10. 3. 2026
INFORMAČNÝ PORTÁL

 

Minimálna mzda

a minimálne mzdové nároky

Mzdou je podľa Zákonníka práce aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. Podľa uvedeného zákona mzda nesmie byť nižšia ako minimálne mzda ustanovená osobitným predpisom. Ktorý právny predpis upravuje výšku minimálnej mzdy?

Zamestnávateľ má podľa ustanovení zákona č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“) povinnosť vyplácať zamestnancovi za prácu mzdu. Právo na odmenu za vykonanú prácu predstavuje jednu zo základných charakteristík pracovnoprávneho vzťahu. Mzda je podľa § 118 ods. 2 ZP peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda), ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi za prácu.

Minimálna mzda

Osobitným predpisom, ktorý ustanovuje výšku minimálnej mzdy je zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. Podľa § 2 ods. 1 ZMM sumu minimálnej mzdy pre zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou a sumu minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom ustanoví vždy na nasledujúci kalendárny rok vláda SR nariadením vlády. Minimálna mzda pre roky 2013 a 2014 je uvedená v tabuľke č. 1.

Minimálna mzda v roku 2013 a 2014

Rok

Mesačná
minimálna mzda

Hodinová
minimálna mzda

2013

337,70 €

1,941 €

2014

352,00  €

2,023 €

 

Výška minimálnej mzdy podľa nariadenia vlády SR č. 321/2013 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy a jej vplyv na ďalšie plnenie, je od 1. 1. 2014 za každú hodinu odpracovanú zamestnancom 2,023 eur. Pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou je výška minimálnej mesačnej mzdy 352 eur. Výška minimálnej mzdy je určená pre všetkých zamestnancov, ktorých ustanovený týždenný pracovný čas je najviac 40 hodín.

Od 1. 1. 2014 mzda žiadneho zamestnanca, napríklad ani poberateľa invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % alebo aj viac ako 70 %, nesmie byť nižšia, ako je stanovená výška minimálnej mzdy.

 

Ak zamestnávateľ uvedie v pracovnej zmluve zamestnanca nižšiu minimálnu mzdu ako je pre daný rok zákonom stanovená výška minimálnej mzdy pri 40 hodinovom pracovnom čase alebo v kolektívnej zmluve, je v tejto časti neplatná.

Na minimálnu mzdu
v plnej výške má nárok

zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou, ak pracuje v určenom týždennom pracovnom čase (40 hodín týždenne) a zároveň v príslušnom mesiaci odpracoval plný fond pracovného času. Ak je ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca nižší ako 40 hodín podľa § 85 ods. 5 až 7 ZP, suma minimálnej mzdy vyjadrená v eurách za hodinu sa úmerne zvýši. Suma minimálnej mzdy sa v tomto prípade zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta.

 

Podľa § 85 ods. 5 ZP je pracovný čas zamestnanca najviac 40 hodín týždenné. ZP ustanovuje aj najvyšší rozsah týždenného pracovného času pre zamestnancov pracujúcich na zmeny, pre zamestnancov pracujúcich na rizikových pracoviskách a pre mladistvých zamestnancov, takto

zamestnanec, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke, má pracovný čas najviac 38 a ¾ hodiny týždenne a vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke, má pracovný čas najviac 37 a ½ hodiny týždenne (§ 85 ods. 5 ZP),

pracovný čas zamestnanca, ktorý pracuje s dokázaným chemickým karcionogénom alebo pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity alebo ktorý vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu ako zamestnanec kategórie A

v kontrolovanom pásme so zdrojom ionizujúceho žiarenia okrem kontrolovaného pásma v jadrovej elektrárni, je najviac 33 a ½ hodiny týždenne (§ 85 ods. 6 ZP),

mladistvý zamestnanec mladší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 30 hodín týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Mladistvý zamestnanec straší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Pracovný čas mladistvého zamestnanca nesmie v priebehu 24 hodín presiahnuť 8 hodín (§ 85 ods. 7 ZP).

 

Príklad

Zamestnanec je odmeňovaný mesačnou mzdou. Mesačný fond pracovného času v sledovanom mesiaci bol 168 hodín (týždenný pracovný čas je 40 hodín). Zamestnanec odpracoval len 128 hodín z dôvodu čerpania dovolenky. Dovolenku čerpal 5 dní.

Výpočet minimálnej mesačnej mzdy pre sledovaný mesiac v roku 2014:

(128:168) x 352 = 268,190476 eur, po zaokrúhlení 268,20 eur.

Príklad

Zamestnanec pracuje v spoločnosti, kde je stanovený týždenný pracovný čas 37,5 hodiny a je zavedená dvojzmenná prevádzka.

Zamestnanec pracuje u zamestnávateľa, kde je dvojzmenná prevádzka a týždenný pracovný čas 37,5 hodiny, preto pre zamestnancov tejto prevádzky musí byť hodinová minimálna mzda stanovená pre 40 hodinový týždenný pracovný čas upravená. Úprava sa vykoná zvýšením v pomere 40 ku 37,5

   hodinová minimálna mzda pre 40 hodinový pracovný čas týždenne = 2,023 eur,

   upravená hodinová minimálna mzda = 2,1579 eur.

Výpočet

(40 : 37,50) x 2,023 = 2,157866 eur, po zaokrúhlení na 4 desatinné miesta 2,1579 eur.

Minimálna mzda
pri kratšom pracovnom čase

Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom v pracovnej zmluve dohodnúť, podľa § 49 ZP, na kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas.

V takomto prípade ide o pracovný pomer dohodnutý na kratší pracovný čas. Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni. Zamestnancovi s kratším pracovným časom patrí mzda zodpovedajúca kratšiemu pracovnému času.

Suma hodinovej minimálnej mzdy je ustanovená pre 40 hodinový týždenný pracovný čas, to zn., že zamestnancovi, ktorý má so zamestnávateľom v pracovnej zmluve dohodnutý takýto pracovný čas, patrí minimálna mzda. Ak má zamestnanec stanovený týždenný pracovný čas kratší ako 40 hodín týždenne, podľa § 2 ods. 4 ZMM sa základná suma hodinovej minimálnej mzdy musí upraviť. Zamestnancovi s dohodnutým kratším týždenným pracovným časom patrí minimálna mzda zodpovedajúca tomuto kratšiemu týždennému pracovnému času. V roku 2014 nižšia ako 352 eur. Suma hodinovej minimálnej mzdy sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta.

Príklad

Zamestnanec pracuje u zamestnávateľa, u ktorého je určený týždenný pracovný čas 40 hodín týždenne. Zamestnanec má so zamestnávateľom dohodnutý kratší pracovný čas z dôvodu starostlivosti o dieťa, v rozsahu 30 hodín týždenne. V mesiaci september odpracoval plný pracovný fond 20 dní.

Pre zamestnanca platí minimálna hodinová mzda, ktorá je platná pre rok 2014, to zn. suma 2,023 eur. Zamestnancovi patrí v prípade, že odpracoval v mesiaci 20 dní, mzda vo výške 254,90 eur.

Výpočet

20 dní x 6 h x 2,023 = 242,76 eur.

Doplatok k minimálnej mzde

Ak mzda zamestnanca za vykonanú prácu nedosiahne v kalendárnom mesiaci výšku minimálnej mzdy a zamestnanec odpracoval plný pracovný čas v mesiaci ustanovený zamestnávateľom, zamestnávateľ má povinnosť doplatiť zamestnancovi rozdiel medzi sumou minimálnej mzdy a dosiahnutou mzdou.

Pri výpočte doplatku sa do dosiahnutej mzdy zamestnanca nezapočítava

•    mzda za prácu nadčas,

•    mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok,

•    mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu,

•    mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku,

•    mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce.

Zvýšenie minimálnej mzdy

Zamestnávateľ môže mať stanovenú aj vyššiu minimálnu mzdu, ako ustanovuje nariadenie vlády, v roku 2014 vyššiu minimálnu mesačnú mzdu ako je suma 352 eur.

Zvýšenie minimálnej mzdy, podľa § 5 ZMM, je možné pri splnení týchto podmienok

•    zamestnávateľ pri odmeňovaní postupuje podľa ustanovení ZP,

•    zamestnávateľ zvýšenie minimálnej mzdy dohodne so zástupcami orgánov odborových organizácií alebo zástupcami zamestnancov,

•    ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia a ani zástupcovia zamestnancov, môže zamestnávateľ rozhodnúť zvýšenie mzdy svojim rozhodnutím.

Minimálne mzdové nároky

Malí a strední podnikatelia, bez rozdielu či podnikajú ako FO alebo PO (napríklad s.r.o.), väčšinou nemajú odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve a ani so zástupcami zamestnávateľov.

Takýto zamestnávateľ je povinný, podľa § 120 ods. 1 ZP, poskytnúť zamestnancovi mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti príslušného pracovného miesta.

 

Ak mzda zamestnanca v príslušnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň náročnosti patriaci príslušnému pracovnému miestu.

Minimálne mzdové nároky sú, podľa § 120 ods. 4 ZP

•    priamo naviazané na výšku minimálnej mzdy prostredníctvom koeficientov minimálnej mzdy,

•    sú členené do 6 stupňov náročnosti práce, a nie podľa kvalifikačných predpokladov zamestnancov,

•    minimálny mzdový nárok je stanovený jednou sumou, ktorá je násobkom hodinovej minimálnej mzdy,

•    sadzby minimálnych mzdových nárokov sú ustanovené na čistý pracovný čas 40 hodín,

•    zamestnávateľ je povinný ohodnotiť každé pracovné miesto zastávané zamestnancom a po posúdení zložitosti prác prideliť stupeň náročnosti práce,

•    minimálny mzdový nárok sa určí ako násobok koeficientu a mesačnej minimálnej mzdy.

Koeficient pre jednotlivé stupne náročnosti

Stupeň
náročnosti

Koeficient
minimálnej mzdy

 1

 1,0

 2

 1,2

 3

 1,4

 4

 1,6

 5

 1,8

 6

 2,0

 

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené sadzby minimálnych mzdových nárokov zamestnanca, ktoré sú vypočítané podľa § 120 ods. 4 ZP v eurách za hodinu pre zamestnávateľa so 40 hodinovým týždenným pracovným časom a minimálne mzdové nároky v eurách mesačne pre plný mesačný fond pracovného času pre rok 2014.

Mesačná a hodinová minimálna mzda pre rok 2014

Stupeň

náročnosti

Koeficient

min. mzdy

Mesačná minimál.mzda (v eur)

Pre 40 h týždenný

pracovný čas (v eur)

 1

 1,0

352,00

2,0230

 2

 1,2

422,40

2,4276

 3

 1,4

492,80

2,8322

 4

 1,6

563,20

3,2368

 5

 1,8

633,60

3,6414

 6

 2,0

704,00

4,0460

 

Podľa § 120 ods. 5 ZP pri stanovení týždenného pracovného času podľa § 85 ZP ods. 5 až 7 ZP na menej ako 40 hodín sa sadzby minimálnych mzdových nárokov za hodinu úmerne zvýšia. Podľa § 120 ods. 6 ZP u zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ktorý v mesiaci neodpracoval určený týždenný pracovný čas alebo má dohodnutý kratší týždenný pracovný čas, sa sadzba minimálneho mzdového nároku zníži v pomere zodpovedajúcom odpracovanému času v mesiaci.

Pri zaokrúhľovaní vypočítaných čiastok minimálnych mzdových nárokov sa postupuje podľa § 120 ods. 7 ZP tak, že vypočítaný minimálny mzdový nárok za hodinu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta a minimálny mzdový nárok za mesiac sa zaokrúhľuje na najbližších desať eurocentov.

 

Príklad

Zamestnávateľ zamestnáva 2 zamestnancov, ktorí sú odmeňovaní mesačnou mzdou. V sledovanom mesiaci, ktorý má 22 pracovných dní, odpracovali zamestnanci nižšie uvedený počet hodín

   zamestnanec X odpracoval celý mesiac, t.j. 22 pracovných dní, spolu 176 hodín (22 x 8 = 176 hodín). Jeho pracovné miesto má priradený 2. stupeň náročnosti,

   zamestnanec Y má svoje pracovné miesto zaradené do 3. stupňa náročnosti. V súlade s § 49 ZP má dohodnutý so zamestnávateľom kratší pracovný čas na 6 hodín denne, to zn. na 30 hodín týždenne. V mesiaci, ktorý má 22 pracovných dní, odpracoval 17 dní, spolu 102 hodín (17 x 6).

Základný mesačný minimálny mzdový nárok zamestnancov za rok 2014 je podľa § 120 ods. 4 ZP

   zamestnanec X
352
1,2 = 422,40 eur,

   zamestnanec Y
352
1,40= 492,80 eur,
(102 : 176)
492,80 = 285,599999 eur, po zaokrúhlení 285,60 eur.

Povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi mzdu, ktorá nesmie byť nižšia ako minimálna mzda, respektíve minimálny mzdový nárok, sa uplatňuje u zamestnancov, ktorí vykonávajú práce v pracovnom pomere založenom pracovnou zmluvou podľa ustanovení ZP. Povinnosť zamestnávateľa poskytovať odmenu minimálne na úrovní minimálnej mzdy, resp. minimálnych mzdových nárokov neplatí pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce v pracovnom vzťahu založenom na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru podľa § 223 až 228a ZP, t.j. na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o brigádnickej práci študentov.

 

Ing. Jarmila Strählová