Možnosti vysporiadania príjmov
zo závislej činnosti

Príjmy fyzických osôb presahujúce zákonom stanovenú výšku musia byť po skončení roka vysporiadané. Povinnosť vysporiadania sa vzťahuje aj na zamestnancov, ktorí majú len príjmy z pracovnoprávneho vzťahu. Zamestnanci majú možnosť požiadať za stanovených podmienok svojho zamestnávateľa o ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Ak nebudú mať príjmy vysporiadané týmto spôsobom, musia podať v zákonnej lehote daňové priznanie.

Za zdaňovacie obdobie roka 2024 vzniká povinnosť vysporiadania príjmov, ak zdaniteľné príjmy presiahnu sumu 2 823,24 €. Zdaniteľnými príjmami sa rozumejú príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené. V prípade príjmov zo závislej činnosti sú príjmy vylúčené z predmetu dane vymenované v § 5 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) a príjmy od dane oslobodené sú uvedené v § 5 ods. 7 tohto zákona. Ak zamestnanec nedosiahol uvedenú úhrnnú ročnú výšku zdaniteľných príjmov, ročným vysporiadaním týchto príjmov sa nemusí zaoberať. V niektorých prípadoch je však výhodné aj tieto príjmy vysporiadať, ak výsledkom tohto vysporiadania je vrátenie daňového preplatku.

Vysporiadanie ročným zúčtovaním

V súlade s § 38 ods. 1 ZDP môže o ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti požiadať zamestnanec, ktorý poberal v zdaňovacom období len príjmy zo závislej činnosti a tieto príjmy boli iba zo zdrojov na území Slovenskej republiky.

Ak má zamestnanec okrem príjmov zo závislej činnosti aj iné zdaniteľné príjmy, pričom tieto iné príjmy neboli vysporiadané zrážkovou daňou a celkové zdaniteľné príjmy (t. j. príjmy zo závislej činnosti spolu s inými zdaniteľnými príjmami) presiahli za rok 2024 sumu 2 823,24 €, je povinný podať daňové priznanie. Príjmy, ktoré sú zdaňované zrážkou a sú týmto spôsobom aj daňovo vysporiadané, sa do uvedeného limitu zdaniteľných príjmov nezapočítavajú. Príjmy, ktoré sa zdaňujú zrážkou sú uvedené v § 43 ods. 2 a 3 ZDP. Príjmy zdaňované zrážkovou daňou, u ktorých môže daňovník považovať zrazenú daň za preddavok (t. j. nie sú daňovo vysporiadané), sú vymenované v § 43 ods. 6 písm. a) až c) tohto zákona.

U daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou v SR sa jedná iba o príjmy z vyplatenia (vrátenia) podielových listov. Ak by sa daňovník rozhodol považovať zrazenú daň z týchto príjmov za preddavok na daň, tieto príjmy započíta do limitu 2 823,24 € a pri jeho prekročení všetky zdaniteľné príjmy vysporiada v daňovom priznaní.

O vykonanie ročného zúčtovania nemôže požiadať fyzická osoba s príjmami iba zo závislej činnosti presahujúcimi sumu 2 823,24 €, ak tieto príjmy alebo ich časť plynula zo zdrojov v zahraničí. V takom prípade vyplýva z § 32 ods. 2 písm. b) ZDP povinnosť tejto osobe podať daňové priznanie. Ak príjmy zo zdrojov v zahraničí boli preukázateľne v zahraničí zdanené (resp. inému štátu vzniklo právo na zdanenie tohto príjmu v súlade s medzinárodnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia), daňovník v daňovom priznaní zamedzí dvojitému zdaneniu. V § 45 ods. 3 písm. c) ZDP je umožnené využiť u príjmov zo závislej činnosti na zamedzenie dvojitému zdaneniu metódu vyňatia aj v prípadoch, ak z príslušnej medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia vyplýva metóda zápočtu. V dôsledku vyňatia nevznikne v SR daňová povinnosť, napriek tomu však daňovník, ktorý má v SR neobmedzenú daňovú povinnosť, je povinný daňové priznanie podať.

Ak chce poberateľ niektorého z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP (napr. starobný, predčasný starobný, výsluhový) využiť ustanovenie § 46a tohto zákona o minimálnej výške dane a žiadať vrátiť zrazené preddavky z príjmov zo závislej činnosti, nežiada o vykonanie ročného zúčtovania, ale podá daňové priznanie, nakoľko zrazené preddavky možno vrátiť len na základe podaného daňového priznania.

O vykonanie ročného zúčtovania nemôže požiadať zamestnanec, ktorému nemá kto vykonať ročné zúčtovanie a to zamestnanec:

–   ktorý počas zdaňovacieho obdobia (kalendárny rok) odvádzal preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti podľa § 35 ods. 10 a 11 ZDP sám správcovi dane z dôvodu, že jeho zamestnávateľ nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane

–   ktorému zanikol zamestnávateľ bez právneho nástupcu.

Možnosť vykonania ročného zúčtovania aj pri splnení ostatných podmienok je vylúčená aj v prípade, ak zamestnanec bude vo vysporiadaní dane za rok 2024 zvyšovať základ dane z dôvodu, že si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na doplnkové dôchodkové sporenie a následne mu bol vyplatený predčasný výber podľa § 19 zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení (z. č. 650/2004 Z. z. v z. n. p.).

Ročné zúčtovanie nemožno vykonať ani zamestnancovi, ktorý poberal iba príjmy zo závislej činnosti v nepeňažnej forme, a preto nebolo možné z nich zraziť preddavok na daň. Takýto zamestnanec, ak tieto príjmy presiahli sumu 2 823,24 €, musí podať daňové priznanie.

O vykonanie ročného zúčtovania za rok 2024 žiada zamestnanec svojho zamestnávateľa na tlačive na to určenom a to najneskôr do 17. februára 2025. Vzor tlačiva žiadosti vydáva Finančné riaditeľstvo SR a uverejňuje na svojom webovom sídle www.financnasprava.sk. Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania doručí zamestnanec zamestnávateľovi v listinnej podobe, ak sa nedohodnú na jej doručení elektronickými prostriedkami. Zamestnanec môže v žiadosti o ročné zúčtovanie uplatniť nezdaniteľné časti základu dane, daňový bonus na vyživované dieťa (deti), daňový bonus na zaplatené úroky, platené poistné, príp. zamestnaneckú prémiu.

K žiadosti musí doložiť potvrdenia od iných zamestnávateľov, ak v priebehu roka poberal príjmy od viacerých zamestnávateľov. Povinnosť vystaviť potvrdenie vyplýva zamestnávateľom z § 39 ods. 5 ZDP. Ďalej zamestnanec predloží všetky doklady, ktorými preukazuje nárok, ktorý si v žiadosti o ročné zúčtovanie uplatňuje, resp. dodatočne uplatňuje.

Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie, ak sú podmienky pre vykonanie ročného zúčtovania splnené (t. j. daňovník nemá povinnosť podať daňové priznanie) a má v termíne podpísanú žiadosť o jeho vykonanie a predložené všetky potrebné doklady a to najneskôr do 31. marca 2025. Rozdiel medzi vypočítanou daňou a úhrnom zrazených preddavkov v prospech zamestnanca (preplatok) vyplatí zamestnávateľ najneskôr pri zúčtovaní mzdy za mesiac apríl. Ak z ročného zúčtovania vyjde zamestnancovi nedoplatok, ktorý je vyšší ako 5 €, zrazí ho zamestnávateľ najneskôr do konca roka 2025.

Nedoplatok 5 € a nižší ako 5 € musí zamestnávateľ vysporiadať, ak v rámci ročného zúčtovania dopláca daňové bonusy (na vyživované deti a na zaplatené úroky) alebo ak zamestnanec bude podávať vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane (na tento účel vystavuje zamestnávateľ potvrdenie o zaplatenej dani v zmysle § 39 ods. 7 ZDP).

Vysporiadanie daňovým priznaním

Ak mal zamestnanec okrem príjmov zo závislej činnosti aj iné príjmy a jeho celkové zdaniteľné príjmy presiahnu za rok 2024 sumu 2 823,24 €, je povinný podať daňové priznanie typ B. Ak mal zamestnanec v roku 2024 iba zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti presahujúce sumu 2 823,24 €, ktoré neboli alebo nemohli byť vysporiadané ročným zúčtovaním preddavkov, podá daňové priznanie typ A.

Daňové priznanie je tiež povinný podať daňovník, ktorý za zdaňovacie obdobie dosiahol iba príjmy zo závislej činnosti, ktoré boli vysporiadané ročným zúčtovaním preddavkov, ak:

•    poberal tieto príjmy od viacerých zamestnávateľov a zamestnávateľovi, ktorý mu vykonal ročné zúčtovanie, nepredložil požadované doklady od každého zamestnávateľa

•    poberal iné druhy zdaniteľných príjmov podľa § 6 až § 8 ZDP vrátane príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 a pri ktorých daňovník uplatní postup podľa § 43 ods. 7 zákona (považuje zrazenú daň za preddavok na daň).

V týchto prípadoch ročné zúčtovanie nebolo vykonané správne, resp. nemalo byť vykonané. Doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní, ktorý je povinnou prílohou priznania vystaví zamestnávateľ podľa § 39 ods. 6 ZDP.

Súčasne platí, že na výzvu správcu dane musí byť podané daňové priznanie vždy, ako to vyplýva z § 15 daňového poriadku (z. č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov).

V súlade s § 32 ods. 5 ZDP môže podať daňové priznanie aj osoba, ktorej táto povinnosť zo zákona nevyplýva. Dobrovoľné podanie daňového priznania je výhodné, ak z neho vznikne daňovníkovi daňový preplatok, ktorý mu na jeho žiadosť vráti daňový úrad. K tejto situácii dochádza, ak daňovníkovi bola v priebehu roka zrazená daň alebo preddavok na daň, ktoré sú vyššie ako daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní. V praxi k takejto situácii dochádza napríklad v prípade:

–   ak zamestnanec počas roka dosiahol príjmy zo závislej činnosti nižšie ako 2 823,24 €, ktoré boli zdanené preddavkovým spôsobom, pretože u zamestnávateľa nepodpísal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6 ZDP, a preto mu zamestnávateľ neuplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Po uplatnení tejto nezdaniteľnej časti v rámci ročného vysporiadania vyjde preplatok. Obdobne je to v prípade, ak príjmy boli dosiahnuté len za časť zdaňovacieho obdobia a z toho dôvodu nebola uplatnená ročná výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.

–   ak poberateľ niektorého z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP dosiahol príjmy zo závislej činnosti nižšie ako 2 823,24 €, z ktorých zamestnávateľ vybral preddavok na daň, nakoľko poberatelia dôchodkov v priebehu roka nemajú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. V daňovom priznaní tieto osoby uplatnia ustanovenie § 46a zákona o minimálnej výške dane, podľa ktorého sa daň neplatí, ak nepresiahne 17 € alebo celkové zdaniteľné príjmy nepresiahnu 50 % sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (pre rok 2024 ide o sumu zdaniteľných príjmov 2 823,24 €), pričom nemôže byť súčasne uplatňovaný daňový bonus podľa § 33 zákona alebo daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona. Daňová povinnosť je v tomto prípade nulová a zrazené preddavky na daň sa vrátia.

–   ak fyzická osoba dosiahla príjem z vyplatenia podielových listov, z ktorého bola vybraná daň zrážkou a celkové ročné zdaniteľné príjmy tejto osoby nepresiahli sumu 2 823,24 € (včítane príjmov z podielových listov). Daňovník bude považovať zrazenú daň za preddavok a súčasne uplatní ustanovenie § 46a zákona. Daňová povinnosť bude nulová a zrazená daň sa daňovníkovi vráti.

Daňový preplatok vyšší ako 5 € vracia správca dane najneskôr do 40 dní, ktoré začnú plynúť po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania. Preplatok sa vracia na základe vyplnenej žiadosti, ktorá je súčasťou tlačiva daňového priznania.

Ak podá daňové priznanie daňovník, ktorý ho nebol povinný podať, a zamestnávateľ mu vykonal ročné zúčtovanie, považuje sa toto daňové priznanie za opravné alebo dodatočné daňové priznanie, pričom vykonané ročné zúčtovanie sa v tomto prípade považuje za podané daňové priznanie (§ 32 ods. 9 ZDP). Ak však daňovník bol povinný podať daňové priznanie a toto v zákonnej lehote nepodal, daňovníkom podané priznanie sa považuje za daňové priznanie (riadne) oneskorene podané.

Ing. Ivana Valterová

§ 32 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z., o dani z príjmov

Daňové priznanie

---

(7) Okrem údajov uvedených v odseku 6 môže daňovník v daňovom priznaní uviesť aj číslo telefónu a e-mailovú adresu; správca dane je oprávnený tieto údaje spracovať.

(8) Ak daňové priznanie podáva za daňovníka zákonný zástupca, právny nástupca alebo zástupca, uvedie v daňovom priznaní osobné údaje o daňovníkovi podľa odsekov 6 a 7, za ktorého podáva daňové priznanie, a svoje osobné údaje podľa odsekov 6 a 7. Osoba podľa osobitného predpisu a osoba uvedená v § 49 ods. 4 zahrnie do úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zomrelého daňovníka, za ktorého podáva daňové priznanie aj tie zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ktoré zamestnávateľ zomrelého daňovníka vyplatil osobe, na ktorú prešlo právo na tieto príjmy. Ak budú tejto osobe vyplatené príjmy zo závislej činnosti za zomrelého daňovníka po podaní daňového priznania, táto osoba je povinná podať za zomrelého daňovníka dodatočné daňové priznanie. Správca dane v tomto prípade neuplatní postup podľa osobitného predpisu.

(9) Ak podá daňové priznanie daňovník, ktorý nebol povinný podať daňové priznanie podľa odsekov 1 a 2, alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie podľa odseku 3, a zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, mu vykonal ročné zúčtovanie podľa § 38, považuje sa toto daňové priznanie za opravné alebo dodatočné daňové priznanie podľa osobitného predpisu, pričom vykonané ročné zúčtovanie podľa § 38 sa v tomto prípade považuje za podané daňové priznanie.

(10) Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie a uplatňuje daňový bonus podľa § 33, okrem zamestnanca, ktorému zamestnávateľ vyplatil daňový bonus podľa § 33 v plnej sume, na ktorú mal nárok, je povinný preukázať nárok na jeho uplatnenie dokladom alebo potvrdením podľa § 37 ods. 2, okrem potvrdenia školy alebo potvrdenia príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované...