Miestne zisťovanie správcu dane
V daňovom konaní môžu nastať situácie, keď správca dane potrebuje vykonať miestne zisťovanie priamo u daňového subjektu. Pri miestnom zisťovaní pritom platia zákonné ustanovenia, ktoré upravujú tento proces z obsahovej a formálnej stránky. Rešpektovanie týchto ustanovení následne podmieňuje právnu relevantnosť dôkazov, ktoré správca dane pri miestnom zisťovaní nadobudne v konkrétnom prípade. Čo znamená určovanie dane podľa pomôcok?
Účel výkonu správy daní
Ide o špecifické právne konania, ktoré správca dane vykonáva, konkrétne:
- výkon daňovej kontroly,
- určovanie dane podľa pomôcok,
- konanie, ktoré súvisí so zabezpečením dôkazov, napríklad vecí.
Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu,
ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Pri výkone daňovej kontroly a s tým súvisiacim miestnym zisťovaním sú preto zamestnanci správcu dane prísne viazaní zameraním výkonu daňovej kontroly, ktoré má byť uvedené v písomnom poverení zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, ktorým sa tento zamestnanec pri výkone daňovej kontroly daňovému subjektu preukazuje.
Pri výkone daňovej kontroly sa vykonáva miestne zisťovanie priamo na mieste u daňového subjektu, napríklad v jeho prevádzke alebo na inom mieste, podľa účelu zamerania výkonu daňovej kontroly v konkrétnom prípade. Výkon daňovej kontroly sa môže uskutočniť aj u daňového subjektu, ktorému je príslušný iný správca dane, pričom uvedené neplatí, pokiaľ je správcom dane obec, a to aj podľa osobitnej právnej úpravy.
Výkon miestneho zisťovania a aj samotná daňová kontrola sa ukončuje vyhotovením protokolu, ktorý musí obsahovať obsahové náležitosti, ktoré prostredníctvom taxatívneho výpočtu v § 47 daňový poriadok riadne ustanovuje. Počas priebehu výkonu daňovej kontroly môže správca dane vydať čiastkový protokol ak:
· kontrolovaný daňový subjekt nie je zverejnený v zozname platiteľov dane z pridanej hodnoty podľa § 52 ods. 6 daňového poriadku alebo
· sa daňová kontrola nevykonáva na základe požiadania orgánov činných v trestnom konaní.
Určovanie dane podľa pomôcok
je špecifickým daňovým konaním, ktoré musí obligatórne nastať podľa § 15 ods. 3 daňového poriadku, ktorý ustanovuje, že ak daňový subjekt nepodal daňové priznanie, a to ani na výzvu správcu dane podľa § 15 odsekov 1 a 2 daňového poriadku, správca dane určí daň podľa pomôcok. Ak daňový subjekt po doručení oznámenia o začatí určovania dane podľa pomôcok podá daňové priznanie, správca dane ho môže použiť ako pomôcku.
V kontexte uvedených súvislostí je z pohľadu daňového subjektu žiaduce, aby podal daňové priznanie podľa daňového poriadku a osobitnej právnej úpravy najneskôr v lehote, ktorú na podanie daňového priznania určí príslušný správca dane vo svojej výzve. Pokiaľ k podaniu daňového priznania povinným daňovým subjektom nedôjde, tak správca dane určí daň podľa pomôcok, vždy však ide o odhadné určenie výšky daňovej platby.
Uvedené konanie o určení dane podľa pomôcok sa začína dňom, ktorý je uvedený v písomnom oznámení správcu dane o začatí konania podľa pomôcok, ktorý je potrebné daňovému subjektu riadne doručiť na správcovi dane oznámenú adresu daňového subjektu. Pri určovaní dane podľa pomôcok môže správca dane využiť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov.
Uvedený výpočet pomôcok, ktoré môže nadobudnúť správca dane pri miestnom zisťovaní je v daňovom poriadku len demonštratívny, takže v tomto konaní môže správca dane využiť aj iné pomôcky alebo dôkazné prostriedky tam výslovne neuvedené, podľa vlastnej úvahy.
O určení dane podľa pomôcok správca dane vyhotoví protokol o určení dane podľa pomôcok, ktorý doručí daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie. Na obsah tohto protokolu sa primerane vzťahuje § 47 daňového poriadku. Súčasťou protokolu o určení dane podľa pomôcok je aj súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň.
Daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 daňového poriadku najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok.
V prípade konania,
ktoré súvisí so zabezpečovaním jednotlivých dôkazných prostriedkov, napríklad vecí, správca dane vykoná miestne zisťovanie u daňového subjektu, ktorý takúto vec vlastní alebo ju má v držbe, prípadne má iný dôkazný prostriedok, ktorý je potrebný v dôkaznom konaní za účelom zistenia objektívneho skutkového stavu. Miestnemu zisťovaniu správcu dane zvykne predchádzať výzva na predloženie dôkazného prostriedku správcovi dane, ktorú by mal daňový subjekt rešpektovať.
Poskytovanie spolupráce
Osobitná právna úprava presne špecifikuje predpoklady a prípady, za splnenia ktorých je správca dane povinný vykonať miestne zisťovanie pre dožadujúci subjekt. Ide napríklad o konanie podľa § 3 Trestného poriadku, podľa ktorého štátne orgány, teda aj daňové a colné úrady a aj obce, ktoré taktiež môžu byť správcami dane, sú povinné poskytnúť súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní a súdu pri plnení ich úloh, ktoré súvisia s trestným konaním. Štátne orgány a obce sú povinné bez meškania oznamovať orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin a včas vybavovať dožiadania orgánov činných v trestnom konaní a súdov.
V súlade s § 3 ods. 4 Trestného poriadku poskytovaním uvedenej súčinnosti v trestnom konaní nie je dotknutá povinnosť zachovávať daňové tajomstvo. Údaje, ktoré sú predmetom daňového tajomstva, alebo údaje z evidencie zaknihovaných cenných papierov môže požadovať pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor a s jeho predchádzajúcim súhlasom aj policajt, v konaní pred súdom predseda senátu.
V kontexte uvedených súvislostí môžu požadovať orgány činné v trestnom konaní od správcu dane vykonanie miestneho zisťovania za účelom zistenia skutočností potrebných pre určenie rozsahu protiprávneho konania pri určitých skutkových podstatách trestných činov podľa Trestného zákona, ktoré majú svoju podstatu v daňovom práve. Správca dane pritom má právnu povinnosť okamžite poskytnúť potrebnú súčinnosť, ktorá je od neho požadovaná.
Miestne zisťovanie podľa právnej úpravy
Pojem „miestne zisťovanie“ je legálne definovaný v § 37 ods. 2 daňového poriadku, podľa ktorého miestnym zisťovaním je činnosť správcu dane, v rámci ktorej
- vyhľadáva dôkazy,
- preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní.
Miestne zisťovanie pri vyhľadávaní dôkazov
V tomto prípade prebieha dôkazné konanie a miestne zisťovanie je jeho súčasťou. Miestne zisťovanie je prostriedkom, cez ktorý je možné na určitom mieste zabezpečiť dôkazné prostriedky, ktoré majú pre daňové konanie význam. V súlade s uvedeným je § 24 ods. 2 daňového poriadku, podľa ktorého Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Pritom ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
V kontexte uvedených súvislostí je možné konštatovať, že miestne zisťovanie v dôkaznom konaní je zamerané na získavanie dôkazných prostriedkov, ktoré boli hore uvedené, pričom ide len o ich demonštratívny výpočet a správca dane môže pri miestnom zisťovaní získať aj iný dôkazný prostriedok, ktorý daňový poriadok výslovne neustanovuje vo svojom výpočte.
Miestne zisťovanie je teda v tomto prípade z pohľadu svojho vecného zamerania obmedzené len na dôkazné konanie, ktorého je súčasťou. Pritom sa ale môže stať, že pri miestnom zisťovaní sa nadobudnú aj také dôkazné prostriedky, ktoré odôvodnia začatie iného, napríklad priestupkového, či trestného konania, prípadne sa preukáže iný správny delikt u daňového subjektu.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Preto správca dane určuje zameranie miestneho zisťovania v daňovom konaní, čo súvisí s tým, že v rámci neho je posudzovanie a vykonávanie jednotlivých dôkazov výlučným oprávnením správcu dane, ktoré musia účastníci daňového konania rešpektovať.
Preverovanie skutočností v daňovom konaní
V tomto prípade správca dane preveruje skutočnosti, ktoré mu boli poskytnuté daňovým subjektom a o ktorých má pochybnosti z určitej príčiny. Tak napríklad subjekt podal daňové priznanie podľa § 15 ods. 1 daňového poriadku a podľa osobitnej právnej úpravy, ale správca dane má pochybnosti o výške základu dane, ktorý je v ňom uvedený. V takomto prípade môže správca dane vykonať daňovú kontrolu, v rámci ktorej je nevyhnutné práve miestne zisťovanie, ktoré má uvedené pochybnosti vyvrátiť.
Postup správcu dane pri miestnom zisťovaní
Pri výkone miestneho zisťovania je zamestnanec správcu dane povinný preukázať sa služobným preukazom; túto povinnosť nemá zamestnanec správcu dane, ktorým je obec a colník vykonávajúci miestne zisťovanie v služobnej rovnošate. Zamestnanec správcu dane, ktorým je obec, je povinný preukázať sa oprávnením na vykonanie miestneho zisťovania.
Správcom dane je aj obec podľa § 4 ods. 1 daňového poriadku, pričom vykonáva správu daní a poplatkov podľa osobitnej právnej úpravy. Touto osobitnou právnou úpravou je zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, podľa ktorého obce vykonávajú správu miestnych daní a poplatku ustanoveného v § 2 tohto právneho predpisu. V prípade týchto daní a miestneho poplatku môžu vykonávať miestne zisťovanie aj zamestnanci obce, ktorí sú na to oprávnení.
O miestnom zisťovaní spíše zamestnanec správcu dane zápisnicu. Zo zápisnice musí byť zrejmé najmä kto, kde a kedy ústne pojednávanie alebo úkon vykonal, ktoré osoby sa ho zúčastnili, označenie hlavného predmetu ústneho pojednávania alebo úkonu, súvislé opísanie jeho priebehu, označenie listín a iných vecí odovzdaných pri ústnom pojednávaní alebo úkone alebo podstatný obsah listín predložených na nahliadnutie, vykonané poučenie, vyjadrenie poučených osôb, ich návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice, závery o týchto návrhoch alebo námietkach. V súlade s § 19 ods. 6 daňového poriadku príslušný orgán z vlastného podnetu alebo na návrh osôb uvedených v § 19 odseku 4 daňového poriadku opraví v zápisnici chyby v pravopise a iné zrejmé nesprávnosti.
O oprave chýb a iných zrejmých nesprávností sa rozhodnutie nevydáva. Preto v zápisnici bez rozhodnutia nemožno opravovať závažné hmotnoprávne nedostatky, napríklad nepresnosti v opise skutkového stavu.
Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice zamestnanec správcu dane odovzdá daňovému subjektu alebo inej osobe, alebo zamestnancovi daňového subjektu, alebo zamestnancovi inej osoby, za účasti ktorého sa vykonávalo miestne zisťovanie. Pri výkone miestneho zisťovania totiž môže dôjsť k tomu, že pri jeho výkone nebude prítomný priamo daňový subjekt, ktorý je kontrolovaný, prípadne zamestnanec takéhoto daňového subjektu, ktorý by mohol zápisnicu z miestneho zisťovania podpísať alebo ktorý by mohol vzniesť prípadné námietky proti jej obsahu.
Pokiaľ sa miestneho zisťovania nezúčastní daňový subjekt alebo jeho zamestnanec, alebo iná osoba alebo zamestnanec inej osoby, spíše zamestnanec správcu dane úradný záznam. V súlade s § 19 ods. 7 daňového poriadku úradný záznam podpíše zamestnanec príslušného orgánu, ktorý ho vyhotovil. V úradnom zázname odkáže na zdroj informácie uvedenej v zázname. Na ďalšie náležitosti úradného záznamu sa vzťahujú primerane § 19 odseky 1 až 6 daňového poriadku, ktoré pojednávajú o obsahových náležitostiach zápisnice vydanej v daňovom procese.
Ak správca dane pri miestnom zisťovaní zabezpečí vec podľa § 41 a 42 daňového poriadku, odovzdá rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice osobe, od ktorej prevzal vec, ktorú zabezpečil.
Práva správcu dane pri miestnom zisťovaní
Zamestnanec správcu dane má právo v dobe primeranej predmetu zisťovania, najmä v dobe prevádzky, na neobmedzený prístup na pozemky, do každej prevádzkovej budovy, miestnosti alebo miesta vrátane dopravných prostriedkov a prepravných obalov, k účtovným písomnostiam, záznamom a informáciám, a to aj na technických nosičoch dát, a vykonať obhliadku veci v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona. Toto právo má aj ak ide o byt, ktorý daňový subjekt používa aj na podnikanie.
V súvislosti s uvedeným je však potrebné konštatovať, že uvedené práva správcu dane sú obmedzené účelom miestneho zisťovania, ktorý musí byť jasne stanovený už pri začiatku miestneho zisťovania a nesmie byť využívané v rozpore s právnou úpravou.
Zamestnanec správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, je oprávnený tovar nakúpený pri miestnom zisťovaní v nezmenenom stave vrátiť daňovému subjektu, ktorý je povinný tento tovar prevziať späť a zaplatenú cenu zamestnancovi správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, vrátiť. Primerane sa postupuje aj vtedy, ak bola pri miestnom zisťovaní zaplatená služba a táto nebola využitá alebo poskytnutá.
Zamestnanec správcu dane má právo urobiť si alebo vyžiadať si výpis alebo kópiu z účtovných záznamov, iných záznamov alebo informácií, a to aj na technických nosičoch dát na náklady daňového subjektu. Rovnako má právo vyhotovovať z priebehu miestneho zisťovania fotodokumentáciu a audiovizuálny záznam v rozsahu potrebnom na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
V rozsahu nevyhnutnom k prevereniu údajov na technických nosičoch dát má správca dane právo na informácie o používaných programoch výpočtovej techniky a môže využívať programové vybavenie, v ktorom boli informácie spracované, za prítomnosti daňového subjektu alebo ním poverenej osoby. Podstatné je, že využívanie programového vybavenia sa môže zamestnancom správcu dane realizovať len za prítomnosti daňového subjektu alebo ním poverenej osoby, pričom daňový poriadok jednotlivé náležitosti takéhoto poverenia nešpecifikuje, a to ani rámcovo.
Zamestnanec správcu dane má právo zapožičať si doklady alebo výpisy, alebo ich kópie a iné veci alebo odobrať vzorku mimo sídla alebo miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov daňového subjektu alebo inej osoby. Prevzatie dokladov a iných vecí alebo odobratie vzoriek potvrdí zamestnanec správcu dane osobitne pri prevzatí. Pritom daňový poriadok neustanovuje, že má ísť výlučne o protokolárne prevzatie.
Zapožičané doklady a iné veci vráti správca dane najneskôr do 30 dní od predloženia posledného dokladu alebo inej veci. To neplatí, ak začala daňová kontrola alebo určovanie dane podľa pomôcok, alebo skrátené vyrubovacie konanie podľa § 68a daňového poriadku, a ak sú zapožičané doklady alebo iné veci potrebné na ich vykonanie. Odobraté vzorky alebo časť vzorky sa po expertíze alebo obhliadke vrátia, ak to pripúšťa ich povaha alebo osobitný predpis, takýmto je napríklad Colný zákon v platnej úprave. V osobitne zložitých prípadoch, najmä ak je nevyhnutné vykonať vonkajšiu expertízu alebo zapožičané doklady a iné veci poskytnúť na účely trestného konania, môže túto lehotu druhostupňový orgán primerane predĺžiť, a to aj opakovane. O tejto skutočnosti správca dane písomne upovedomí daňový subjekt alebo inú osobu, u ktorej je vykonávané miestne zisťovanie.
Záver
Miestne zisťovanie správcu dane je dôležitým úkonom správcu dane v daňovom konaní, ktorého východiskovým cieľom je vyhľadávať dôkazy, preverovať a zisťovať fakty, ktoré sú potrebné na účely správy daní v súlade s daňovým poriadkom a osobitnou právnou úpravou. Miestnym zisťovaním je napríklad výkon daňovej kontroly, určovanie dane podľa pomôcok alebo iné konanie, ktorého cieľom je zabezpečenie dôkazu v daňovom konaní v záujme naplnenia cieľa, ktorý toto konanie sleduje. Uvedené miestne zisťovanie musí prebehnúť v súlade s daňovým poriadkom a osobitnou právnou úpravou. Aspekt rešpektovania právnej úpravy je podstatný pre relevanciu výstupov miestneho zisťovania v komplexnom rozsahu.
Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.
§ 15 zákona č. 563/2009 Z. z.
Daňové priznanie
(1) Daňové priznanie je povinný podať každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov, alebo ten, koho na to správca dane vyzve. Vo výzve správca dane poučí daňový subjekt o následkoch nepodania daňového priznania.
(2) Ak nebolo podané daňové priznanie v lehote podľa osobitných predpisov, správca dane vyzve daňový subjekt na jeho podanie. Vo výzve správca dane poučí daňový subjekt o následkoch nepodania daňového priznania.
(3) Ak daňový subjekt nepodal daňové priznanie, a to ani na výzvu správcu dane podľa odsekov 1 a 2, správca dane určí daň podľa pomôcok. Ak daňový subjekt po doručení oznámenia o začatí určovania dane podľa pomôcok podá daňové priznanie, správca dane ho môže použiť ako pomôcku.
(4) Daňové priznanie sa podáva na tlačive platnom pre príslušné zdaňovacie obdobie; ak sa daňové priznanie podáva elektronickými prostriedkami, podáva sa v predpísanej forme. Prílohou daňového priznania, ak tak ustanovuje osobitný predpis, sú doklady preukazujúce tvrdenia uvedené v daňovom priznaní.
(5) Vzory tlačív daňových priznaní ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
§ 19 zákona č. 563/2009 Z. z.
Zápisnica a úradný záznam
(1) O ústnom pojednávaní alebo vykonaní úkonu spíše príslušný orgán zápisnicu.
(2) Zo zápisnice musí byť zrejmé najmä kto, kde a kedy ústne pojednávanie alebo úkon vykonal, ktoré osoby sa ho zúčastnili, označenie hlavného predmetu ústneho pojednávania alebo úkonu, súvislé opísanie jeho priebehu, označenie listín a iných vecí odovzdaných pri ústnom pojednávaní alebo úkone alebo podstatný obsah listín predložených na nahliadnutie, vykonané poučenie, vyjadrenie poučených osôb, ich návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice, závery o týchto návrhoch alebo námietkach. Ak zápisnica nahrádza podanie, musí mať náležitosti podania.
(3) Súčasťou zápisnice sú aj prijaté opatrenia vrátane prijatých záverov.
(4) Zápisnicu podpisujú po oboznámení sa s ňou všetky osoby, ktoré sa na ústnom pojednávaní alebo vykonaní úkonu zúčastnili, vrátane zamestnancov príslušného orgánu. Dôvody odopretia podpisu a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú.
(5) Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice vydá príslušný orgán osobám uvedeným v odseku 4.
(6) Príslušný orgán z vlastného podnetu alebo na návrh osôb uvedených v odseku 4...








