Mzdy a odvody

2.1    Vymeriavací základ na PN

Zamestnanec má súbeh dvoch pracovných pomerov, kde v jednom pracovnom pomere pracuje od roku 2020 na 8 hodín denne a v druhom pracovnom pomere je od 1. 5. 2024 na 4 hodiny denne. Nastúpil na PN od 6. 5. 2024.

Ako sa bude počítať vymeriavací základ na PN? Ovplyvňuje vymeriavací základ aj to či je 8 h alebo 4 h pracovný úväzok? Bude mať zamestnanec nárok na PN z obidvoch pracovných pomerov?

Ak má poistenec viacero poistení (napr. dva pracovné pomery alebo pracovný pomer a povinné poistenie SZČO), Sociálna poisťovňa najskôr posúdi samostatne nárok na nemocenskú dávku z každého z nich. Ak poistenec nárok spĺňa z viacerých nemocenských poistení, výška jeho dávky sa potom určí zo súčtu denných vymeriavacích základov vypočítaných z hrubých príjmov dosiahnutých v príslušnom pracovnoprávnom vzťahu v rozhodujúcom období. Sociálna poisťovňa však vypláca len jednu nemocenskú dávku. V prípade akýchkoľvek pochybností sa môže zamestnávateľ obrátiť priamo na pobočku Sociálnej poisťovne, ktorá dávku vypláca, priznávanie a výplata nemocenských dávok je totiž plne v kompetencii pobočiek.

Nemocenské sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. obdobie, príjem z ktorého sa použije pri výpočte dávky (spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky). Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55 % DVZ alebo PDVZ. V roku 2024 je maximálny DVZ najviac vo výške: (2 x 15648) : 365 = 85,7424 €. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 1. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa).

Ak má zamestnanec dva pracovné pomery (dve povinné nemocenské poistenia), vznikne mu nárok na nemocenskú dávku z oboch nemocenských poistení, ak bude zamestnanec uznaný PN z oboch nemocenských poistení a požiada o dávku z každého poistenia osobitne. Celková nemocenská dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok (najviac z úhrnného DVZ vo výške 85,7425 €) a nemocenská dávka sa vypláca len jedna.

Znamená to, že ak sa poistenec stane dočasne práceneschopným v roku 2024, maximálna výška jeho nemocenského na deň bude predstavovať 47,15837500 €. Pri 30-dňovom kalendárnom mesiaci tak Sociálna poisťovňa vyplatí poistencom nemocenské maxi­málne vo výške 1 414,80 € a pri 31-dňovom kalendárnom mesiaci to bude 1 462 €.

Ing. Iveta Matlovičová

2.2    Nárok na uplatnenie odvodovej odpočítateľnej položky u dohodárov od 1. 1. 2024

Spoločnosť rieši, či aj v roku 2024 nie je potrebné platiť odvody – sociálne a zdravotné pre dôchodcov do 200 € mesačne v roku 2024.

Ako má spoločnosť účtovať uvedené odvody?

Tzv. odvodovú odpočítateľnú položku v sociálnom poistení vo výške 200 eur mesačne si môžu v roku 2024 uplatniť:

▪    študenti na dohodu o brigádnickej práci študentov,

▪    dôchodcovia na dohodu o pracovnej činnosti alebo na dohodu o vykonaní práce, ktorí sú poberateľmi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, výsluhového dôchodkového v dôchodkovom veku.

Odvodová odpočítateľná položka v sume 200 eur mesačne sa odpočíta od vymeriavacieho základu zamestnanca i zamestnávateľa na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity (platí len zamestnávateľ). Potrebné je upozorniť, že dôchodca si môže uplatniť v jednom mesiaci odvodovú odpočítateľnú položku len na jednu dohodu. Naďalej platí, že o uplatnení, resp. o ukončení uplatňovania odvodovej odpočítateľnej položky informuje dohodár zamestnávateľa písomne oznámením.

Odvodová odpočítateľná položka existuje aj v zdravotnom poistení, avšak na osoby pracujúce na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa nevzťahuje.

Poistné do Sociálnej poisťovne a príslušnej zdravotnej poisťovne platené zamestnávateľom za zamestnanca sa účtuje na nákladovom účte 524 – Zákonné sociálne poistenie, súvzťažne s účtom záväzkov 336 – Zúčtovanie s orgánmi sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia. Poistné platené zamestnancom sa účtuje ako zrážka zo mzdy, teda na účte 331 – Zamestnanci, súťažne s účtom 336 – Zúčtovanie s orgánmi sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia.

Ing. Zuzana Cingelová

2.3    Mzdová kompenzácia

Zamestnanec odpracoval v máji 2024 desať hodín v prostredí, v ktorom je vystavený pôsobeniu škodlivých chemikálií a v ktorom sú splnené podmienky pre mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce.

Musí zamestnanec vyplatiť zamestnancovi mzdovú kompenzáciu?

Zamestnávateľ je povinný vyplatiť uvedenému zamestnancovi popri dosiahnutej mzde aj mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce minimálne vo výške 8,62 eur (10 × 0,862 = 8,620).

Ing. Ján Mintál

2.4    Odvody u predčasného starobného dôchodcu

Podľa § 20 ods. 3 ZSP zamestnancom v právnom vzťahu na základe DVP alebo DPČ zaniká povinné nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, alebo invalidného výsluhového dôchodku alebo dovŕšením dôchodkového veku poberateľa výsluhového dôchodku. Od 1. 1. 2023 bola do Zákonníka práce doplnená nová podkategória dohody o pracovnej činnosti – dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce.

Platia výnimky z platenia poistného podľa § 20 ods. 3 ZSP aj na tento typ dohody? Vzťahuje sa výnimka aj na odvody na zdravotné poistenie?

Dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce je nový typ dohody zadefinovaný v § 4b zákona č. 461/2003 Z. z. v znení od 1. januára 2023, ktorá nie je ustanovená medzi výnimkami v § 20 ods. 3 ZSP, a preto sa z príjmu zo zamestnania predčasného starobného dôchodcu pracujúceho na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce poistné na nemocenské poistenie vypočítava a odvádza do sociálnej pois­ťovne.

Na účely zdravotného poistenia platí, že ak má predčasný starobný dôchodca príjem z „dohody o pracovnej činnosti“, nie je určujúce, že ide o sezónnu prácu (ako bolo spresnené v novele č. 248/2022 Z. z. k Zákonníku práce).

Rozhodujúce je, že ide o príjem plynúci z „dohody o pracovnej činnosti“, ktorý sa považuje za príjem zamestnanca zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) zákona zdravotnom poistení, a preto sa z príjmu zo zamestnania predčasného starobného dôchodcu pracujúceho na základe dohody o pracovnej činnosti poistné nevykazuje, nevypočítava a neplatí.

2.5    Nárok na nemocenské

Zamestnanec pracoval u zamestnávateľa na základe pracovného pomeru na dobu určitú od 1. 1. 2024 do 30. 6. 2024. Tomuto zamestnancovi vznikla 4. 7. 2024 dočasná pracovná neschopnosť.

Vznikne „už bývalému“ zamestnancovi nárok na nemocenské?

Nakoľko pracovný pomer skončil 30. 6. 2024, k tomuto dátumu zanikla zamestnancovi aj povinná účasť na nemocenskom poistení. Ochranná lehota trvá sedem dní po zániku nemocenského poistenia, t. j. v tomto prípade od 1. 7. 2024 a do 7. 7. 2024 (vrátane). Nakoľko DPN vznikla „bývalému“ zamestnancovi v ochrannej lehote, vznikne mu nárok na nemocenské z ochrannej lehoty, a to po celú dobu trvania DPN najdlhšie do uplynutia 52 týždňov od jej vzniku, za predpokladu, že sa podporné obdobie neskončí skôr. Nárok na nemocenské si poistenec uplatní na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne predložením dielu II. Potvrdenia o DPN; toto neplatí, ak dočasná pracovná neschopnosť bola ošetrujúcim lekárom zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva (tzv. elektronická PN-ka).

Elektronická práceneschopnosť – ePN je zavedená od 1. júna 2022. Lekár môže uznať zamestnanca práceneschopným aj novým spôsobom – elektronicky. Hlavným predpokladom je, že lekár je zapojený do systému elektronického zdravotníctva – systém ePN. Ak lekár uzná zamestnanca dočasne práceneschopným elektronicky, nevystavuje Potvrdenia o DPN v listinnej podobe (papierové potvrdenie). Údaje o elektronickej dočasnej pracovnej neschopnosti sa prenášajú z ambulantného softvéru poskytovateľa zdravotnej starostlivosti do aplikácie eZdravia, odkiaľ sú prostredníctvom NCZI prenesené do informačných systémov Sociálnej poisťovne. Ak ide o zamestnanca, údaje ePN sprístupní Sociálna poisťovňa elektronicky aj zamestnávateľovi.

Zamestnanec pri vystavení ePN nedoručuje potvrdenie o DPN ani zamestnávateľovi (nemá aké), avšak oznamovacia povinnosť mu trvá, t. j. v nadväznosti na § 144 ods. 1 ZP je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci (v tomto prípade je prekážkou v práci jeho práceneschopnosť) a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu. 

2.6    Poberanie štátnej sociálnej dávky

Zamestnankyňa dňa 2. 5. 2024 nastúpila na rodičovskú dovolenku. Dňa 5. 5. 2024 ochorela.

Vznikne zamestnankyni nárok na nemocenské, keď počas čerpania rodičovskej dovolenky poberá štátnu sociálnu dávku rodičovský príspevok?

Súčasná právna úprava ustanovuje, že v období, v ktorom zamestnanec čerpá rodičovskú dovolenku, dochádza k vzniku prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti. Vznik prerušenia povinného poistenia zamestnanca sa v tomto prípade posudzuje rovnako ako zánik povinného poistenia. Nemocenské poistenie sa poistenkyni prerušilo (zaniklo) 1. 5. 2024, a preto jej ochranná lehota plynie od 2. 5. 2024 do 8. 5. 2024 (vrátane). Nakoľko DPN vznikla zamestnankyni v ochrannej lehote, t. j. 5. 5. 2024, vznikne jej z ochrannej lehoty nárok na nemocenské, a to po celú dobu trvania DPN, najdlhšie do uplynutia 52 týždňov od jej vzniku, za predpokladu, že sa podporné obdobie neskončí skôr. Popri poberaní dávky nemocenské bude zamestnankyňa poberať aj štátnu sociálnu dávku rodičovský príspevok.

Pre úplnosť uvádzame, že súčasná právna úprava vylučuje súbežný nárok na náhradu príjmu počas obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti a nárok na rodičovský príspevok.

Súbeh týchto dvoch plnení sa pripúšťa len v prípade, ak zamestnanec bude počas poberania rodičovského príspevku súčasne vykonávať činnosť zamestnanca (§ 5 ods. 1 zákona č. 462/2003 Z. z.), a v tomto prípade zamestnankyňa počas poberania rodičovského príspevku zárobkovú činnosť nevykonáva.

Otázky 2.76 – 2.78 vypracovala Ing. Iveta Matlovičová

2.7    Ekonomický dopad minimálnej mzdy

Zamestnanci vykonávajú domácku prácu.

Aký časový úsek sa pre účely zákona o minimálnej mzde považuje za odpracovanú hodinu u zamestnancov pri výkone domáckej práce? 

U zamestnancov pri výkone domáckej práce sa na účely zákona o minimálnej mzde považuje za odpracovanú hodinu odvedená hodina práce podľa normy spotreby práce ustanovenej zamestnávateľom.

2.8    Náhrada výdavkov konateľa za cesty na návštevu rodiny

Slovenská právnická osoba – s.r.o., má tržby z vykonávania stavebných prác. Miesto výkonu je v zahraničí (Nemecko).

Je nákladom spoločnosti cesta na Slovensko pre konateľa (návšteva rodiny)? 

Problematika cestovných náhrad pri zahraničnej pracovnej ceste je predmetom tretej časti zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“). Okrem iných druhov náhrad je v rámci nej riešená aj náhrada výdavkov za cesty na návštevu rodiny (§ 12 zákona o cestovných náhradách).

Vo všeobecnosti vzniká nárok na poskytovanie náhrad pri pracovnej ceste aj konateľovi s.r.o., ktorý nie je zamestnancom spoločnosti, nakoľko sa považuje za osobu, ktorá je vymenovaná alebo zvolená do orgánov právnickej osoby a nie je k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu. Za pracovnú cestu sa pritom na účely poskytovania cestovných náhrad považuje každá cesta konateľa, v rámci ktorej plní funkciu, ktorá pre neho vyplýva z postavenia konateľa spoločnosti.

Poskytovanie náhrad výdavkov za cesty na návštevu rodiny do miesta jej pobytu (prechodný pobyt alebo trvalý pobyt) alebo do iného dohodnutého miesta pobytu rodiny na území SR závisí od písomnej dohody pred zahraničnou pracovnou cestou medzi spoločnosťou a konateľom s.r.o. Takýmto spôsobom možno písomne dohodnúť poskytovanie napr.:

▪    všetkých náhrad vo výške a rozsahu ako pri zahraničnej pracovnej ceste alebo

▪    len niektorých náhrad (napr. cestovné výdavky, 50 % stravného, vrecko­vé a pod.).

Pre úplnosť možno dodať, že rodinou konateľa sa rozumie manžel(ka), vlastné deti, osvojené deti, deti zverené konateľovi do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu, vlastní rodičia, osvojitelia, opatrovníci, pestúni, prípadne ďalšie osoby žijúce v domácnosti s konateľom, ak majú pobyt (trvalý pobyt alebo prechodný pobyt) na území Slovenskej republiky.

Spoločnosť s ručením obmedzeným si môže podľa § 19 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov") zahrnúť náhrady pri pracovnej ceste do daňových výdavkov (nákladov) vo výške, ktorá je ustanovená v zákone o cestovných náhradách.

2.9    Zahraničná pracovná cesta konateľa a nárok na stravné

Slovenská právnická osoba – s.r.o., má tržby z vykonávania stavebných prác. Miesto výkonu je v zahraničí (Nemecko).

Môže si uplatňovať konateľ diéty počas trvania vykonávania prác v Nemecku - t. j. 45 € na deň? Treba tieto náklady dokladovať nákupom potravín resp. pokladničným dokladom z reštauračných zariadení? 

Predovšetkým je vhodné uviesť, že konateľom s.r.o. môže byť fyzická osoba, ktorej úlohou je zastupovať spoločnosť vo vzťahu k štátnym inštitúciám, súdom alebo iným osobám. Konateľ s.r.o. je štatutárny orgán, ktorý koná v mene spoločnosti a uzatvára v jej mene zmluvy a pod. Personálna pôsobnosť zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z.n.p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) je obsiahnutá v rámci § 1 ods. 1 a ods. 2 tohto právneho predpisu. Je teda zrejmé, že nárok na poskytovanie náhrad pri pracovnej ceste má aj konateľ s.r.o., ktorý nie je zamestnancom spoločnosti, nakoľko sa považuje za osobu, ktorá je vymenovaná alebo zvolená do orgánov právnickej osoby a nie je k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu.

Za pracovnú cestu sa podľa ustanovenia § 2 ods. 1, druhá veta zákona o cestovných náhradách na účely poskytovania cestovných náhrad považuje každá cesta konateľa, v rámci ktorej plní funkciu, ktorá pre neho vyplýva z tohto osobitného postavenia, t. j. z postavenia konateľa spoločnosti. Podmienkou poskytovania cestovných náhrad je v tomto prípade priama súvislosť medzi vykonanou cestou a činnosťou konateľa spoločnosti a nie miesto, kde sa táto činnosť vykonáva. Za predpokladu splnenia doteraz spomínaných podmienok, má teda konateľ s.r.o. nárok aj na náhrady pri zahraničnej pracovnej ceste - tzn. okrem iných náhrad aj na stravné v zmysle § 13 zákona o cestovných náhradách. Pravdou je, že väčšia časť cestovných náhrad musí byť preukázaná, tzn., že ak majú byť preukázané náhrady vyúčtované a vyplatené konateľovi, musí byť predložený potrebný doklad, ktorý preukazuje aj reálny výdavok.

Avšak suma stravného je určená v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom toto stravné zamestnanec nie je povinný preukázať dokladom o nákupe stravy.

2.10  Dôležité osobné prekážky v práci

Zamestnanec má 40-hodinový 5-denný pracovný týždeň. V roku 2023 viackrát navštívil zdravotnícke zariadenia za účelom vyšetrenia alebo ošetrenia, o čom vždy predložil zamestnávateľovi potvrdenie vystavené poskytovateľom zdravotníckej starostlivosti. Zákonníkom práce určený limit 7 dní v kalendárnom roku predstavuje u tohto zamestnanca 7 dní × 8 hodín = 56 hodín. Návštevou lekára v decembri 2023 si zamestnanec limit poslednej hodiny dočerpal a ostalo mu 5 hodín, ktoré mu zamestnávateľ nemohol preplatiť priemerným hodinovým zárobkom.

Ako vyplatí zamestnávateľ náhradu mzdy?

Preto na rozdiel od náhrad miezd v predchádzajúcich mesiacoch roku 2023 za mesiac december zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi náhradu mzdy len za jednu hodinu, zvyšných 5 hodín ostane nezaplatených.

Ing. Zuzana Cingelová

2.11  Nárok na nemocenské u bývalého zamestnanca

Dňa 1. 6. 2024 zamestnanec uzatvoril pracovný pomer so skúšobnou dobou 3 mesiace. Po štyroch dňoch, t. j. k 4. 6. 2024, sa zamestnanec rozhodol pracovný pomer v skúšobnej dobe skončiť. Tomuto zamestnancovi vznikla 9. 6. 2024 dočasná pracovná neschopnosť.

Vznikne „už bývalému“ zamestnancovi nárok na nemocenské?

Nakoľko pracovný pomer skončil 4. 6. 2024, k tomuto dátumu zanikla zamestnancovi aj povinná účasť na nemocenskom poistení. Ochranná lehota poistenca, ktorý bol nemocensky poistený menej ako sedem dní, je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. Keďže zamestnanec bol na základe pracovného pomeru povinne nemocensky poistený len 4 dni, ochranná lehota trvá po zániku nemocenského poistenia len štyri dni, t. j. v tomto prípade od 5. 6. 2024 do 8. 6. 2024 (vrátane).

Nakoľko „bývalému“ zamestnancovi nevznikla DPN v ochrannej lehote, ale až po jej skončení (jeden deň po jej uplynutí), nárok na nemocenské poistencovi z ochrannej lehoty nevznikne.

Ing. Iveta Matlovičová