5.2 Mzdy a odvody
Mzdy a odvody
395. Cestovné náhrady zástupcu spoločníka s.r.o. na účasti na VZ
Spoločníčka spol. s r.o. je v pracovnoprávnom vzťahu na základe pracovnej zmluvy a jej miesto výkonu práce je totožné so sídlom právnickej firmy s.r.o. Ak táto spoločníčka splnomocní svojho manžela na zastupovanie na zasadnutí valného zhromaždenia a iných činností, je tento manžel oprávnený si vyúčtovať cestovné náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z. z.
Je predmetné tvrdenie pravdivé?
Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z.n.p. (ďalej iba „zákon o cestovných náhradách“) v rámci § 1 ustanovuje, na ktoré osoby sa vzťahuje poskytovanie cestovných náhrad. Týmto osobám za ustanovených podmienok vzniká zákonný nárok na cestovné náhrady. Naopak, osobám neuvedeným v § 1 zákona o cestovných náhradách nárok na cestovné náhrady nevzniká. Vychádzajúc z ustanovenia § 1 ods. 2 zákona o cestovných náhradách tento zákon upravuje poskytovanie náhrad aj osobám
a) o ktorých to ustanovuje osobitný predpis,
b) ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu, ak im nie sú poskytované náhrady podľa písm. a),
c) ktoré plnia pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu úlohy a nie sú k právnickej osobe alebo fyzickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu ani v inom právnom vzťahu, ak je to dohodnuté.
Osoby uvedené v § 1 ods. 1 až 3 zákona o cestovných náhradách považujú pre účely tohto zákona za zamestnanca. Na základe druhej vety ustanovenia § 2 ods. 1 zákona o cestovných náhradách sa pracovnou cestou na účely poskytovania cestovných náhrad osôb uvedených vyššie v rámci písm. a) až c) rozumie cesta, ktorá trvá od nástupu uvedenej osoby na cestu na plnenie činností pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činností do skončenia tejto cesty. Spoločník s.r.o. ako taký má v zmysle § 122 a nasl. Obchodného zákonníka resp. spoločenskej zmluvy vymedzené špecifické poslanie a úlohy. Svojou účasťou na valnom zhromaždení spoločník vo všeobecnosti plní úlohy súvisiace s obhajobou vlastných – predovšetkým majetkových záujmov z pozície majiteľa obchodného podielu. V zmysle svojho postavenia spoločníka s.r.o. teda „automaticky“ nevykonáva prácu pre spoločnosť.
Za uvedených predpokladov sa prikláňame k stanovisku, že účasť na valnom zhromaždení s.r.o. nepredstavuje výkon prác pre s.r.o. a teda za týchto okolností nie je spoločník osobou, ktorému vzniká zákonný nárok na náhrady v zmysle § 1 ods. 2 zákona o cestovných náhradách. Uvedené sa rovnako vzťahuje aj na prípad, ak sa spoločník dá zastúpiť na základe plnomocenstva inou osobou.
Ing. J. Mintál (I/2016)
396. Nárok konateľa na stravné lístky
Za rok 2015 zostalo vo firme 54 stravných lístkov. Otázkou je, či má nárok konateľ firmy na tieto lístky v prípade, že by bolo v Zmluve o výkone funkcie konateľa zahrnuté, že konateľ má nárok na stravné lístky.
Aké je správne riešenie?
Povinnosť zabezpečovať stravovanie sa nevzťahuje na spoločníkov v spoločnostiach s ručením obmedzeným, členov družstiev, členov štatutárnych orgánov (napr. konateľov) a podobne, ak ich vzťah ku spoločnosti nie je upravený pracovnou zmluvou, ale ide o obchodnoprávny vzťah podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka. V súlade s § 152 ods. 8 Zákonníka práce zamestnávateľ môže s odvolaním sa na po prerokovaní so zástupcami zamestnancov
a) upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie aj počas dovolenky, prekážok v práci alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci (napríklad rekondičné pobyty, zvyšovanie kvalifikácie, pracovná neschopnosť pre chorobu alebo úraz, ošetrovanie člena rodiny);
b) umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom;
c) rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce (ide najmä o zamestnancov pracujúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, spoločníkov a konateľov s. r. o., členov štatutárnych orgánov spoločnosti, bývalých zamestnancov, ktorí odišli do dôchodku a pod.
Tieto podmienky môže zamestnávateľ modifikovať iba vtedy, ak u zamestnávateľa pôsobí zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník alebo sú upravené podmienky stravovania v kolektívnej zmluve. Z prerokovania so zástupcami zamestnancov by sa mal vyhotovovať písomný záznam.
Ing. J. Mederová (I/2016)
397. Vznik a zánik sociálneho poistenia zamestnanca
Fyzická osoba uzatvára pracovný pomer. Otázkou je, od ktorého dňa vzniká FO povinné poistenie zamestnanca a ktorým dňom toto poistenie zaniká.
Aké má fyzická osoba odvodové povinnosti?
Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu.
Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu. Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom nadobudol postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, najskôr od vzniku právneho vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, a zaniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom stratil postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia alebo dňom zániku právneho vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov. Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do aktívnych záloh počas pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky, vzniká od prvého dňa výkonu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky a zaniká dňom skončenia pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl SR. Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti FO, na ktorú sa vzťahuje odvodová úľava, vzniká
– od prvého dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý bol jej príjem zo závislej činnosti vyšší ako 67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej štatistickým úradom za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, najskôr od vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru,
– odo dňa, keď prestane mať trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese, ak ide o zamestnanca s odvodovo úľavou, ktorý bol fyzickou osobu, ktorá bola najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov v evidencii uchádzačov o zamestnanie a mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese,
– od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvanásteho kalendárneho mesiaca trvania pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru, ak nevzniklo podľa písmena a) alebo b).
Ak bol po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru FO, ktorá bola FO s odvodovou úľavou, a ktorej pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer trval najviac 12 kalendárnych mesiacov, vyplatený príjem zo závislej činnosti a pomerná časť súčtu tohto príjmu a príjmu z pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru je vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej štatistickým úradom za rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, vzniká povinné dôchodkové poistenie FO, ktorá bola FO s odvodovou úľavou odo dňa vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru. Povinné nemocenské poistenie zamestnanca, povinné dôchodkové poistenie zamestnanca a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca zaniká vždy smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.
398. Vylúčenie povinnosti platiť poistné
Zamestnanec v istých prípadoch nemá povinnosť platenia poistného.
O aké prípady ide?
Zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti
• v období, počas ktorého sa mu poskytuje materské,
• od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti, najdlhšie do desiateho dňa potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti,
• v období, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného, v období, počas ktorého sa vypláca rehabilitačné alebo rekvalifikačné, a
• v období, počas ktorého má ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku.
399. Platenie poistného a príspevkov
Samostatne zárobkovo činná osoba má povinnosť platiť poistné a príspevky.
Aké druhy sociálneho poistenia a v akej výške platí SZČO?
Povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO platí poistné
• na nemocenské poistenie 4,4 % z vymeriavacieho základu,
• na starobné poistenie 18 % z vymeriavacieho základu (ak je sporiteľom starobného dôchodkového sporenia, 4 % posiela SP na osobný účet sporiteľa v príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti),
• na invalidné poistenie 6 % z vymeriavacieho základu,
• do rezervného fondu solidarity so sadzbou 4,75 % z vymeriavacieho základu.
Na informatívny výpočet vymeriavacieho základu a výpočet poistného pre povinne poistenú SZČO použite Kalkulačku na informatívny výpočet poistného pre povinne poistenú SZČO od 1. januára 2016.
Poistné na invalidné poistenie neplatí samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je dôchodkovo poistená po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Od 1. januára 2013 poistné na invalidné poistenie neplatí ani samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je dôchodkovo poistená, je poberateľom výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu a dovŕšila dôchodkový vek.
400. Samostatne zárobkovo činná osoba
Samostatne zárobková osoba má povinnosť platiť odvody na sociálne poistenie.
Kto sa považuje za SZČO na účely sociálneho poistenia?
Od 1. januára 2014 je samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu FO s ťažkým zdravotným postihnutím. Na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO sa v období od 1. januára 2014 do 30. júna 2014 použije definícia SZČO v znení účinnom do 31. decembra 2013.
Do 31. decembra 2013 je SZČO fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa § 31 zákona o správe daní, § 67 zákona o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení, okrem FO, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu FO s ťažkým zdravotným postihnutím.
401. Lehoty na ďalšie povinnosti
V súvislosti s dávkami musí samostatne zárobkovo činná osoba plniť isté povinnosti.
O aké povinnosti ide?
Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná
• preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik a na zánik nároku na príslušnú dávku a nároku na jej výplatu a jej sumu (ak bol písomne vyzvaný SP, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v lehote do 8 dní odo dňa doručenia výzvy, ak SP neurčila inú lehotu),
• dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti,
• zdržiavať sa počas dočasnej pracovnej neschopnosti na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenskej dávky,
• oznámiť Sociálnej poisťovni ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do 3 dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako 10 dní,
• vrátiť príslušnú dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého jej nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume.
402. Povinnosti SZČO
Samostatne zárobkovo činná osoba musí plniť voči Sociálnej poisťovni isté povinnosti.
O aké povinnosti ide?
Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná
– za obdobie poistenia do 31. decembra 2014 prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku;
Ak SZČO vznikne, resp. jej zanikne povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie po 31. decembri 2014, vznik, resp. zánik tohto poistenia SZČO oznamuje Sociálna poisťovňa. Pri vzniku poistenia SP oznamuje SZČO aj vymeriavací základ, výšku poistného, dátum splatnosti poistného a údaje týkajúce sa úhrady poistného. Pokiaľ o vzniku, resp. zániku povinného poistenia neinformovala Sociálna poisťovňa SZČO, odporúčame, aby SZČO kontaktovala SP a oznámila jej skutočnosti potrebné pre posúdenie vzniku, resp. zániku poistenia. Tzv. zahraničné SZČO, na ktoré sa vťahujú slovenské právne predpisy na základe nariadení EÚ alebo medzinárodnej zmluvy, majú povinnosť aj po 31. decembri 2014 oznamovať výšku príjmov a výdavkov SZČO do ôsmich dní od právoplatného určenia príslušnosti k právnym predpisom SR a v bežnom roku najneskôr do 31. mája kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok. Zahraničné SZČO majú naďalej povinnosť aj po 31. decembri 2014 oznamovať vznik a zánik oprávnenia na výkon činnosti SZČO, v lehote do ôsmich dní od vzniku a zániku oprávnenia, resp. čestne vyhlásiť začatie a skončenie výkonu zárobkovej činnosti, ktorú vykonáva bez oprávnenia.
– oznámiť príslušnej pobočke prerušenie nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia z dôvodu pozastavenia prevádzkovania živnosti, pozastavenia výkonu činnosti alebo pozastavenia činnosti do 30 dní od prerušenia, prerušenie nemocenského a dôchodkového poistenia z dôvodu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody do 30 dní od prerušenia, a to prostredníctvom ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Do ôsmich dní od prerušenia má SZČO povinnosť oznámiť prerušenie nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, ak sa jej od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení alebo osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení prerušuje poistenie alebo sa jej prerušuje poistenia v období v ktorom má nárok na rodičovský príspevok, ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO a taktiež v situácii, ak sa jej prerušuje poistenie dňom nasledujúcim po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Do ôsmich dní od prerušenia má SZČO povinnosť oznámiť prerušenie nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia aj v období trvania dobrovoľnej vojenskej prípravy, ak v tomto období podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO;
– oznámiť príslušnej pobočke zmenu mena, priezviska, trvalého pobytu a zrušenie povolenia na trvalý pobyt alebo povolenia na prechodný pobyt do ôsmich dní od zmeny týchto skutočností,
– plniť povinnosti uvedené v predchádzajúcich bodoch na tlačive, ktorého obsah určí SP (Registračný list FO).
Lehota na splnenie povinností podľa predchádzajúcich bodov je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo na plnenie povinností v ustanovenej lehote odovzdalo na prepravu poštou, odoslalo faxom alebo elektronickou poštou. Tlačivo odoslané faxom alebo elektronickou poštou, ak nie je podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu alebo urobené v súlade s dohodou podľa § 186 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, treba potvrdiť písomne najneskôr do troch dní odo dňa jeho doručenia SP.
403. SZČO a skončenie výkonu činnosti
Samostatne zárobkovo činnej osobe zaniká poistenie pri skončení výkonu činnosti.
V akom prípade zaniká poistenie SZČO pri skončení výkonu činnosti?
Povinné poistenie a s tým spojená odvodová povinnosť zaniká živnostníkovi alebo inej SZČO odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie tejto činnosti. Ak má SZČO viac oprávnení, poistenie jej zaniká až zánikom posledného oprávnenia na výkon alebo prevádzkovanie činnosti SZČO. SZČO, ktorá nevykonáva činnosť na základe oprávnenia, zaniká jej povinné poistenie odo dňa, od ktorého podľa čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni.
Ak SZČO zanikne oprávnenie alebo prestane vykonávať činnosť na základe čestného vyhlásenia (činnosť, ktorú možno vykonávať bez oprávnenia), vznik povinného poistenia sa jej nebude posudzovať k najbližšiemu 1. júlu kalendárneho roka (alebo k 1. októbru v prípade predĺženej lehoty na podanie daňového priznania) za predpokladu, že pred 1. júlom/1. októbrom jej nevzniklo „nové“ oprávnenie, resp. nezačala vykonávať opätovne činnosť, ktorú možno vykonávať aj bez oprávnenia.
Povinné poistenie SZČO sa bude k 1. júlu/1. októbru posudzovať tým SZČO, ktoré k tomuto dátumu majú oprávnenie na výkon podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, resp. vykonávajú činnosť, ktorú možno vykonávať aj bez oprávnenia (autor, umelec alebo športovec).
404. Platenie poistného
Zamestnancovi v pracovnom pomere vzniká povinnosť platiť poistné.
Akým spôsobom a v akej výške platí zamestnanec poistné?
Zamestnanec platí poistné
• na nemocenské poistenie 1,4 % z vymeriavacieho základu,
• na starobné poistenie 4 % z vymeriavacieho základu,
• na invalidné poistenie 3 % z vymeriavacieho základu,
• na poistenie v nezamestnanosti 1 % z vymeriavacieho základu.
Poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na zamestnanca podľa osobitného predpisu, na obvineného vo väzbe a na odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, FO, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a s účinnosťou od 1. januára 2011 na FO, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek.
Poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnanec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Od 1. januára 2013 poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnanec, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšil dôchodkový vek.
Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na jednotlivé druhy sociálneho poistenia, ktoré je povinný platiť zamestnanec. Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom
• čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy alebo čerpá služobné voľno bez nároku na plat alebo služobný príjem, okrem ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku,
• je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo zo služobného pomeru na výkon verejnej funkcie, na výkon odborovej funkcie alebo na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady, ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy,
• má neospravedlnenú neprítomnosť v práci,
• je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody; to platí vo vzťahu k činnosti, z ktorej je povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený a počas jej vykonávania bol vzatý do výkonu väzby alebo nastúpil výkon trestu odňatia slobody,
• čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu, ak ide o ženu a v období, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu, a nemá nárok na materské, ak ide o muža.
Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti a odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.
Vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení.
405. SZČO a vznik odvodovej povinnosti k 1. júlu 2015
Od 1. júla 2015 došlo k zmenám pri platení povinného poistného samostatne zárobkovo činnej osoby.
K akým zmenám došlo od 1. júla 2015?
Povinné poistenie SZČO vzniká od 1. júla 2015 tým fyzickým osobám (FO), ktoré za kalendárny rok 2014 dosiahli príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti v sume vyššej ako 4 944 eur, t.j. sumu rovnú alebo vyššiu ako 4 944,01 eur a zároveň majú k 1. júlu 2015 platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Ak FO činnosť nevykonáva na základe oprávnenia, povinné poistenie SZČO jej vzniká na základe dosiahnutej hranice príjmu. Sumu, podľa ktorej sa posudzuje vznik povinného poistenia SZČO, tvoria dosiahnuté príjmy z podnikania alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za rok 2014 bez odpočítania výdavkov.
Ak je SZČO povinne poistená k 30. júnu 2015 a za rok 2014 dosiahla príjem z podnikania vyšší ako 4 944,00 eur, povinné poistenie jej trvá aj naďalej. Povinné poistenie SZČO zaniká 30. júna 2015 tým FO, ktoré za kalendárny rok 2014 dosiahli príjem rovnajúci sa alebo nižší ako 4 944,00 eur. V období kalendárneho roka 2015 platí pre povinne poistenú SZČO
• minimálny mesačný vymeriavací základ v sume 412 eur, z toho vyplývajúce poistné je mesačne v sume 136,57 eur,
• maximálny mesačný vymeriavací základ v sume 4 120 eur, z toho vyplývajúce poistné je mesačne v sume 1 365,78 eur.
SZČO, ktorá za rok 2014 nemala predĺženú lehotu na podanie daňového priznania a dosiahla hranicu príjmu pre vznik povinného poistenia, má za obdobie od júla 2015 nový vymeriavací základ na platenie poistného a s tým súvisiacu novú mesačnú sumu poistného.
406. Umelci – autori – športovci
Zákon o sociálnom poistení upravuje príjmy umelcov, športovcov alebo autorov.
Je predmetné tvrdenie pravdivé?
Fyzickým osobám, ktoré podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť nevykonávajú na základe oprávnenia, napr. umelci, autori, športovci a za kalendárny rok 2014 dosiahli príjem v sume vyššej ako 4 944 eur, t.j. rovnú alebo vyššiu ako 4 944,01 eur, od 1. júla 2015 vznikne povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO. Ide o príjem z činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení. Za rovnakých podmienok vznikne od 1. októbra 2015 povinné poistenie SZČO tým FO, ktoré majú za rok 2014 predĺženú lehotu na podanie daňového priznania. Ak je SZČO povinne poistená k 30. júnu 2015 alebo k 30. septembru 2015 a za rok 2014 dosiahla príjem z činnosti v sume vyššej ako 4 944,00 eur, povinné poistenie jej trvá aj naďalej. Povinné poistenie SZČO, ktorá činnosť nevykonáva na základe oprávnenia, nevznikne takej FO, ktorá hranicu príjmu za kalendárny rok 2014 síce dosiahla, ale činnosť k 1. júlu alebo k 1. októbru 2015 nevykonáva a Sociálnej poisťovni o tom predloží čestné vyhlásenie najneskôr 1. júla, resp. 1. októbra 2015. Povinné poistenie SZČO k 1. júlu/1. októbru 2015 nevznikne aj vtedy, ak čestné vyhlásenie o nevykonávaní činnosti je predložené
– v období od 1. januára do 30. júna 2015, alebo do 30. septembra 2015 (ak SZČO mala predĺženú lehotu na podanie daňového priznania),
– v období predchádzajúceho kalendárneho roka, t.j. v roku 2014.
Právne účinky čestného vyhlásenia o nevykonávaní činnosti nastávajú odo dňa, od ktorého podľa čestného vyhlásenia SZČO nevykonáva túto činnosť, ale najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni, t.j. čestné vyhlásenie nemá spätné právne účinky.
407. Sankcie
Sú prípady, v ktorých Sociálna poisťovňa predpíše samostatne zárobkovo činnej osobe penále a uloží pokutu.
Kedy možno uložiť samostatne zárobkovo činnej osobe pokutu?
Samostatne zárobkovo činnej osobe povinnej odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktorá neodviedla poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedla v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly. Za porušenie povinností ustanovených zákonom o sociálnom poistení môže Sociálna poisťovňa uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura. Pri ukladaní pokuty Sociálna poisťovňa zohľadní závažnosť porušenia povinnosti.
Ak povinne dôchodkovo poistená SZČO nezaplatí včas a v správnej sume poistné na dôchodkové poistenie, obdobie, za ktoré bola povinná platiť toto poistné, sa započíta ako obdobie dôchodkového poistenia až odo dňa, v ktorom bola zaplatená celá suma dlžného poistného na dôchodkové poistenie. V nemocenskom poistení možno vylúčiť nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu.
Otázky č. 397 – 407 spracovala Mgr. M. Matulková (I/2016)
