Miesto dodania tovaru na diaľku
v zákone o DPH
V ustanovení § 14 zákona o DPH je ustanovená definícia pojmov „predaj tovaru na diaľku na území Európskej únie“ a „predaj tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov“. Oba tieto spôsoby dodaní tovarov iných, ako sú nové dopravné prostriedky alebo tovar dodaný s inštaláciou alebo montážou, uskutočnených pre nezdaniteľné osoby, respektíve zdaniteľné osoby alebo nezdaniteľné právnické osoby, ktorých nadobudnutia tovaru z iného členského štátu nepredstavujú predmet dane, sa vyznačujú tou skutočnosťou, že odoslanie alebo preprava dodávaných tovarov začína v inom členskom štáte, ako je členský štát usadenia kupujúceho (predaj tovaru na diaľku na území EÚ) alebo v treťom štáte (predaj tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov) a že do tohto odoslania alebo prepravy tohto tovaru priamo alebo nepriamo zasahuje zdaniteľná osoba, ktorá je dodávateľom tovaru.
Osobitne určené miesto dodania
je pre tieto spôsoby dodaní tovaru určené a odchyľuje sa od základného pravidla miesta dodania tovaru spojeného s jeho prepravou, upraveného v § 13 ods. 1 písm. a) zákona.
V prípade predaja tovaru na diaľku miestom dodania tovaru je členský štát skončenia odoslania alebo prepravy tovaru, okrem prípadov, kedy je miesto dodania tovaru podľa § 16a v členskom štáte, v ktorom sa začína odoslanie alebo preprava tovaru.
Pri predaji tovaru na diaľku, ktorý je dovážaný z územia tretích štátov, sa miesto dodania určuje v závislosti od skutočnosti, či je členský štát dovozu zhodný s členským štátom skončenia odoslania alebo prepravy. Ak tomu tak nie je, miestom dodania tovaru je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava ku kupujúcemu skončí.
V prípade, že sa tovar predáva na diaľku a dováža sa do toho istého členského štátu, ako je členský štát skončenia odoslania alebo prepravy, miesto dodania tovaru je v tomto členskom štáte len v prípade, že dodávateľ uplatňuje na takéto predaje tovaru osobitnú úpravu podľa § 68c. Ak dodávateľ na takéto dodania osobitnú úpravu nepoužije, miesto dodania sa určí podľa základného pravidla upraveného v § 13 ods. 1 písm. a) zákona a daň sa vyberie výlučne pri dovoze tovaru.
Z uplatňovania osobitného miesta dodania tovaru sú vylúčené tie tovary, na ktoré sa uplatňuje osobitná úprava podľa § 66 zákona, keďže v tomto prípade je mechanizmus uplatňovania DPH úplne odlišný.
Predaje tovaru na diaľku sú v značnom rozsahu uskutočňované využitím elektronických rozhraní, ktoré tieto dodania uľahčujú, pričom zdaniteľná osoba, ktorá prevádzkuje uvedené rozhrania, sa v niektorých prípadoch môže považovať v súlade s navrhovaným § 8 ods. 7 za osobu, ktorá tieto tovary od dodávateľa prijala a sama ich kupujúcemu dodala.
Práve pre tieto prípady na účely jednoznačného určenia je ustanovené pravidlo, ktoré z týchto dvoch po sebe idúcich dodaní toho istého tovaru, ktorý je ale predmetom len jediného odoslania alebo prepravy z iného štátu, ako je členský štát kupujúceho, je dodaním tovaru spojeným s odoslaním alebo prepravou ustanovenému kupujúcemu. Dodanie, ktorému sa odoslanie alebo preprava tovaru priradí, tak bude spĺňať podmienku pre predaj tovaru na diaľku.
Miesto dodania služby – základné pravidlá
Tieto pravidlá podľa § 15 na určenie miesta dodania služieb (ale tiež niektoré osobitné pravidlá na určenie miesta dodania služieb uvedené v § 16 zákona o DPH) sú založené na postavení príjemcu služby, t. j. je potrebné skúmať, či príjemca služby je alebo nie je zdaniteľnou osobou.
Služby poskytnuté zdaniteľnej osobe, pri ktorých sa uplatní základné pravidlo pre určenie miesta dodania služby:
• preprava tovaru vrátane prepravy tovaru medzi členskými štátmi,
• doplnkové služby pri preprave tovaru ako nakladanie, vykladanie, manipulácia a podobné súvisiace služby,
• ocenenie hnuteľného hmotného majetku a práce na hnuteľnom hmotnom majetku,
• sprostredkovateľské služby,
• dlhodobý prenájom dopravných prostriedkov (pre všetky dopravné prostriedky viac ako 30 dní, pre plavidlá viac ako 90 dní),
• nehmotné služby, ktoré zahŕňajú napr.:
- prevod a postúpenie autorských práv, patentov, licencií, ochranných známok a podobných práv,
- reklamné služby,
- poradenské, inžinierske, technické, právne, účtovné, audítorské, prekladateľské, tlmočnícke a iné podobné služby vrátane služieb spracovania údajov a poskytovania informácií,
- bankové, finančné, poisťovacie a zaisťovacie služby,
- poskytnutie zamestnancov,
- nájom hnuteľného hmotného majetku okrem krátkodobého nájmu dopravných prostriedkov, železničných vagónov a vozňov, prívesov a návesov,
- poskytnutie prístupu a prepravy alebo prenosu cez rozvodné systémy zemného plynu a elektriny a dodanie ostatných priamo súvisiacich služieb,
- telekomunikačné služby,
- služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania,
- služby dodávané elektronickými prostriedkami.
Pri dodaní služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miestom dodania služby miesto, kde má táto osoba sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko. Platí to teda v prípade, ak príjemca služby koná v postavení zdaniteľnej osoby (napríklad fyzická osoba prijíma službu ako podnikateľ, nie v postavení nepodnikateľa), t. j. prijíma službu v rámci svojej ekonomickej činnosti, z ktorej dosahuje príjmy.
V prípade, ak by fyzická osoba prijímala službu v postavení súkromnej osoby, miesto dodania služby sa určí podľa § 15 ods. 2 zákona o DPH.
Pri určení miesta ekonomickej činnosti zdaniteľnej osoby je potrebné vziať do úvahy viacero faktorov, ako napr. sídlo ekonomickej činnosti; miesto ústrednej správy; miesto, kde sa určuje hlavná stratégia ekonomickej činnosti.
Do úvahy je možné vziať aj ďalšie faktory, ako napr. miesto, kde sa koná valné zhromaždenie; miesto, kde sa uschovávajú organizačné a účtovné dokumenty; miesto, kde sa obvykle vykonávajú finančné a bankové prevody.
Miestom ekonomickej činnosti je miesto, kde sa prijímajú zásadné rozhodnutia týkajúce sa celkového riadenia spoločnosti a kde sa vykonávajú funkcie ústrednej správy.
Príklad
Český podnikateľ (IČ DPH v ČR) uzatvoril zmluvu so slovenským podnikateľom, ktorý nie je registrovaný pre DPH, na dodanie reklamnej služby. Miestom dodania služby je podľa § 15 ods. 1 ZDPH miesto, kde má príjemca služby sídlo, t. j. SR. Slovenský podnikateľ – zdaniteľná osoba je povinný pred prijatím reklamnej služby podať miestne príslušnému daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň podľa § 7a ZDPH. Český podnikateľ dodanie reklamných služieb fakturuje bez českej DPH, osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 3 ZDPH slovenský príjemca služby. Dodanie reklamnej služby český podnikateľ vykáže v súhrnnom výkaze.
Príklad
Slovenský platiteľ dane A si u slovenského platiteľa dane B objednal prepravu tovaru v Chorvátsku. Miestom dodania služby je podľa § 15 ods. 1 ZDPH miesto, kde má príjemca služby sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko, t. j. SR. Osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 1 ZDPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, t. j. platiteľ dane A. Platiteľ dane A fakturuje prepravu tovaru v Chorvátsku platiteľovi dane B so slovenskou DPH.
Príklad
Český podnikateľ so sídlom a IĆ DPH prideleným v ČR si u prepravcu – slovenského platiteľa dane objedná prepravu tovaru v Chorvátsku. Miestom dodania služby je podľa § 15 ods. 1 ZDPH miesto, kde má príjemca služby sídlo, t. j. ČR. Osobou povinnou platiť daň je český príjemca služby. Slovenský dopravca vykonanú prepravu v Chorvátsku fakturuje bez slovenskej DPH a uvedie ju v súhrnnom výkaze.
Príklad
Český podnikateľ so sídlom a IČ DPH prideleným v ČR si u dopravcu – slovenského platiteľa dane objedná prepravu tovaru zo Slovenska do Chorvátska. Miestom dodania služby je podľa § 15 ods. 1 ZDPH miesto, kde má príjemca služby sídlo, t. j. Česká republika. Slovenský dopravca vykonanú prepravu fakturuje bez slovenskej DPH a neuvedie ju v súhrnnom výkaze, pretože ide o prepravnú službu spojenú s vývozom tovaru, ktorá je oslobodená od dane (toto pravidlo je rovnaké vo všetkých členských štátoch) a táto sa v súhrnnom výkaze neuvádza. Keďže prepravná služba spojená s vývozom tovaru je oslobodená od dane, český podnikateľ neuplatní daň.
Dodanie služby prevádzkarni
O prevádzkarni na účely DPH (§ 4 ods. 7) je možné uvažovať vtedy, ak sú splnené podmienky jej určitej stálosti a existencie ľudských a technických zdrojov.
Ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, ktorá je schopná tieto služby prijať a tiež ich využiť, potom miestom dodania služby je miesto, kde je umiestnená prevádzkareň.
Ak je zdaniteľná osoba, ktorej sa poskytli služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH usadená na viac ako jednom mieste, tieto služby sa v princípe zdaňujú v mieste, kde má príjemca služby zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti.
Ak sa služby poskytujú prevádzkarni zdaniteľnej osoby umiestnenej na inom mieste, ako je sídlo ekonomickej činnosti zdaniteľnej osoby, služba sa zdaňuje v mieste, kde sa táto prevádzkareň nachádza. Pokiaľ nie je dôkaz o zneužití práva, iba zdaniteľná osoba, ktorá prijíma služby, je zodpovedná za určenie, kde sa služby poskytujú. Pri posudzovaní, či sú služby skutočne poskytnuté prevádzkarni, by sa mali brať do úvahy tieto skutočnosti:
• či zmluva alebo objednávka identifikuje prevádzkareň ako príjemcu služby;
• či prevádzkareň je subjektom platiacim za služby alebo či sú náklady v skutočnosti znášané týmto subjektom;
• či charakter služieb umožňuje určiť konkrétnu prevádzkareň, ktorej boli služby poskytnuté.
Ak je príjemca služby z tretieho štátu, musí dodávateľ služby okrem dôkazu, že sídlo alebo miesto podnikania príjemcu služby sa nachádza mimo územia EÚ, preukázať, že zákazník je zdaniteľnou osobou. Ako dôkaz o takomto postavení môže byť identifikačné číslo pre DPH alebo podobné číslo, ktoré sa používa v danom štáte, miesto podnikania, informácie získané od kompetentných daňových úradov, ktoré potvrdzujú, že príjemca služby je zdaniteľná osoba. Rovnako sem patrí objednávkový formulár príjemcu služby, ktorý obsahuje údaj o sídle jeho ekonomickej činnosti, identifikačné číslo alebo výpis z webovej stránky príjemcu služby, ktorý potvrdzuje, že zákazník vykonáva ekonomickú činnosť.
Príklad
Poskytnutie služby sprostredkovania švajčiarskej spoločnosti
Spoločnosť so sídlom vo Švajčiarsku si pod IČ DPH prideleným v Rakúsku objednala u slovenského platiteľa dane sprostredkovanie predaja tovaru na Slovensku. Toto sprostredkovanie sa netýka činnosti spojenej s aktivitami v Rakúsku. Slovenský platiteľ si musí preveriť postavenie príjemcu služby z tretieho štátu (či je zdaniteľnou osobou v Švajčiarsku), pretože skutočnosť, že má pridelené identifikačné číslo pre DPH v Rakúsku, nie je dôkazom pre posúdenie jeho postavenia ako príjemcu fakturovanej služby v štáte, kde má sídlo, t. j. vo Švajčiarsku.
Ak platiteľ zistí, že švajčiarska spoločnosť je zdaniteľnou osobou so sídlom vo Švajčiarsku, potom miesto dodania služby je Švajčiarsko. Slovenský platiteľ dodanú sprostredkovateľskú službu fakturuje bez DPH. Dodanú sprostredkovateľskú službu neuvedie v súhrnnom výkaze, pretože miestom jej dodania je Švajčiarsko a nie Rakúsko, kde má táto spoločnosť pridelené IČ DPH.
Služby dodané inej ako zdaniteľnej osobe
Pri dodaní služby inej ako zdaniteľnej osobe je miestom jej dodania miesto, kde má dodávateľ služby sídlo alebo miesto podnikania. Ak je služba dodaná z prevádzkarne dodávateľa služby, miestom dodania služby je miesto, kde má dodávateľ služby prevádzkareň. Toto základné pravidlo pre určenie miesta dodania služieb (§ 15 ods. 2 zákona o DPH) sa uplatní napr. pri nasledovných druhoch služieb, ktoré sú poskytnuté nezdaniteľnej osobe:
• dlhodobý prenájom dopravných prostriedkov (pre všetky dopravné prostriedky viac ako 30 dní, pre plavidlá viac ako 90 dní),
• nehmotné služby, ktoré zahŕňajú napr.:
- reklamné služby,
- poradenské, inžinierske, technické, právne, účtovné, audítorské, prekladateľské, tlmočnícke a iné podobné služby vrátane služieb spracovania údajov a poskytovania informácií,
- bankové, finančné, poisťovacie a zaisťovacie služby,
- nájom hnuteľného hmotného majetku okrem krátkodobého nájmu dopravných prostriedkov, železničných vagónov a vozňov, prívesov a návesov,
- telekomunikačné služby, služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania,
- poskytované zdaniteľnou osobou so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v členskom štáte,
- služby dodávané elektronickými prostriedkami poskytované zdaniteľnou osobou so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v členskom štáte.
Príklad
Právne poradenstvo poskytnuté českým advokátom pre slovenského občana
Slovenský občan si objedná službu právneho poradenstva u českého advokáta, ktorý má sídlo a pridelené IČ DPH v ČR. Keďže občan nie je zdaniteľnou osobou, miestom dodania služby právneho poradenstva je podľa § 15 ods. 2 ZDPH miesto, kde má dodávateľ služby sídlo, t. j. česká republika. Český advokát k fakturovanej cene služby uplatní českú DPH.
Osobitné pravidlá pre určenie miesta dodania služby
Tieto pravidlá sú upravené ustanovením § 16. Služby, pri ktorých nie je podstatné, pre koho sú poskytované (nie je rozhodujúce, či ide o zdaniteľnú alebo nezdaniteľnú osobu):
• služby vzťahujúce sa na nehnuteľnosť,
• krátkodobý nájom dopravných prostriedkov,
• vstupné na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné a podobné služby vrátane ich organizovania a s nimi súvisiacich doplnkových služieb,
• doprava osôb,
• reštauračné a stravovacie služby,
• reštauračné a stravovacie služby fyzicky poskytnuté na palube lodí, lietadiel alebo vo vlakoch počas výkonu časti osobnej dopravy na území Európskeho spoločenstva.
Služby dodané inej ako zdaniteľnej osobe:
• Preprava tovaru medzi členskými štátmi osobe inej ako zdaniteľnej osobe.
• Iná preprava tovaru ako je preprava tovaru medzi členskými štátmi osobe inej ako zdaniteľnej osobe.
• Doplnkové službe pri preprave dodané inej ako zdaniteľnej osobe.
• Ocenenie hnuteľného hmotného majetku a práce na hnuteľnom hmotnom majetku dodané inej ako zdaniteľnej osobe
• Sprostredkovanie tovaru alebo služby dodané inej ako zdaniteľnej osobe
• Nehmotné služby dodané inej ako zdaniteľnej osobe.
Rozhodovanie o použití základných pravidiel, alebo pravidiel osobitných
Podľa ustanovenia § 15 ods. 3 zákona o DPH miesto dodania služby sa určí podľa vyššie uvedených základných pravidiel vtedy, ak miesto dodania služby sa nedá určiť podľa žiadneho z odsekov § 16 zákona o DPH.
Znamená to, že pri určení miesta dodania služby je potrebné v prvom rade zistiť, či pre konkrétnu službu neplatí niektoré z pravidiel uvedených v § 16 zákona o DPH, ktoré sú osobitnými pravidlami vo vzťahu k uvedeným základným pravidlám uvedeným v § 15 ods. 1 a 2 zákona o DPH.
Ak teda pre konkrétnu službu neplatí osobitné pravidlo podľa § 16 zákona o DPH, uplatní sa pri určení miesta dodania služby jedno z dvoch všeobecných pravidiel podľa § 15 zákona o DPH, a to v závislosti od toho, či príjemca služby je zdaniteľnou osobou alebo nezdaniteľnou osobou.
Príklad
Rekonštrukcia nehnuteľnosti vykonaná českou spoločnosťou v SR
Česká spoločnosť so sídlom a IČ DPH prideleným v ČR vykonáva rekonštrukciu nehnuteľnosti na Slovensku. Objednávateľom služby je zdaniteľná osoba, ktorá vykonáva ekonomickú činnosť a súčasne aj činnosti, ktoré nie sú predmetom dane. Miestom dodania služby je podľa § 16 ods. 1 ZDPH miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza, t. j. SR. Osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 2 ZDPH zdaniteľná osoba, ktorá službu prijala.
Ak by česká spoločnosť vykonala rekonštrukciu nehnuteľnosti pre nezdaniteľnú osobu, miesto dodania služby zostáva nezmenené, t. j. nachádza sa v SR. Osobou povinnou platiť daň by však v tomto prípade bola česká spoločnosť, ktorá by bola povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 5 ZDPH pred začatím vykonávania činnosti, ktorá je predmetom dane.
§ Judikatúra
Závery SD EÚ
- Dočasné ubytovanie (C-315/00 Maierhofer)
V prípade stavby zloženej z prefabrikátových dielov pripevnených k zemi, ktorá bude po ukončení nájmu rozobraná a premiestnená, sa jedná o prenájom nehnuteľného majetku. Dôležité je, že stavba nemôže byť ľahko demontovateľná a premiestniteľná na iné miesto.
Na posúdenie oslobodenia od dane nemá vplyv, či stavba bude po ukončení nájomnej zmluvy rozobraná a premiestnená na iné miesto. Pre účely oslobodeného prenájmu nehnuteľného majetku tiež nie je relevantné, či prenajímateľ prenajíma stavbu vrátane pozemku, alebo len stavbu postavenú na pozemku nájomcu.
- Prevod práva na chytanie rýb (C-166/05 Heger Rudi)
Práva na chytanie rýb, ktoré spoločnosť nadobudla a potom predala, umožňujú vykonávať takéto právo na určitých častiach majetku vymedzeného dotknutým vodným tokom. Tieto práva sa nevzťahujú na množstvo vody, ktoré pretečie riekou a neustále cirkuluje, ale sa vzťahujú na určité geografické oblasti, v ktorých uvedené práva môžu byť vykonávané, a preto sa spájajú s povrchom pokrytým vodou, ktorý je vymedzený stálym spôsobom. Teda úseky rieky, na ktoré sa vzťahujú povolenia na chytanie rýb, musia byť považované za nehnuteľný majetok. Táto nehnuteľnosť predstavuje kľúčový a nevyhnutný prvok pre uvedené poskytovanie služby. Navyše miesto, kde sa nachádza nehnuteľnosť, sa zhoduje s miestom konečnej spotreby služby.
Prevod práv na chytanie rýb formou odplatného prevodu povolení je poskytovaním služieb súvisiacich s nehnuteľným majetkom.
- Prenájom kotevných miest (C-428/02 Fonden Marselisborg Lystbådehavn)
Čo sa týka miest na súši – súš používaná pre skladovanie lodí je nehnuteľným majetkom. Čo sa týka miest na vode, vlastníkom prístavného terénu a bazénu je určitý subjekt. Skutočnosť, že tento terén je či už celý alebo z časti zatopený, nebráni jeho kvalifikovaniu ako nehnuteľného majetku, ktorý môže byť predmetom prenájmu. Prenájom sa však netýka akejkoľvek kvantity vody, ale určenej časti bazénu. Táto plocha krytá vodou je určená trvalým spôsobom a nemôže byť premiestnená.
Prenájom miest pre lode sa neobmedzuje na samotné právo výlučne užívať plochu vody, ale obsahuje v sebe umožnenie disponovania rôznymi prístavnými zariadeniami umožňujúcimi najmä ukotvenie lode, možnosť nalodenia a vylodenia pre posádku, eventuálne použitie rôznych sanitárnych a iných zariadení posádkou.
Miesto v prístavnom bazéne zodpovedá definícii nehnuteľného majetku. Prenájom nehnuteľného majetku zahŕňa prenájom miest určených pre kotvenie lodí na vode, ako aj miest pre skladovanie týchto lodí na súši v priestore prístavu.
Prenájom miest na parkovanie vozidiel musí byť vykladaný v tom význame, že sa použije všeobecným spôsobom na prenájom miest pre státie všetkých dopravných prostriedkov vrátane lodí.
Krátkodobý nájom dopravných prostriedkov
Miestom dodania služby spočívajúcej v poskytnutí krátkodobého nájmu dopravných prostriedkov je miesto, kde sa dopravný prostriedok fyzicky dá k dispozícii zákazníkovi; krátkodobým nájmom sa rozumie nepretržité držanie alebo používanie dopravného prostriedku počas obdobia nepresahujúceho 30 dní alebo 90 dní, ak ide o nájom plavidiel. Dopravné prostriedky bez ohľadu na to, či sú motorizované alebo nemotorizované, spolu s ďalším príslušenstvom a zariadením, určené na prepravu tovarov alebo osôb z jedného miesta na druhé, ktoré môžu byť ťahané, vlečené alebo tlačené dopravným prostriedkom, a ktoré sú spravidla určené a schopné uskutočnenia prepravy tovarov alebo osôb, sa považujú za dopravné prostriedky. Ide predovšetkým o tieto dopravné prostriedky:
• motorizované a nemotorizované pozemné vozidlá, ako napr. automobily, motocykle, bicykle, trojkolky a obytné prívesy, pokiaľ nie sú pripevnené k zemi;
• prívesy a návesy, ako aj železničné vagóny;
• motorizované a nemotorizované plavidlá;
• motorizované a nemotorizované lietadlá;
• vozidlá prispôsobené na prepravu chorých a zranených osôb;
• poľnohospodárske traktory a ostatné poľnohospodárske vozidlá;
• nebojové vojenské vozidlá a vozidlá policajného dozoru alebo vozidlá určené na účely civilnej obrany;
• mechanicky alebo elektronicky poháňané invalidné vozíky.
Za dopravné prostriedky sa nepovažujú trvalo imobilizované vozidlá a kontajnery.
Prenájom kontajnerov je službou pri ktorej sa miesto dodania určí podľa všeobecných pravidiel, t. j. § 15 ods. 1 zákona o DPH, ak je prenájom kontajnerov poskytnutý zdaniteľnej osobe a § 15 ods. 2 zákona o DPH, ak je prenájom kontajnerov poskytnutý nezdaniteľnej osobe.
Dopravné prostriedky sa považujú za skutočne odovzdané do dispozície zákazníka v mieste, kde sa dopravný prostriedok nachádza, keď nad ním zákazník prevezme skutočnú kontrolu. Zmocnenie sa veci z právneho hľadiska (podpis zmluvy, prevzatie kľúčov) nie je v tomto ohľade postačujúce.
Dĺžka trvania nepretržitého držania alebo používania dopravného prostriedku je rozhodujúcou skutočnosťou. Dĺžka trvania nepretržitého držania alebo používania dopravného prostriedku by mala byť posudzovaná podľa zmluvy medzi zúčastnenými stranami.
Zmluva je teda síce základným predpokladom, ale tento je možné vyvrátiť akoukoľvek faktickou skutočnosťou alebo právnou skutočnosťou v snahe správne určiť skutočnú dĺžku trvania nepretržitej držby alebo používania dopravného prostriedku.
Ak dve a viac zmluvy, ktoré sa týkajú prenájmu rovnakých dopravných prostriedkov, boli uzatvorené krátko po sebe, s rozdielom dvoch a menej dní, je potrebné pri určení, či sa zmluva uzatvorená v poradí ako druhá považuje za krátkodobú zmluvu alebo nie, vziať do úvahy prvý termín uzavretia zmluvy. Ak sa platnosť krátkodobej zmluvy predĺži a dĺžka jej trvania presiahne 30 (90) dní, je potrebné zmluvu opätovne posúdiť. Ak predĺženie zmluvy bolo spôsobené jednoznačne preukázateľnými okolnosťami mimo vplyvu zúčastnených strán (za predpokladu že nedochádza k zneužitiu), nie je potrebné zmluvný vzťah opätovne posudzovať.
Príklad
Nájom dopravného prostriedku
Slovenský platiteľ dane prenajme osobný automobil inému platiteľovi dane. Zmluva bola uzatvorená na obdobie 20 dní. Podľa požiadavky nájomcu bol osobný automobil fyzicky odovzdaný na letisku Schwechat vo Viedni. Ide o krátkodobý nájom a miestom dodania služby je podľa 16 ods. 2 ZDPH miesto, kde sa dopravný prostriedok fyzicky dá k dispozícii zákazníkovi, t. j. Rakúsko.
Prenajímateľ osobného automobilu pri registračnej povinnosti a daňových povinnostiach postupuje podľa rakúskeho zákona o DPH.
Ak by bola zmluva o nájme uzatvorená na obdobie dlhšie ako 30 dní, miestom dodania služby by bolo podľa § 15 ods. 1 ZDPH Slovensko a prenajímateľ osobného automobilu by dlhodobý nájom fakturoval so slovenskou DPH.
Služby kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné alebo podobné podujatia a vstup na tieto podujatia
Služby v súvislosti so vstupom na uvedené podujatia zahŕňajú poskytnutie služieb, ktorých základnou charakteristikou je udelenie práva na vstup na podujatie výmenou za lístok alebo platbu, vrátane platby vo forme predplatného, sezónneho lístku alebo pravidelného poplatku. Ide najmä o tieto služby:
• právo na vstup na zábavné predstavenia, divadelné predstavenia, cirkusové predstavenia, veľtrhy, do zábavných parkov, na koncerty, výstavy a iné podobné kultúrne podujatia;
• právo na vstup na športové podujatia, akými sú zápasy alebo súťaže;
• právo na vstup na vzdelávacie a vedecké podujatia, akými sú konferencie a semináre.
Používanie zariadení, akými sú telocvične alebo podobné zariadenia, za úhradu poplatku nepredstavuje služby v súvislosti so vstupom na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné alebo podobné podujatia.
Doplnkové služby zahŕňajú služby, ktoré priamo súvisia so vstupom na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné alebo podobné podujatia a ktoré sa poskytujú samostatne osobe zúčastňujúcej sa na podujatí za protihodnotu.
Takéto doplnkové služby zahŕňajú najmä používanie šatní alebo hygienických zariadení, nezahŕňajú však samotné sprostredkovateľské služby súvisiace s predajom lístkov.
Pri sprostredkovaní predaja lístkov na podujatie medzi zdaniteľnými osobami sa miesto dodania služby sprostredkovania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t. j. miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň.
Príklad
Sprostredkovanie predaja vstupeniek
Agentúra – platiteľ DPH sprostredkováva pre organizátora kultúrneho podujatia predaj vstupeniek na toto podujatie, ktoré sa uskutoční v Poľsku. Organizátorom podujatia je platiteľ DPH so sídlom v Poľsku. Miestom dodania služby sprostredkovania predaja vstupeniek podľa § 15 ods. 1 ZDPH je miesto, kde má príjemca služby sídlo, t. j. Poľsko. Osobou povinnou platiť daň je príjemca služby. Agentúra poskytnutú službu s miestom dodania v inom členskom štáte fakturuje bez DPH a uvedie ju v súhrnnom výkaze.
Poskytnutie služieb zdaniteľnej osobe – dodanie služby, alebo právo na vstup
Pre určenia miesta dodania kultúrnych, umeleckých, športových, vedeckých, vzdelávacích, zábavných a iných podobných podujatí poskytnutých zdaniteľnej osobe je rozhodujúcou skutočnosťou posúdenie, či tieto služby spočívajú v poskytnutí práva na vstup na konkrétne podujatie výmenou za lístok alebo za poplatok na takéto podujatie. V prípade, ak sa na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné a iné podobné podujatie vyberá vstupné, ktoré predstavuje právo na vstup na konkrétne podujatie a podujatie je určené širokej verejnosti, t. j. po zaplatení vstupného má právo na vstup každý záujemca, miesto dodania poskytnutej služby sa určí podľa § 16 ods. 3 zákona o DPH bez ohľadu na skutočnosť, či je služba poskytnutá zdaniteľnej alebo nezdaniteľnej osobe. Miestom dodania služby spočívajúcej v poskytnutí práva na vstup na konkrétne podujatie výmenou za lístok alebo za poplatok na takéto podujatie je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú, pričom nie je potrebné skúmať, či je služba poskytnutá zdaniteľnej alebo nezdaniteľnej osobe.
Pri poskytnutí služby zdaniteľnej osobe je potrebné rozlišovať, či ide o služby spočívajúce v poskytnutí práva na vstup za lístok alebo za poplatok, pri ktorých sa miesto dodania služby určí podľa osobitného pravidla upraveného v § 16 ods. 3 zákona o DPH alebo ide o dodanie služby, pri ktorej sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH.
V prípade, ak kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné a iné podobné podujatia nie sú určené širokej verejnosti, ale sú zorganizované napr. na základe objednávky konkrétnej zdaniteľnej osoby, podujatie je určené uzatvorenému okruhu účastníkov, na podujatie nie je vyberané vstupné, ale organizátor, ktorý je zdaniteľnou osobou poskytnutú službu fakturuje objednávateľovi – zdaniteľnej osobe, miesto dodania služby sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t. j. miestom dodania služby poskytnutej zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. Ak organizátorom podujatia je zahraničná osoba z iného členského štátu alebo z tretieho štátu a objednávateľom je zdaniteľná osoba so sídlom alebo miestom podnikania v tuzemsku, miestom dodania služby je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH tuzemsko, osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH je zdaniteľná osoba a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je registrovaná pre daň podľa § 7 zákona o DPH. Ak organizátorom podujatia je zahraničná osoba z iného členského štátu, službu podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH s miestom dodania v tuzemsku vykáže v súhrnnom výkaze.
Príklad
Poplatok umožňujúci vstup na veľtrh
Slovenská firma sa zúčastní na veľtrhu v Nemecku, ktorý organizuje nemecká zdaniteľná osoba registrovaná na DPH. Slovenská firma uhradí poplatok umožňujúci vstup na veľtrh. Na veľtrhu sa môže po zaplatení vstupného (alebo poplatku za vstup) zúčastniť verejnosť. Miestom dodania služby je miesto, kde sa veľtrh koná, t. j. Nemecko. Nemecká firma poplatok umožňujúci vstup na veľtrh zdaní nemeckou DPH. V tomto prípade na určenie miesta dodania služby nemá vplyv skutočnosť, či jej príjemcom je zdaniteľná alebo nezdaniteľná osoba. V prípade, ak slovenská firma je platiteľom DPH v SR, môže žiadať o refundáciu nemeckej DPH.
Príklad
Prednáška na seminári
Platiteľ DPH – FO s bydliskom v SR prednáša na seminári v ČR na základe objednávky organizátora seminára, ktorým je slovenská firma, za dohodnutú odmenu. Miestom dodania služby poskytnutej slovenským platiteľom je podľa § 15 ods. 1 ZDPH miesto, kde má príjemca služby sídlo, príjemca služba je zo SR, preto miesto dodania služby je SR. Osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 1 ZDPH prednášajúci – platiteľ DPH, ktorý k cene fakturovanej služby uplatní slovenskú DPH.
Príklad
Organizácia vystúpenia súboru z tretieho štátu
Ruský podnikateľ si u slovenského platiteľa DPH objednal zorganizovanie vystúpenia ruského umeleckého súboru na Slovensku, pozostávajúce z organizačno-technického zabezpečenia (zabezpečenia moderátora, hostesiek, ozvučenia a pod.). Slovenský platiteľ poskytuje službu zdaniteľnej osobe z tretieho štátu. Miestom jej dodania je podľa § 15 ods. 1 ZDPH miesto, kde má táto osoba sídlo, t. j. Rusko. Dodávateľ služby k fakturovanej cene neuplatní slovenskú DPH, pretože služba nie je predmetom dane v SR, neuvedie ju ani v súhrnnom výkaze, pretože miesto jej dodania je v treťom štáte.
Poskytnutie služby nezdaniteľnej osobe
Miestom dodania kultúrnych, umeleckých, športových, vedeckých, vzdelávacích, zábavných a podobných služieb (služieb na výstavách a veľtrhoch), vrátane ich organizovania a s nimi súvisiacich doplnkových služieb a vstupu na tieto podujatia, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú.
Príklad
Vzdelávacia služba poskytnutá českým platiteľom
VÚC, ktoré nie je registrované pre daň, si u českého platiteľa DPH objedná vzdelávaciu službu. Vzdelávanie sa realizuje v SR a je určené uzavretému okruhu účastníkov. Miestom dodania tejto vzdelávacej služby je miesto, kde sa služba fyzicky vykoná, t. j. SR. Pretože služba je dodaná nezdaniteľnej osobe, český platiteľ ako zahraničná zdaniteľná osoba je povinný podať žiadosť o registráciu pre DPH v SR na Daňovom úrade Bratislava, a to ešte pred poskytnutím vzdelávacej aktivity. Následne k fakturovanej cene uplatní slovenskú DPH.
Reštauračné a stravovacie služby
Miestom dodania reštauračných a stravovacích služieb okrem reštauračných a stravovacích služieb fyzicky poskytnutých na palube lodí, lietadiel alebo vo vlakoch je miesto, kde sa tieto služby fyzicky poskytnú.
Reštauračné služby pozostávajú z dodania pripraveného alebo nepripraveného jedla a/alebo nápojov určených na konzumáciu ľuďmi v priestoroch poskytovateľa, spolu s vhodnými doplnkovými službami umožňujúcimi okamžitú spotrebu, kým stravovacie služby pozostávajú z rovnakého dodania, avšak poskytnutého mimo priestorov poskytovateľa.
Podobne ako reštauračné služby možno stravovacie služby charakterizovať súborom znakov a úkonov, pričom prevládajú služby a poskytnutie jedál alebo nápojov je len jedným z komponentov. Za reštauračné a stravovacie služby sa nepovažujú:
• samotné dodanie pripraveného alebo nepripraveného jedla (napr. jedlo vzaté so sebou z reštaurácií, supermarketov a podobne);
• dodania pozostávajúce iba zo samotnej prípravy a prepravy jedla;
• vo všeobecnosti dodania pozostávajúce z prípravy a donášky jedla a/alebo nápojov bez žiadnej inej doplnkovej služby.
V prípadoch, kedy dodanie jedla a/alebo nápojov nie je spojené s ďalšími službami, považuje sa za dodanie tovaru. Ak jedlo a/alebo nápoje poskytne iba jedna zdaniteľná osoba a doplnkové/podporné služby sú tomu istému zákazníkovi poskytnuté inou zdaniteľnou osobou, dodanie uskutočnené každou z týchto zdaniteľných osôb sa posudzuje samostatne, podľa samostatných kritérií, za predpokladu, že neexistuje dôkaz o zneužití práva.
Ocenenie hnuteľného hmotného majetku a práce na hnuteľnom hmotnom majetku
Pod ocenením hnuteľného hmotného majetku sa rozumejú práce vykonané na dodanom materiáli alebo polovýrobkoch, výsledkom ktorých dochádza k zvýšeniu hodnoty pôvodného hnuteľného hmotného majetku, pričom pôvodný aj výsledný produkt nie je vlastníctvom osoby, ktorá práce vykonala. Sú to rôzne práce ako napríklad šitie odevov z dodanej látky, výroba komponentov do automobilov z dodaných materiálov a podobne.
Prácami na hnuteľnom hmotnom majetku sú inštalácia a montáž tovaru, oprava tovaru, údržba, spracovanie, úprava, zdokonalenie tovaru, obnovenie a renovácia, kontrola tovaru, prehliadka tovaru, balenie a podobné služby.
Miestom dodania uvedených služieb poskytnutých pre zdaniteľnú osobu je miesto, kde má príjemca služby sídlo, alebo miesto podnikania, t. j. miesto dodania sa určí podľa § 15 ods. 1 ZDPH.
Ak sú uvedené služby poskytnuté pre nezdaniteľnú osobu, miestom ich dodania je podľa § 16 ods. 9 ZDPH miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú.
Príklad
Oprava automobilu pre zahraničnú osobu
Autoservis – platiteľ DPH v SR vykoná opravu automobilu pre zdaniteľnú osobu z ČR (preukáže sa prideleným IČ DPH), v tomto prípade sa miesto dodania služby určí podľa § 15 ods. 1 ZDPH, t. j. nachádza sa v ČR. Autoservis vyhotoví faktúru bez DPH a dodanie služby uvedie v súhrnnom výkaze.
Ak autoservis vykoná opravu automobilu českého občanovi – t. j. nezdaniteľnej osobe, miesto dodania sa určí podľa § 16 ods. 9 ZDPH, t. j. nachádza sa v SR, osobou povinnou odviesť daň v SR je slovenský platiteľ – dodávateľ služby, ktorá k fakturovanej cene uplatní DPH.
Sprostredkovanie tovaru alebo služby
Miestom dodania služby, ktorá spočíva v sprostredkovaní tovaru alebo služby osobou, ktorá koná v mene a na účet inej osoby, dodanej osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je to isté miesto ako miesto dodania alebo nadobudnutia tovaru alebo služby, ktoré sú predmetom sprostredkovania. Pri sprostredkovaní ubytovania sprostredkovateľom, ktorý koná v mene a na účet inej osoby pre inú ako zdaniteľnú osobu, je miestom dodania sprostredkovateľskej služby to isté miesto, ako miesto dodania ubytovacej služby.
Určenie miesta dodania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronických služieb v prípade, ak sú dodané nezdaniteľnej osobe
Miestom dodania uvedených služieb je podľa § 16 ods. 14 zákona o DPH miesto, kde má táto nezdaniteľná osoba svoje sídlo (v prípade, ak ide o nezdaniteľnú právnickú osobu, napr. charitatívnu organizáciu), bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava (v prípade, ak ide o fyzickú osobu).
Pri poskytovaní uvedených služieb nezdaniteľnej osobe môže poskytovateľ, po splnení presne ustanovených podmienok, uplatniť aj osobitné miesto dodania podľa § 16a. Preto je potrebné pri určení miesta dodania týchto služieb prihliadať na obidve pravidlá určenia miesta dodania vo vzájomných súvislostiach.
Ing. Naďa Vašková
