Miestny poplatok za rozvoj
Zavedenie poplatku za rozvoj bolo pre obce na Slovensku prínosné. Tento poplatok môžu obce vyberať od stavebníkov od roku 2017, následne sú zákonom viazané využiť ho na úhradu kapitálových výdavkov pri výstavbe budov potrebných na zabezpečenie služieb obcí, nie na bežnú údržbu a opravy obecného majetku.
Právny základ miestneho poplatku za rozvoj predstavuje zák. č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj [v znení č. 375/2016 Z. z., 379/2019 Z. z., 205/2023 Z. z. čl. LIV s účinnosťou od 1. 4. 2024) (ďalej len „zákon“)].
Predmetom poplatku je budova na území obce, na ktorú je vydané právoplatné rozhodnutie o povolení stavby, ktorým sa povoľuje stavba alebo zmena stavby, ako aj budova, na ktorú bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti nepovolenej stavby.
Poplatok sa nevzťahuje na:
a) údržbu, opravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu bytového domu, pri ktorej sa nemení úhrn podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v bytovom dome
b) údržbu, opravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu inej stavby, ako je bytový dom, pri ktorej sa nemení výmera podlahovej plochy stavby ani účel jej užívania
c) stavbu alebo časť stavby
1. sociálneho bývania alebo slúžiaca na vykonávanie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately
2. zdravotníckeho zariadenia
3. materským školám, na základné vzdelávanie, na stredné vzdelávanie, na vyššie odborné vzdelávanie, na vysokoškolské vzdelávanie vo verejných vysokých školách, výlučne dielňam a pracoviskám praktického vyučovania alebo špecializovanému výučbovému zariadeniu verejnej vysokej školy
4. zariadenie sociálnych služieb
5. na vykonávanie náboženských obradov cirkví a náboženských spoločností registrovaných štátom
6. na obranu štátu
7. na účely múzea, knižnice, galérie a kultúrneho strediska
8. na športové účely
9. s osvedčením o významnej investícii podľa osobitného predpisu8a) v deň vzniku poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 1 zákona.
d) stavbu skleníka na pozemku evidovanom v katastri nehnuteľností ako orná pôda alebo záhrady s výmerou podlahovej plochy do 1 000 m2
e) stavbu skleníka určeného na hydroponické pestovanie rastlín s výmerou podlahovej plochy do 1 000 m2, ak je skleník vykurovaný geotermálnou energiou
f) stavbu na pôdohospodársku produkciu a stavbu využívanú na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie s výmerou podlahovej plochy do 1 500 m2.
Odsek 3 písm. d) až f) sa nevzťahujú na stavbu, ktorej stavebníkom je zároveň vlastník ďalšej stavby s rovnakým využitím v tom istom katastrálnom území, a na stavbu, ktorej stavebník súčasne uskutočňuje ďalšiu stavbu s rovnakým využitím v tom istom katastrálnom území.
Poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia, zaniká dňom, ktorým stavebné povolenie stratilo platnosť, ak súčasne poplatník nezačal stavbu realizovať.
Subjekty poplatku – poplatníci
Poplatník je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je ako stavebník uvedená v rozhodnutí o povolení stavby, alebo ktorej bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti nepovolenej stavby. Ak stavbu uskutočňuje viac stavebníkov uvedených v rozhodnutí o povolení stavby, alebo viac fyzických alebo právnických osôb uvedených v osvedčení o spôsobilosti nepovolenej stavby. V týchto prípadoch sú všetci poplatníci poplatníkmi v rovnakom pomere, ak sa nedohodnú inak.
Ďalej zákon upravuje možnosť poplatníkov dohodnúť sa na zástupcovi, ktorý je jedným z nich a bude ich zastupovať za podmienky, že sa na tom všetci poplatníci dohodnú. V prípade dohody ostatní poplatníci ručia za poplatok v rovnakom pomere, pričom túto skutočnosť zástupca písomne oznámi obci najneskôr v deň vzniku poplatkovej povinnosti. Súčasne sa umožňuje poplatníkom dohodnúť sa aj na inom ako rovnakom pomere a túto skutočnosť oznámiť obci najneskôr v deň vzniku poplatkovej povinnosti.
Ak uskutočňujú stavbu manželia v rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, poplatníkmi sú obaja manželia, ktorí ručia za poplatok za rozvoj spoločne a nerozdielne
Poplatníkom nie je obec, alebo samosprávny kraj alebo štát, ktorá ako stavebník uskutočňuje stavbu na svojom území.
Základom poplatku je výmera nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m2, pričom na účely tohto zákona sa za podlahovú plochu nadzemnej časti stavby považuje súčet výmery všetkých miestností v nadzemných podlažiach stavby. Základ poplatku upravený v § 6 zákona sa dopĺňa novými odsekmi 8 a 9, ktoré upravujú určenie základu poplatku pri zvýšení a znížení výmery podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby na základe právoplatného rozhodnutia o povolení stavby k stavbe, ktorá už bola predtým povolená skorším rozhodnutím o povolení stavby.
Základom poplatku je kladný (pri zvýšení) a záporný (pri znížení) rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m2 vyplývajúci z rozdielu medzi týmto a predchádzajúcim rozhodnutím o povolení stavby.
Sadzba poplatku je od 10 eur do 35 eur za každý, aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby. Obec môže ustanoviť sadzby poplatku rôzne pre stavby alebo pre jednotlivé katastrálne územia obce alebo jej jednotlivé časti.
Sadzbu poplatku obec môže ustanoviť alebo zmeniť všeobecne záväzným nariadením iba k 1. januáru kalendárneho roka.
Vyrubenie, splatnosť, platenie a vrátenie poplatku
Poplatok za rozvoj vyrubí obec rozhodnutím. Vyrubený poplatok je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Obec môže určiť na základe žiadosti poplatníka platenie poplatku v splátkach. Splátky sú splatné v lehotách určených obcou v rozhodnutí, ktorým sa o platení v splátkach rozhoduje; proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať.
Obec môže vyrubiť poplatok prvýkrát na stavbu, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie, najskôr však po schválení poplatku všeobecne záväzným nariadením obce. Obec vráti poplatok poplatníkovi na základe žiadosti do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vrátení poplatku. Ak poplatník neoznámi obci zánik poplatkovej povinnosti do 60 dní odo dňa jej zániku, nárok na vrátenie poplatku zaniká. Rozhodnutie o vyrubení poplatku sa vydá ku každému rozhodnutiu o povolení stavby zvlášť, čím sa odstránia problémy s doterajším započítavaním už vyrubeného poplatku.
Z dôvodu zníženia administratívnej záťaže správcu poplatku a nehospodárneho vyrubovania poplatku nižšieho ako sú administratívne náklady obce na vyrubenie, sa poplatok nevyrubuje, ani nevyberá, ak nepresiahne 5 eur.
Spôsob výpočtu základu poplatku pri nedokončenej stavbe
Stavba, ktorá bola predtým povolená právoplatným stavebným povolením, zmenou stavby pred dokončením alebo oznámením stavebného úradu k ohlásenej stavbe podľa stavebného zákona a podlahová plocha nadzemnej časti realizovanej stavby sa zvýši. Základom poplatku je kladný rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m2 medzi rozhodnutím o povolení stavby a všetkými predchádzajúcimi právoplatnými rozhodnutiami podľa stavebného zákona, pričom zníženie základu poplatku o 60 m2 sa nepoužije.
Stavba, ktorá bola predtým povolená právoplatným stavebným povolením, zmenou stavby pred dokončením, rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby alebo oznámením stavebného úradu k ohlásenej stavbe podľa stavebného zákona a podlahová plocha nadzemnej časti realizovanej stavby sa zníži.
Základom poplatku je záporný rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m2 medzi rozhodnutím o povolení stavby a všetkými predchádzajúcimi právoplatnými rozhodnutiami podľa stavebného zákona, pričom zníženie základu poplatku o 60 m2 sa nepoužije.
Poplatok je príjmom rozpočtu obce. Výnos z poplatku je možné použiť na úhradu kapitálových výdavkov (zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, viackrát novelizovaný, naposledy zák. č. 294/2023 Z. z., s účinnosťou od 1. augusta 2023) súvisiacich so stavbou vrátane vysporiadania pozemku na tento účel:
– zariadenia starostlivosti o deti
– slúžiacou na poskytovanie sociálnych, športových a kultúrnych služieb
– sociálneho bývania, škôl, školského zariadenia a zariadenia slúžiaceho na praktické vyučovanie
– zdravotníckeho zariadenia.
Správu poplatku vykonáva obec, ktorá ho na svojom území uložila. Správu poplatku vykonávajú v Bratislave a v Košiciach mestské časti, ak tak ustanoví štatút mesta. Správou poplatku nie je možné poveriť iné právnické osoby alebo fyzické osoby. Na správu poplatku sa vzťahuje zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), v z.n.p.
RADA!
Pri súčasných finančných problémoch samospráv vyberanie miestneho poplatku za rozvoj by sa malo stať pravidlom. Samosprávy nemôžu podliehať tlakom investorov aby poplatok nevyberali.
JUDr. Ján Kašiar
VZOR – Príloha
Všeobecne záväzné nariadenie č. 3/VZN/2016 o stanovení výšky miestneho poplatku za rozvoj
Obecné zastupiteľstvo v Hornom Segíňove podľa § 6, § 11 ods. 4 písm. g) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v spojení s § 2 zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa dňa 23. 6. 2016, v.z.p. uznieslo sa na tomto Všeobecne záväznom nariadení č. 2/VZN/2024 o výške miestneho poplatku za rozvoj (ďalej len ako „VZN“):
I.
Úvodné ustanovenia
1. Týmto VZN sa ustanovuje miestny poplatok za rozvoj (ďalej len ako „poplatok za rozvoj“) a výška sadzieb poplatku za rozvoj v obci Horný Segíňov.
2. Predmetom poplatku je budova na území obce, na ktorú je vydané právoplatné rozhodnutie o povolení stavby, ktorým sa povoľuje stavba alebo zmena stavby, ako aj budova, na ktorú bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti nepovolenej stavby.
Poplatok sa nevzťahuje na:
– odstránenie poruchy stavby alebo havarijného stavu stavby
– drobnú stavbu, nadstavbu a prístavbu s výmerou podlahovej plochy do 25 m2
– stavbu rodinného domu s výmerou podlahovej plochy do 150 m2
– stavbu alebo časť stavby (sociálneho, zdravotníckeho, školského, náboženského, kultúrneho charakteru), garáže, parkovacieho státia v rámci existujúcej stavby a stavby slúžiacej na obranu štátu
3. Poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia. Zaniká dňom, ktorým stavebné povolenie stratilo platnosť, ak súčasne stavebník nezačal stavbu realizovať.
4. Poplatok za rozvoj sa vypočítava ako súčin základu poplatku a sadzby poplatku za rozvoj platnej v čase vzniku poplatkovej povinnosti.
II.
Základ poplatku za rozvoj
Základom poplatku je výmera nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m2, pričom na účely tohto zákona sa za podlahovú plochu nadzemnej časti stavby považuje súčet výmery všetkých miestností v nadzemných podlažiach stavby. Základ poplatku upravený v § 6 zákona sa dopĺňa novými odsekmi 8 a 9, ktoré upravujú určenie základu poplatku pri zvýšení a znížení výmery podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby na základe právoplatného rozhodnutia o povolení stavby k stavbe, ktorá už bola predtým povolená skorším rozhodnutím o povolení stavby. Základom poplatku je kladný (pri zvýšení) a záporný (pri znížení) rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m2 vyplývajúci z rozdielu medzi týmto a predchádzajúcim rozhodnutím o povolení stavby.
III.
Sadza poplatku za rozvoj
Sadzba poplatku za rozvoj na území obce Horný Segíňov za každý, aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby je:
1.1 pre bytové domy 15 €,
1.2 pre rodinné domy 10 €,
1.3 pre stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu 20 €,
1.4 pre priemyselné stavby a stavby využívané na skladovanie vrátane stavieb na vlastnú administratívu 35 €,
1.5 pre stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, stavby využívané na skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou 35 €,
1.6 pre ostatné stavby 15 €.
IV.
Záverečné ustanovenia
1. Návrh tohto VZN bol zverejnený na úradnej tabuli a na internetovej stránke www.ouhseginov.sk v lehote uvedenej v § 6 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.
2. Po vyvesení na úradnej tabuli Obce Horný Segíňov po dobu 15 dní bude VZN prístupné na Obecnom úrade Horný Segíňov.
3. Toto VZN nadobúda účinnosť dňa 1. apríla 2024.
JUDr. Ján Almašský, starosta obce
