Mzda za prácu vo sviatok

Právo na mzdu je jedným zo základných práv zamestnancov, ktoré zamestnancom priznáva už Ústava Slovenskej republiky, a to článkom 36 písm. a/­, podľa ktorého zákon zabezpečuje zamestnancom právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň. Rovnako právo na mzdu priznáva zamestnancom aj Zákonník práce (zákon č. 311/­2001 Z. z. v znení neskorších predpisov), a to v prvom rade článkom 3 Základných zásad a následne aj ust. § 118 ods. 1, v zmysle ktorého je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Zákonník práce vymedzuje mzdu dvoma spôsobmi.

V pozitívnom zmysle definuje Zákonník práce mzdu ako peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Ako mzdu posudzujeme aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.

V negatívnom zmysle Zákonník práce nepovažuje za mzdu plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, príspevok na stravovanie, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť a iné plnenia poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa Zákonníka práce, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Vzhľadom k tomu, že právo na mzdu je jedným zo základných práv zamestnancov, je dohoda o mzdových podmienkach jednou z podstatných náležitostí pracovnej zmluvy. Z uvedeného však existuje jedna výnimka, podľa ktorej ak sa mzdové podmienky stali súčasťou kolektívnej zmluvy, a to v rozsahu, z ktorého možno určiť mzdu zamestnanca, ktorý pracovnú zmluvu uzaviera, nie je potrebné mzdu dohodnúť v pracovnej zmluve, ale stačí odkaz na kolektívnu zmluvu.

Dojednanie mzdových podmienok v kolektívnej zmluve sa vzťahuje na každého zamestnanca, a to bez ohľadu na to, či je členom odborovej organizácie, alebo nie. V konečnom dôsledku to znamená, že iné dojednanie mzdových podmienok je možné len vtedy, ak je to pre zamestnanca výhodnejšie. Ak však u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, dohoda o mzde musí byť vždy súčasťou pracovnej zmluvy. Samozrejme vzhľadom k zmluvnej voľnosti sa zamestnanec a zamestnávateľ môžu pracovnou zmluvou dohodnúť aj na vyššej mzde, ako je uvedená v kolektívnej zmluve.

V rámci mzdových podmienok je zamestnávateľ povinný dohodnúť predovšetkým formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy (zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu) a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania.

Zákonník práce priamo upravuje určité druhy mzdových zvýhodnení – príplatkov ku mzde.

Vo všeobecnosti možno spôsoby výpočtu príplatkov rozdeliť do troch skupín:

-    príplatky určené pevnou sumou

-    príplatky určené na základe priemerného zárobku zamestnanca

-    príplatky určené na základe minimálnej mzdy.

Príplatok za prácu vo sviatok sa určuje na základe priemerného zárobku zamestnanca.

Za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi okrem dosiahnutej mzdy tiež mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí zamestnancovi aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni.

Zákonník práce umožňuje uzatvorenie dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom o čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. V tom prípade mu však už mzdové zvýhodnenie nepatrí. Keby zamestnávateľ neposkytol zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov, respektíve v inak dohodnutom období po výkone práce vo sviatok, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie. Za čerpanie náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepatrí.

Zákonník práce počíta aj s tým, že zamestnanec môže neospravedlnene zameškať zmenu bezprostredne predchádzajúcu sviatku alebo bezprostredne po ňom nasledujúcu, alebo zmenu nariadenú zamestnávateľom na sviatok, prípadne časť niektorej z týchto zmien. V takom prípade náhrada mzdy za sviatok zamestnancovi nepatrí.

S vedúcim zamestnancom môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Ak sa tak stane, vedúcemu zamestnancovi mzdové zvýhodnenie a ani náhradné voľno za prácu vo sviatok nepatria.

Ktoré dni sa považujú za sviatok upravuje zákon č. 241/­1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

Podľa zákona štátnymi sviatkami sú:

-    1. január – Deň vzniku Slovenskej republiky

-    5. júl – sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda

-    29. augusta – výročie Slovenského národného povstania

-    1. september – Deň Ústavy Slovenskej republiky

-    28. október – Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu

-    17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu.

S výnimkou 28. októbra sú štátne sviatky dňami pracovného pokoja.

Ďalšími dňami pracovného pokoja (okrem nedieľ) sú aj sviatky:

-    6. január – Zjavenie Pána (Traja králi a vianočný sviatok pravoslávnych kresťanov)

-    Veľký piatok

-    Veľkonočný pondelok

-    1. máj – Sviatok práce

-    8. máj – Deň víťazstva nad fašizmom

-    15. september – Sedembolestná Panna Mária

-    1. november – sviatok Všetkých svätých

-    24. december – Štedrý deň

-    25. december – prvý sviatok vianočný

-    26. december – druhý sviatok vianočný.

V súlade s princípom dispozičného oprávnenia zamestnávateľa, t. j. právomoci v rámci ustanovených pravidiel disponovať pracovnou silou zamestnanca, sa zamestnávateľovi umožňuje výnimočne nariadiť zamestnancovi prácu v dňoch pracovného pokoja, teda v dňoch nepretržitého odpočinku v týždni a vo sviatok.

Zákonník práce len výnimočne umožňuje počas sviatkov výkon prác, ktoré vzhľadom na ich povahu nie je možné vykonávať len v pracovných dňoch. Ide predovšetkým o práce v nepretržitých prevádzkach alebo o práce, ktoré sú tak nevyhnutné, že ich nevykonávaním by mohol byť ohrozený život alebo zdravie.

Vo sviatok možno zamestnancovi nariadiť len nevyhnutné práce, a to

-    naliehavé opravárske práce

-    nakladacie a vykladacie práce

-    inventúrne a uzávierkové práce

-    práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu

-    práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach

-    práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva

-    kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat

-    naliehavé práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaní a zbere pestovaných plodín a pri spracovaní potravinárskych surovín

-    práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa.

Okrem toho možno v zmysle zákona nariadiť zamestnancovi práce v nepretržitej prevádzke.

Platí, že na pracoviskách s nočnými zmenami sa začína deň pracovného pokoja hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku.

Zákonník práce navyše zakotvuje dni, v ktorých zamestnávateľ nemôže zamestnancovi nariadiť, ale ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác. Týmito dňami je 1. január, 6. január, Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 5. júl, 29. august, 1. september, 15. september, 1. november, 17. november, 24. december po 12,00 hodine, 25. december a 26. december.

Výnimky z tohto zákazu sú obsiahnuté v prílohe č. 1a Zákonníka práce. V zmysle výnimky sa zákaz maloobchodného predaja v uvedených dňoch nevzťahuje na

-    maloobchodný predaj na čerpacích staniciach s palivami a mazivami

-    maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach

-    maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach

-    predaj cestovných lístkov

-    predaj suvenírov

-    predaj kvetov 8. mája, 1. septembra a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra.

Cieľom zakotvenia výnimiek zo zákazu maloobchodného predaja v uvedených dňoch je zabezpečenie nevyhnutných potrieb obyvateľstva, aby fungovala základná pre život spoločnosti nevyhnutná infraštruktúra.

Pokiaľ ide o zákaz maloobchodného predaja, treba uviesť, že zákaz sa vzťahuje výlučne na pracovnoprávne vzťahy, teda na vzťahy založené pracovnou zmluvou alebo niektorou z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, v ktorých na jednej strane vystupuje zamestnávateľ a na druhej zamestnanec, teda na vzťahy, ktoré sú regulované ustanoveniami Zákonníka práce.

Preto nie všetky obchody musia byť počas uvedených sviatkov striktne zatvorené. Otvorené obchody môžu ponechať napr. malí predajcovia, ktorí sú majiteľmi obchodov a zároveň v nich aj predávajú. Keďže majitelia obchodov nie sú zamestnancami, Zákonník práce im nezakazuje, aby mali predajne otvorené a sami dobrovoľne predávali aj počas sviatkov.

Zákaz sa tiež nevzťahuje na prípady obchodnoprávnych alebo iných zmlúv. Ak sa teda podnikateľ dohodne, mimo pôsobnosti Zákonníka práce, napríklad s iným podnikateľom, že aj v týchto dňoch bude jeden z nich zabezpečovať maloobchodný predaj a druhý mu za to zaplatí, nejde o konanie smerujúce proti uvedenému zákazu.

RADA!

Na záver je vhodné uviesť, že Zákonník práce v rámci mzdových zvýhodnení uvádza minimálne sumy príplatkov, ktoré je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancom. Použitie pojmu „najmenej“ v rámci odmeňovania zamestnancov znamená, že zákonné ustanovenia týkajúce sa garantovanej výšky mzdového zvýhodnenia predstavujú disponibilné ustanovenia, od ktorých je možné sa v prospech zamestnanca odchýliť. Priaznivejšie podmienky odmeňovania všeobecne a aj v rámci mzdových zvýhodnení za prácu vo sviatok je možné dohodnúť kolektívnou zmluvou alebo pracovnou zmluvou.

JUDr. Sandra Tomiová-Mrukviová