurá.

(4) U zamestnanca, ktorý nepodal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6, je zdaniteľnou mzdou úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, ktoré mu zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyplatil, znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec.

(5) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zníži zamestnancovi, ktorý u neho podal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6, preddavok na daň o sumu priznaného daňového bonusu v ustanovenej výške, ktorá nesmie presiahnuť percentuálny limit základu dane (čiastkového základu dane)....