2.  Mzdové účtovníctvo a pracovné právo

2.1     Výber stravného

Zamestnávateľ poskytuje zamestnancom stravovanie vo firemnej jedálni formou donáškovej služby. V určený čas príde do priestorov zamestnávateľa zamestnanec inej firmy a vydáva zamestnancom teplé jedlo.

Majú aj títo zamestnanci na výber medzi gastrolístkom a finančnom príspevkom na stravu? Môže sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodnúť, že namiesto teplého jedla bude dostávať finančný príspevok na stravu?

Ak má zamestnanec možnosť konzumovať teplé jedlo a odmietne ho, nemá právo nárokovať si finančný príspevok na stravu; to neplatí ak ide o zdravotné dôvody potvrdené špecialistom, kedy nevie zamestnávateľ zabezpečiť stravu napr. bezlepkovú, bezlaktózovú. Ak chce zamestnanec namiesto teplého jedla dostávať finančný príspevok, môže sa so zamestnávateľom len dohodnúť, nakoľko podľa ust. § 1 ods. 6 ZP: „V pracovnoprávnych vzťahoch možno upraviť podmienky zamestnania a pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie ako to upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.“

2.2     Uzatvorenie stravovacieho zariadenia

Zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancom stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa. Stravovacie zariadenie bude dočasne uzatvorené (napr. z dôvodu, že v ňom prebieha sanitárny deň, príp. rekonštrukcia jedálne).

Ako má zamestnávateľ postupovať?

V prípade, ak ide o dočasné krátkodobé uzavretie stravovacieho zariadenia a zamestnávateľ nemá možnosť zabezpečiť stravovanie obvyklým spôsobom, Národný inšpektorát práce zastáva názor, že ide o situáciu uvedenú v § 152 ods. 6 písm. b) ZP, t. j. zamestnávateľ objektívne nemôže zabezpečiť stravovanie žiadnym zo spôsobov uvedených v § 152 ods. 2 Zákonníka práce. V takomto prípade poskytne zamestnávateľ zamestnancovi zákonný finančný príspevok na stravu.

Ustanovenie § 152 ods. 6 písm. b) ZP sa tak (vo všeobecnosti) aplikuje nielen v prípadoch, ak objektívne dlhodobo nie je možné zabezpečiť zamestnancovi stravovanie žiadnym zo spôsobov uvedených v § 152 ods. 2 ZP, ale aj v situácii akútneho výpadku bežne zabezpečovanej formy stravovania.

2.3     Postup zamestnávateľa

Zamestnávateľ finančný príspevok na stravovanie poskytuje skôr, ako v prvý deň mesiaca, na ktorý sa príspevok vzťahuje, príp. na niekoľko mesiacov vopred, takéto plnenie sa posudzuje ako preddavok na zabezpečenie stravovania. Skutočný nárok zamestnanca vyhodnotí zamestnávateľ až po ukončení mesiaca, na ktorý bol preddavok poskytnutý a vzhľadom na výšku a zdroj príspevku zamestnávateľa posúdi jeho zdaniteľnosť, resp. oslobodenie od dane a rovnako aj výšku daňového výdavku z pohľadu zamestnávateľa.

Je uvedený postup zamestnávateľa správny?

To znamená, že zamestnávateľ môže poskytovať preddavok na zabezpečenie stravovania aj vo vyššej sume, než je presná suma podľa prepočtu plánovaných pracovných zmien, a zúčtovanie vykoná až po uplynutí mesiaca, na ktorý bol preddavok na stravu poskytnutý. 

Modelová situácia

Podľa vnútornej smernice poskytuje zamestnávateľ preddavok na finančný príspevok na stravu vo výške 4 €/deň. Mesiac december má 20 pracovných dní, a sú to zároveň pracovné zmeny zamestnanca. Preddavok na stravu bude poskytnutý dňa 14. 11. 2025 vo výške 4 € x 20 zmien = 80 €. Zúčtovanie preddavku poskytnutého na stravu vykoná zamestnávateľ v spracovaní výplat za mesiac december 2025 (januárové výplatné termíny); podľa skutočnej dochádzky zamestnanca:

a)  ak zamestnanec odpracoval všetky pracovné zmeny (20 dní), má nárok na príspevok na stravu vo výške 80 €; zamestnávateľ vykoná vyúčtovanie zálohy, napr. zamestnancovi celú zálohu vo výške 80 € zrazí a poskytne zamestnancovi v spracovaní výplat za mesiac december 2025 (januárové výplatné termíny)finančný príspevok na stravu 80 €:

▪    20 pracovných dní x 3,63 € = 72,60 € poskytne z nákladov,

▪    20 pracovných dní x 0,37 € = 7,40 € poskytne zo sociálneho fondu,

b)  ak neodpracoval všetky pracovné zmeny (len 10 dní, nakoľko zvyšných 10 dní bol PN), má nárok na príspevok na stravu vo výške 40 €; zamestnávateľ vykoná vyúčtovanie zálohy a zamestnancovi celú zálohu vo výške 80 € zrazí a poskytne zamestnancovi v spracovaní výplat za mesiac december 2025 (januárové výplatné termíny) finančný príspevok na stravu 40 €

▪    10 pracovných dní x 3,63 € = 36,30 € poskytne z nákladov,

▪    10 pracovných dní x 0,37 € = 3,70 € poskytne zo sociálneho fondu.

2.4     Poskytovanie stravného

Zamestnanec (ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, napr. vodič) vykonal v rámci jedného kalendárneho dňa tri tuzemské pracovné cesty v trvaní 2 h., 2,5 h. a 6 h.

Ako sa bude postupovať pri poskytovaní stravného?

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi stravné len za pracovnú cestu v trvaní 6 hodín, a to v sume stravného, ktoré je určené pre časové pásmo 5 až 12 hodín, t. j. stravné vo výške 9,30 €. Za pracovné cesty v trvaní 2 hodiny a 2,5 hodiny mu stravné nepatrí, pretože súhrnný čas trvania týchto pracovných ciest je menej ako 5 hodín.

2.5     Minimálny a maximálny príspevok na stravu

Cena jedla zabezpečeného dovozom od dodávateľa stravy je 6,20 €.

V akej výške je minimálny a maximálny príspevok na stravu zamestnanca (nejde o zamestnanca v štátnej službe)?

Príspevok zamestnávateľa na stravu zamestnanca z nákladov môže byť v rámci rozpätia od 3,41 € do 5,12 € + príspevok zo sociálneho fondu:

2.6     Príspevok na stravu štátneho zamestnanca

Cena jedla zabezpečeného dovozom od dodávateľa stravy je 6,20 €.

V akej výške je minimálny a maximálny príspevok na stravu štátneho zamestnanca?

Príspevok zamestnávateľa v štátnej správe na stravu zamestnanca môže byť v rámci rozpätia od 4,03 € do 6,05 € + príspevok zo sociálneho fondu:

Otázky 2.1 – 2.6 vypracovala Ing. Iveta Matlovičová

2.7     Povinnosť podať DP

Daňovník okrem príjmov zo zamestnania vo výške 14 230 € dosiahol v roku 2025 aj príjmy z podnikania na základe živnostenského oprávnenia vo výške 6 850 €.

Má daňovník povinnosť podať daňové priznanie za rok 2025?

Daňovník má povinnosť podať daňové priznanie za rok 2025, pretože jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2025 presiahli sumu 2 876,90 eura. V podanom daňovom priznaní za rok 2025 uvedie aj príjmy zo zamestnania (na základe potvrdenia od zamestnávateľa), a tiež aj príjmy z podnikania. 

2.8     Zdaniteľné príjmy

Pán Karol bol celý rok 2025 zamestnaný a dosiahol len zdaniteľné príjmy zo zamestnania vo výške 14 400 eur.

Má daňovník povinnosť podať daňové priznanie za rok 2025?

Nie, ak požiadal svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania za rok 2025. Ak však nepožiada o vykonanie ročného zúčtovania, je daňové priznanie povinný podať.

2.9     Príjmy z prenájmu vlastnej nehnuteľnosti

Daňovník v roku 2025 okrem príjmov zo zamestnania vo výške 2 500 eur mal príjmy z prenájmu vlastnej nehnuteľnosti vo výške 1 200 eur.

Má daňovník povinnosť podať daňové priznanie za rok 2025?

Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti sú oslobodené od dane z príjmov vo výške 500 eur. To znamená, že do úhrnu zdaniteľných príjmov daňovníka sa započítajú príjmy zo zamestnania vo výške 2 500 eur a príjmy z prenájmu znížené o výšku oslobodených príjmov, teda vo výške 700 eur (1 200 – 500). Nakoľko úhrn zdaniteľných príjmov daňovníka za zdaňovacie obdobie roka 2025 vo výške 3 200 eur (2 500 + 700) prevýši sumu 2 876,90 eura, daňovníkovi vznikne mu povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov FO za rok 2025.

2.10   Práca v SR a ČR

V roku 2025 daňovník 9 mesiacov pracoval na Slovensku a 3 mesiace v ČR.

Musí daňovník podať daňové priznanie aj za české príjmy, ktoré boli zdanené v Čechách?

Ak daňovník v roku 2025 poberal príjem zo závislej činnosti od slovenského aj českého zamestnávateľa v úhrne vyššom ako 2 876,90 eur, má povinnosť podať daňové priznanie typu A z celosvetových príjmov. Prílohou priznania budú kópie potvrdení českého i slovenského zamestnávateľa o nimi vyplatených príjmoch za rok 2025. Keďže príjmy zo závislej činnosti z ČR boli tam preukázateľne zdanené, na zamedzenie dvojitého zdanenia uplatní v daňovom priznaní metódu vyňatia príjmov.

Tzn., že v konečnom dôsledku budú predmetom zdanenia len príjmy zo zdrojov na území SR.

2.11   Vykonanie ročného zúčtovania

Daňovník, ktorý bol celý rok 2025 zamestnaný, vyhral nepeňažnú výhru v reklamnej súťaži vo výške 500 eur. Príjem zo závislej činnosti dosiahol vo výške 14 500 eur.

Má daňovník povinnosť podať daňové priznanie za rok 2025, alebo môže požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania?

Za zdaniteľný príjem sa v tomto prípade považuje okrem príjmov zo závislej činnosti vo výške 14 500 eur aj nepeňažná výhra v sume prevyšujúcej 350 eur (do výšky 350 eur ide totiž o oslobodené príjmy), teda suma 150 eur. Keďže daňovník dosiahol okrem príjmu zo závislej činnosti aj zdaniteľný príjem z nepeňažnej výhry, pričom jeho celkové zdaniteľné príjmy v sume 14 650 (14 500 + 150) presiahli sumu 2 876,90 eura, má povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2025. 

Otázky 2.7 – 2.11 vypracoval Ing. Ján Mintál

2.12   Hodnota stravovacej poukážky

Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie prostredníctvom gastrolístkov v hodnote 6,60 € za jeden lístok.

Ako má zamestnávateľ postupovať, keďže sa minimálna hodnota stravovacej poukážky zvýšila na 6,98 € od 1. 12. 2025?

Nakoľko zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, t. j. poskytuje zamestnancom gastrolístky, je povinný poskytovať ich vo vyššej nominálnej hodnote, najmenej však v hodnote 6,98 €. Nespotrebované gastrolístky v nominálnej hodnote 6,60 € vráti zamestnávateľ gastroemitentovi (podľa zmluvne dohodnutých podmienok).

Ing. Iveta Matlovičová

2.13   Náhrada škody

Zamestnávateľ požadoval od zamestnanca náhradu škody na majetku, ktorá mu vznikla v dôsledku toho, že zamestnanec neaktivoval protipožiarne zariadenie, hoci bol na túto povinnosť upozornený. Zamestnanec odmietol túto náhradu škody zamestnávateľovi uhradiť s odôvodnením, že protiprávneho konania sa zamestnanec môže dopustiť výlučne konaním, teda nemôže ísť o nekonanie alebo opomenutie konania. Taktiež zamestnanec argumentoval, že porušil pracovný poriadok, ktorý je len vnútorným právnym predpisom. Zamestnávateľ však aj napriek tomu požadoval náhradu škody a argumentoval porušením predpisov bezpečnosti práce.

Konal zamestnávateľ v súlade s platným právom?

Pod protiprávne konanie zamestnanca možno zaradiť aj každé jeho konanie, ktoré je v rozpore s pracovnou zmluvou, ktorá je platná. V konkrétnom prípade môže ísť o porušenie ustanovení obligatórnych náležitostí pracovnej zmluvy podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce. 

Pod protiprávnym konaním zamestnanca možno rozumieť aj každé jeho konanie, ktoré je v rozpore s vnútorným predpisom zamestnávateľa, ktorý je u zamestnávateľa platný. Takýmto významným vnútorným predpisom zamestnávateľa je aj pracovný poriadok. V pracovnom poriadku si zamestnávateľ upravuje napríklad jednotlivé prípady porušenia pracovnej disciplíny, z ktorého možno vyvodzovať jednotlivé sankcie, prípadne skončenie pracovného pomeru. Prípadné porušenie ustanovení pracovného poriadku je protiprávnym konaním zamestnanca, musia byť však kumulatívne splnené všetky predpoklady, ktoré v § 84 Zákonník práce ustanovuje pre platnosť pracovného poriadku. Pracovný poriadok môže byť vydaný len po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný; musí byť u zamestnávateľa riadne zverejnený; každý zamestnanec s ním musí byť riadne oboznámený a musí byť aj každému zamestnancovi prístupný.

Preto možno uviesť, že zamestnávateľ konal v súlade s platným právom. 

2.14   Opakované porušenie pracovnej disciplíny

Pretože zamestnanec opakovane porušil pracovnú disciplínu menej závažným spôsobom, zamestnávateľ s ním skončil pracovný pomer výpoveďou. Zamestnávateľ však takémuto zamestnancovi neponúkol inú, pre nehu vhodnú prácu na svojom pracovisku, a to aj napriek tomu, že v danom čase mal takéto pracovné miesto voľné.

Konal zamestnávateľ v súlade s platným právom?

Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce platí, že v prípade udelenia výpovede zamestnancovi pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny platí, že zamestnávateľ nemusí uplatniť procesný postup podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, teda nemusí preukázať, že: 

▪    zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, 

▪    zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

Otázky 2.13 – 2.14 vypracoval Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.

2.15   Vrátenie preddavkov

Manželka je poberateľkou starobného dôchodku a pracuje na dohodu o práci. V roku 2025 jej zárobok bol 2 000 eur.

Akým spôsobom sa manželke vrátia zaplatené preddavky?

Ak manželka za zdaňovacie obdobie roka 2025 dosiahla zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ktoré nepresiahnu úhrnnú sumu 2 876,90 eur, ako poberateľ starobného dôchodku (poberateľ k 1. januáru 2025) nemá nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka. Uplatnením postupu podľa § 46a zákona o dani z príjmov sa zrazené preddavky na daň podľa § 35 zákona o dani z príjmov vyčíslia ako preplatok na dani, ktorý miestne príslušný správca dane na základe žiadosti vráti.

2.16   Práca v zahraničí

Pán Anton v roku 2025 pracoval na pracovnú zmluvu v Poľsku. Na Slovensku nedosiahol žiadne zdaniteľné príjmy.

Je pán Anton povinný podávať daňové priznanie v SR?

V tomto prípade daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (z dôvodu trvalého pobytu na území SR) sú príjmy zo zdrojov plynúcich na území SR ako aj príjmy plynúce zo zahraničia. Preto má povinnosť podať daňové priznanie (typ A) z celosvetových príjmov ktorémukoľvek správcovi dane. Do úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zahrnie príjmy od poľského zamestnávateľa. Prílohou priznania je potvrdenie o príjme za rok 2025 od poľského zamestnávateľa.

Na zamedzenie dvojitého zdanenia pri výpočte daňovej povinnosti uplatní metódu vyňatia príjmov preukázateľne zdanených v Poľsku. 

2.17   Typ DP

Pán Juraj dosiahol za rok 2025 príjem z prenájmu vo výške 450 eur a príjem zo závislej činnosti vo výške 12 500 eur.

Aký typ daňového priznania je p. Juraj povinný podať?

Daňovník podáva daňové priznanie k dani z príjmov FO typ A, nakoľko príjem z prenájmu je do výšky 500 eur oslobodený a daňovník teda dosiahol len zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti. Pán Juraj sa môže v tomto prípade rozhodnúť, či podá daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2025 (typ A), alebo požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania.

Otázky 2.15 – 2.17 vypracoval Ing. Ján Mintál

2.18   Nepeňažné plnenia oslobodené od dane 

Ide o lístky do kina, permanentky na hokej, do fitnes, na tenisové kurty, telocvične.

Ide o nepeňažné plnenia oslobodené od dane podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP od 1. 1. 2024? 

Podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP sú od dane oslobodené nepeňažné plnenia poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov, ak tento zákon neustanovuje inak a zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nie sú uplatnené ako výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov [§ 2 písm. i)]; do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu.

Podľa § 5 ods. 7 písm. d) ZDP je oslobodené od dane použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom; rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby (§ 33) tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela). Podľa uvedeného znenia je oslobodené napr. použitie zariadenia na šport, čo znamená, že ak zamestnávateľ má vo vlastníctve alebo prenajme, napr. plaváreň, ihrisko, tenisové kurty, pre svojich zamestnancov, takto poskytnuté nepeňažné plnenie zamestnancom je oslobodené od dane v plnej výške a u zamestnávateľa je v plnej výške daňovým výdavkom.

V prípade, ak takéto možnosti nemá alebo nevyužije a chce poskytnúť zamestnancom permanentky napr. na šport, či už napr. do fitnesscentra, tenisové kurty a pod., tieto sú u zamestnanca zdaniteľným príjmom, pričom zamestnávateľ ich môže považovať za daňový výdavok len v prípade, ak má poskytnutie takýchto plnení dohodnutých napr. v kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve (§ 19 ods. 1 ZDP).

Pri takto poskytnutých nepeňažných plneniach sa môže rozhodnúť, že hodnotu permanentky vylúči z daňových výdavkov a uplatní oslobodenie od dane v súlade s § 5 ods. 7 písm. o) ZDP.

2.19   Dobitie benefitnej karty

Zamestnávateľ dobíja zamestnancom benefit kartu a z tejto karty si môže zamestnanec hradiť služby u zmluvných dodávateľov, medzi ktorými sú fitnes, ubytovacie služby, školenia a pod.

Môže zamestnávateľ dobitie karty považovať za nepeňažné plnenie oslobodené do 500 eur?

Podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP sú od dane oslobodené nepeňažné plnenia poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov, ak tento zákon neustanovuje inak a zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nie sú uplatnené ako výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov [§ 2 písm. i)]; do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu.

Vychádzajúc z uvedeného, ak je karta nepeňažným plnením od zamestnávateľa, na plnenia, ktoré nie sú oslobodené od dane podľa iných úprav uvedených v § 5 ods. 7 ZDP a zamestnávateľ ich vylúčil z daňových výdavkov, je možné využiť ustanovenie § 5 ods. 7 písm. o) ZDP.

Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ musí sledovať na čo bola benefitová kartička použitá a následne posúdiť, či dané nepeňažné plnenie nie je oslobodzované podľa iných ustanovení v § 5 ods. 7 ZDP. 

Je dôležité posudzovať každú benefitovú kartičku individuálne, a to z dôvodu, či nejde o benefitovú kartičku, ktorá svojou funkciou a použitím nahrádza platobný prostriedok. Vtedy nie je možné posudzovať takúto kartičku ako nepeňažné plnenie.

Otázky 2.18 – 2.19 vypracovala Ing. Miroslava Brnová

2.20   Výpoveď za porušenie pracovnej disciplíny

Zamestnávateľ dal zamestnancovi, ktorý opakovane porušil pracovnú disciplínu menej závažným spôsobom, výpoveď. Zamestnanec sa však dožadoval, aby mu zamestnávateľ dal možnosť vyjadriť sa k dôvodom predmetnej výpovede, čomu zamestnávateľ nevyhovel s odôvodnením, že beztak nezmení svoje rozhodnutie.

Konal zamestnávateľ v súlade s platným právom?

V prípade, že dôvodom na udelenie výpovede zo strany zamestnávateľa je porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom (čo je aj tento prípad), je potrebné z procesnej stránky dodržať postup podľa § 63 ods. 6 Zákonníka práce, podľa ktorého ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu, pričom ale Zákonník práce výslovne nespája nedodržanie tohto postupu s neplatnosťou udelenia výpovede. Pritom spôsob, akým sa zamestnanec vyjadrí k udelenej výpovedi, je na jeho úvahe, môže tak urobiť písomnou formou alebo aj neformálne, ústnou formou.

Preto možno uviesť, že zamestnávateľ nekonal v súlade s platným právom.

Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.

2.21   Vysporiadanie príjmov

Daňovník - poberateľ starobného dôchodku pracoval v roku 2025 na dohodu o pracovnej činnosti, z ktorej mu plynul príjem vo výške 2 500 eur. Iné príjmy nemal. 

Musí daňovník podávať daňové priznanie, alebo musí požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania?

Daňovník, ktorého príjmy nepresiahli sumu 2 876,90 eura za zdaňovacie obdobie roka 2025, pričom mu zamestnávateľ zrážal z príjmu preddavky na daň v zmysle § 35 zákona o dani z príjmov, nemá povinnosť podávať daňové priznanie za rok 2025. Je však pre neho výhodné toto daňové priznanie podať, aby mu správca dane na základe podaného daňového priznania vrátil sumu zaplatených preddavkov na daň, nakoľko mu nevznikla povinnosť platiť daň z príjmov. 

2.22   Príjem z predaja nehnuteľnosti

Pani Anna dosiahla za rok 2025 príjem z predaja nehnuteľnosti, pričom tento príjem nie je oslobodený od dane z príjmov. Okrem toho mala aj príjem zo sprostredkovateľskej činnosti a poberala príjmy zo závislej činnosti.

Aký typ daňového priznania bude podávať?

Pani Anna dosiahla v príslušnom zdaňovacom období okrem príjmov zo závislej činnosti aj iné druhy zdaniteľných príjmov - zdaniteľné príjmy z predaja nehnuteľnosti a príjmy zo sprostredkovania. Svoju daňovú povinnosť si vysporiada podaním daňového priznania k dani z príjmov FO typu B.

Otázky 2.21 – 2.22 vypracoval Ing. Ján Mintál

2.23   Príjmy zo závislej činnosti z Českej republiky

Fyzická osoba s trvalým pobytom v Slovenskej republike má len príjmy zo závislej činnosti z Českej republiky. Tam jej je vyplácané daňové zvýhodnenie na deti podľa podmienok českého zákona o dani z príjmov. V daňovom priznaní za rok 2024 podanom v Slovenskej republike si uplatnila daňový bonus podľa § 33 zákona o dani z príjmov.

Môže FO rovnako postupovať aj v daňovom priznaní za rok 2025?

Pretože tento daňovník má neobmedzenú daňovú povinnosť v SR, podá daňové priznanie typ A na slovenský daňový úrad. Na zamedzenie dvojitému zdaneniu môže využiť metódu vyňatia, na základe čoho mu v SR nevznikne povinnosť platiť daň. Ak si daňový rezident SR uplatnil v zahraničí daňové zvýhodnenie na dieťa, čo mu umožňuje daňová legislatíva príslušného štátu, nemá to vplyv na uplatnenie daňového bonusu na území SR, ak sú splnené podmienky podľa slovenského zákona o dani z príjmov. Podľa § 33 zákona o dani z príjmov v znení platnom pre zdaňovacie obdobie roku 2024 bolo možné uplatnenie daňového bonusu aj v SR.

Od roku 2025 nebude takýto postup možný, nakoľko nie je splnená podmienka, aby aspoň 90 % všetkých zdaniteľných príjmov daňovníka bolo zo zdrojov na území SR.

2.24   Príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky

Zamestnávateľ vyslal v roku 2025 zamestnancov na niekoľko mesiacov do Poľska, kde má zriadenú stálu prevádzkareň. Mzdu im vypláca slovenský zamestnávateľ, ale zdaňuje sa v Poľsku. 

Považujú sa tieto príjmy za príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky na účely uplatňovania daňového bonusu na vyživované deti?

Ak rezident SR poberal v zdaňovacom období príjmy zo zamestnania vykonávaného v zahraničí, nemôže si sám vybrať štát, v ktorom bude tieto príjmy zdaňovať, ale v prípade vykonávania zamestnania v zmluvnom štáte sa musí riadiť tiež príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia. Táto zmluva určuje, ktorý štát má právo na zdanenie týchto príjmov. V danom prípade právo na zdanenie má Poľsko, t. j. príjem je zdaniteľný v Poľsku a z hľadiska uplatňovania daňového bonusu sa jedná o zdaniteľný príjem zo zdrojov v zahraničí. Zamestnanci nemajú nárok na poberanie daňového bonusu v priebehu roka.

Po skončení roka si môžu za predpokladu splnenia aj ostatných odmienok „douplatňovať“ daňový bonus len v prípade, že príjmy zo zdrojov na území SR budú tvoriť aspoň 90 % zo všetkých ich zdaniteľných príjmov. 

2.25   Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou v SR

Živnostník – daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou v SR v roku 2025 dosahoval príjem za stavebné práce vykonávané na Slovensku, ale dva mesiace vykonával práce aj v Českej republike, pričom mu tam nevznikla stála prevádzkareň. 

Môže si daňovník uplatniť v daňovom priznaní daňový bonus na vyživované deti? Ak áno, ktoré časti daňového priznania musí v súvislosti s § 33 ods. 9 zákona o dani z príjmov ešte vyplniť ?

Daňovník dosahoval príjmy zo živnosti podľa § 6 zákona o dani z príjmov. Pokiaľ v súlade s príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia nevznikne daňovníkovi v zahraničí stála prevádzkareň, príjem je zdaniteľný v Slovenskej republike a nie v zahraničí. V danom prípade nie sú príjmy zo zdrojov na území ČR posudzované ako zdaniteľné príjmy v ČR. Aj keď Česká republika nemá právo na zdanenie tohto príjmu, v súlade s § 16 zákona o dani z príjmov ide o príjem zo zdrojov v zahraničí. Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou uplatňujúci postup podľa § 33 ods. 9 zákona príjem, ktorý nie je zdaniteľným príjmom v zahraničí, zaradí medzi zdaniteľné príjmy plynúce zo SR. Daňovník tak splnil podmienku podľa § 33 ods. 9 zákona a môže si v daňovom priznaní uplatniť nárok na daňový bonus na vyživované dieťa (deti).

V daňovom priznaní typ B vyplní aj v XI. oddieli r. 146 a riadok 146a, pričom na oboch uvedie rovnakú výšku príjmov spolu za stavebné práce vykonané na Slovensku aj v ČR. 

Otázky 2.23 – 2.25 vypracovala Ing. Ivana Valterová

2.26   Preddavky na daň

Zamestnanec mal v roku 2025 podľa potvrdenia od zamestnávateľa príjem 1 800 eur a od júla 2025 bol na úrade práce. Zamestnávateľ mu zrážal preddavky na daň.

Bude musieť zamestnanec podávať daňové priznanie za rok 2025? 

V prípade, ak úhrn príjmov zo závislej činnosti za rok 2025 je nižší ako 2 876,90 eur, zamestnanec nemá povinnosť podať daňové priznanie za rok 2025. Daňové priznanie typ A však môže podať dobrovoľne, nakoľko mu z tohto príjmu boli zrazené preddavky na daň, ktoré správca dane vráti ako preplatok na dani. 

Ing. Ján Mintál

2.27   Poskytnutie parkovacieho miesta

Zamestnávateľ poskytoval počas celého roka parkovacie miesta umiestnené na vlastnom parkovisku. Zamestnanci využívajú parkovacie miesta bezodplatne. Iné osoby za jedno parkovacie miesto platia 50 eur mesačne. 

Môže zamestnávateľ toto plnenie zamestnanca oslobodiť od dane?

Vzhľadom na znenie § 5 ods. 7 písm. o) ZDP hodnota nepeňažného plnenia poskytnutá vo forme parkovacieho miesta je pre zamestnanca príjmom oslobodeným od dane, a to preto, že prostriedky zamestnávateľa vynaložené na prevádzku parkoviska, tzn. výdavky (náklady) na osvetlenie a čistenie parkoviska, ktoré súvisia s týmto nepeňažným plnením, neuplatní v zdaňovacom období do daňových výdavkov v hodnote nepeňažného plnenia (500 eur). Rozdiel, o ktorý skutočné náklady na prevádzku parkoviska prevyšujú oslobodenú sumu nepeňažného plnenia u zamestnanca, je daňovým výdavkom.

Ing. Miroslava Brnová

2.28   Daňový bonus na vyživované dieťa

Daňovníčka s neobmedzenou daňovou povinnosťou v SR dosiahla v roku 2025 iba príjem z činnosti opatrovateľky na území Rakúska na základe rakúskeho živnostenského oprávnenia vo výške 12 000 eur.

Môže si daňovníčka v daňovom priznaní uplatniť daňový bonus na vyživované dieťa a ako vyplní priznanie?

Daňovníčke plynuli príjmy zo živnosti vykonávanej na území Rakúska, ktoré sú v súlade so zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia zdaniteľné v Rakúsku. Poberanie týchto príjmov zakladá povinnosť podania daňového priznania typ B v SR, v ktorom sa uvedú ako príjmy v § 6 zákona o dani z príjmov. Pokiaľ boli v Rakúsku zdanené, na zamedzenie dvojitého zdanenia sa použije metóda zápočtu. Pretože daňovníčka nedosiahla žiadne príjmy zo Slovenska, nesplnila podmienku ustanovenú v § 33 ods. 9 zákona a nárok na daňový bonus si nemôže uplatniť.

V daňovom priznaní vyplní XI. oddiel, kde na riadku 146 uvedie sumu 12 000 eur a na riadku 146a uvedie nulu. Súčasne vyplní aj XIII. oddiel.

2.29   Spôsob uplatnenia daňového bonusu

Rezident SR dosahuje okrem príjmov zo zamestnania aj príjmy z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej mimo územia SR. U zamestnávateľa si do konca roka 2024 uplatňoval daňový bonus na jedno vyživované dieťa mesačne. Od januára 2025 si mesačne daňový bonus neuplatňoval.

Akým spôsobom si bude môcť zamestnanec uplatniť daňový bonus po skončení roka?

Príjem z prenájmu nehnuteľnosti sa spravidla zdaňuje v štáte, v ktorom je predmetná nehnuteľnosť umiestnená. Ak sa jedná o štát, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a právo zdanenia vzniklo tomuto druhému štátu, potom príjem z prenájmu je zdniteľným príjmom zo zdroja v zahraničí. Daňovník si preto nemohol uplatňovať daňový bonus mesačne. Vzhľadom k tomu, že má okrem príjmov zo závislej činnosti aj iné zdaniteľné príjmy, daňovú povinnosť si vysporiada podaním daňového priznania typ B.

Nárok na daňový bonus si môže uplatniť v prípade, ak bude splnená podmienka, že najmenej 90 % príjmov z „celosvetových“ príjmov mu plynulo zo zdrojov na území SR, t. j. z príjmov zo závislej činnosti.

2.30   Nárok na daňový bonus v Slovenskej republike

Fyzická osoba s trvalým pobytom na území Českej republiky (daňový nerezident SR) poberala dva mesiace roku 2025 príjmy zo závislej činnosti z Českej republiky, kde si uplatnila daňové zvýhodnenie na deti. Potom pracovala až do konca roka na Slovensku v stálej prevádzkarni českého zamestnávateľa umiestnenej v SR. Zo všetkých príjmov tejto fyzickej osoby bolo 90 % zo zdrojov na území SR.

Bude mať FO nárok na daňový bonus v Slovenskej republike a ak áno, ako si ho uplatní?

Príjmy zo závislej činnosti vykonávanej v stálej prevádzkarni českého zamestnávateľa na Slovensku podliehajú zdaneniu v Slovenskej republike. Ak je splnená podmienka, že príjmy vyplatené za prácu v stálej prevádzkarni tvoria najmenej 90 % zo všetkých zdaniteľných príjmov tohto zamestnanca a súčasne sú splnené aj ostatné podmienky uvedené v § 33 zákona o dani z príjmov, vznikne nárok na daňový bonus. Tento daňovník môže požiadať svojho zamestnávateľa, ktorý je zahraničným platiteľom dane podľa § 48 zákona o dani z príjmov, o vykonanie ročného zúčtovania; v takom prípade uplatní daňový bonus zamestnávateľ v rámci ročného zúčtovania.

Ak daňovník o ročné zúčtovanie nepožiada, podá na slovenský daňový úrad daňové priznanie typ A a v ňom si daňový bonus uplatní.

Otázky 2.28 – 2.30 vypracovala Ing. Ivana Valterová

2.31   Operatívny prenájom

Zamestnávateľ poskytuje zamestnancom služobné motorové vozidlom, pričom toto poskytnutie upravil internou smernicou. V súlade s internou smernicou môže byť služobné motorové vozidlo používané zamestnancom na služobné aj súkromné účely, pričom použitie tohto vozidla na súkromné účely je internou smernicou definované ako cesta z domu do miesta výkonu práce a späť, cesty počas dovolenky, sviatkov a dní pracovného pokoja.

V rámci internej politiky zamestnávateľa sú zamestnanci rozdelení do dvoch skupín, a to

1.  Manažment (manažéri a výkonní riaditelia, resp. iné presne špecifikované skupiny zamestnancov), ktorí majú nárok na pridelenie služobného motorového vozidla z dôvodu pracovnej pozície alebo dosiahnutej výkonnostnej triedy zamestnanca. Služobné motorové vozidlo nepotrebujú ako nevyhnutný pracovný nástroj k výkonu svojich pracovných povinností. Zamestnanci nevedú knihu jázd a zamestnávateľ špecificky nemonitoruje ani iným spôsob používanie služobných motorových vozidiel. V mnohých prípadoch je služobné motorové vozidlo používané zamestnancom výlučne na prepravu z miesta svojho bydliska do miesta výkonu práce uvedeného v pracovnej zmluve a na iné súkromné účely.

2.  Tzv. štandardní používatelia - zamestnanci, u ktorých potreba používania služobného motorového vozidla vyplýva priamo z povahy náplne práce (napr. pracovná náplň vyžaduje pravidelné dokumentované návštevy zákazníkov), a teda služobné motorové vozidlo je objektívne potrebné k výkonu práce. Títo zamestnanci majú nárok na pridelenie služobné motorové vozidlo. Zamestnanci vedú záznamy o prevádzke motorového vozidla a knihu jázd (za účelom vykazovania pracovných ciest, dokumentovania charakteru spotreby PHM).

Zamestnávateľ obstaráva služobné motorové vozidlá poskytované zamestnancom formou operatívneho nájmu na základe rámcových zmluvných dojednaní s poskytovateľom služieb. Z pohľadu dane z príjmov právnických osôb zamestnávateľ posudzuje predmetné náklady na služby operatívneho prenájmu, náklady súvisiace s operatívnym nájmom a ostatné náklady súvisiace s údržbou služobných motorových vozidiel v plnej výške za daňovo uznateľné náklady.

Aké sú podmienky pri používaní takéhoto motorového vozidla?

Podľa znenia § 2 písm. c) ZDP, príjmom je peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia (ďalej len „cena obvyklá“), ak tento zákon neustanovuje inak.

Zákon ustanovuje cenu inak aj v prípade ocenenie nepeňažného plnenia vznikajúceho zamestnancovi, ak mu zamestnávateľ poskytne služobné motorové vozidlo aj na jeho súkromné použitie, čo je upravené v § 5 ods. 3 písm. a) ZDP. Podľa tohto ustanovenia je príjmom zo závislej činnosti aj suma vypočítaná zákonnom určeným spôsobom a v zákonnom stanovenej výške pri poskytnutom motorovom vozidle na používanie na služobné a súkromné účely za každý aj začatý kalendárny mesiac. 

Aj keď predmetné ustanovenie ZDP a ani iné ustanovenia ZDP nešpecifikujú presne podmienky pri používaní takéhoto motorového vozidla, napr. v akom pomere má byť motorové vozidlo využívané na služobné a súkromné účely alebo či postačuje len úprava napr. v internej smernici, že motorové vozidlo je určené na služobné a súkromné účely, ministerstvo financií vyjadrilo názor, že predmetné motorové vozidlo by malo byť používané predovšetkým na služobné účely, pričom zamestnávateľ určil, že takéto služobné motorové vozidlo môže zamestnanec používať aj na súkromné účely, čo by malo byť v menšej miere ako je hlavný účel takto poskytnutého vozidla, a to použitie motorového vozidla na služobné účely, ktorým zamestnávateľ prostredníctvom svojich zamestnancov dosahuje, zabezpečuje a udržuje svoje zdaniteľné príjmy.

Skutočnosť, že ustanovenie § 5 ods. 3 písm. a) ZDP priamo určuje, že predmetný príjem zo závislej činnosti za používanie na služobné a súkromné účely sa zdaňuje za každý aj začatý kalendárny mesiac jeho použitia, tiež určuje, že použitie tohto vozidla sa posudzuje mesačne a nie za celé zdaňovacie obdobie. 

Pri preukazovaní, či je motorové vozidlo využívané na služobné účely je možné vychádzať napr. z evidencie jázd vozidla alebo z cestovných príkazov vykazovaných v nadväznosti na podmienky upravené v zákone č. 283/­2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. 

Vychádzajúc z uvedeného je možné vyjadriť názor, že len v prípade uvedenej druhej skupiny zamestnancov, by sa pri ocenení a zdanení nepeňažného plnenia mohlo postupovať podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP. 

Pri zamestnancoch prvej skupiny sa javí, že ide o využitie poskytnutého motorového vozidla len na súkromné účely, resp. v minimálnej miere na služobné účely (len občasné pracovné cesty) a preto by sa mal nepeňažný príjem, ktorý zamestnancovi vzniká v súvislosti s poskytnutím takéhoto motorového vozidla zamestnávateľom, oceniť v nadväznosti na § 2 písm. c) ZDP.

Pri určení ceny obvyklej pri plneniach poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi sa nevychádza automaticky zo vzniknutých nákladov zamestnávateľa napr. z výšky úhrady zamestnávateľa za prenajatie predmetných motorových vozidiel, ktoré zamestnanec používa na súkromné účely, ale z ceny obvyklej, ktorá by zodpovedala cene prenajímania takýchto vozidiel v mieste a v čase prenajímania takýchto vozidiel zistenej od viacerých prenajímateľov. Ak výška úhrady zamestnávateľa za prenájom týchto vozidiel zodpovedá cene obvyklej, môže takéto ocenenie zodpovedať aj výške nepeňažného príjmu, ktoré zamestnancovi vzniká z titulu používania služobného auta aj na súkromné účely.

Za cenu obvyklú v tejto súvislosti je možné chápať aj napr., ak zamestnávateľovi bola poskytnutá zľava za prenájom týchto áut napr. v súvislosti s množstvom prenajatých áut a obdobnú zľavu by poskytovali aj iný prenajímatelia motorových vozidiel.

V tejto súvislosti upozorňujeme aj na dodržanie podmienok upravených v § 19 ods. 1 ZDP, po splnení ktorých je možné výdavky zamestnávateľa súvisiace s takýmito plneniami považovať za daňové výdavky.

Avšak vychádzajúc zo znenia citovaného ustanovenia § 5 ods. 3 písm. a) ZDP, a to mesačného sledovania použitia služobného motorového vozidla, by mohol zamestnávateľ postupovať aj spôsobom, že mesiace využívania služobného motorového vozidla len na súkromné účely bude zdaňovať jeho poskytnutie v súlade s § 2 písm. c) ZDP a v mesiace, kedy vie preukázať aj jeho využívanie na služobné účely by jeho použitie zdaňoval podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP.

Uvedené si však žiada aj sledovanie použitia služobného motorového vozidla na podnikateľské účely, a to cez cestovné príkazy, ktorých povinnosť viesť je upravená v zákone o cestovných náhradách.

Ing. Miroslava Brnová

2.32   Výhra v reklamnej súťaži

Pán Andrej bol celý rok 2025 zamestnaný a dosiahol príjem 15 000 eur. Okrem tohto príjmu vyhral v reklamnej súťaži 1 000 eur. Z tejto výhry bola daň zrazená zrážkou, ktorú vykonal organizátor súťaže. Pánovi Andrejovi bola už výhra vyplatená po zdanení.

Musí pán Andrej podať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2025?

Pán Andrej dosiahol okrem príjmov zo zamestnania len príjmy z peňažnej výhry, z ktorej platiteľ dane vybral daň zrážkou (daňová povinnosť z týchto príjmov sa riadnym vykonaním zrážky dane považuje za splnenú). Tieto príjmy teda už v daňovom priznaní neuvedie a nie je povinný podať za rok 2025 daňové priznanie, za predpokladu, ak požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane z príjmov.

Ing. Ján Mintál