Minimálne bezpečnostné a zdravotné požiadavky stanovené pre zamestnávateľa

Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (č. 124/2006 Z. z. v platnom znení) stanovuje zamestnávateľom povinnosť uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Jednou z nich je i potreba dodržiavať minimálne bezpečnostné a zdravotné požiadavky na vykonávanú prácu.

Nariadenie vlády SR č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko (novelizované nariadením vlády SR č. 525/2022 Z. z.) ukladá zamestnávateľovi (okrem dopravných prostriedkov používaných mimo pracoviska a na pracoviskách v dopravných prostriedkoch, dočasných pracoviskách alebo mobilných pracoviskách, pracoviskách, na ktorých sa vykonáva banská činnosť a dobývanie ložísk nevyhradených nerastov, rybárskych plavidlách a poliach, lesoch a iných plochách, ktoré sú súčasťou pôdohospodárskeho a lesníckeho pracoviska, pričom sú situované mimo ich objektov) povinnosť zabezpečiť pracovisko tak, aby

a)  dopravné cesty k únikovým východom a samotné únikové východy boli trvalo voľné a priechodné,

b)  sa vykonávala údržba pracoviska, pracovných prostriedkov a zariadení a aby sa každá zistená porucha, ktorá má vplyv na bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov, čo najskôr odstránila,

c)  sa pracovisko, pracovné prostriedky a zariadenia pravidelne čistili a udržiavali tak, aby zodpovedali primeranej úrovni hygieny,

d)  sa bezpečnostné prostriedky a zariadenia určené na prevenciu alebo vylúčenie nebezpečenstiev pravidelne udržiavali a kontrolovali s cieľom zabezpečiť ich funkčnosť.

Nariadenie vlády SR č. 281/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami, pri ktorej vzniká riziko poškodenia zdravia, najmä chrbtice zamestnancov, ale aj na predchádzanie takémuto riziku, ukladá zamestnávateľovi povinnosť vykonať organizačné opatrenia, použiť primerané ochranné prostriedky a zamestnancov vybaviť takými prostriedkami, aby sa vylúčilo alebo znížilo riziko poškodenia zdravia vyplývajúce z ručnej manipulácie s bremenami so zohľadnením ovplyvniteľných faktorov.

Zamestnávateľ (charakterizovaný v § 7 zákona č. 311/2001 Z. z. v platnom znení), ktorý nevylúčil ručnú manipuláciu s bremenami, je povinný zabezpečiť, aby táto manipulácia bola pre zamestnancov čo najbezpečnejšia a s najmenším rizikom poškodenia zdravia. V záujme odstránenia alebo zníženia účinkov ručnej manipulácie s bremenami na zdravie zamestnancov je zamestnávateľ povinný pred jej začatím

a)  posúdiť riziko pri každom druhu ručnej manipulácie s bremenami so zohľadnením ovplyvniteľných faktorov a smerných hmotnostných hodnôt uvedených v citovanom nariadení,

b)  vykonať príslušné opatrenia, najmä so zreteľom na fyzickú námahu, vlastnosti pracovného prostredia a požiadavky na vykonávanú činnosť,

c)  zabezpečiť zdravotný dohľad, ktorým je posúdenie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na ručnú manipuláciu s bremenami so zohľadnením individuálnych rizikových faktorov a už v predchádzajúcom spomínaných smerných hmotnostných hodnôt.

Zamestnávateľ je tiež povinný

a)  poskytnúť zamestnancom a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (§ 19 ods.1 až 3 zákona č. 124/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov) potrebné všeobecné údaje, a ak je to možné, presné informácie o hmotnosti bremena a ťažisku najťažšej strany bremena v prípade, keď je bremeno v obale umiestnené excentricky,

b)  zabezpečiť školenie a zácvik zamestnancov o správnej manipulácii s bremenom a o rizikách poškodenia zdravia, ktoré vyplývajú z nesprávnej manipulácie s bremenom s prihliadnutím na rizikové faktory.

Minimálne bezpečnostné a zdravotné požiadavky pri práci so zobrazovacími jednotkami

Nariadenie vlády SR č. 276/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami ukladá zamestnávateľovi (okrem zariadenia s obrazovkou v kabíne vodiča alebo v obslužnom mieste stroja, zariadenia s obrazovkou v obslužnom mieste dopravného prostriedku, zariadenia s obrazovkou, ktoré nie je určené na plnenie pracovných úloh, prenosného zariadenia s obrazovkou používané dočasne alebo nepravidelne na pracovisku, zariadenia s obrazovkou v registračnej pokladnici, kalkulačku a zariadenia vybaveného len malým displejom potrebným na priame použitie zariadenia, písacieho stroja s displejom) povinnosť analyzovať pracovné podmienky a hodnotiť podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci so zobrazovacími jednotkami, osobitne z hľadiska záťaže zraku, podpornej a pohybovej sústavy a psychickej pracovnej záťaže a vykonať primerané opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov na pracovisku.

Zamestnávateľ je tiež povinný

a)  informovať zamestnancov a zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci o všetkých aspektoch bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré sa vzťahujú na ich pracovisko, ale aj o všetkých opatreniach vykonaných na pracovisku,

b)  zaškoliť zamestnancov pred zaradením na prácu so zobrazovacou jednotkou a pri každej zásadnej zmene na pracovisku alebo pri zmene organizácie práce,

c)  riešiť problematiku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v spolupráci so zamestnancami a zástupcami zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

d)  zabezpečiť pravidelné prerušovanie práce so zobrazovacou jednotkou najneskôr po štyroch hodinách nepretržitej práce.

Okrem uvedeného je zamestnávateľ tiež povinný zabezpečiť posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu pred zaradením na prácu so zobrazovacou jednotkou, v pravidelných časových intervaloch, ako aj v prípade zrakových ťažkostí, ktoré môže spôsobiť práca so zobrazovacou jednotkou.

Minimálne požiadavky na poskytnutie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov

Nariadenie vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytnutie osobných ochranných pracovných prostriedkov v platnom znení stanovuje zamestnávateľovi pred výberom osobného ochranného pracovného prostriedku pri posudzovaní rizika a hodnotení nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia povinnosť

a)  analyzovať nebezpečenstvá a určiť tie, ktoré nemožno vylúčiť ani obmedziť, resp. ktoré môžu ohroziť život alebo zdravie zamestnanca,

b)  charakterizovať vlastnosti, ktoré musí mať osobný ochranný pracovný prostriedok (osobný ochranný pracovný prostriedok zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi, ak nebezpečenstvo nemožno vylúčiť ani obmedziť technickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany ani metódami a formami organizácie práce), aby bol účinný pred nebezpečenstvami, ako aj charakterizovať tie nebezpečenstvá, ktoré môžu vyplynúť z používania takéhoto pracovného prostriedku,

c)  hodnotiť, či osobný ochranný pracovný prostriedok (ktorým nie je bežný pracovný odev, uniforma a obuv, prostriedok, ktorým záchranné zložky poskytujú pomoc, prostriedok používaný pri cestnej doprave, športový výstroj, prostriedok na sebaobranu a na odstrašovanie), ktorý zamýšľa poskytovať zamestnancom, zodpovedá požadovaným vlastnostiam a spĺňa nariadením stanovené požiadavky.

Pracovný odev alebo pracovnú obuv zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi, ktorý pracuje v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu, ak sa stanú nepoužiteľné za čas kratší ako šesť mesiacov.

Zamestnávateľ je tiež povinný na základe závažnosti nebezpečenstva a dĺžky jeho pôsobenia, charakteru práce a pracoviska, vlastností a účinnosti príslušného osobného ochranného pracovného prostriedku určiť podmienky jeho používania, najmä dobu používania, zamestnanca zrozumiteľne oboznámiť s nebezpečenstvami, pred ktorými ho používanie poskytnutého osobného ochranného pracovného prostriedku chráni, a poučiť ho o správnom používaní tohto osobného ochranného pracovného prostriedku a podľa potreby mu poskytnúť aj praktický výcvik, ako aj sprístupniť zamestnancom tie informácie o každom type osobného ochranného pracovného prostriedku používanom u zamestnávateľa, ktoré zamestnanci potrebujú na jeho používanie.

Minimálne zdravotné a bezpečnostné požiadavky na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku

Nariadenie vlády SR č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku v znení nariadenia vlády č. 555/2006 Z. z. stanovuje zamestnávateľovi povinnosť posúdiť a v prípade potreby i zabezpečiť zmeranie hodnoty expozície hluku.

Pri posudzovaní a meraní hlučnosti prostredia tento bezprostredne spolupracuje s pracovnou zdravotnou službou alebo osobou, ktorá má k takejto činnosti osvedčenie o odbornej spôsobilosti. Uvedení špecialisti preverujú nielen limitné hodnoty expozície, ale aj horné a dolné akčné hodnoty expozície hluku a akčné hodnoty hlukovej expozície pre skupiny prác (počuteľný zvuk, infrazvuk, nízkofrekvenčný zvuk, ultrazvuk, vysokofrekvenčný zvuk).

Medzi povinnosti zamestnávateľa zahŕňame i vypracovanie posudku o prípadnom riziku a prijatie opatrení na ich predchádzanie, ako aj jeho pravidelné aktualizovanie, najmä v prípadoch, ak na pracovisku alebo v pracovných postupoch došlo k zásadným zmenám, ak výsledky zdravotného dohľadu preukázali jeho potrebnosť, resp. ak sa zistí prekročenie horných akčných hodnôt expozície hluku.

Ďalšie povinnosti, ktoré sa na zamestnávateľa vzťahujú za účelom zníženia hlučnosti na pracoviskách, zahŕňajú i vykonanie opatrení na zníženie expozície hluku, ktorý síce neprekračuje horné akčné hodnoty expozície hluku, ale prekračuje akčné hodnoty expozície hluku pre jednotlivé skupiny prác i poskytovanie informácií a praktického výcviku súvisiacich s možnými rizikami vyplývajúcimi z expozície hluku,.

Stanovenie požiadaviek na osvetlenie pracovísk

Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 541/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na osvetlenie pri práci (novelizovaná vyhláškou č. 206/2011 Z. z.) stanovila zamestnávateľovi povinnosť zabezpečiť osvetlenie vnútorných priestorov pracovísk osvetľovacími otvormi (za ktoré sa považujú otvory v obvodovom plášti budovy, ktoré slúžia na priame osvetlenie interiéru pracoviska denným svetlom a podľa účelu miestnosti aj na vizuálny kontakt s exteriérom a na preslnenie, napr. okná) alebo sústavami umelého osvetlenia tak, aby vo vnútorných priestoroch s pobytom zamestnancov alebo v ich funkčne vymedzených častiach boli dodržané základné požiadavky na osvetlenie vo vzťahu k druhu a zrakovej náročnosti vykonávanej práce.

Ochrana zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci

Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 99/2016 Z. z o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom (naposledy novelizovaná vyhláškou MZ SR č. 381/2022 Z. z.) stanovuje zamestnávateľovi povinnosť zabezpečiť na pracovisku pre zamestnancov optimálne mikroklimatické podmienky v teplom aj chladnom období roka (za teplé obdobie roka považujeme obdobie s priemernou dennou vonkajšou teplotou vzduchu 13 ºC a vyššou; ak priemerná denná teplota počas dvoch po sebe nasledujúcich dní klesne pod túto hranicu, hodnotí sa prostredie podľa hodnôt pre chladné obdobie roka). Predpoklady na optimálne mikroklimatické podmienky má vytvoriť stavebné riešenie budovy; tam, kde to neumožňuje stavebné riešenie budovy, treba tieto podmienky zabezpečiť technickým zariadením. Na účely tejto vyhlášky sa mikroklimatické podmienky stanovujú v závislosti od tepelnej produkcie organizmu zamestnanca, ktorá je daná spôsobom a intenzitou vykonávanej práce, pričom tepelná produkcia organizmu sa rovná energetickému výdaju.

Na pracoviskách, na ktorých sa vykonáva dlhodobá práca a nemožno na nich zabezpečiť optimálne mikroklimatické podmienky podľa vyššie uvedeného, je zamestnávateľ povinný zabezpečiť prípustné mikroklimatické podmienky s výnimkou pracovísk vyžadujúcich osobitné tepelné podmienky alebo pracovísk, na ktorých nemožno technickými prostriedkami odstrániť záťaž teplom alebo chladom z technologických procesov, a s výnimkou mimoriadne chladných a mimoriadne teplých dní (za mimoriadny teplý deň sa považuje deň, v ktorom teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni dosiahla hodnotu vyššiu ako 30 °C, za mimoriadny chladný deň sa považuje deň, v ktorom teplota vonkajšieho vzduchu dosiahla hodnotu nižšiu ako – 15 °C).

Zamestnávateľ je v súlade s citovanou vyhláškou povinný zabezpečiť bezplatne v súlade s ustanoveniami zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (zákon č. 124/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov) pre zamestnancov pri zvýšenej záťaži teplom pitný režim,

–   pri prekračovaní prípustných hodnôt mikroklimatických podmienok poskytovaním vody bezprostredne na mieste výkonu práce,

–   ak je predpoklad prekročenia smerných hodnôt dlhodobo a krátkodobo únosnej záťaže teplom alebo pri dlhodobej práci na vonkajšom pracovisku počas mimoriadne teplých dní aj poskytovaním nápojov, prostredníctvom ktorých sa dopĺňa strata tekutín a minerálnych látok stratených potením a dýchaním.

Povinnosťou zamestnávateľa je i zabezpečiť pre zamestnancov pri zvýšenej záťaži chladom pitný režim, ktorého prostredníctvom sa dopĺňa strata tepla v organizme, najmä pri dlhodobej práci na uzatvorenom pracovisku, na ktorom je z technologických dôvodov operatívna teplota 4 °C a nižšia, ako aj pri dlhodobej práci na vonkajšom pracovisku, ak je priemerná korigovaná teplota vzduchu počas pracovnej zmeny nižšia ako 4 °C.

Zamestnávateľ je tiež povinný zabezpečiť pri záťaži teplom prostredníctvom pitného režimu úhradu najmenej 70 % vody stratenej za pracovnú zmenu potením a dýchaním, ako i pri záťaži chladom najmenej pol litra teplého nápoja za pracovnú zmeny.

Nariadenie vlády SR č. 272/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, zoznam prác a pracovísk spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode (novelizovaný nariadeniami vlády SR č. 310/2010 Z. a č. 106/2016 Z. z) stanovuje zamestnávateľovi povinnosť pri všetkých prácach a na pracoviskách, spojených so špecifickým rizikom vystavenia tehotnej ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacej ženy pôsobeniu škodlivých faktorov, vplyvov, procesov alebo pracovných podmienok, posúdiť charakter, stupeň a trvanie takého vystavenia. Zamestnávateľ je tiež povinný vyhodnotiť všetky riziká pre ich bezpečnosť a zdravie a na základe odborného posúdenia zdravotnej spôsobilosti z hľadiska možných účinkov na tehotenstvo alebo dojčenie takej ženy príslušným lekárom rozhodnúť o prijatí potrebných opatrení.

Nariadenie vlády SR č. 286/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané mladistvým zamestnancom, a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní mladistvých zamestnancov (novelizované nariadeniami vlády SR č. 309/2010 Z. z. a č. 105/2015 Z. z.) stanovuje zamestnávateľovi povinnosť pri všetkých prácach a na pracoviskách spojených so špecifickým rizikom z vystavenia mladistvého zamestnanca škodlivému pôsobeniu fyzikálnych, chemických, biologických faktorov, vplyvov a procesov posúdiť, vyhodnotiť všetky riziká pre jeho bezpečnosť a zdravie a na základe odborného posúdenia príslušného lekára o zdravotnej spôsobilosti mladistvého zamestnanca rozhodnúť o prijatí potrebných opatrení.

Zamestnávateľ je pred zaradením mladistvého zamestnanca na prácu a pri podstatnej zmene pracovných podmienok povinný najmä zohľadniť vybavenie a usporiadanie pracoviska alebo pracovného miesta, charakter, stupeň a trvanie vystavenia fyzikálnym, biologickým a chemickým faktorom a vplyvom, druh, rozsah a spôsob používania pracovných prostriedkov, strojov, zariadení, látok a materiálov, usporiadanie pracovných procesov, postupov a organizáciu práce, ako aj úroveň jeho odbornej prípravy a výučby.

RADA!

Zamestnávateľ nesmie prideľovať mladistvému zamestnancovi prácu, ak by objektívne presahovala jeho fyzické a psychické schopnosti, ak by bol vystavený škodlivému pôsobeniu nebezpečných chemických látok a nebezpečných chemických zmesí, najmä toxických, karcinogénnych, mutagénnych, ktoré môžu spôsobiť genetické poškodenie, poškodenie nenarodeného dieťaťa, ohrozenie jeho budúceho reprodukčného vývoja alebo ktoré môžu mať iný chronický vplyv na jeho zdravie, ak by bol vystavený škodlivému žiareniu, ak by existovalo riziko, o ktorom možno predpokladať, že ho mladistvý zamestnanec nedokáže rozpoznať alebo sa mu vyhnúť, pretože nevenuje dostatočnú pozornosť bezpečnosti pri práci alebo nemá dostatočné skúsenosti alebo odbornú prípravu, ak by bol vystavený nadmernej záťaži chladom alebo teplom, resp. ak by bol vystavený nadmernému hluku alebo vibráciám.

JUDr. Miroslav Tichý

§ 19 zákona č. 124/2006 Z. z.
citácia na strane 13

Zástupca zamestnancov pre bezpečnosť

(1) Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej desať zamestnancov alebo ktorého kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností na úrovni divízie alebo skupiny je uvedený v prílohe č. 1, je povinný a iný zamestnávateľ môže vymenovať jedného zamestnanca alebo viacerých zamestnancov za zástupcov ¬zamestnancov pre bezpečnosť, a to na základe návrhu príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo voľby zamestnancov, ak u zamestnávateľa nepôsobí odborový orgán alebo zamestnanecká rada. Zamestnanca možno navrhnúť alebo zvoliť za zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť len s jeho písomným súhlasom.

(2) Jeden zástupca zamestnancov pre bezpečnosť u zamestnávateľa, ktorého kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností na úrovni divízie alebo skupiny je uvedený v prílohe č. 1, môže zastupovať najviac 50 zamestnancov. U ostatných zamestnávateľov ¬môže jeden zástupca zamestnancov pre bezpečnosť zastupovať viac ako 50 zamestnancov, ale nie viac ako 100 zamestnancov.

(3) Zástupca zamestnancov pre bezpečnosť je oprávnený

a) vykonávať kontroly pracovísk a overovať plnenie opatrení z hľadiska zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

b) vyžadovať od zamestnávateľa informácie o skutočnostiach ovplyvňujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci; tie môže prerokúvať s odborovou organizáciou alebo so zamestnaneckou radou, ktorá pôsobí u zamestnávateľa, a po dohode so zamestnávateľom aj s odborníkmi v danom odbore pod podmienkou, že sa nevyzradia utajované skutočnosti chránené osobitnými predpismi, ²⁶)

c) spolupracovať so zamestnávateľom a predkladať návrhy na opatrenia na zvýšenie úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

d) požadovať od zamestnávateľa odstránenie zistených nedostatko...