Maturity už klopú na dvere

Teplé jarné mesiace sú spojené nielen so sviežou zeleňou, ale i so skutočnosťou, že ľudia odkladajú hrubšie kabáty a bundy a obliekajú si ľahký odev. A práve v nich sa objavujú skupinky mladých chlapcov a dievčat, veseliacich sa, spievajúcich a nesúcich tablá. Dávajú všetkým okolo idúcim na známosť, že sa blíži ich prvá dôležitá životná skúška – záverečná, absolventská či maturitná skúška.

Takouto skúškou študenti končia v súlade s ustanoveniami zákona č. 245/­2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov štúdium na stredných školách.

Cieľom záverečnej skúšky je overenie vedomostí a zručností žiakov v rozsahu učiva určeného vzdelávacími štandardmi štátneho vzdelávacieho programu a overenie, ako sú žiaci pripravení používať nadobudnuté kompetencie pri výkone povolaní a odborných činností, na ktoré sa pripravujú. Záverečná skúška sa člení na písomnú, praktickú a ústnu časť. Praktická časť záverečnej skúšky sa vykoná po písomnej časti skúšky a pred ústnou časťou skúšky.

Praktická časť záverečnej skúšky žiaka, ktorý sa pripravoval v systéme duálneho vzdelávania, sa koná na pracovisku praktického vyučovania (§ 9 zákona č. 61/­2015 Z. z. v platnom znení), ak sa stredná odborná škola a zamestnávateľ, u ktorého sa tento žiak pripravoval, nedohodnú inak.

Riadne skúšobné obdobie trvá od 15. júna do 30. júna príslušného školského roka. Mimoriadny termín skúšobného obdobia na konanie záverečnej skúšky sa určuje od 18. septembra 2023 do 29. septembra 2023 alebo od 5. februára 2024 do 16. februára 2024.

Cieľom maturitnej skúšky je overenie vedomostí a zručností žiakov v rozsahu učiva určeného katalógom cieľových požiadaviek a overenie toho, ako sú žiaci pripravení používať získané kompetencie v ďalšom štúdiu alebo pri výkone povolaní a odborných činností, na ktoré sa pripravujú.

Maturitná skúška v strednej odbornej škole, konzervatóriu, strednej športovej škole a škole umeleckého priemyslu pozostáva z teoretickej časti maturitnej skúšky a odbornej zložky maturitnej skúšky. Odborná zložka maturitnej skúšky sa člení na teoretickú a praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky. Jej cieľom je overenie vedomostí a zručností v rozsahu učiva odborných vyučovacích predmetov určených vzdelávacími štandardmi. V nadstavbovom štúdiu sa v odbornej zložke maturitnej skúšky zohľadňuje nadväznosť na príslušný učebný odbor.

Žiak môže konať maturitnú skúšku len z vyučovacích predmetov okrem výchovných vyučovacích predmetov, sú hudobná výchova, výtvarná výchova, etická výchova, uvedených v učebnom pláne školy, v ktorých sa vzdelával.

Maturitnú skúšku z cudzích jazykov vykoná žiak podľa úrovní jazykovej náročnosti Spoločného európskeho referenčného rámca. Dobrovoľne však môže vykonať túto skúšku aj z ďalších predmetov, najviac však z dvoch predmetov.

V školách alebo v triedach s bilingválnym vzdelávaním, v ktorých sa vzdelávanie riadi medzinárodnou zmluvou, sa maturitná skúška vykonáva podľa tejto zmluvy a podľa vykonávacieho protokolu.

Pri realizácii maturitnej skúšky je potrebné dodržať nasledovný postup:

1.  Žiak posledného ročníka príslušného vzdelávacieho programu študijného odboru v strednej škole alebo štvrtého ročníka vzdelávacieho programu šesťročného študijného odboru v konzervatóriu do 30. septembra písomne oznámi riaditeľovi školy alebo poverenému pedagogickému zamestnancovi predmety, ktoré si na maturitnú skúšku zvolil. Žiak so zdravotným znevýhodnením oznámi aj spôsob vykonania maturitnej skúšky. Zmenu predmetov alebo zmenu spôsobov vykonania maturitnej skúšky alebo dodatočné prihlásenie písomne oznámi riaditeľovi školy alebo poverenému pedagogickému zamestnancovi najneskôr do 15. októbra; riaditeľ školy môže v osobitných prípadoch, najmä ak ide o dlhodobý pobyt v zahraničí alebo zdravotný stav, povoliť iný termín, najneskôr do 31. januára.

2.  Externú časť vykonávanej maturitnej skúšky tvorí písomný test, ktorý zadáva a vyhodnocuje organizácia zriadená ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania, pričom sa realizuje v rovnakom čase na celom území Slovenskej republiky. Dozor pri vykonávaní externej časti maturitnej skúšky a oprave testov vykonáva pedagogický zamestnanec, ktorý nie je zamestnancom školy, na ktorej sa externá časť maturitnej skúšky koná.

3.  Internú časť maturitnej skúšky vykonávanú písomnou formou tvorí súbor tém alebo zadaní, ktoré zadáva organizácia zriadená ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania. Písomná forma internej časti maturitnej skúšky sa vykonáva v rovnakom čase na celom území Slovenskej republiky.

4.  Maturitná skúška sa koná v riadnom skúšobnom období alebo v mimoriadnom skúšobnom období. Zatiaľ čo riadne skúšobné obdobie je uskutočňované v marci až v júni príslušného školského roka, mimoriadne skúšobné obdobie v apríli až v máji príslušného školského roka alebo v septembri, prípadne vo februári nasledujúceho školského roka.

Žiak môže konať absolventskú skúšku, ak úspešne ukončil posledný ročník štúdia.

Absolventská skúška je komplexná odborná skúška, ktorou sa overuje úroveň špecifických vedomostí a zručností žiaka zameraných na výkon konkrétnych pracovných činností. Skúškou sa môže overiť aj úroveň umeleckých a pedagogicko-umeleckých činností.

Absolventská skúška obsahuje

a)  na konzervatóriu absolventské výkony z profilových predmetov, absolventskú písomnú prácu a jej obhajobu a súbornú skúšku z pedagogickej prípravy alebo súborné skúšky z pedagogickej prípravy,

b)  na tanečnom konzervatóriu absolventský výkon z hlavného odboru štúdia a súbornú skúšku z pedagogickej prípravy,

c)  na škole umeleckého priemyslu praktickú skúšku vrátane obhajoby absolventskej písomnej práce, teoretickú skúšku z odborných predmetov podľa charakteru príslušného študijného odboru. Súčasťou absolventskej skúšky môže byť aj súborná skúška z pedagogickej prípravy,

d)  na strednej zdravotníckej škole komplexnú teoreticko-praktickú skúšku z príslušného študijného odboru, absolventskú písomnú prácu a jej obhajobu,

e)  na ostatných stredných odborných školách písomnú absolventskú prácu, jej obhajobu a komplexnú skúšku z odborných predmetov.

Absolventská skúška sa koná v riadnom skúšobnom období alebo v mimoriadnom skúšobnom období. Termíny riadneho skúšobného obdobia a termíny mimoriadneho skúšobného obdobia určuje a zverejňuje ministerstvo školstva na svojom webovom sídle.

Maturitné komisie, skúšobné komisie pre záverečnú skúšku a absolventskú skúšku

Organizáciu a priebeh maturitnej skúšky zabezpečujú tieto maturitné komisie

a)  ústredná maturitná komisia,

b)  školská maturitná komisia,

c)  predmetová maturitná komisia.

Predsedu a ostatných členov ústrednej maturitnej komisie vymenúva a odvoláva minister školstva, predsedu školskej maturitnej komisie a predsedu predmetovej maturitnej komisie vymenúva do 1. marca príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve a predsedu školskej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym programom vymenúva ministerstvo školstva do 15. marca. Podpredsedu školskej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym programom vymenúva do 15. marca zahraničná strana.

Skúšajúcich členov predmetovej maturitnej komisie vymenúva do 30. apríla riaditeľ školy.

Organizáciu a priebeh záverečnej, resp. absolventskej skúšky zabezpečuje skúšobná komisia pre záverečnú, resp. absolventskú skúšku. Daná skúšobná komisia má stálych ako i ďalších členov. Jej predsedu vymenúva do 15. apríla príslušný orgán miestnej štátnej správy, v konzervatóriu a škole umeleckého priemyslu do 31. januára. Ďalších členov skúšobnej komisie vymenúva riaditeľ školy do 30. apríla, tých ktorí nie sú pedagogickými zamestnancami príslušnej strednej školy, vymenúva do 15. mája.

Klasifikácia a hodnotenie ukončovania štúdia

Klasifikácia žiaka na maturitnej skúške sa vyjadruje percentom úspešnosti, stupňom klasifikácie alebo percentom úspešnosti s príslušným percentilom.

Výsledky klasifikácie externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky oznámi riaditeľ školy žiakovi najneskôr desať dní pred termínom konania internej časti maturitnej skúšky, ak ju koná v riadnom skúšobnom období. Ak sa hodnotenie internej časti maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy výrazne odlišuje od dosiahnutých výsledkov žiaka počas jeho štúdia z predmetu maturitnej skúšky, pri výslednej známke internej časti maturitnej skúšky sa prihliada na stupne klasifikácie žiaka z tohto predmetu počas jeho štúdia.

Žiak, zákonný zástupca žiaka alebo ním poverená osoba alebo zástupca zariadenia, v ktorom je neplnoleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu v zariadení ústavnej starostlivosti môže požiadať riaditeľa školy o nahliadnutie do písomnej práce a porovnať jej hodnotenie s kľúčom správnych odpovedí a pravidlami hodnotenia práce do piatich dní odo dňa, keď sa dozvedel o jej výsledku.

Žiadateľ môže podať prostredníctvom riaditeľa školy písomné námietky voči hodnoteniu:

a)  písomnej formy internej časti maturitnej skúšky do ôsmich dní odo dňa, keď sa dozvedel o jej výsledku, Štátnej školskej inšpekcii,

b)  ďalších foriem internej časti maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky do ôsmich dní od jej vykonania Štátnej školskej inšpekcii,

c)  teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky na stredných zdravotníckych školách do ôsmich dní od jej vykonania ministerstvu zdravotníctva.

Ak je opodstatnená námietka voči hodnoteniu:

a)  písomnej formy internej časti maturitnej skúšky, môže Štátna školská inšpekcia uložiť záväzný pokyn na odstránenie zistených nedostatkov,

b)  ďalších foriem internej časti maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky, môže Štátna školská inšpekcia nariadiť komisionálne preskúšanie pri zistení nedostatkov pri klasifikácii za prítomnosti školského inšpektora,

c)  teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky na stredných zdravotníckych školách, môže ministerstvo zdravotníctva uložiť záväzný pokyn na odstránenie zistených nedostatkov alebo nariadiť komisionálnu skúšku pri zistení nedostatkov pri klasifikácii.

Skúška sa koná pred predmetovou maturitnou komisiou v pôvodnom zložení.

Žiak úspešne vykonal maturitnú skúšku, ak úspešne vykonal maturitnú skúšku zo všetkých predmetov maturitnej skúšky. Ak žiak neuspel na maturitnej skúške z dobrovoľného predmetu maturitnej skúšky, táto skutočnosť nemá vplyv na úspešné vykonanie maturitnej skúšky a na vysvedčení o maturitnej skúške sa neuvádza.

Klasifikácia žiaka na záverečnej skúške je vyjadrená stupňom klasifikácie.

Klasifikáciu žiaka z teoretickej časti záverečnej skúšky a praktickej časti záverečnej skúšky schvaľuje skúšobná komisia na návrh majstra odbornej výchovy alebo učiteľa odbornej praxe, ktorý je členom skúšobnej komisie, hlasovaním. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku. Ak ide o záverečnú skúšku žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas zástupcu zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje. Celkové hodnotenie žiaka na záverečnej skúške je určené na základe klasifikácie praktickej časti záverečnej skúšky a klasifikácie teoretickej časti záverečnej skúšky.

Celkové hodnotenie záverečnej skúšky vrátane klasifikácie jednotlivých častí záverečnej skúšky oznámi predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku žiakovi v deň, kedy tento žiak vykonal teoretickú časť záverečnej skúšky.

Klasifikácia žiaka na absolventskej skúške je vyjadrená stupňom klasifikácie.

Klasifikáciu žiaka z jednotlivých častí absolventskej skúšky schvaľuje skúšobná komisia na návrh učiteľa odborných vyučovacích predmetov, ktorý je jej členom, hlasovaním. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku. Ak ide o absolventskú skúšku žiaka, ktorý sa pripravuje na povolanie v systéme duálneho vzdelávania, pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas zástupcu zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje.

Celkové hodnotenie žiaka na absolventskej skúške je určené na základe klasifikácie jednotlivých častí absolventskej skúšky. Uvedené hodnotenie oznámi predseda skúšobnej komisie žiakovi v deň, kedy tento žiak vykonal poslednú časť absolventskej skúšky.

Záver – V súvislosti s ukončením štúdia na strednej škole by sme radi upozornili na skutočnosti, ktoré pre absolventov takýchto škôl vyplývajú z ustanovení zákona č. 580/­2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/­2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov:

a) Za absolventov strednej školy platí štát poistné najdlhšie do skončenia letných prázdnin, teda do 31. augusta kalendárneho roku, v ktorom ukončili stredoškolské štúdium. Ak absolvent strednej školy pokračuje v štúdiu na vysokej škole, zostáva aj naďalej poistencom štátu, t. j. nevzniká mu žiadna povinnosť vo vzťahu k zdravotnej poisťovni vrátane platenia poistného.

b) Ak absolvent strednej školy nepokračuje v štúdiu na vysokej škole, nezamestná sa, alebo nezačne podnikať, môže sa prihlásiť na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. V takom prípade platí za neho zdravotné poistenie štát. Ak tak neurobí a neodíde ani do zahraničia (kde bude zdravotne poistený), musí sa najneskôr do 8. septembra kalendárneho roku prihlásiť vo svojej zdravotnej poisťovni ako samoplatiteľ zdravotného poistenia, pričom poistné si začne hradiť sám.

Ak študent nevykonal maturitnú skúšku v určenom termíne a bola mu povolená opravná skúška, poistné na zdravotné poistenie bude za neho platiť štát do konca školského roka (31. augusta), v ktorom malo byť štúdium ukončené.

JUDr. Miroslav Tichý