Minimálne a maximálne odvody
živnostníkov

Problematika odvodových povinností je pomerne rozsiahlou témou, pretože obsahuje väčší počet inštitútov. K hlavným odvodovým povinnostiam, nielen u živnostníkov, patria odvody na sociálne a zdravotné poistenie. Každoročne od januára toho – ktorého kalendárneho roka sa suma odvodov mení, nakoľko ich výška sa vypočítava v závislosti od zmeny priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky, ktorú každý rok zisťuje a vyhlasuje Štatistický úrad SR.

AJ KEĎ SUMA ODVODOV SA MENÍ UŽ K 1. JANUÁRU príslušného kalendárneho roka, je pre samostatne zárobkovo činné osoby (ďalej SZČO) dôležitý aj dátum 1. júl, nakoľko časti SZČO sa mení výška odvodov, niektorým povinnosť platiť odvody vznikne a iným zanikne. Pre SZČO je totiž 1. júl (prípadne 1. október pri predĺžení lehoty na podanie daňového priznania) každoročne termínom, ku ktorému sa prehodnocuje vznik a zánik povinného poistenia, vymeriavací základ a výška poistného, ktorú je potrebné v nasledujúcich mesiacoch platiť.

Odvody poistného SZČO (samozrejme nielen u živnostníkov, ale všeobecne) upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z.n.p. a zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z.n.p.

SOCIÁLNYM POISTENÍM JE

•    nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva

•    dôchodkové poistenie, pod ktoré patrí

-    starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia

-    invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia

•    úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu a choroby z povolania

•    garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie

•    poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.

NA SAMOSTATNE ZÁROBKOVO ČINNÚ OSOBU sa vzťahuje nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie a tiež rezervný fond solidarity. Okrem toho môže dobrovoľne platiť poistenie v nezamestnanosti. Začínajúci živnostník v prvom roku svojho podnikania nemusí platiť povinné poistné na sociálne poistenie. Prvýkrát sa povinnosť živnostníka uhrádzať odvody na sociálne poistenie posúdi až po podaní prvého daňového priznania. Aj pred tým však môže platiť dobrovoľne.

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa zákona o dani z príjmov alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v ust. § 138 ods. 5. Toto poistenie zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa zákona o dani z príjmov alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v ust. § 138 ods. 5, ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje výslovne inak.

VÝŠKA ODVODOV NA JEDNOTLIVÉ DRUHY SOCIÁLNEHO POISTENIA sa pre konkrétneho živnostníka vypočítava z jeho vymeriavacieho základu (ust. § 138). Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO je od 1. júla (resp. od 1. októbra, ak bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania), podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutý vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity a poistné na poistenie v nezamestnanosti a výdavky, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu a koeficientu 1,486.

Na určenie vymeriavacieho základu je významné rozhodujúce obdobie, pričom rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO je

•    v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom táto SZČO platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity

•    v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom táto SZČO platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.

Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. Keďže zákon v danom prípade hovorí „najmenej vo výške 50 %“, znamená to, že ide o minimálny vymeriavací základ, z ktorého je SZČO povinná platiť odvody.

Vymeriavací základ pre SZČO v úhrne je mesačne najviac na platenie poistného na nemocenské poistenie, na platenie poistného na dôchodkové poistenie a na platenie poistného do rezervného fondu solidarity v kalendárnom roku 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na príslušné poistenie.

Z vymeriavacieho základu si následne SZČO vypočíta poistné na jednotlivé druhy poistenia.  Sadzba poistného je:

•    na nemocenské poistenie 4,4 % z vymeriavacieho základu

•    na starobné poistenie 18 % z vymeriavacieho základu

•    na invalidné poistenie 6 % z vymeriavacieho základu

•    do rezervného fondu solidarity 4,75 % z vymeriavacieho základu.

Do Sociálnej poisťovne  teda živnostník spolu odvádza 33,15 % z vymeriavacieho základu. Ak je navyše dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, sú to ďalšie 2 % z vymeriavacieho základu.

PRE ROK 2023 SA PRE VÝPOČET minimálneho vymeriavacieho základu použije priemerná mzda za rok 2021, teda minimálny vymeriavací základ je 50 % zo sumy 1 211 eur, t.j. 605,50 eur. Pre rok 2023 sa aj pre výpočet maximálneho vymeriavacieho základu použije priemerná mzda za rok 2021, teda maximálny vymeriavací základ je 7 x 1 211 eur, t.j. 8 477 eur.

Pre SZČO, ktoré platia sociálne poistenie platí v roku 2023 minimálny vymeriavací základ v sume 605,50 eur (50 % zo sumy 1 211 eur) a minimálne poistné na sociálne poistenie SZČO predstavuje sumu 200,72 eur (t.j. 33,15 % zo sumy 605,50 eur). Maximálnym vymeriavacím základom je suma 8 477 eur (7-násobok priemernej mzdy za rok 2021, teda 7-násobok sumy 1 211 eur) a maximálne poistné na sociálne poistenie predstavuje sumu 2 810,12 eur.

Napriek tomu, že je SZČO sama zodpovedná za plnenie svojich odvodových povinností, Sociálna poisťovňa je v tejto oblasti nápomocná a zasiela živnostníkom oznámenie v prípade:

-    ak od 1. júla kalendárneho roka (resp. od 1. októbra) vzniká povinné poistenie, pričom v oznámení zároveň uvedie číslo účtu pobočky Sociálnej poisťovne, na ktoré je potrebné platiť poistné

-    pokračuje povinné poistenie aj po 30. júni kalendárneho roka (resp. po 30. septembri)

-    zaniká povinné poistenie k 30. júnu kalendárneho roka (resp. k 30. septembru).

ZDRAVOTNÉ POISTENIE je upravené zákonom č. 580/2004 Z. z., ktorého predmetom je úprava zdravotného poistenia, právnych vzťahov vznikajúcich na základe zdravotného poistenia a prerozdeľovania poistného na verejné zdravotné poistenie. Pod pojmom zdravotné poistenie rozumieme

•    povinné verejné zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom verejného zdravotného poistenia za podmienok ustanovených zákonom o zdravotnom poistení zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v z.n.p.

•    individuálne zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom individuálneho zdravotného poistenia zdravotná starostlivosť v rozsahu určenom v zmluve podľa osobitného predpisu, ktorým je Občiansky zákonník.

Na účely zákona o zdravotnom poistení je poistencom fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Z uvedeného existujú výnimky, ktoré zákona vymenúva v ust. § 3 ods. 2. Podľa zákona o zdravotnom poistení je okrem iných subjektov povinná platiť poistné tiež SZČO.

Tabuľka odvodov SZČO na sociálne poistenie

POVINNOSŤ PLATIŤ ODVODY DO ZDRAVOTNEJ POISŤOVNE vzniká SZČO od dátumu ohlásenia živnosti. Na účely zákona o zdravotnom poistení je SZČO fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti v zmysle zákona [§ 10b ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3], alebo má príjem z tejto činnosti. Zákon stanovuje platenie poistného preddavkami na poistné a následne sa poistné zúčtováva v ročnom zúčtovaní poistného. Pod pojmom poistné rozumieme celoročnú sumu, zúčtovanú v rámci ročného zúčtovania poistného, ktorá závisí predovšetkým od výšky skutočného príjmu (t.j. od vymeriavacieho základu), dosiahnutého platiteľom poistného za rozhodujúce obdobie, v ktorom sa poistné platilo vo forme preddavkov na poistné. Pod preddavkami na poistné rozumieme zálohovo odvádzané finančné sumy poistného za príslušný kalendárny mesiac, ktoré sa za podmienok stanovených zákonom zúčtujú v ročnom zúčtovaní poistného. V zmysle zákona si SZČO vypočítava, platí a odvádza preddavky na poistné sama.

Vymeriavacím základom SZČO je vo výške podielu základu dane z príjmov fyzických osôb zo zárobkovej činnosti určenej zákonom [ust. § 10b ods. 1 písm. b) dosiahnutého v rozhodujúcom období], ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie (vrátane povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na povinné dôchodkové poistenie), poistné do rezervného fondu solidarity, a koeficientu 1,486. Rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu je kalendárny rok, v ktorom sa platí poistné.

Sadzba poistného pre SZČO predstavuje 14 % z vymeriavacieho základu a 7 % v prípade SZČO so zdravotným postihnutím, pričom v roku 2023 platí SZČO preddavky na zdravotné poistenie vo výške 14 % z podielu pomernej časti základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti dosiahnutého v roku 2021 a koeficientu 1,486.

Pomernou časťou základu dane sa rozumie časť základu dane z príjmu fyzických osôb podľa zákona o dani z príjmu, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na povinné dôchodkové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej SZČO, pripadajúca na jeden kalendárny mesiac prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. Platí, že na kalendárny mesiac, v ktorého priebehu sa začala vykonávať samostatná zárobková činnosť po prvom dni v tomto mesiaci, sa neprihliada. SZČO si odvody do zdravotnej poisťovne vypočíta nasledovne: K čiastkovému základu dane z príjmov z daňového priznania za rok 2021 sa pripočítajú zaplatené preddavky na zdravotné poistenie za rok 2021 a rovnako preddavky zaplatené na sociálne poistenie za rok 2021. Výsledná suma sa vydelí počtom mesiacov vykonávania živnosti a následne sa vydelí koeficientom 1,486. Výsledok je vymeriavací základ, z ktorého sa použitím sadzby poistného (14 %) vypočíta suma preddavku na zdravotné poistenie. Tento výpočet však pre SZČO nie je nevyhnutný, nakoľko aj zdravotné poisťovne oznamujú výšku preddavku.

Minimálny vymeriavací základ SZČO na zdravotné poistenie je 50 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu. Pre rok 2023 je minimálny vymeriavací základ v sume 605,50 eur (50 % zo sumy 1 211 eur), rovnako ako pri sociálnom poistení.

V zmysle uvedeného SZČO je povinná platiť odvody na zdravotné poistenie minimálne v sume 84,77 eur mesačne. Ak je SZČO osobou so zdravotným poistením je povinná platiť odvody na zdravotné poistenie minimálne v sume 42,38 eur mesačne.  Maximálny vymeriavací základ a tým aj maximálne poistné pre platenie preddavkov na zdravotné poistenie sa od začiatku roka 2017 zrušil.

ZÁVER - Každá SZČO je po splnení zákonom stanovených predpokladov povinná platiť mesačné odvody na sociálne a zdravotné poistenie v správnej výške a v určených termínoch, inak sa nevyhne sankčným opatreniam vo forme pokút alebo penále.

JUDr. Sandra Mrukviová Tomiová