Mzdové príplatky za prácu
   v sobotu, v nedeľu a v noci

Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi za vykonanú prácu zaplatiť mzdu, odmenu alebo plat. Súčasťou celkovej mzdy zamestnanca sú aj mzdové zvýhodnenia, nárok na ktoré vzniká len po splnení predpokladov spojených s výkonom práce. Aká je zákonom garantovaná výška príplatku za prácu v sobotu, v nedeľu a v noci, a kedy vzniká zamestnancovi nárok na ich vyplatenie?

Súčasťou celkovej mzdy zamestnanca sú aj mzdové zvýhodnenia, v praxi označované aj ako „mzdové príplatky“. V súlade so zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej aj „ZP“ alebo „Zákonník práce“) je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi nasledovné druhy príplatkov:

•    mzdové zvýhodnenie na prácu nadčas podľa § 121 ZP,

•    mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok podľa § 122 ZP,

•    mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu podľa § 122a ZP,

•    mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu podľa § 122b ZP,

•    mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu podľa § 123 ZP,

•    mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce podľa § 124 ZP.

Najnižšia suma príplatkov za prácu v sobotu, v nedeľu a v noci je závislá od výšky platnej sumy hodinovej minimálnej mzdy podľa osobitného predpisu (novela č. 1/2023 Z. z. Zákonníka práce s účinnosťou od 1. 6. 2023); ich zákonná minimálna výška sa určí ako príslušné % zo sumy platnej hodinovej minimálnej mzdy podľa osobitného predpisu. Za osobitný predpis sa v nadväznosti na ust. § 9 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o minimálnej mzde“) považuje Oznámenie MPSVR SR, podľa ktorého je od 1. 1. 2025 výška hodinovej minimálnej mzdy 4,690 €, a práve od tejto výšky minimálnej mzdy sa odvodzujú zákonom garantované najnižšie sumy príplatkov pre rok 2025.

Tento postup sa neuplatňuje pri výpočte príplatku za prácu nadčas a príplatku za prácu vo sviatok, ktoré sa určujú ako príslušné % z priemerného hodinového zárobku zamestnanca, napr. za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku; ak je však priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda/minimálny mzdový nárok, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde/tomuto minimálnemu mzdovému nároku.

Výška príplatkov za prácu v sobotu, v nedeľu a v noci je ustanovená v novele Zákonníka práce nasledovne:

•    mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu a u zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, je možnosť dohodnúť nižšiu sumu, najmenej však 45 % minimálnej mzdy za hodinu

•    mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu a u zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, je možnosť dohodnúť nižšiu sumu, najmenej však 90 % minimálnej mzdy za hodinu,

•    mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu najmenej v sume najmenej 40 % minimálnej mzdy za hodinu, a ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy. U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, sa je možnosť dohodnúť nižšiu sumu, najmenej však 35 % minimálnej mzdy za hodinu.

Súčasná právna úprava zaokrúhľovanie minimálnej výšky mzdových príplatkov neupravuje. V prípade, že zamestnávateľ bude zaokrúhľovať hodnoty na najbližší euro cent, môže uplatniť len zaokrúhľovanie smerom nahor, napríklad príplatok za prácu v sobotu je od 1. 1. 2025 najmenej vo výške 2,345 € (50 % z platnej minimálnej mzdy) a pri zaokrúhľovaní na 2 desatinné miesta nemožno sumu zaokrúhliť nadol na 2,34 €, ale na sumu 2,35 € a viac.

PHZ – priemerný hodinový zárobok

MM – výška minimálnej hodinovej mzdy ustanovená Nariadením vlády SR

^*    uplatnenie derogačnej klauzuly po kolektívnom vyjednávaní

^**  podľa § 31 ods. 6 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane verejného zdravia rizikovou prácou je práca zaradená do tretej a štvrtej kategórie, pričom o jej zaradení práce do tretej kategórie a štvrtej kategórie, o zmene alebo vyradení práce z tretej kategórie a štvrtej kategórie rozhoduje príslušný orgán verejného zdravotníctva na základe návrhu zamestnávateľa, fyzickej osoby – podnikateľa, ktorý nezamestnáva iné fyzické osoby, alebo z vlastného podnetu

^*** pod pomernou časťou mzdy sa rozumie u mesačne odmeňovaného zamestnanca pomerná časť mesačnej mzdy, ktorá zodpovedá počtu hodín vykonanej neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku a u hodinovo odmeňovaného zamestnanca sadzba hodinovej tarifnej mzdy, ktorá je vynásobená počtom hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti na pracovisku.

Za obdobie nočnej práce sa v nadväznosti na § 98 ods. 1 ZP považuje práca vykonávaná v čase medzi 22:00 hodinou a 6:00 hodinou. Výška mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu ustanovenej v Zákonníku práce je najnižšou garantovanou sumou a v tejto výške sa uplatní aj na pracoviskách, kde je ustanovený pracovný čas na menej ako 40 hodín týždenne, príp. ak zamestnanec pracuje na skrátený pracovný úväzok. Uvedený postup sa uplatní aj pre výpočet mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce. Pravidlá pri výpočte príplatku za prácu v noci sú nasledovné:

•    základom na výpočet sumy mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu je výlučne suma minimálnej mzdy určená osobitným predpisom,

•    osobitným predpisom sa rozumie ten právny predpis, ktorý ustanovuje sumu hodinovej minimálnej mzdy na príslušný rok a týmto predpisom je príslušné Oznámenie MPSVR SR vyhlásené v Zbierke Zákonov.

•    podľa § 1 zákona o minimálnej mzde tento zákon „upravuje poskytovanie minimálnej mzdy zamestnancovi... na zabezpečenie minimálnej úrovne príjmu zamestnanca za vykonanú prácu“, t. j. táto právne úprava sa uplatní výlučne na účely zistenia nároku na doplatok do minimálnej mzdy, ktorý garantuje § 3 zákona o minimálnej mzde; ak by celková mzda zamestnanca (bez odpočítavaných súm v nadväznosti na § 120 ods. 2 ZP) v prepočte na odpracovanú hodinu bola nižšia ako upravená suma minimálnej mzdy, zamestnancovi by vznikol nárok na doplatok do minimálnej mzdy.

Na rok 2025 bola vyhlásená Oznámením MPSVR SR č. 263/2024 Z. z. suma hodinovej minimálnej mzdy vo výške 4,690 € za hodinu, a preto je spodná hranica mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu (ak nejde o rizikové pracovisko) vo výške 40 % z tejto sumy, t. j. 40 % z 4,690 = 1,876 €. Zákonom garantovaná najnižšia suma mzdového príplatku za nočnú prácu vo výške 1,876 € za hodinu patrí aj zamestnancovi, ktorý by na takejto prevádzke pracoval v súlade s § 49 Zákonníka práce na kratší pracovný čas napr. 35 hodín; zamestnanec s dohodnutým kratším pracovným časom odpracuje v mesiaci nižší počet hodín.

Ak zamestnanec vykonáva prácu v noci, a to bez ohľadu na to, či sa výkon práce deje v rámci pracovnej zmeny alebo mimo rámca pracovnej zmeny ako práca nadčas, patrí tomuto zamestnancovi za každú takto odpracovanú hodinu práce v noci aj mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu. Od pojmu nočná práca je potrebné odlišovať pojem „zamestnanec pracujúci v noci“, ktorým sa podľa § 98 ods. 2 ZP práce rozumie zamestnanec, ktorý vykonáva práce, ktoré vyžadujú, aby sa vykonávali v noci v rozsahu troch hodín po sebe nasledujúcich alebo pravdepodobne odpracuje v noci najmenej 500 hodín za rok. Voči takýmto zamestnancom pracujúcim v noci, je zamestnávateľ povinný zabezpečiť lekársku prehliadku vo vzťahu k práci v noci, tzn. podrobiť ich posúdeniu zdravotného stavu, či sú zdravotne spôsobilí na výkon práce v noci.

Posudzovanie zdravotného stavu vykonávajú tzv. lekári pracovnej zdravotnej služby (PZS – ide o lekárov s príslušnou špecializáciou, ktorí pre zamestnávateľa zabezpečujú tieto činnosti spravidla dodávateľským spôsobom, ak zamestnávateľ nezamestnáva priamo týchto lekárov) a pri posudzovaní zdravotného stavu zamestnanca postupujú podľa Odborného usmernenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o náplni lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci č. 39/2016, ktoré bolo zverejnené vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

Príklad 1

Zamestnanec má naplánovaný výkon práce na odpoludňajšej zmene 14:00 do 22:00. Na pracovnej zmene sa vyskytne mimoriadna situácia a zamestnanec bude pracovať nadčas od 22:00 do 23:30, t. j. pôjde o nočnú prácu v rozsahu 1,5 hodiny. Považuje sa zamestnanec za zamestnanca pracujúceho v noci? Má zamestnávateľ povinnosť voči tomuto zamestnancovi zabezpečovať posudzovanie zdravotného stavu vo vzťahu k práci v noci?

Vzhľadom na rozvrhnutie pracovného času, vrátane toho, ako zamestnávateľ organizuje prácu nadčas, sa zamestnanec nepovažuje za zamestnanca pracujúceho v noci (v zmysle definície § 98 ods. 2 ZP), a to aj napriek tomu, že prácu v noci reálne vykonával. Keďže zamestnanec nevykonával prácu v noci v rozsahu najmenej tri hodiny po sebe nasledujúce, ale len 1,5 hodiny, zamestnanec nie je považovaný za zamestnanca pracujúceho v noci, a zamestnávateľ nie je povinný voči tomuto zamestnancovi zabezpečovať posudzovanie jeho zdravotného stavu vo vzťahu k práci v noci, a ani skúmať zdravotný stav na výkon práce v noci.

Príklad 2

Zamestnanec má naplánovaný výkon práce na odpoludňajšej zmene 14:00 do 22:00. Na pracovnej zmene sa vyskytne mimoriadna situácia a zamestnanec bude pracovať nadčas od 22:00 do 23:30, t. j. pôjde o nočnú prácu v rozsahu 1,5 hodiny. Vzniká zamestnancovi nárok na nočný príplatok, ak nejde o zamestnanca pracujúceho v noci podľa § 98 ods. 2 ZP (neodpracoval v noci najmenej 3 hodiny)?

Podľa § 98 ods. 1 Zákonníka práca je nočná práca taká práca, ktorá je vykonávaná v čase od 22:00 do 6:00. To znamená, že ak zamestnanec vykonáva prácu v noci v tomto čase, a to bez ohľadu na to, či sa výkon práce deje v rámci pracovnej zmeny alebo mimo rámca pracovnej zmeny ako práca nadčas, patrí tomuto zamestnancovi za každú takto odpracovanú hodinu práce v noci aj mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu. Keďže zamestnanec vykonával prácu v noci, vzniká mu nárok na príplatok za prácu v noci, a podmienkou rozhodne nie je, že musel prácu v noci vykonávať aspoň 3 hodiny. Voči zamestnancom, ktorí pracujú v noci (v rozsahu najmenej 3 hodín po sebe nasledujúcich) má zamestnávateľ celý rad povinností, napr. na povinnosť zabezpečiť posúdenie zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu v noci.

Mzdové príplatky sa zamestnancom kumulujú. To znamená, že ak zamestnanec pracoval napr. v sobotu v noci, ktorá bola zároveň štátnym sviatkom, bude mať okrem mzdy za tento deň nárok aj na mzdové príplatky za sobotu, za sviatok a za nočnú prácu. So zamestnancami pracujúcimi na vedúcich pozíciách je možné dohodnúť priamo v pracovnej zmluve mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu v sobotu, v nedeľu alebo v noci. Ak by boli takto podmienky dohodnuté, vedúcemu zamestnancovi mzdový príplatok prácu v sobotu, v nedeľu alebo v noci nepatrí. Podľa § 9 ZP sa pojmom vedúci zamestnanci rozumejú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, v nedeľu, prípadne v noci možno uplatniť tzv. derogačnú klauzulu. Ide o možnosť dohodnúť v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý zamestnával k 31. 12. predchádzajúceho roka menej ako 20 zamestnancov, nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však vo výške ustanovenej Zákonníkom práce. Výnimkou je mzdový príplatok na nočnú prácu u rizikového povolania, kedy derogačnú klauzulu uplatniť nemožno.

Počet zamestnancov sa posudzuje podľa Zákonníka práce ako počet zamestnancov v pracovnom pomere (bez ohľadu na dĺžku pracovného úväzku) a bez ohľadu na počet dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti, dohody o brigádnickej práci študentov).

Súčasná právna úprava umožňuje dohodnúť poskytovanie zákonných mzdových zvýhodnení aj vo vyšších sadzbách ako sú garantované Zákonníkom práce. Nárok na príplatky za vykonanú prácu v sobotu, v nedeľu, či za nočnú prácu majú aj zamestnanci vykonávajúci prácu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, tzv. dohodári.

Podľa § 95 ZP sa na pracoviskách s nočnými zmenami začína deň pracovného pokoja, deň soboty a nedele hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena, a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku. Ide o osobitné vymedzenie začiatku a konca dňa soboty a nedele, kedy deň soboty a nedele nekopíruje kalendárny deň sviatku, ale trvá po dobu 24 hodín od začiatku prvej rannej zmeny; začiatok dňa soboty alebo nedele sa nepočíta od nultej hodiny, ale vždy až od hodiny nástupu pracovnej zmeny, ktorá podľa rozvrhu zmien nastupuje ako prvá ranná zmena. To znamená, že nárok na príplatok za prácu v sobotu nebudú mať tí zamestnanci, ktorí nastúpili na výkon nočnej práce v deň predchádzajúci sobote („nastúpili“ do nočnej zmeny v kalendárny deň – piatok), aj keď v skutočnosti odpracovali hodiny počas dňa soboty (po polnoci, od nultej hodiny do skončenia nočnej zmeny). Ak ide pracovisko výhradne s výkonom nočnej práce, vychádza sa pri určovaní príplatkov z nástupu “fiktívnej” rannej zmeny.

Tento postup sa uplatňuje nielen u zamestnancov vykonávajúcich prácu v pracovnom pomere, ale aj u zamestnancov v právnom vzťahu dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Príklad 3

U zamestnávateľa, kde zamestnanci pracujú v 12 hodinových pracovných zmenách, prvá ranná zmena začína v pracovnom týždni (ktorý je určený od pondelka do nedele) ako o 6. hodine. Ak zamestnanec nastupuje o 18. hodine na pracovnú zmenu „A“ v sobotu, ktorá končí v nasledujúci deň v nedeľu ráno o 6. hodine, vzniká mu nárok na príplatok za prácu v nedeľu?

Nakoľko sa jedná o pracovisko s nočnými zmenami, kde sa deň nedele začína hodinou nástupu prvej rannej zmeny, deň nedele začína o 6. hodine ráno v nedeľu a končí o 6. hodine v nasledujúci deň v pondelok, t. j. po uplynutí 24 hodín. Keďže zamestnanec nastúpil na prácu v sobotu (a nie v nedeľu), nárok na príplatok za prácu v nedeľu mu nevznikne, napriek tomu, že časť pracovnej zmeny odpracoval v kalendárny deň nedele v čase medzi nultou hodinou a 6. hodinou. Zamestnancovi vzniká nárok na príplatok za prácu v sobotu v rozsahu 11,5 hodiny (nakoľko 0,5 hodiny pripadne na prestávku na obed).

Pre úplnosť uvádzam, že nárok na príplatok za prácu v sobotu v rozsahu 11,5 hodiny majú aj zamestnanci pracovnej zmeny „B“, ktorí nastupujú na svoju pracovnú zmenu v kalendárny deň soboty o 6. hodine a končia o 18. hodine v sobotu, t. j. po uplynutí 24 hodín. Nárok na príplatok za prácu v nedeľu majú zamestnanci pracovnej zmeny „C“ a „D“, ktorí nastupujú na svoju pracovnú zmenu v kalendárny deň nedele o 6. hodiny a o 18. hodiny. Príplatok za prácu v nedeľu sa poskytne za 11,5 hodiny (nakoľko 0,5 hodiny pripadne na prestávku na obed).

Súčasná právna úprava umožňuje dohodnúť poskytovanie zákonných mzdových zvýhodnení aj vo vyšších sadzbách ako sú garantované Zákonníkom práce, príp. dohodnúť poskytovanie aj iných „fakultatívnych“ mzdových príplatkov, napr. príplatok za prácu v odpoludňajších pracovných zmenách, príplatok za prácu vo výškach, príplatok za znalosť a používanie cudzích jazykov, príplatok za prácu v delených zmenách. Pri poskytovaní dobrovoľných príplatkov nevzniká nárok na tieto typy príplatkov „zo zákona“, ale na základe dohody v pracovnej zmluve, resp. v kolektívnej zmluve [§ 43 ods. 1 ZP].

Ing. Iveta Matlovičová