Myslieť o krok dopredu

Dvakrát meraj a až potom rež!

Aplikované na reč to zn., že si veci treba dvakrát premyslieť, kým raz otvoríme ústa. Škoda len, že ako so všetkými radami i s touto je problém – človeku sa ústa otvárajú akosi sami od seba bez toho, aby mozog stihol premyslieť, čo treba povedať. Je to do istej miery konštrukčná chyba – mozog nedokáže priamo hýbať ústami a kým patričný povel príde k patričným svalom, je už galiba na svete. Ba čo viac, človek dokáže dlho hovoriť bez toho, aby rozmýšľal. S konštrukčnou chybou jeden nič nenarobí a tak sa musíme vyrovnať s tým, že nás vlastný jazyk dostane do problémov. Čo však môže urobiť je naučiť sa myslieť o jeden krok dopredu a tým zmenšiť počet trapasov spôsobených príliš rýchlym jazykom.

Lenivá huba hotové nešťastie alebo mlčať je zlato

Ľudová múdrosť je natoľko múdra, že na každú situáciu má vždy najmenej dve protichodné rady. V našom prípade tá prvá radí prepracovať sa k bohatstvu (alebo aspoň k šťastiu) mlátením hubou, t.j. rozprávaním, ako sa dnes moderne hovorí, v reálnom čase.
Tá druhá vychádza z poznania, že človek má dve uši a len jedny ústa a teda by logicky mal menej hovoriť a viac počúvať. Najhoršie je, že obe múdrosti majú pravdu: ak sa na niekoho rútime na bicykli, je účinnejšie zakričať „uhni“ ako rozmýšľať o tom, či mu máme vykať alebo tykať a naopak, ak sa vinou osudu ocitneme u šéfa na koberci, je lepšie hovoriť čo najmenej, aby sme ho ešte viac nevydráždili.

Myslieť o jeden krok dopredu
a tým zmenšiť počet trapasov spôsobených
príliš rýchlym jazykom.

My sa už viac nebudeme bicyklovať a pozrieme sa na to, ako si udržať ústa pod kontrolou.

Ako si udržať ústa pod kontrolou

Život ukazuje, že človek veci najlepšie pochopí vtedy, keď majú podobu desatora. Preto aj my skúsime sformulovať desatoro múdrej reči.

1 Poznaj sám seba

Človek obvykle svojím správaním reaguje na situácie. Prvé prikázanie prikazuje poznať, v ktorých situáciách sa necháme uniesť a povieme niečo, čo neskôr ľutujeme. Aj keď je pravda, že najčastejšie sa to človeku stáva pri hádke, rovnako dobre môžeme niečo „vytárať“ v práve opačnej situácii, keď nás chvália a my cítime spontánnu potrebu odvďačiť sa za pochvalu. Odborníci na komunikáciu radia urobiť si zoznam „nebezpečných situácií“ a často si ho opakovať. Ak potom „nebezpečná situácia“ nastane, mozog automaticky spustí poplach a my zatvoríme ústa skôr, ako stihneme povedať slovo.

2 Vyhodnocuj informácie z okolia

Človek vníma to, čo sa deje pomocou piatich zmyslov. Treba si všímať, čo nám všetky hovoria, t.j. vyhodnocovať nielen to, čo pri konverzácii počujeme. To si samozrejme vyžaduje čas a to je ďalší dôvod, prečo radšej hovoriť menej. Ďalej treba pamätať na to, že nikto z nás nie je svätý a teda každý má tendenciu vidieť veci skreslené vo svoj prospech. Pri vyhodnocovaní musíme toto skreslenie brať do úvahy a snažiť sa ho čo najviac eliminovať.

3 Poznaj partnera v komunikácii

Samozrejme nie vždy vieme s kým máme tú česť, ale väčšina dôležitých konverzácií prebieha so známymi partnermi – v rodine, v zamestnaní, pri oddychových aktivitách, atď. Tu veľmi pomáha „mať partnera prečítaného“, predvídať jeho reakcie a tým sa vyhnúť prejavom, ktoré by mohli vyvolať negatívnu odozvu.

4 Maj pripravené odpovede

Aj keď konverzácia pripomína rozkošatený strom, predsa len nemá nekonečný počet podôb. Ba čo viac, v štandardných situáciách sa dokonca dá hovoriť o klišé, t.j. o opakovaní modelových situácií. Ak máme na typické situácie dopredu premyslené reakcie, nielen že nepovieme čo nechceme, ale dokonca aj vzbudíme dojem pohotového a ostrovtipného človeka. Tomu veľa napomôže intuícia. Veda ju síce nemá rada, ale faktom je, že počúvať intuíciu sa spravidla oplatí. Intuícia napovie, ktorá odpoveď je v danej situácii najvhodnejšia.

5 Váž slová

Aj keď doba nás učí opak, t.j. plytvať slovami, ak nechceme stratiť kontrolu nad tým čo hovoríme, treba sa učiť vážiť slová. Inak povedané, hovoriť len to, čo je potrebné povedať, povedať to zrozumiteľne, v dobe, kedy to je treba povedať a vyjadriť sa presne. Napísané to vyzerá jednoducho, ale v živote to dokáže len málokto. Niekto nevie vybrať tú podstatnú informáciu a začína vždy od Adama. Výsledkom je, že povie i to, čo pôvodne nechcel povedať. Takých obvykle považujú za tárajov a ich mienku neberú vážne. Iný považuje za potrebné veci detailne vysvetľovať a pre istotu aspoň dvakrát zopakovať. Takých zas považujú za otravu a často im zoberú slovo skôr, ako stihli povedať to podstatné. Ešte iný nevie odhadnúť, kedy má informáciu podať a buď to urobí predčasne, keď partner ešte nie je pripravený, alebo neskoro, keď partner už stratil záujem. Takýchto prehliadajú, lebo majú pocit, že od nich ešte nič rozumné nepočuli.

6 Buď flexibilný

Aj keď štvrté prikázanie žiada mať pripravené odpovede, netreba ho chápať doslova tak, že vždy musíme odrecitovať tú istú básničku. Naopak, pripravené reakcie treba modifikovať podľa okamžitej situácie. Ako keby sme si pre danú situáciu zvolili typ obrázku a teraz ho podľa vývoja situácie vyfarbíme.

7 Buď pozitívne naladený

Pozitívny pohľad na svet je dôležitý z dvoch dôvodov je štatisticky dokázané, že frfľoši sa menej kontrolujú, je dokázané, že na pozitívny prístup sa ťažšie reaguje negatívne. Tým nechceme povedať, že úsmev a príjemný tón vždy a za každých okolností vyvolajú rovnakú odozvu, ale aj keď nie, nebudeme to my, kto prvý stratí kontrolu nad sebou.

8 Čakaj na svoju chvíľu

Rozhovor nie je stolný tenis, kde po každom údere súpera musíme vracať loptičku späť. Múdrejšie je opäť podľa vývoja situácie, niečo prejsť mlčaním a na niečo reagovať podľa piateho prikázania – uvážlivo a vtedy, keď to najviac zaberie.

9 Analyzuj a uč sa

Nikto učený z neba nespadol a tak sa musíme k dokonalosti prepracovať tým, že budem analyzovať, čo robíme dobre a čo ešte zle. Následne vymyslíme lepšie riešenie ako to, ktoré fungovalo zle. Pri analýze môžu hodne pomôcť scenáre, t.j. odhad budúceho vývoja. Obvykle stačia dva – jeden, popisujúci najhorší možný vývoj situácie, druhý naopak, popisujúci najlepší možný vývoj situácie. Pre každý scenár sa snažíme nájsť naše najpríhodnejšie reakcie.

10 Ak si nie si istý, mlč

V situáciách, kedy presne nevieme, o čom je reč, nerozumieme problematike, alebo nie sme si istí, či chcú počuť náš názor, spravidla mlčaním narobíme menej škody ako pokusom povedať niečo „pro forma“.

Čo s prešľapmi

Aj keď budeme poctivo dodržovať vyššie uvedené desatoro, predsa len sa môže stať, že si neudržíme ústa a potom to ľutujeme. Všeobecne platí, že ľutovať nestačí, treba sa aj ospravedlniť. V závislosti od situácie buď hneď, alebo neskôr v súkromí. Ak sme sa nechali príliš uniesť a niekoho sme urazili, často pomôže pokúsiť sa o znovu nadviazanie kontaktu s pomocou vhodne vybraného sprostredkovateľa.

Rady na záver

1. Opakuj, opakuj, opakuj. Tu sme si síce trochu pomohli modifikovaným Leninom, ale ak má predchádzajúcich devätoro dobre fungovať, musíme sa teraz vrátiť na prvé prikázanie o opakovať celý postup dovtedy, kým ho nedostaneme do krvi a budeme sa ním riadiť bez toho, aby sme naň mysleli.
2. Dobrú povesť si získame, ak sa vždy budeme držať témy. Naše prejavy budú vecné a budú posúvať diskusiu ďalej.
3. Nebojte sa pred tým, ako začnete odpovedať, pár minút mlčať. Pomôže vám to nájsť správnu odpoveď a tiež sa uistiť, že vaša reakcia je očakávaná.
4. Tiež sa nebojte postáť pár sekúnd pred dverami, za ktorými sa očakáva vaše vystúpenie. Paradoxne to má význam najmä vtedy, keď meškáte, resp. dobiehate na poslednú chvíľu. Pár sekúnd už nič nepokazí a vám pomôže skonsolidovať sa.
5. Nesnažte sa byť absolútne presvedčivým tým, že budete často používať slová „stopercentne“, „vždy“, „nikdy“ a pod. Ak sa potom ukáže, že to bolo iba na 99 %, nikto si nebude pamätať, že ste sa pomýlili len o jedno percento, ale všetci si budú pamätať, že ste sa mýlili. Presvedčivosť sa získava skôr citovaním ďalších faktov, potvrdzujúcich váš názor.

Ing. Milan Konvit