Možnosť zastúpenia v daňovom konaní

V rámci daňového konania dochádza často k potrebe doručiť určitú písomnosť, ktorá je podstatná pre daňové konanie. Napríklad môže ísť o výzvu na podanie daňového priznania, ktorá pokiaľ nebude povinnému daňovému subjektu doručená riadne a včas, môže dôjsť k oneskoreniu alebo nepodaniu daňového priznania, čo môže viesť ku daňovej kontrole. Môže zastúpenie v daňovom konaní ochrániť daňový subjekt pred rizikami nedoručenia písomností v rámci daňového konania?

Neschopnosť preberania korešpondencie

Je nevyhnutné, aby boli písomnosti riadne doručené účastníkovi daňového konania alebo daňovému subjektu. V danom prípade sa však môže stať, že nebude možné doručiť písomnosť daňovému subjektu a táto sa vráti správcovi dane ako nedoručená, podľa zákona sa však táto písomnosť považuje za doručenú uplynutím lehoty 15 dní od jej uloženia na pošte. Skutočnosť, že si daňový subjekt neprevzal predmetnú písomnosť teda nebráni v tom, aby táto písomnosť spôsobila právne následky. Napríklad daňový subjekt si neprevzal rozhodnutie o uložení pokuty, toto sa považuje za doručené uplynutím 15 dňovej lehoty od uloženia rozhodnutia na pošte.

Pritom správca dane musí byť riadne informovaný o fyzickej osobe, ktorá je oprávnená na preberanie písomností v daňovom konaní. V daňovom konaní je taktiež potrebné vykonať procesné úkony, napríklad dostaviť sa na predvolanie správcu dane, poskytnúť účtovné doklady alebo poskytnúť potrebné podklady k žiadosti o povolenie odkladu daňovej platby. Pokiaľ sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na daných úkonoch v daňovom konaní, tak musí ustanoviť zástupcu, ktorý tieto procesné úkony vykoná v jeho mene, inak môžu nastať neželané právne následky, napríklad po neuposlúchnutí predvolania správcu dane nastupuje predvedenie.

Právny inštitút zastúpenia v daňovom konaní

má teda význam v každom štádiu daňového konania, nakoľko procesné úkony je potrebné robiť v každom štádiu a súčinnosť so správcom dane je nevyhnutným princípom platným pre celé daňové konanie. Správca dane a rovnako aj daňový subjekt musia byť vzájomne informovaní o priebehu zastupovania v daňovom konaní, predovšetkým je však v právnom záujme daňového subjektu, aby mal svojho zástupcu pre jednotlivé procesné úkony v daňovom konaní. Poverený zástupca však musí mať nevyhnutnú procesnú spôsobilosť vystupovať v daňovom konaní v záujme riadneho vykonania procesného úkonu, na ktorý bol splnomocnený v rozsahu plnomocenstva.

Kto môže byť zástupcom v daňovom konaní

Platný zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) neustanovuje náležitosti odbornosti, vzdelania a ani iné kritériá, ktoré by mal spĺňať zástupca daňového subjektu. Platí však vo všeobecnosti, že by malo ísť o fyzickú osobu, ktorá má dôveru daňového subjektu, ktorý ju poveril zastupovaním a ktorá má aj prehľad o jeho situácii, či právnom postavení v danom daňovom konaní.

Podľa § 9 ods. 1 daňového poriadku má daňový subjekt, ktorý nemôže vystupovať v daňovom konaní zastupovať zákonný zástupca. Pod takýmto zástupcom je možné si napríklad predstaviť niektorého z rodičov maloletého dieťaťa v danom prípade. Maloletý síce nemá spôsobilosť na právne úkony, ale má dedičskú spôsobilosť, ktorá sa nadobúda okamihom nadobudnutia spôsobilosti na práva a povinnosti v plnom rozsahu. Maloleté dieťa teda už môže dediť a je spôsobilým dedičom, samozrejme pokiaľ chce po nadobudnutí dedičstva nakladať so zdedeným majetkom, koná v jeho mene súdom ustanovená fyzická osoba. Pokiaľ sa však maloletý rozhodne predať časť svojho zdedeného majetku, tak finančné zdroje sú jeho majetkom a teda je daňovým subjektom, nakoľko musí odviesť daň z príjmu.

Maloletá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu

a z toho dôvodu teda ani nemá procesnú spôsobilosť vystupovať v daňovom konaní a robiť procesné úkony voči správcovi dane, tak za jeho zástupcu v daňovom konaní bude ustanovený jeho rodič, ktorý je jeho zákonným zástupcom podľa platnej právnej úpravy.

Podľa § 9 ods. 1 daňového poriadku taktiež platí, že za osobu, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony koná v daňovom konaní súdom ustanovený opatrovník, pokiaľ takýto nebude súdom ustanovený, ustanoví správca dane takémuto daňovému subjektu zástupcu na procesné úkony v daňovom konaní.

Pokiaľ však zákonný zástupca alebo súdom ustanovený opatrovník nemajú záujem o zastupovanie daňového subjektu v daňovom konaní napríklad z dôvodu, že sa nevyznajú v daňových predpisoch alebo nemajú prehľad o postavení zastupovaného daňového subjektu v daňovom konaní, môžu si ustanoviť zástupcu, pričom v tomto prípade správca dane rozhodnutím zástupcu zákonného zástupcu alebo opatrovníka neustanovuje a rešpektuje rozhodnutie. V tomto prípade však musia zastupované daňové subjekty vyhotoviť plnomocenstvo, ktoré sa písomne vyhotovuje alebo sa urobí ústne do zápisnice pred správcom dane v danom prípade. Platný daňový poriadok však neustanovuje obsahové náležitosti takéhoto plnomocenstva, malo by však v ňom byť uvedené, kto je zastupovaný, kto je zástupcom a na aké právne úkony je zástupca v daňovom konaní splnomocnený, teda rozsah plnomocenstva. Podľa § 9 ods. 3 daňového poriadku platí, že pokiaľ rozsah plnomocenstva nebude v ňom presne uvedený, platí, že plnomocenstvo je všeobecné.

V prípade, že zástupcom daňového subjektu je daňový poradca alebo advokát

platí, že títo sa môžu nechať zastupovať aj inou osobou, ktorú poveria na zastupovanie plnomocenstvom.

Platí však, že v jednom daňovom konaní môže mať daňový subjekt, zákonný zástupca alebo opatrovník len jedného ustanoveného zástupcu, v prípade, že je zástupcom právnická osoba, tak za ňu koná štatutárny orgán alebo osoba, ktorá je ním poverená.

Platí však, že každé zastúpenie musí byť potvrdené plnomocenstvom, ktorého právne účinky voči správcovi dane nastávajú až okamihom jeho doručenia správcovi dane alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice, ktorú spíše správca dane, ktorý je v daňovom konaní príslušný konať. Rovnaké pravidlo platí aj pre právne účinky odvolania plnomocenstva daňový subjektom alebo pre výpoveď plnomocenstva zástupcom daňového subjektu.

Špecifické prípady

za splnenia ktorých môže správca dane rozhodnutím určiť daňovému subjektu, sú vtedy keď sa určuje zástupca daňovému subjektu, ktorého pobyt nie je známy alebo ktorému sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu mimo územia Slovenskej republiky, ako aj tomu, kto nemôže pri správe daní vystupovať osobne, najmä z dôvodu väzby, výkonu trestu odňatia slobody, dlhodobého pobytu mimo územia Slovenskej republiky, ktorý trvá nepretržite aspoň tri mesiace alebo dlhodobej choroby a nezvolil si žiadneho zástupcu, pričom v týchto prípadoch je určenie zástupcu správcom dane fakultatívne. Uvedené rozhodnutie o ustanovení zástupcu môže správca dane vydať len s predchádzajúcim súhlasom navrhovaného zástupcu.

Pokiaľ v hore uvedených prípadoch nemožno ustanoviť zástupcu, môže správca dane požiadať Slovenskú komoru daňových poradcov, aby do 30 dní od doručenia žiadosti navrhla zástupcu zo zoznamu daňových poradcov, pričom predchádzajúci súhlas sa u zástupcu navrhnutého Slovenskou komorou daňových poradcov nevyžaduje a daňový poradca musí zastupovanie daňového subjektu akceptovať.

Špecifický prípad ustanovuje daňový poriadok aj v prípade zastupovania právnickej osoby, ktorá je daňovým subjektom a ktorej nemožno doručiť písomnosť na adresu sídla uvedeného v obchodnom registri alebo v inom registri a jej iná adresa nie je správcovi dane známa, alebo ktorá nemá osobu spôsobilú konať v jej mene, alebo ak je sporné, kto je oprávnený za právnickú osobu konať. V takomto prípade podobne v porovnaní s fyzickou osobou správca dane ustanoví takejto právnickej osobe zástupcu na doručovanie písomností a na vykonanie jednotlivých úkonov procesnej povahy.

Ustanovenie zástupcu daňovému subjektu nebráni správcovi dane

aby určité procesné úkony vykonával s daňovým subjektom alebo aby daňový subjekt vyzval na poskytnutie potrebnej súčinnosti, trebárs na predloženie dôkazu v konkrétnom prípade. Pokiaľ sa tak stane, tak daňový subjekt je povinný danej výzve správcu dane vyhovieť a nemôže poukazovať, že má ustanoveného zástupcu v daňovom konaní.

Pokiaľ daňový subjekt koná v rozpore s konaním svojho zástupcu alebo keď daňový subjekt oznámi, že zástupca koná v rozpore s jeho záujmami v daňovom konaní, správca dane rešpektuje prejav vôle daňového subjektu. Právne úkony zástupcu daňového subjektu tak nebudú mať v daňovom konaní význam a rozpor s daňovým subjektom vytvára predpoklady pre zástupcovo odvolanie daňovým subjektom.

Pokiaľ urobilo niekoľko daňových subjektov spoločné podanie

alebo ak vystupujú spoločne v rovnakej veci, alebo ak sú spoluvlastníkmi veci, ktorá je predmetom zdanenia, sú povinní zvoliť si spoločného zástupcu na účely správy daní a pokiaľ tak neurobia ani na výzvu, určí spoločného zástupcu správca dane a vyrozumie o tom príslušné daňové subjekty. Proti rozhodnutiu o určení spoločného zástupcu nemožno podať odvolanie. Ide pritom o špecifické ustanovenie daňového poriadku, nakoľko vo všeobecnosti je možné voči rozhodnutiu vydanému v daňovom konaní podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho riadneho doručenia daňovému subjektu. V tomto prípade však odvolanie podať nemožno, o čom musia byť dotknuté daňové subjekty upovedomené v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Pokiaľ ide o daňový subjekt, ktorý má registračnú povinnosť

a ktorý má trvalý pobyt alebo sídlo mimo územia členského štátu, je povinný zvoliť si zástupcu na doručovanie s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky, inak sa budú písomnosti ukladať u správcu dane s účinkami doručenia v deň ich vydania.

V prípade stretu záujmov sa rozhoduje o vylúčení daného zástupcu rozhodnutím, ktoré sa doručuje dotknutému zástupcovi daňového subjektu a daňovému subjektu, pričom voči tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Náležitosti rozhodnutia správcu dane o ustanovení zástupcu v daňovom konaní

Pokiaľ správca dane ustanoví daňovému subjektu zástupcu zo zákonom ustanovených dôvodov, môže tak urobiť len rozhodnutím, ktoré musí spĺňať všeobecné náležitosti, ktoré sú ustanovené v § 63 ods. 3 daňového poriadku a ktoré sú

•    Označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, pričom musí ísť o presné označenie správcu dane, ktorý má právnu subjektivitu. V praxi totiž dochádza k prípadom, že pokiaľ je správcom dane obec, napríklad pri dani z nehnuteľnosti, tak sa vydávajú platobné výmery s hlavičkou „mestského úradu“. V tomto prípade ide o nesprávne označenie, nakoľko mestský úrad nemá právnu subjektivitu a preto má byť vydávané rozhodnutie pod hlavičkou mesta. Pokiaľ uvedené nebude rešpektované, tak môže dôjsť k napadnutiu daného rozhodnutia daňovým subjektom pre vecnú nesprávnosť, prípadne odvolanie v predmetnej procesnej záležitosti môže byť úspešné.

•    Označenie daňového subjektu. V tomto ohľade je veľmi podstatné, aby sa označenie daňového subjektu v plnom rozsahu zhodovalo s oficiálnou databázou, napríklad pokiaľ ide o fyzickú osobu – podnikateľa, tak aby bolo jeho obchodné meno presne odpísané zo živnostenského registra alebo pokiaľ ide o právnickú osobu tak z obchodného registra. Pokiaľ toto nebude rešpektované, tak môže byť dotknutý daňový subjekt úspešný v rámci odvolacieho konania.

•    Číslo a dátum rozhodnutia.

•    Výroková časť, ktorá obsahuje meritórne rozhodnutie vo veci, v ktorej musí byť jednoznačne uvedené presné označenie ustanovenia zákona, na základe ktorého sa rozhodlo. Taktiež je potrebné konštatovať, kto je zástupcom daňového subjektu, právny dôvod, z ktorého sa pristúpilo k ustanovení zástupcu, teda či išlo o nepreberanie písomností alebo iný prípad. Pokiaľ ide o obmedzené zastupovanie, tak lehotu, počas ktorej zastupovanie trvá, prípadne procesné úkony, na ktoré sa zastupovanie vzťahuje. Taktiež je potrebné uviesť vo výrokovej časti, že zástupca so zastupovaním súhlasí. Pri určovaní zástupcu daňovému subjektu pravdepodobne správcovi dane nevzniknú náklady, pokiaľ by však vznikli, tak je potrebné uviesť, kto hradí náklady daňového konania a taktiež komplexné identifikačné údaje, ktoré sú k tomu potrebné.

•    Odôvodnenie je podstatnou súčasťou rozhodnutia vydaného v daňovom konaní a obsahovo by malo byť najrozsiahlejšou časťou rozhodnutia. V odôvodnení by správca dane mal uviesť, ktoré skutočnosti sú podkladom pre vydanie rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Predovšetkým by mali byť uvedené dôvody, pre ktoré sa správca dane rozhodol pre zastupovanie daňového subjektu v daňovom konaní.

•    Poučenie o možnosti podať opravný prostriedok v prípade daňového rozhodnutia, ktorým sa ustanovuje zástupca daňovému subjektu. V prípade, že sa ustanovuje správcom dane zástupca pre viaceré daňové subjekty v rovnakej procesnej záležitosti, je potrebné v poučení o opravnom prostriedku uviesť, že proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

•    Vlastnoručný podpis povereného zamestnanca daňového úradu, colného úradu finančného riaditeľstva, prípadne starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce, s odtlačkom úradnej pečiatky. Pokiaľ sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, tak je potrebné doplniť zaručený elektronický podpis.

Platný daňový poriadok neustanovuje predpoklady, ktoré musí spĺňať zamestnanec

daňového úradu, colného úradu, finančného riaditeľstva alebo zamestnanec obce na to, aby mohli byť poverení na podpisovanie rozhodnutí vydaných v daňovom konaní. Taktiež daňový poriadok nekonkretizuje, a to ani demonštratívne, aké náležitosti má obsahovať poverenie týchto zamestnancov na podpisovanie rozhodnutí, ktoré sú vydané v daňovom konaní.

Pritom plnomocenstvo na zastupovanie v daňovom konaní môže byť určené len na konkrétny procesný úkon, napríklad na účasť pri výsluchu svedka alebo na každý procesný úkon, kedy ide o všeobecné plnomocenstvo. Náležitosti plnomocenstva na zastupovanie daňový poriadok neustanovuje, platí však, že ide o prejav vôle zastúpenej osoby, ktorý je adresovaný správcovi dane a ktorý umožňuje realizovať zastúpenie a preto by mal obsahovať presnú identifikáciu zastúpenej osoby, zástupcu a aj rozsah takéhoto oprávnenia.

Pokiaľ uvedené plnomocenstvo neobsahuje napríklad rozsah oprávnenia zástupcu

môže dôjsť k excesom, kedy zástupca prekročí svoje oprávnenie na zastúpenie a preto je potrebné presne určiť, predovšetkým pri plnomocenstvách na niektoré právne úkony v daňovom konaní, aké procesné úkony môže zástupca vykonávať.

V určitých prípadoch daňový poriadok ustanovuje obligatórne zástupcu daňovému subjektu, tak je tomu napríklad v prípade zastupovania maloletých, kde vystupujú zákonní zástupcovia, v určitých prípadoch je na slobodnej vôli daňového subjektu, ktorú fyzickú osobu si zvolí za svojho zástupcu v daňovom konaní.

Pritom je potrebné, aby zástupca súhlasil so zastupovaním daňového subjektu v daňovom konaní, s výnimkou, že mu zástupcu vyberie z daňových poradcov správca dane v danom prípade.

§ 9 zákona č. 563/2009 Z. z.

o správe daní (daňový poriadok)

Zastupovanie

(1) Fyzická osoba, ktorá nemôže pri správe daní vystupovať samostatne, musí byť zastúpená svojím zákonným zástupcom. Ak opatrovník nie je ustanovený súdom, ustanoví na účely správy daní zástupcu rozhodnutím správca dane.

(2) Daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak má zástupca trvalý pobyt alebo sídlo mimo územia členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“), musí si zvoliť zástupcu na doručovanie s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky; inak sa budú písomnosti ukladať u správcu dane s účinkami doručenia v deň ich vydania.

(3) Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa také plnomocenstvo za všeobecné. Ak to vyplýva z obsahu plnomocenstva, môže za zástupcu, ktorým je daňový poradca alebo advokát konať aj iná osoba; na také konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo. Konanie inej osoby sa považuje za konanie zástupcu. V tej istej veci môže mať daňový subjekt, zákonný zástupca alebo opatrovník len jedného zástupcu. Ak je zástupcom právnická osoba, koná za zástupcu jej štatutárny orgán alebo osoba, ktorú tento orgán poveril.

(4) Plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné odo dňa jeho doručenia správcovi dane alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu dane.

(5) Odvolanie plnomocenstva daňovým subjektom alebo výpoveď plnomocenstva zástupcom sú účinné odo dňa ich doručenia správcovi dane alebo odo dňa uvedenia týchto skutočností do zápisnice u správcu dane.

(6) Daňovému subjektu, ktorého pobyt nie je známy alebo ktorému sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu mimo územia Slovenskej republiky, ako aj tomu, kto nemôže pri správe daní vystupovať osobne, najmä z dôvodu väzby, výkonu trestu odňatia slobody, dlhodobého pobytu mimo územia Slovenskej republiky, ktorý trvá nepretržite aspoň tri mesiace alebo dlhodobej choroby a nezvolil si žiadneho zástupcu, môže ustanoviť zástupcu správca dane. Rozhodnutie o ustanovení zástupcu môže správca dane vydať len s predchádzajúcim súhlasom navrhovaného zástupcu. Ak nie je možné ...