Možnosť predĺženia lehoty
v daňovom konaní
Správa daní predstavuje konanie v rámci ktorého správca dane a účastníci daňového konania vykonávajú jednotlivé úkony, ktoré sa realizujú v rámci určitých lehôt, ktoré vyplývajú buď z platnej právnej úpravy alebo z rozhodnutia či výzvy správcu dane v daňovom konaní. Preto je možné rozlišovať lehoty určené zákonom a lehoty určené správcom dane v daňovom konaní. Rozlišovanie uvedených lehôt má právny význam aj z pohľadu možnosti predĺženia lehoty za účelom vykonania úkonu.
Prípady počítania lehôt v daňovom konaní
Jednou z najvýznamnejších právnych povinností, ktoré má daňový subjekt podľa § 15 daňového poriadku je právna povinnosť podať riadne a včas daňové priznanie. Pokiaľ si daňový subjekt nesplní túto svoju základnú právnu povinnosť, tak ho správca dane na podanie daňového priznania písomne vyzve a môže mu na jeho podanie aj určiť lehotu.
V prípade nerešpektovania lehoty, ktorú určil daňovému subjektu správca dane, sa môžu dostaviť pre daňový subjekt neželané právne následky, akými je napríklad to, že správca dane začne konanie o určenie dane podľa pomôcok, ktorým sa správca dane snaží svojpomocne určiť výšku základu dane a daňovej platby u daňového subjektu.
Podľa § 17 ods. 1 a 2 daňového poriadku správca dane vyzve daňový subjekt, pokiaľ má pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného daňového priznania, aby v ustanovenej lehote, ktorá je najmenej 15 dní, uvedené nejasnosti upresnil, vysvetlil. Ide teda o určenie lehoty, pričom jej nedodržanie má podstatné právne následky, nakoľko oprávňuje správcu dane buď vykonať u daného daňového subjektu daňovú kontrolu alebo mu vyrubí daň v skrátenom konaní, prípadne mu určí rozdiel dane, ktorú má takýto daňový subjekt zaplatiť podľa osobitnej právnej úpravy.
Pri posudzovaní perfektnosti podaní, ktoré sú adresované správcovi dane v daňovom konaní, platí všeobecné pravidlo, podľa ktorého pokiaľ je správcovi dane doručené podanie, ktoré nespĺňa všetky náležitosti, správca dane o tom upovedomí dotyčný daňový subjekt a určí mu primeranú lehotu za účelom opravy daného podania. Pokiaľ sa toto podanie v stanovenej lehote upraví, tak sa naň správca dane pozerá, že je bezchybné a riadne podané, pokiaľ však podanie v uvedenej lehote opravené nebolo, správca dane sa takýmto podaním nezaoberá a považuje ho za nepodané v celom rozsahu. Preto je podstatné dbať na rešpektovanie lehôt, či už zákonných alebo určených správcom dane, nakoľko inak nastanú neželané právne následky v konkrétnom prípade.
Keď dôjde k premeškaniu procesnej lehoty,
nemožno v ďalšom procese správy daní a poplatkov ďalej pokračovať. Takýmto prípadom je napríklad lehota na podanie odvolania, ktorej premeškanie znamená, že nemožno pokračovať v odvolacom konaní, nakoľko odvolacie konanie sa začína výlučne na základe podania odvolania odvolávajúceho sa daňového subjektu, ktoré sa podáva v zákonnej odvolacej lehote. Podľa § 72 ods. 3 daňového poriadku je možné podať odvolanie v odvolacej lehote 15 dní od doručenia písomného vyhotovenia prvostupňového rozhodnutia, ktoré je vydané v daňovom konaní. Uvedená všeobecná 15 dňová lehota na podanie odvolania, ktorú ustanovuje daňový poriadok, je určená preto, aby daňový subjekt v rámci nej podal správcovi dane, ktorého rozhodnutie sa odvolaním napáda, odvolanie, v ktorom nepostačuje len uviesť skutočnosti, pre ktoré odvolávajúci sa subjekt považuje rozhodnutie vydané správcom dane za nezákonné, ale aj dôkazné prostriedky, ktorými odvolávajúci sa subjekt, potvrdzuje svoje tvrdenia, ktoré konštatuje v predloženom odvolaní. Taktiež je v odvolaní potrebné uviesť, akým spôsobom má odvolací orgán v predmetnej záležitosti podľa návrhu odvolávajúceho sa rozhodnúť. Prípadné premeškanie uvedenej 15 dňovej odvolacej lehoty má pre daňový subjekt značné nepriaznivé následky. Predmetné rozhodnutie sa vďaka premeškaniu lehoty určenej na odvolanie stane právoplatným a vykonateľným. Preto už nemožno uviesť skutkové dôvody, ktoré bolo možné uviesť v prípadnom odvolaní. Taktiež platí, že proti takémuto rozhodnutiu, ktoré nebolo napadnuté odvolaním je možné použiť len mimoriadne opravné prostriedky.
Pokiaľ prvostupňové rozhodnutie správcu dane
ukladalo určitú právnu povinnosť, tak túto je potrebné splniť okamihom vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia, ktoré je vydané v daňovom konaní. Tak napríklad pokiaľ ukladá rozhodnutie vydané v daňovom konaní uhradiť daňový nedoplatok v určenej lehote, tak okamihom vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia musí daný daňový subjekt správcovi dane uvedený daňový nedoplatok uhradiť. V súvislosti s úhradou peňažnej povinnosti je podstatné posúdiť, či podanie odvolania má v konkrétnom prípade odkladný účinok.
Totiž aj keď daňový subjekt podá riadne a včas odvolanie príslušnému správcovi dane, platí, že musí uhradiť peňažnú platbu aj napriek tomu, že podal odvolanie za predpokladu, že odvolanie nemá odkladný účinok.
Preto je potrebné v každom individuálnom prípade podľa platnej právnej úpravy posúdiť, či má odvolanie odkladný účinok a pokiaľ nemá, tak je dôležité splniť si právnu povinnosť, ktorá vyplýva z rozhodnutia vydaného v daňovom konaní.
Rovnako aj v prípade daňového exekučného konania je dôležité všímať si plynutie lehôt a vedieť ich aj správne počítať. Pokiaľ dôjde k premeškaniu lehoty, v ktorej sa následne neurobí potrebný právny úkon, môže to viesť k vydaniu daňového exekučného príkazu a následnému spusteniu faktického výkonu rozhodnutia v daňovom exekučnom konaní, ktoré znamená už postihnutie majetkových práv daňového dlžníka v konkrétnom prípade. Podstatným rozhodnutím, ktoré sa vydáva správcom dane v daňovom exekučnom konaní je daňová exekučná výzva. Procesne nasleduje za rozhodnutím o začatí daňového exekučného konania, ktorým sa začína daňové exekučné konanie z procesného hľadiska.
Cieľom daňovej exekučnej výzvy je poslednýkrát vyzvať daňového dlžníka, aby dobrovoľne, v lehote, ktorú mu v daňovej exekučnej výzve stanoví správca dane, uhradil daňový nedoplatok a tým dôjde k ukončeniu daňového exekučného konania.
Pokiaľ daňový dlžník neuhradí daňový nedoplatok v lehote, ktorú v daňovej exekučnej výzve stanovil správca dane, pristúpi správca dane k vydaniu daňového exekučného príkazu.
Vzhľadom na to, že v predchádzajúcom období sa daňoví dlžníci vyhýbali doručeniu daňovej exekučnej výzvy, tak v § 91 ods. 3 ustanovuje daňový poriadok možnosti náhradného doručenia, ktoré sa považuje za doručenie do vlastných rúk daňového dlžníka a spôsobuje právne účinky. Ide napríklad o možnosť doručenia daňovej exekučnej výzvy verejnou vyhláškou, ak sa nepodarilo doručiť daňovú exekučnú výzvu daňovému dlžníkovi na známu adresu mimo územia Slovenskej republiky alebo sídlo, alebo pobyt daňového dlžníka nie je známy alebo sa v mieste doručovania nezdržuje. Podľa § 91 ods. 5 daňového poriadku je možné, aby daňový dlžník v lehote do 15 dní od doručenia daňovej exekučnej výzvy do vlastných rúk podal proti nej odvolanie.
Odvolanie však možno podať
len z taxatívne ustanovených dôvodov, ktoré ustanovuje daňový poriadok, a to vtedy, keď nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú iné dôvody, keď je daňová exekúcia neprípustná v individuálnom prípade. Tak napríklad, pokiaľ bol predmetný daňový nedoplatok už daňovým dlžníkom uhradený alebo navrhovaný spôsob exekúcie nemožno vykonať z dôvodu, že vec, ktorá má byť postihnutá exekúciou, nespadá do vlastníctva daňového dlžníka ale iného subjektu, tak je možné podať odvolanie voči daňovej exekučnej výzve. Taktiež sa mohlo stať, že bol daňový nedoplatok vyrubený osobe, daňovému subjektu, ktorý nebol právne povinný platiť uvedenú čiastku dane a preto ju neuhradil podľa rozhodnutia, platobného výmeru, ktorý mu bol doručený za účelom jeho úhrady. Odvolanie musí skutkovo presne určovať právne dôvody, pre ktoré nemožno pokračovať vo vykonaní exekúcie následným vydaním daňového exekučného príkazu. Určenie lehoty v daňovom konaní a jej správne počítanie má význam aj pre riadne a včasné doručovanie písomností. Uvedené má význam predovšetkým pri doručovaní tých písomností, ktorých včasné doručenie má význam pre riadny priebeh daňového konania alebo pre ochranu práv a oprávnených záujmov daňového subjektu alebo iného účastníka daňového konania. Takouto významnou lehotou je napríklad všeobecná 15 dňová lehota na podanie odvolania v daňovom konaní. Pokiaľ daňový subjekt podá v uvedenej lehote odvolanie, tak má možnosť zabezpečiť začatie priebehu odvolacieho konania, v rámci ktorého prebieha aj dokazovanie a má teda možnosť zabezpečiť zrušenie alebo zmenu prvostupňového rozhodnutia správcu dane s ktorým nesúhlasí v konkrétnom prípade. Preto je uvedená lehota významná z pohľadu celého priebehu daňového konania.
V daňovom konaní pre doručovanie písomností neplatí teória dôjdenia, na základe ktorej písomnosť sa za doručenú považuje až vtedy, keď fakticky došla stanovenému subjektu.
V prípade daňového konania platí, že lehota sa považuje za zachovanú, keď oprávnený odosielateľ, napríklad daňový subjekt v posledný deň lehoty určenej na procesný úkon odošle túto písomnosť na poštovú prepravu, prípadne využije inú možnosť doručenia písomnosti v súlade s daňovým poriadkom alebo osobitnou právnou úpravou.
Doručovanie elektronickou poštou
Popri poštovej preprave je možné využiť aj doručovanie písomností správcovi dane elektronickými prostriedkami, elektronickou poštou.
Pokiaľ daňový subjekt chce doručovať finančnej správe písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané zaručeným elektronickým podpisom, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na internetovom sídle finančného riaditeľstva a uzavrie so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní.
