Minimálna mzda
   – zmeny od 1. januára 2026

Právo na mzdu je jedným zo základných práv zamestnancov, ktoré zamestnancom priznáva už Ústava Slovenskej republiky, podľa ktorého zákon zabezpečuje zamestnancom právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň. Rovnako právo na mzdu priznáva zamestnancom aj Zákonník práce.

Zákonník práce vymedzuje mzdu dvoma spôsobmi

Zákonník práce (zákon č. 311/­2001 Z. z.) sa zaoberá právom na mzdu, a to v prvom rade článkom 3 Základných zásad a následne aj ust. § 118 ods. 1, v zmysle ktorého je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

V pozitívnom zmysle definuje Zákonník práce mzdu ako peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Ako mzdu posudzujeme aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. V negatívnom zmysle Zákonník práce nepovažuje za mzdu plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Právo na mzdu je jedným zo základných práv zamestnancov

Dohoda o mzdových podmienkach jednou z podstatných náležitostí pracovnej zmluvy. Z uvedeného však existuje jedna výnimka, podľa ktorej ak sa mzdové podmienky stali súčasťou kolektívnej zmluvy, a to v rozsahu, z ktorého možno určiť mzdu zamestnanca, ktorý pracovnú zmluvu uzaviera, nie je potrebné mzdu dohodnúť v pracovnej zmluve, ale stačí odkaz na kolektívnu zmluvu. Dojednanie mzdových podmienok v kolektívnej zmluve sa vzťahuje na každého zamestnanca, a to bez ohľadu na to, či je členom odborovej organizácie, alebo nie.

V konečnom dôsledku to znamená, že iné dojednanie mzdových podmienok je možné len vtedy, ak je to pre zamestnanca výhodnejšie. Ak však u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, dohoda o mzde musí byť vždy súčasťou pracovnej zmluvy.

Samozrejme vzhľadom k zmluvnej voľnosti sa zamestnanec a zamestnávateľ môžu pracovnou zmluvou dohodnúť aj na vyššej mzde, ako je uvedená v kolektívnej zmluve.

Zákonník práce v rámci ustanovení týkajúcich sa mzdy upravuje osobitný inštitút minimálnej ochrany mzdových nárokov zamestnancov, ktorých odmeňovanie nie je upravené v kolektívnej zmluve.

V rámci toho je zamestnávateľ povinný každému pracovnému miestu priradiť stupeň náročnosti práce v súlade so záväznými charakteristikami pracovných miest, ktoré tvoria prílohu Zákonníka práce. Charakteristiky pracovných miest vymedzujúce príslušný stupeň náročnosti práce zohľadňujú aj kritérium kvalifikačnej náročnosti. Táto povinnosť sa však týka len tých zamestnávateľov, ktorí neuzavreli kolektívnu zmluvu, súčasťou ktorej je aj dohoda o mzdových podmienkach.

Samo zaradenie zamestnanca do príslušného stupňa sa uskutoční následne tak, že zamestnanec sa zaradí do toho stupňa, ktorému zodpovedá prevažná časť ním vykonávaných činností.

Sadzba minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň

sa vypočíta ako násobok hodinovej minimálnej mzdy pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín alebo minimálnej mzdy v eurách za mesiac, ak ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou a koeficienta minimálnej mzdy určeného zákonom. Zamestnávateľ má pritom povinnosť vyplácať zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku zodpovedajúcemu stupňu jeho zaradenia.

Dohodu o mzdových podmienkach zákon ponecháva v zásade na vôli zmluvných strán. V niektorých prípadoch ju však obmedzujú ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov. Predovšetkým sú to ustanovenia zákona o minimálnej mzde, ktorú treba odlišovať od minimálnych mzdových nárokov.

Minimálna mzda je najnižšia možná úroveň mzdy

ktorú musí zamestnanec dostať bez ohľadu na vzdelanie, pracovné zaradenie, náročnosť práce, dosiahnuté výsledky alebo platobnú schopnosť zamestnávateľa. Minimálna mzda sa uvádza pred odpočítaním odvodov a daní (t. j. „v hrubom“) a zahŕňa zároveň osobný príplatok, odmeny a podobné peňažné plnenia zamestnávateľa voči zamestnancovi.

Minimálnu mzdu upravuje zákon č. 663/­2007 Z. z. o minimálne mzde v znení neskorších predpisov, ktorého predmetom je úprava poskytovania minimálnej mzdy zamestnancovi v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu na zabezpečenie minimálnej úrovne príjmu zamestnanca za vykonanú prácu.

Sumy minimálnej mzdy sú ustanovené

vždy na obdobie od 1. januára do 31. decembra toho ktorého roka. Suma minimálnej mzdy sa uverejňuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky ako oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom predstavuje 1/­174 zo sumy mesačnej minimálnej mzdy.

Ak je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou a má so zamestnávateľom dohodnutý kratší týždenný pracovný čas, patrí mu minimálna mzda vyjadrená v eurách za mesiac v sume zodpovedajúcej odpracovanému času. Rovnako patrí zamestnancovi minimálna mzda vyjadrená v eurách za mesiac v sume zodpovedajúcej odpracovanému času, ak zamestnanec neodpracoval v mesiaci všetky pracovné dni.

Zamestnancovi patrí minimálna mzda za každú odpracovanú hodinu

vo výške 1/­174 zo sumy mesačnej minimálnej mzdy, ak je jeho ustanovený týždenný pracovný čas 40 hodín. Ak by bol týždenný pracovný čas zamestnanca nižší ako 40 hodín (t. j. pri všeobecne ustanovenom týždennom pracovnom čase 38 a ¾ hodiny, ak ide o zamestnanca vykonávajúceho prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke, alebo 37 a ½ hodiny, ak ide o zamestnanca vykonávajúceho prácu vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke; resp. pri špecificky ustanovenom týždennom pracovnom čase 33 a ½, ak ide o zamestnanca pracujúceho s dokázaným chemickým karcinogénom pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity, alebo 30 hodín, ak ide o zamestnanca mladšieho ako 16 rokov, alebo 37 a ½ hodiny, ak ide o mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov), sumu minimálnej mzdy vyjadrenú v eurách za hodinu je potrebné úmerne zvýšiť.

V prípade, ak mzda zamestnanca za vykonanú prácu nedosiahne v kalendárnom mesiaci sumu minimálnej mzdy, a to napriek skutočnosti, že zamestnanec odpracoval v mesiaci plný pracovný čas ustanovený zamestnávateľom, je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi doplatok vo výške, ktorý predstavuje rozdiel medzi sumou minimálnej mzdy ustanovenej zákonom na príslušný kalendárny rok a mzdou dosiahnutou za predmetný mesiac zamestnancom.

Pri výpočte tohto doplatku sa do dosiahnutej mzdy zamestnanca za predmetný mesiac nezahŕňa mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu, mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce. Do počtu hodín odpracovaných zamestnancom v predmetnom mesiaci sa nezahŕňajú hodiny práce nadčas a hodiny neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

Dohoda o vyššej minimálnej mzde

V zmysle zásady zmluvnej voľnosti uplatňovanej v rámci pracovnoprávnych vzťahov môže zamestnávateľ, ktorý pri odmeňovaní zamestnancov postupuje podľa Zákonníka práce, dohodnúť so zástupcami orgánov odborových organizácií vyššiu minimálnu mzdu, ako je oznámená v Zbierke zákonov. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia orgánov odborových organizácií, môže zamestnávateľ určiť vyššiu minimálnu mzdu na príslušný kalendárny rok svojím rozhodnutím.

O úprave sumy mesačnej minimálnej mzdy na obdobie nasledujúceho kalendárneho roka rokujú zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov, a to najneskôr od 1. apríla. Zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov pri tomto procese nazývame pojmom sociálni partneri.

Ak sa sociálni partneri dohodnú na úprave sumy mesačnej minimálnej mzdy do 15. júla, dohodu o sume mesačnej minimálnej mzdy predložia Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, a to v lehote do 31. júla.

Ak by sa sociálni partneri nedohodli do 15. júla príslušného roka, prerokuje sumu minimálnej mzdy Hospodárska a sociálna rada SR do 31. augusta kalendárneho roka. Ak sa sociálni partneri dohodnú na sume minimálnej mzdy na zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady SR, je mesačná minimálna mzda určená ich dohodou.

Ak by nedošlo k dohode podľa uvedeného postupu

platí určenie minimálnej mzdy prijaté s účinnosťou od 1. januára 2025, ktoré by bolo možné použiť prvý krát na určenie minimálnej mzdy pre rok 2026. Podľa tohto určenia je suma minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok 60 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma minimálnej mzdy, pričom takto určená suma sa zaokrúhli na celé eurá smerom nahor.

A práve automaticky aj bola určená suma minimálnej mzdy na rok 2026, keďže zástupcovia zamestnancov a zástupcovia zamestnávateľov sa do konca augusta 2025 nedohodli na jej výške.

Pre rok 2025 predstavovala minimálna mzda sumu 816 eura za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou a sumu 4,690 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR oznámilo sumu minimálnej mzdy na rok 2026 oznámením č. 245/­2025 Z. z. v sume 915 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou a 5,259 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

Nárast minimálnej mzdy v roku 2026

v porovnaní s rokom 2025 predstavoval 12,1 %. Išlo o navýšenie minimálnej mzdy vo výške 99 eur mesačne, čo je u nás historicky najvyšší medziročný rast minimálnej mzdy.

Výška minimálnej mzdy býva každoročne témou ako politických rozhovorov, tak aj dlhých dialógov medzi zástupcami zamestnancov a zástupcami zamestnávateľov. Niet sa čo čudovať, keďže vysoká minimálna mzda môže zvýšiť nezamestnanosť a naopak príliš nízka minimálna mzda znamená pokles životnej úrovne obyvateľstva. Z uvedeného dôvodu je potrebné nájsť rozumný kompromis.

Minimálna mzda sa každý rok zvyšuje o nejaké percento, (hoci v histórii nájdeme aj roky stagnácie). Napr. minimálna mzda v roku 2016 predstavovala sumu 405 eur, v roku 2019 sumu 520 eur, v roku 2021 sumu 623 eur, v roku 2023 sumu 700 eur a v roku 2024 sumu 750 eur.

Výška minimálnej mzdy ale neovplyvňuje len tých, ktorí priamo zarábajú minimálnu mzdu, ale aj tých, čo zarábajú viac

nakoľko od výšky minimálnej mzdy sa odvíjajú niektoré príplatky, na ktoré má zamestnanec nárok v zmysle Zákonníka práce. Medzi nároky odvíjajúce sa od výšky minimálnej mzdy patrí napr. mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu (§ 122a), mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu (§ 122b), mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu (ust. § 123), mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce (ust. § 124), mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (ust. § 96 ods. 3) a tiež náhrada mzdy za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska (ust. § 96 ods. 5).

Okrem toho má minimálna mzda vplyv na priznanie zamestnaneckej prémie v zmysle zákona č. 595/­2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. V súlade s ust. § 32a zákona o dani z príjmov jedným z predpokladov na vznik nároku na zamestnaneckú prémiu je, ak daňovník za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti určené zákonom [ust. § 5 ods. 1 písm. a) a f)], vykonávanej len na území SR, v úhrnnej výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy.

Minimálna mzda ovplyvňuje tiež spoločne posudzované fyzické osoby

a nárok na aktivačný príspevok v zmysle zákona č. 417/­2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi v znení neskorších predpisov.

Podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi domácnosť na účely tohto zákona tvoria spoločne posudzované fyzické osoby, ktorými okrem iného sú rodičia a deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem nižší ako polovica mesačnej minimálnej mzdy a žijú s rodičmi v domácnosti [ust. § 3 ods. 1 písm. e)].

Aktivačný príspevok

ktorý je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností a pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce, patrí okrem iného za každého člena domácnosti, ktorý má príjem zo závislej činnosti najmenej vo výške mesačnej minimálnej mzdy.

Ako z uvedeného vyplýva, minimálna mzda má oveľa väčší vplyv, ako sa zdá na prvý pohľad. Napriek tomu má však stanovenie výšky minimálnej mzdy najväčší význam pre tých zamestnancov, ktorým jej určenie zabezpečuje minimálnu úroveň príjmu za vykonanú prácu.

Za súčasne platného právneho stavu nemôže žiadny zamestnávateľ poskytovať zamestnancom bez porušenia zákona nižšiu mesačnú mzdu, ako je minimálna mzda ustanovená zákonom.

Výška minimálnej mzdy má samozrejme ekonomický dopad

aj na zamestnávateľov v podobe vyšších nákladov. Rast minimálnej mzdy z pohľadu zamestnávateľa neznamená len vyššiu mzdu pre zamestnanca, ale aj zvýšenie mzdových nákladov pre zamestnávateľa, nakoľko tento okrem mzdy vyplácanej zamestnancovi uhrádza aj odvody a ďalšie náklady odvíjajúce sa od mzdy. Čo sa týka zamestnávateľov, rast minimálnej mzdy má najvýraznejší dopad na tých zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú veľa zamestnancov s nízkymi príjmami na hranici minimálnej mzdy.

Údaje z Európy

V roku 2025 malo národnú minimálnu mzdu 22 z 27 členských štátov Európskej únie. Výnimkou bolo Dánsko, Fínsko, Švédsko, Taliansko, Rakúsko, kde národná minimálna mzda ustanovená nebola. V jednotlivých národných mesačných minimálnych mzdách boli značné rozdiely, pohybovali sa od sumy 551 eur v Bulharsku (najnižšia minimálna mzda) do sumy 2,638 eur v Luxembursku (najvyššia minimálna mzda). Druhé sa v rámci krajín umiestnilo Holandsko s minimálnou mzdou vo výške 2.437 eur. V Českej republike bola porovnateľná minimálna mzda ako u nás, a to v sume 823 eur.

Eurostat skúmal tiež to, aká časť zamestnancov v jednotlivých štátoch tvoria zamestnanci pracujúci za minimálnu mzdu, resp. tesne nad ňou (do 105 % minimálnej mzdy). Údaje sa vzťahujú na rok 2022, ale zverejnené boli v roku 2025, nakoľko tieto odhady Eurostat publikuje raz za štyri roky, aby sledovali dlhodobejší trend. Podiel pracujúcich zarábajúcich minimálnu mzdu bol napr. v Bulharsku 13 %, vo Francúzsku 12,7 %, v Maďarsku 10 %, v Holandsku 3,5 %, v Českej republike 2,6 %. Na Slovensku to bolo 5 % pracujúcich.

Samotný podiel pracujúcich na minimálnej mzde však nehovorí komplexne o tom, ako sa im žije. Euronews preto pracuje aj s údajmi o kúpyschopnosti ľudí s minimálnou mzdou, teda s tým, čo si ľudia zarábajúci minimálnu mzdu dokážu kúpiť. Na porovnanie sa používa ukazovateľ v tzv. parite kúpnej sily. Najvyššiu minimálnu mzdu v parite kúpnej sily má Luxembursko, Nemecko, Holandsko, Belgicko a Írsko. V týchto štátoch si ľudia pracujúci za minimálnu mzdu môžu za ňu kúpiť najviac. Naopak najnižšiu minimálnu mzdu v parite kúpnej sily má Albánsko, Estónsko, Lotyšsko, Srbsko a Bulharsko (27. až 23. miesto v rámci hodnotených štátov). Z pomedzi hodnotených štátov v tomto rebríčku sa Česká republika umiestnila na 22. mieste a Slovenská republika na 21. mieste.

JUDr. Sandra Mrukviová

§ 122a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce
Cit. na strane 42

Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu

(1) Zamestnancovi patrí za prácu v sobotu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.

(2) U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia ako podľa odseku 1, najmenej však 45 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, v

a) kolektívnej zmluve,

b) pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

(3) Na pracoviskách s nočnými zmenami sa na účely odsekov 1 a 2 sobota začína hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena, a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku.

(4) S vedúcim zamestnancom možno v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu v sobotu. Ak dôjde k dohode podľa prvej vety, vedúcemu zamestnancovi nepatrí mzdové zvýhodnenie podľa odsekov 1 a 2.

§ 122b zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce
Cit. na strane 42

Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu

(1) Zamestnancovi patrí za prácu v nedeľu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v nedeľu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.

(2) U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby...