Mzda ako daňový výdavok zamestnávateľa

Nárok na mzdu patrí medzi základné práva zamestnanca, pričom zásadným garančným ustanovením nároku na mzdu je § 118 ods. 1 Zákonníka práce. Z uvedeného ustanovenia súčasne vyplýva, že v čase, kedy zamestnanec prácu nevykonáva, mu nemôže vzniknúť nárok na mzdu (s výnimkou ustanovenou prostredníctvom § 122 ods. 3 Zákonníka práce). V prípade zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou sa totiž ustanovuje, že tomuto zamestnancovi sa z titulu sviatku mesačná mzda nekráti, aj keď z dôvodu sviatku nepracoval.

Mzda ako taká predstavuje peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.

Naopak, za mzdu sa však nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, príspevok na stravovanie podľa § 152 ods. 3 a 8 Zákonníka práce, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 Zákonníka práce a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa Zákonníka práce, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Zamestnávateľ je povinný vyplácať mzdu v deň určený na výplatu v zmysle pracovnej zmluvy alebo kolektívnej zmluvy alebo vo výplatných termínoch oznámených podľa § 47a ods. 1 písm. d) Zákonníka práce, a to počas pracovného času a na pracovisku, s výnimkou prípadu, že sa v pracovnej zmluve so zamestnancom dohodol iný čas alebo iné miesto výplaty mzdy. Výplatný termín sa v zmysle § 43 ods. 2 a 3 a § 44 ods. 1 Zákonníka práce uvádza ako jedna z podstatných podmienok v pracovnej zmluve, prípadne v písomnom oznámení zamestnancovi [viď § 47a ods. 1 písm. d) Zákonníka práce]. Pritom postačuje uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy, ak táto obsahuje ustanovenia o výplatnom termíne.

Zamestnanec, ktorý nevykonáva prácu na pracovisku zamestnávateľa, ale podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve vykonáva dohodnutú prácu doma alebo na inom dohodnutom mieste v pracovnom čase, ktorý si sám rozvrhol (tzv. domácky zamestnanec), sa môže so zamestnancom dohodnúť na výplate mzdy formou výplaty za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce.

Ak sa zamestnanec z vážnych dôvodov nemôže dostaviť pre výplatu, alebo zamestnanec pracuje na vzdialenom pracovisku, je zamestnávateľ povinný zaslať mzdu zamestnancovi na svoje nebezpečenstvo a náklady tak, aby mzda bola doručená zamestnancovi v deň určený na jej výplatu, prípadne najneskôr v najbližší nasledujúci pracovný deň. Zamestnanec sa však môže dohodnúť so zamestnávateľom na inom spôsobe výplaty. Zamestnanec má možnosť dohodnúť odloženie výplaty na ďalší deň, písomne splnomocniť inú osobu na prevzatie výplaty, alebo dohodnúť zasielanie svojej mzdy na ním určený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike.

Zákonník práce umožňuje, aby zamestnávateľ poskytoval medzi výplatnými termínmi zamestnancom preddavok na mzdu v dohodnutých termínoch. Táto dohoda už nemusí byť priamo súčasťou pracovnej zmluvy alebo kolektívnej zmluvy.

Zákonník práce garantuje zamestnancovi termín, do kedy musí zamestnávateľ vyplatiť za vykonanú prácu mzdu. Mzda je vo všeobecnosti v zmysle § 129 ods. 1 Zákonníka práce splatná pozadu za mesačné obdobie, ak nie je v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve dohodnuté inak. Zamestnancovi musí byť mzda vyplatená najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca s výnimkou prípadu, že sa v pracovnej zmluve alebo kolektívnej zmluve nedohodlo iné obdobie. Napríklad, mzda za prácu vykonávanú v mesiaci december 2023 musí byť vyplatená najneskôr do 31. januára 2024, ak nie je obdobie splatnosti mzdy vyslovene inak dohodnuté.

Príklad 1

Výplatný termín u zamestnávateľa je dohodnutý na 20-ty deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Zamestnávateľ tvrdí, že je dočasne krátkodobo insolventný. Z tohto dôvodu 20. decembra 2023 nevyplatí zamestnancom mzdy za mesiac november 2023. V podstate tak urobil svojvoľne, bez dohody so zamestnancami. Zamestnávateľ tvrdí, že uvedené mzdy vyplatí do konca januára 2024.

Zamestnávateľ je povinný v danom prípade vyplatiť mzdy najneskôr do konca decembra 2023. V zmysle ustanovenia § 129 ods. 1 Zákonníka práce je možné pre výplatu mzdy dohodnúť aj dlhšie alebo kratšie ako mesačné obdobie (napr. týždňové, prípadne aj denné) ustanovené zákonom, ako aj odloženie výplaty niektorej zložky mzdy na neskoršie obdobie (napr. mzdy za prácu nadčas na obdobie, kedy bude zamestnanec čerpať náhradné voľno), príp. aj dohodnúť postup v prípade dočasnej platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Túto dohodu však nie je možné nahradiť jednostranným rozhodnutím zamestnávateľa. Ak v uvedenom prípade nedošlo k dohode medzi zamestnancami a zamestnávateľom, je postup zamestnávateľa v rozpore so Zákonníkom práce.

Zamestnanec má možnosť pracovný pomer okamžite skončiť, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu alebo náhradu mzdy, alebo ich časť, do 15 dní po uplynutí splatnosti [§ 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce]. V danom prípade to teda znamená, že ak zamestnávateľ nevyplatí mzdu za mesiac november 2023 do 15. januára 2024 môže zamestnanec okamžite skončiť pracovný pomer.

Zamestnávateľovi sa ukladá povinnosť vyplatiť zamestnancovi mzdu, ktorá je splatná počas dovolenky, ešte pred nástupom zamestnanca na dovolenku. Túto povinnosť má však zamestnávateľ len v prípade, že o takýto postup zamestnanec požiada.  Obdobne je zamestnávateľ povinný vyplatiť zamestnancovi mzdu za predchádzajúce mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru s výnimkou prípadu, že sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodli na inom riešení, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

Zamestnávateľ je povinný, po vykonaní zrážok podľa § 131 Zákonníka práce, poukázať mzdu alebo jej časť určenú zamestnancom na ním určený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike v prípadoch, ak o to zamestnanec písomne požiada alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom na takom postupe dohodnú. Zamestnávateľovi sa súčasne ukladá zabezpečiť, aby zamestnancovi boli peňažné prostriedky pripísané na ním určený účet najneskôr v deň určený na výplatu. Zamestnanec môže v tejto súvislosti požiadať zamestnávateľa, aby mu zasielal časti mzdy aj na viac účtov, ktoré si zamestnanec sám určil.

Daňový režim u zamestnávateľa

Z pohľadu zamestnávateľa predstavuje mzda daňovo uplatniteľný náklad už pri jej zúčtovaní – t. j. bez ohľadu na jej skutočné vyplatenie [viď § 19 ods. 2 písm. c) bod 6 zákona o dani z príjmov].

Medzi daňovo účinné mzdové náklady patria tak jednotlivé zložky miezd vrátane odmien za dohody vykonávané mimo pracovného pomeru, a ďalej odmeny za činnosť spoločníkov s. r. o., komplementárov a členov družstva pre spoločnosť (družstvo) ako aj náhrady miezd prislúchajúce zamestnancom podľa predpisov pracovného práva.

V prípade plnení nad rámec nárokov vyplývajúcich z týchto predpisov je významná skutočnosť, či ide o ďalšie nároky dohodnuté v kolektívnej zmluve uzavretej medzi zamestnávateľom a príslušným odborovým orgánom, a ďalej to, či zo Zákonníka práce, resp. iných pracovnoprávnych predpisov vyplýva možnosť ich rozšírenia v kolektívnej zmluve. Kolektívnu zmluvu na tieto účely môže nahradiť vnútorný predpis zamestnávateľa iba v tom prípade, ak to pripúšťa Zákonník práce.

Podľa § 19 ods. 2 písm. c) bodu 4 zákona o dani z príjmov sa za daňovo uplatniteľné výdavky považujú od 1. 1. 2019 aj výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené okrem iného aj na:

•    odmenu za produktívnu prácu žiaka odbornej školy a to najviac do výšky 100 % z hodinovej minimálnej mzdy,

•    podnikové štipendium žiaka odbornej školy.

Mzdy a súvisiace poistné pri konte pracovného času

Vychádzajúc z prvej vety ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o účtovníctve platí, že účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia. To znamená, že zamestnávateľ

•    účtujúci v sústave podvojného účtovníctva zúčtované mzdy zamestnancom za december zaúčtuje v období december na nákladových a záväzkových účtoch,

•    účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva zúčtované mzdy zamestnancom za december zaúčtuje v období december v knihe záväzkov.

Zákon o dani z príjmov v zmysle ustanovenia § 17 ods. 33 písm. a) ustanovuje, že súčasťou základu dane z príjmov sú aj mzdy vrátane poistného a príspevkov pri konte pracovného času v zmysle § 87a Zákonníka práce, ktoré sú vyplatené zamestnávateľom za zamestnanca pred vykonaním práce a účtované na účet nákladov budúcich období. Následné zúčtovanie nákladov budúcich období podľa účtovných predpisov v čase vykonania práce sa do základu dane nezahŕňa.

Príklad 2

Zamestnanec pracujúci v rámci „konta pracovného času“ má ustanovený týždenný pracovný čas 40 hodín. V decembri 2023 odpracuje v každom týždni iba 30 hodín. Hodinová mzda zamestnanca je stanovená na 6 eur / hod. Neodpracované hodiny zamestnanec odpracuje až v januári 2024.

Zákon o dani z príjmov v rámci § 17 ods. 33 písm. a) ustanovuje, že súčasťou základu dane sú aj mzdy vrátane poistného a príspevkov pri konte pracovného času v zmysle § 87a Zákonníka práce, ktoré sú vyplatené zamestnávateľom za zamestnanca pred vykonaním práce a účtované na účet nákladov budúcich období. Následné zúčtovanie nákladov budúcich období podľa účtovných predpisov v čase vykonania práce sa do základu dane nezahŕňa.

Mzda zamestnanca za mesiac december 2023 pri ustanovenom pracovnom čase činí 960 eur (6 €/hod × 40 hodín × 4 týždne). Mzda za skutočne odpracovaný čas je: 720 eur (6 €/hod × 30 hodín × 4 týždne). Zamestnávateľ na konci účtovného obdobia 2023 rozdiel medzi skutočne odpracovaným pracovným časom (120 hodín) a ustanoveným pracovným časom (160 hodín) zúčtuje prostredníctvom účtu 381 – Náklady budúcich období.

Rok 2023

Pri konte pracovného času v prípade menšieho objemu prác za rovnakú odmenu sa časové rozlíšenie mzdových nákladov vrátane poistného, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca zahrnuje do základu dane. Súčasťou základu dane v zdaňovacom období 2023 budú tak nielen mzdové náklady a povinné poistenie za skutočne odpracovaný pracovný čas, ale v súlade s § 17 ods. 33 zákona o dani z príjmov aj mzdové náklady a povinné poistné účtované v zdaňovacom období 2023 prostredníctvom účtu časového rozlíšenia 381 – Náklady budúcich období.

V nasledujúcom zdaňovacom období (január 2024), zamestnanec v decembri 2023 neodpracované hodiny odpracoval. Za tohto predpokladu sa zúčtovanie nákladov budúcich období na príslušný nákladový účet do základu dane v zmysle § 17 ods. 33 zákona o dani z príjmov zahŕňať nebude.

Rok 2024

Daňový režim u zamestnanca

Príjmy zo závislej činnosti vo forme mzdy sa zdaňujú v čase plnenia – a to tak voči zamestnancom ako aj daňovým úradom. To znamená, že tieto príjmy podliehajú zdaneniu v čase skutočnej výplaty, pripísania k dobru alebo inej forme plnenia. Nemalo by teda dochádzať k situáciám, že mzda nebola vyplatená, ale preddavok na daň bol zrazený a aj odvedený príslušnej inštitúcii. Toto je totiž zásadná chyba a na takýto nesprávny postup následne nadväzujú ostatné problémy. Ak mzda nie je v skutočnosti vyplatená, preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti sa nezráža a teda ani neodvádza príslušnému správcovi dane, pretože k plneniu v skutočnosti nedošlo.

V zmysle ustanovenia § 35 ods. 3 zákona o dani z príjmov vyplýva, že mesačný preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na skutočnosť, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti tak nemožno zraziť zo mzdy, ktorá je len zaúčtovaná v účtovníctve zamestnávateľa a nie je skutočne vyplatená zamestnancovi. To znamená, že ak sa napr. mzda vyplatí dva roky pozadu, zdaní sa v čase skutočného vyplatenia, pričom nie je podstatné to, že sa týka predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.

Výnimka existuje pri nepeňažnom charaktere príjmu zo závislej činnosti, pretože v takom prípade zraziť preddavok na daň nie je z čoho vykonať. V takýchto prípadoch sa preddavok na daň sa zrazí dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení alebo sa daň vyrovná pri ročnom zúčtovaní alebo pri podaní daňového priznania, alebo ak zamestnancovi nevznikne povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 zákona o dani z príjmov, daň sa v termíne na podanie daňového priznania považuje za vysporiadanú. Ani v uvedených prípadoch teda zrážku preddavku na daň nerealizuje zamestnávateľ daňovému úradu už pri zaúčtovaní mzdového nákladu. Zrážka preddavku na daň je viazaná vždy na skutočnú výplatu. Odvod preddavku na daň nastáva potom v nadväznosti na uvedené najneskôr do piatich dní po dni výplaty.

Z pohľadu zamestnanca je však v uvedenej súvislosti nevyhnutné pripomenúť ustanovenie § 4 ods. 3 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 spomínaného právneho predpisu plynúce daňovníkovi najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sú súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie. To znamená, že čo „neplynulo“ zamestnancovi do tohto dátumu (príjem, ktorý mu nebol fyzicky vyplatený), nemožno zahrnúť do zdaniteľných príjmov zamestnanca za predchádzajúci rok. Príjem, ktorý bol zamestnancovi len zúčtovaný, ale nevyplatený do 31. januára nasledujúceho roka, sa nemôže zahrnúť do ročného zúčtovania preddavkov na daň zo závislej činnosti za rok predchádzajúci, rovnako ako ani do potvrdenia o zdaniteľnom príjme. Keď sa tento príjem v skutočnosti vyplatí, vtedy sa zdaní, odvedie preddavok na daň a zahrnie do zdaniteľných príjmov príslušného zdaňovacieho obdobia.

Mzdy z pohľadu DPH

Z pohľadu zákona o DPH nie je mzda ako taká považovaná za predmet tejto dane, a z toho dôvodu nemá vplyv na DPH.

Príklad 3

Keď spoločnosť (s.r.o., platiteľ DPH), bude refakturovať mzdu svojho zamestnanca, bude na faktúre výška mzdy + DPH?

Refakturáciou služby sa vo všeobecnosti chápe vyhotovenie faktúry zákazníkovi obstarávateľom služby. V prípade refakturácie mzdy ide konkrétne o deklarovanie dodávky služby za protihodnotu vo forme mzdy vo faktúre v rámci obchodného vzťahu, pri ktorom poskytovateľ služby nerealizuje dodávku vlastnými kapacitami, ale vykonanie služby objedná vo svojom mene u inej osoby.

Podľa zákona o DPH platí, ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama ju aj dodala. Ak ide o službu, ktorá podlieha dani z pridanej hodnoty, potom k uvedenej službe musí platiteľ dane pri refakturácii uplatniť samotnú daň z pridanej hodnoty. Ak zdaniteľná osoba pri obstaraní služby koná vo svojom mene a na svoj účet s následným požadovaním úhrady od inej osoby, ide v podstate o obstaranie služby vo svojom mene pre inú osobu, tzv. refakturáciu služby. To znamená, že sa uplatňuje daň pri preúčtovaní služieb, ak sú tieto nakúpené v mene a na účet platiteľa dane od osoby podliehajúcej dani, a následne tieto služby platiteľ dane vyúčtuje inej osobe ako samostatné plnenie. Takéto plnenie sa považuje za zdaniteľné plnenie platiteľa dane a je povinný uplatniť k preúčtovanému zdaniteľnému plneniu sadzbu dane prislúchajúcu poskytnutej službe.

Pre úplnosť možno pripomenúť v uvedenej súvislosti aj problematiku dočasného pridelenia zamestnancov. Dočasné pridelenie pracovníkov resp. zamestnancov je potrebné chápať ako službu, ktorú poskytuje štandardný zamestnávateľ pre užívateľského zamestnávateľa, zameranú na prenájom zamestnancov na určitý čas za účelom vykonávania pracovných činností podľa zadania užívateľského zamestnávateľa. Poskytnutie resp. dočasné pridelenie zamestnancov sa uskutočňuje na základe obchodných vzťahov (upravených Obchodným zákonníkom) resp. zmluvnou formou za určitú finančnú náhradu, ktorá predstavuje odplatu za poskytnutú službu. Bez ohľadu na skutočnosť, že uvedená výška odplaty môže predstavovať len refundáciu nevyhnutných nákladov, bez prirážky resp. zisku, ktoré užívateľský zamestnávateľ uhrádza štandardnému zamestnávateľovi, posudzuje sa dočasné pridelenie zamestancov v oblasti uplatňovania dane z pridanej hodnoty za poskytnutie služby za protihodnotu.

V prípade dočasného pridelenia zamestnancov sa určí miesto dodania služby podľa všeobecného (základného) pravidla, tzn. podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o DPH za predpokladu, že užívateľský zamestnávateľ je zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Mzdy v podvojnom účtovníctve

Mzdové nároky zamestnancov v pracovno-právnom pomere ako aj mzdové nároky fyzických osôb, s ktorými zamestnávateľ uzatvoril dohody o vykonaní práce sa účtujú na ťarchu účtu 521 – Mzdové náklady a v prospech účtu 331 – Zamestnanci. Podkladom pre účtovanie sú zúčtovacie a výplatné listiny, prípadne iné doklady tieto listiny nahradzujúce, zásadne v hrubých sumách.

Mzdové nároky spoločníkov a členov družstva zo závislej činnosti sa účtujú na ťarchu účtu 522 – Príjmy spoločníkov a členov zo závislej činnosti, a v prospech účtu 366 – Záväzky voči spoločníkom a členom zo závislej činnosti. Na tomto účte sa totiž účtujú záväzky voči spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistom komanditných spoločností a členom družstiev z pracovnoprávnych vzťahov vrátane sociálneho poistenia.

V záujme dodržania zásady účtovania nákladov do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia, je povinný daňový subjekt na konci účtovného obdobia zaúčtovať aj prémie a odmeny za bežný rok formou vytvorenia rezervy, pričom ich výplata prebehne v nasledujúcom roku. Obdobne je povinný zaúčtovať do nákladov bežného roka aj náhrady za nevyčerpanú dovolenku formou vytvorenia rezervy na nevyčerpané dovolenky, na ktorú vznikol zamestnancom nárok, ako aj prislúchajúce zákonné poistenie platené do fondov.

Mzdy v jednoduchom účtovníctve

Pomocné knihy záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov sú v rámci postupov účtovania v JÚ obsiahnuté v § 7. V zmysle tohto ustanovenia sa zúčtovanie miezd zamestnancov vykonáva v mzdových listoch alebo inej evidencii podľa § 39 zákona o dani z príjmov. Podkladom na zápisy v mzdových listoch sú písomnosti, z ktorých je zrejmý výpočet:

a)  mzdy,

b)  odvodov poistného Sociálnej poisťovni a príslušnej zdravotnej poisťovni,

c)  daňového bonusu a zrážok z miezd vrátane preddavkov na daň z príjmov,

d)  vyplateného preddavku na mzdu.

V peňažnom denníku sa vyplatenie mzdy zaúčtuje medzi výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom, v druhovom členení medzi „Mzdy“. Takto zaúčtované výdavky obsahujú:

a)  čisté mzdy vyplatené zamestnancom vrátane vyplateného daňového bonusu, a to aj z prostriedkov zamestnávateľa (§ 35 ods. 7 zákona o dani z príjmov),

b)  poistné a príspevky na zdravotné poistenie a sociálne poistenie, ktoré je povinný platiť zamestnanec (§ 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov),

c)  daň z príjmu zo závislej činnosti a preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti,

d)  daňový bonus vrátený správcom dane, účtovaný ako storno.

Od 1. januára 2021 nadobudli okrem iného účinnosť aj ustanovenia týkajúce sa v oblasti výdavkov ovplyvňujúcich základ dane v členení „mzdy“ a „ostatné výdavky“. V § 4 ods. 8 postupov účtovania v JÚ sa doplnili výdavky, ktoré sú súčasťou výdavkov ovplyvňujúcich základ dane v členení „mzdy“, a to o:

•    zamestnaneckú prémiu podľa § 32a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) vyplatenú zamestnancom v rámci čistej mzdy z prostriedkov zamestnávateľa a jej vrátenie správcom dane účtované ako storno,

•    príspevky zamestnanca na doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako aj príspevky zamestnanca rovnakého alebo porovnateľného druhu v zahraničí,

•    iné zrážky z čistej mzdy podľa osobitného predpisu, ktorým je napríklad § 131 Zákonníka práce.

Ďalej v rámci § 4 ods. 9 postupov účtovania sa doplnilo účtovanie ostatných výdavkov. Od 1. januára 2021 sa ako ostatné výdavky účtujú aj:

•    príspevky zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnanca a príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu, ktoré sú daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 13 písm. l) zákona o dani z príjmov,

•    trovy exekúcie podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a § 6 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ing. Ján Mintál

§ 15 zákona č. 222/2004 Z. z.

Miesto dodania služby

(1) Miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. Ak zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom služby, nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

(2) Miestom dodania služby osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde má dodávateľ služby sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná z prevádzkarne dodávateľa služby, miestom dodania služby je miesto, kde má dodávateľ služby prevádzkareň. Ak dodávateľ služby nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jeho bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

(3) Miesto dodania služby sa určí podľa odseku 1 alebo 2, ak § 16 neustanovuje inak.

(4) Na účely určenia miesta dodania služby podľa odsekov 1 a 2 a § 16 sa

a) zdaniteľná osoba, ktorá vykonáva aj činnosti, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. a) alebo b), považuje za zdaniteľnú osobu pre všetky služby, ktoré sú jej dodané,

b) právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je identifikovaná pre daň, považuje za zdaniteľnú osobu.

§ 39 zákona č. 595/2003 Z. z.
citácia na strane 45

Povinnosti zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane

(1) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný viesť pre zamestnancov mzdové listy s výnimkou uvedenou v odseku 4 a výplatné listiny vrátane ich rekapitulácie za každý kalendárny mesiac aj za celé zdaňovacie obdobie.

(2) Mzdový list musí na daňové účely obsahovať

a) meno a priezvisko zamestnanca, a to aj predchádzajúce,

b) rodné číslo zamestnanca a u daňovníka s trvalým pobytom v členskom štáte Európskej únie identifikačné číslo na daňové účely, ak mu bolo pridelené,

c) adresu trvalého pobytu zamestnanca,

d) mená, priezviská a rodné čísla osôb, na ktoré zamestnanec uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane [§ 11 ods. 3] a daňový bonus,

e) výšku jednotlivých nezdaniteľných častí základu dane s uvedením dôvodu ich priznania,

f)  za každý kalendárny mesiac

1. počet dní výkonu práce,

2. úhrn vyplatených zdaniteľných miezd bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo o nepeňažné plnenie podľa § 5 ods. 3 písm. d),

3. sumy oslobodené od dane , okrem sumy uvedenej v deviatom bode

4. sumy poistného a príspevku, ktoré je povinný platiť zamestnanec,

5. základ dane, nezdaniteľné časti základu dane, zdaniteľnú mzdu, preddavok na daň,

6. sumu daňového bonusu,

7. sumu dobrovoľného príspevku na starobné dôchodkové sporenie, ktoré odvádza zamestnávateľ,

8. suma príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré za zamestnanca odvádza zamestnávateľ ,

9. nepeňažné plnenie podľa § 5 ods. 7 písm. q),

g) za zdaňovacie obdobie súčet jednotlivých údajov uvedených v písmene f),

h) sumu vyplatenej zamestnaneckej prémie (§ 32a),

(3) Údaje uvedené v odseku 2 písm. a) až d) sa neuvádzajú u osôb, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitného predpisu.

(4) Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,nevedie pre zamestnanco...
v, ktorí poberajú len nepeňažné príjmy uvedené v § 5 ods. 3, mzdové...