Mzdové zvýhodnenia a náhrady mzdy

Zamestnávateľ je povinný podľa ustanovení Zákonník práce poskytovať zamestnancom mzdu za prácu nadčas, mzdu a náhradu mzdy za sviatok, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu, mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce a mzdu pri výkone inej práce. Kedy má zamestnanec má nárok na mzdové zvýhodnenie a náhradu mzdy?

Práca nadčas

je podľa § 97 ods. 1 ZP práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času. Práca nadčas je vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien. Podľa § 121 ods. 1 ZP za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie nepatrí zamestnancovi v prípadoch, ak sa so zamestnávateľom dohodol na čerpaní náhradného voľna.

V týchto prípadoch zamestnancovi za prácu nadčas nepatrí mzda a ani mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas podľa § 121 ods. 1 ZP a zamestnanec nemôže za túto dobu čerpať náhradné voľno.

Náhradné voľno za prácu nadčas

Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť, podľa § 121 ods. 3 ZP, čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas. Zamestnancovi patrí náhradné voľno v rozsahu, v ktorom práca nadčas trvala. Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodnú na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas, nepatrí mu mzdové zvýhodnenie podľa § 121 ods. 1 ZP. Podľa § 121 ods. 4 ZP náhradné voľno poskytne zamestnávateľ zamestnancovi v dohodnutom termíne. Ak sa na termíne nedohodnú, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi náhradné voľno najneskôr do uplynutia štyroch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca nadčas vykonaná. Čerpanie náhradného voľna je otázkou dohody zamestnanca so zamestnávateľom. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom na čerpaní náhradného voľna nedohodnú, zamestnávateľ má povinnosť vyplatiť mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas.

Príklad

Zamestnanec odpracoval so súhlasom zamestnávateľa v mesiaci september 2014 10 hodín nadčas. Zamestnanec sa so zamestnávateľom dohodol, že za nadčasové hodiny bude čerpať náhradné voľno.

Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne na termíne čerpania náhradného voľna, musí mu ho zamestnávateľ v súlade s ustanovením § 121 ods. 4 ZP poskytnúť najneskôr do konca mesiaca január 2015 (najneskôr do uplynutia štyroch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca nadčas vykonaná). Ak mu zamestnávateľ neposkytne náhradné voľno za nadčas 10 hodín zo septembra 2014 do konca januára 2015, má povinnosť vyplatiť mu mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas podľa § 121 ods. 1 ZP.

Mzda a náhrada mzdy za sviatok

Za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi, podľa § 122 ods. 1 ZP, dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni.

Ak zamestnanec nepracoval preto, lebo sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí mu, podľa § 122 ods. 3 ZP, náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepatrí. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve sa môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť, že aj u zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa bude postupovať podľa § 122 ods. 1 ZP.

Príklad

Zamestnanec v septembri 2014 nepracoval v pondelok 1. 9. 2014 a v pondelok 15. 9. 2014 z dôvodu sviatku. Ostatné dní odpracoval podľa pracovnej zmluvy. Zamestnanec je odmeňovaný mesačnou mzdou. Jeho mzda je 800 eur.

Zamestnanec, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, v dňoch 1. 9. a 15. 9. 2014 nepracoval z dôvodu, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň. U zamestnanca sa bude deň sviatku považovať za odpracovaný deň aj keď z dôvodu sviatku nepracoval, lebo podľa § 122 ods. 3 ZP u zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. To, že v uvedených dňoch nepracoval, neovplyvní výšku jeho mesačnej mzdy, ktorá bude 800 eur.

Príklad

Zamestnanec pracuje v obchode. Jeho pracovný čas je od utorka do soboty. Nedele a pondelky má voľné. V septembri 2014 pripadol sviatok 1. 9. a 15. 9. na pondelok.

Zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy za dni 1. 9. 2014 a 15. 9. 2014, lebo mu na uvedený deň nepripadla pracovná zmena (nedele a pondelky má vždy voľné). Ak by pripadol sviatok napríklad na sobotu, bude mať nárok na náhradu mzdy za prácu za sviatok, lebo sobota je u neho obvyklým pracovným dňom.

Náhradné voľno za prácu vo sviatok

Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, postupuje podľa § 122 ods. 2 ZP. Zamestnancovi patrí za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. V prípade, že bude zamestnanec čerpať náhradné voľno, mzdové zvýhodnenie mu nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce vo sviatok, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa § 122 ods. 1 ZP. Za čerpanie náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok považuje za odpracovaný čas, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok nepatrí.

Príklad

Zamestnanec má so zamestnávateľom dohodnutú odmenu hodinovej mzdy. Určený týždenný pracovný čas má 40 hodín. V septembri 2014 pracoval aj počas sviatku 1. 9. a 15. 9. 2014 a odpracoval 16 hodín (8 x 2). Zamestnanec sa so zamestnávateľom dohodli na čerpaní náhradného voľna za dobu práce vo sviatok. Náhradné voľno si vyčerpal 18. 9. a 19. 9. 2014.

Zamestnancovi za dni, keď si čerpal náhradné voľno, prislúcha náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku, lebo podľa § 122 ods. 2 ZP za čerpanie náhradného voľna za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Mzdové zvýhodnenie
za nočnú prácu

Nočná práca je podľa § 98 ods. 1 ZP práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou. Podľa § 123 ods. 1 ZP patrí zamestnancovi za prácu v noci dosiahnutá mzda za každú hodinu nočnej práce a mzdové zvýhodnenie vo výške najmenej 20 % z minimálnej hodinovej mzdy. Zamestnávateľ má povinnosť poskytovať mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu najmenej v sume 0,4046 eur za každú hodinu nočnej práce [(2,023 x 20) : 100]. Suma 2,023 eur je suma hodinovej minimálnej mzdy stanovená pre rok 2014.

Príklad

Zamestnanec sa zamestnal od 1. 9. 2014 u nového zamestnávateľa, s ktorým sa dohodol, že bude nastupovať každý deň do práce o 4. hodine (o 4. hodine mu začne pracovná zmena). Patrí mu mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu?

Podľa § 98 ods. 1 ZP nočnou prácou je práca vykonávaná v čase od 22. hodiny do 6. hodiny. Ak je začiatok pracovnej zmeny zamestnanca stanovený na 4. hodinu ráno, tak mu patrí podľa § 123 ods. 1 ZP za prácu v noci dosiahnutá mzda za každú hodinu nočnej práce, t.j. denne za 2 hodiny a mzdové zvýhodnenie vo výške najmenej 20 % z minimálnej hodinovej mzdy, t.j. v sume 0,4046 eur za každú hodinu nočnej práce [(2,023 x 20) : 100]. Ak by mal zamestnanec určený nástup do práce o 6. hodine a do práce príde napríklad o 5. hodine, v takomto prípade nemá nárok na mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu.

Príklad

Zamestnanec pracuje v s.r.o. ako vedúci prevádzky. V pracovnej zmluve má uvedené, že v jeho mzde je zohľadnená prípadná práca v noci. V septembri 2014 vybraní zamestnanci pracovali aj v noci z dôvodu urýchlenia výrobného procesu a vývozu výrobkov do zahraničia. Zamestnanec odpracoval 4 noci vždy po 4 hodiny (od 22. hodiny do 2. hodiny ráno). Zamestnávateľ neposkytol zamestnancovi mzdové zvýhodnenie za prácu v noci.

Zamestnávateľ postupoval v súlade s ustanovením § 123 ods. 2 ZP, podľa ktorého vedúcemu zamestnancovi, ktorým je aj uvedený zamestnanec, nepatrí mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu, ak má v pracovnej zmluve dohodnutú mzdu, ktorá už zohľadňuje prípadnú prácu v noci. Zamestnanec má túto klauzulu v pracovnej zmluve uvedenú, preto nemá nárok na mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu.

Mzdová kompenzácia
za sťažený výkon

Zamestnancovi patrí mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce pri vykonávaní pracovných činnosti, podľa § 124 ods. 1 ZP, vtedy ak

•    tieto pracovné činnosti príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 3. alebo 4. kategórie podľa osobitného predpisu a

•    pri ich výkone intenzita pôsobenia faktorov pracovného prostredia napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a preventívnym opatreniam vyžaduje, aby zamestnanec používal na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky.

Podľa § 123 ods. 3 ZP patrí zamestnancovi za každú hodinu za sťažený výkon práce dosiahnutá mzda a kompenzácia vo výške najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu.

Zamestnávateľ je povinný v roku 2014 poskytovať mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce najmenej vo výške 0,4046 eur [(20,023 x 20) : 100] za každú hodinu práce, popri dosiahnutej mzde.

Pracovné činnosti, pri ktorých patrí zamestnancovi mzdová kompenzácia

sú činnosti v prostredí, v ktorom pôsobia (§ 124 ods. 2 ZP)

•    chemické faktory,

•    karciogénne a mutagénne faktory,

•    biologické faktory,

•    prach,

•    fyzikálne faktory (napr. hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie).

Mzda pri výkone inej práce

Zamestnancovi patrí, podľa § 125 ods. 1 ZP, doplatok do výšky priemerného zárobku v prípade výkonu inej práce z dôvodu

•    ohrozenia choroby z povolania, a to aj vtedy, ak zamestnanec z tohto dôvodu nastúpi k inému zamestnávateľovi. Doplatok vypláca ten zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracuje a nahrádza ich zamestnávateľ, u ktorého hrozba chorobou z povolania vznikla,

•    karanténne opatrenie. Doplatok prepláca orgán verejného zdravotníctva na základe žiadosti zamestnávateľa.

Ing. Jarmila Strählová

ZÁKON č. 311/2001 Z. z.

Zákonník práce

citácia na str. 64

§ 122

Mzda a náhrada mzdy za sviatok

(1) Za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni.

(2) Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. V tom prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce vo sviatok, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa odseku 1. Za čerpanie náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok považuje za odpracovaný čas, za ktorý mu patrí mzda; tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok nepatrí. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno dohodnúť, že aj u zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa bude postupovať podľa štvrtej vety.

(3) Zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepatrí. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno dohodnúť, že aj u zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa bude postupovať podľa prvej vety.

(4) Náhrada mzdy za sviatok alebo mzda podľa odseku 3 druhej vety nepatrí zamestnancovi, ktorý neospravedlnene zamešká zmenu bezprostredne predchádzajúcu sviatku alebo bezprostredne po ňom nasledujúcu, alebo zmenu nariadenú zamestnávateľom na sviatok, prípadne časť niektorej z týchto zmien.

(5) S vedúcim zamestnancom môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť ...