Materská a rodičovská dovolenka
Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov) v siedmej časti upravuje sociálnu politiku zamestnávateľa, ktorej obsahom je vytváranie vhodných pracovných podmienok, teda podmienok umožňujúcich zamestnancovi plniť povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu.
SOCIÁLNA POLITIKA ZAMESTNÁVATEĽA predstavuje súbor právne upravených základných skupín opatrení a postupov, ktoré sú uplatňované generálne vo vzťahu ku všetkým zamestnancom a špecificky vo vzťahu k jednotlivým zamestnancom (resp. skupinám zamestnancov), ktorých individuálne pomery sú v porovnaní s postavením alebo v porovnaní s možnosťami ostatných zamestnancov, objektívnou príčinou ich znevýhodnenia pri uplatnení sa v pracovnej oblasti, a preto sa vo vzťahu k týmto zamestnancom uplatňuje tzv. pozitívna diskriminácia.
Jednou z takýchto skupín zamestnancov, ktorým Zákonník práce poskytuje zvýšenú ochranu, sú zamestnanci starajúci sa o deti. Zákonník práce poskytuje zamestnancom starajúcim sa o deti zvýšenú ochranu viacerými ustanoveniami, ale vo vzťahu k materskej a rodičovskej dovolenke je jednou z najpodstatnejších ochrana pri skončení pracovného pomeru.
Zákon totiž osobitne upravuje skončenie pracovného pomeru so zamestnankyňou na materskej dovolenke a rodičovskej dovolenke a so zamestnancom na rodičovskej dovolenke, a to výpoveďou danou zamestnávateľom a okamžitým skončením pracovného pomeru zamestnávateľom.
Okrem toho, že zamestnávateľ všeobecne môže dať zamestnancom výpoveď len z dôvodov, ktoré Zákonník práce taxatívne menuje, zákon výslovne zamestnávateľovi v určitých prípadoch zakazuje dať zamestnancovi výpoveď. Zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe (ust. § 64), a to okrem iného tiež v dobe, keď je zamestnankyňa tehotná, keď je zamestnankyňa na materskej dovolenke alebo keď je zamestnankyňa alebo zamestnanec na rodičovskej dovolenke. Zo zákazu výpovede Zákonník práce stanovuje výnimky.
Okrem iného sa zákaz výpovede nevzťahuje na výpoveď danú zamestnancovi:
– z dôvodu, pre ktorý môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer, ak nejde o zamestnankyňu na materskej dovolenke a o zamestnanca na rodičovskej dovolenke podľa ust. § 166 ods. 1 Zákonníka práce (ak je daná zamestnankyni alebo zamestnancovi výpoveď z tohto dôvodu pred nástupom na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku tak, že by výpovedná doba uplynula v čase tejto materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, skončí sa výpovedná doba súčasne s materskou dovolenkou a rodičovskou dovolenkou)
– pre iné porušenie pracovnej disciplíny, ak nejde o tehotnú zamestnankyňu alebo ak nejde o zamestnankyňu na materskej dovolenke alebo zamestnankyňu a zamestnanca na rodičovskej dovolenke.
Teda uvedené výnimky zo zákazu výpovede určené Zákonníkom práce nie je možné uplatniť v prípade tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na rodičovskej dovolenke v zmysle ust. § 166 ods. 1 Zákonníka práce.
OKAMŽITÉ SKONČENIE PRACOVNÉHO POMERU (ust. § 68) je mimoriadny spôsob skončenia pracovného pomeru používaný v prípade, že nie je možné použiť menej razantný spôsob skončenia pracovného pomeru. Okamžite môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec, ale len v zákonom stanovenej lehote a z dôvodov taxatívne určených Zákonníkom práce. Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer iba vtedy, ak zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, alebo porušil závažne pracovnú disciplínu.
Vzhľadom na možný závažný dôsledok okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zákon ustanovuje, s ktorými zamestnancami zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer. Zamestnávateľ okrem iného nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, so zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky. Môže však s nimi s výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na rodičovskej dovolenke podľa ust. § 166 ods. 1 zo zákonom stanovených dôvodov skončiť pracovný pomer výpoveďou.
ZÁKONNÍK PRÁCE UPRAVUJE MATERSKÚ DOVOLENKU A RODIČOVSKÚ DOVOLENKU ust. § 166 až § 169 v súvislosti s úpravou pracovných podmienok žien a mužov starajúcich sa o deti. Pojmy materská a rodičovská dovolenka patria medzi základné inštitúty pracovného práva v kategórii prekážok v práci na strane zamestnanca. Všeobecne ich možno charakterizovať ako časové obdobie, v ktorom je zamestnávateľ povinný ospravedlniť dočasné neplnenie povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy. Povinnosť zamestnávateľa ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci je podmienená vznikom a po istý čas aj trvaním právnej skutočnosti, s ktorou Zákonník práce ako právny následok spája vznik takejto povinnosti. S uvedenou povinnosťou zamestnávateľa korešponduje právo zamestnanca domáhať sa jej splnenia, teda požadovať od zamestnávateľa umožnenie prerušenia výkonu práce a následne po odpadnutí dôvodov prerušenia aj splnenie ďalších súvisiacich povinností ako napr. požadovať opätovné zaradenie do pracovného procesu.
Základným predpokladom poskytovania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky je tehotenstvo alebo starostlivosť o novonarodené dieťa zo strany zamestnankyne a starostlivosť o novonarodené dieťa zo strany zamestnanca.
Dĺžka materskej dovolenky nie je upravená jednotne, ale v závislosti napr. od počtu narodených detí. V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka:
– v rozsahu 34 týždňov, ak porodila jedno dieťa
– v rozsahu 43 týždňov, ak porodila zároveň dve alebo viac detí
– v rozsahu 37 týždňov, ak je osamelá
– v rozsahu 14 týždňov, ak sa jej narodilo mŕtve dieťa
– ak vyčerpala z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov, pretože pôrod nastal skôr ako určil lekár, 34 týždňov (ak porodila jedno dieťa), resp. 37 týždňov (ak je osamelá), resp. 43 týždňov (ak porodila zároveň dve alebo viac detí)
– ak vyčerpala z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, než že pôrod nastal skôr ako určil lekár, do uplynutia 28 týždňov (ak porodila jedno dieťa), resp. do uplynutia 31 týždňov (ak je osamelá), resp. do uplynutia 37 týždňov (ak porodila zároveň dve alebo viac detí).
V zmysle Zákonníka práce žena nastupuje na materskú dovolenku spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom. Materská dovolenka nesmie byť kratšia ako 14 týždňov a nemôže sa skončiť ani prerušiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
Ak sa stane, že dieťa zomrie, keď je žena na materskej dovolenke alebo žena a muž na rodičovskej dovolenke, poskytuje sa im táto dovolenka ešte počas dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie však do dňa, keď by dieťa dovŕšilo jeden rok.
Za účelom prehĺbenia starostlivosti o dieťa je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku. Ak ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa vyžadujúci osobitnú starostlivosť je zamestnávateľ povinný na požiadanie poskytnúť žene alebo mužovi rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši šesť rokov veku. Táto dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký rodič žiada, spravidla ale najmenej na jeden mesiac.
Môže sa stať, že dieťa zo zdravotných dôvodov prevezme do starostlivosti dojčenský ústav alebo iný liečebný ústav a žena alebo muž zatiaľ nastúpi do práce. V takomto prípade sa nástupom do práce preruší materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu a jej nevyčerpaná časť sa žene alebo mužovi poskytne odo dňa, keď dieťa prevzali z ústavu späť do svojej starostlivosti a prestali pracovať, nie však dlhšie ako do troch rokov veku dieťaťa.
Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku nemá len biologický rodič, ale toto právo zákon priznáva aj žene a mužovi, ktorí prevzali dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, prípadne dieťa, ktorého matka zomrela.
Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka podľa ust. § 166 ods. 1 Zákonníka práce sa poskytuje žene a mužovi odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 28 týždňov, osamelej žene a osamelému mužovi v trvaní 31 týždňov a žene alebo mužovi pri prevzatí dvoch alebo viacerých detí v trvaní 37 týždňov, najdlhšie však do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku. Rodičovská dovolenka v zmysle ust. § 166 ods. 2 Zákonníka práce sa poskytuje v trvaní troch rokov odo dňa skončenia materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, prípadne odo dňa prevzatia dieťaťa, ktoré dovŕši tri roky veku, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši šesť rokov veku. Ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť, rodičovská dovolenka sa poskytuje v trvaní šesť rokov odo dňa skončenia materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, prípadne odo dňa prevzatia dieťaťa, ktoré dovŕši tri roky, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši šesť rokov veku.
V súvislosti s materskou dovolenkou a rodičovskou dovolenkou Zákonník práce ukladá zamestnancom oznamovaciu povinnosť, a to písomne oznámiť zamestnávateľovi najmenej jeden mesiac vopred predpokladaný deň nástupu na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku, predpokladaný deň ich prerušenia, skončenia a zmeny týkajúce sa nástupu, prerušenia a skončenia materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky. V súlade so zákonom sa počas materskej dovolenky poskytuje materské, ktorého podmienky poskytnutia a výšku upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ust. § 48 až § 53).
Materské je nemocenskou dávkou poskytovanou z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa. Poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená minimálne 270 dní. Do obdobia 270 dní sa pritom započítava obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky a obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok podľa zákona 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov a nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.
Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.
Iným poistencom, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je v zmysle zákona o nemocenskom poistení:
– otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela
– otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu
– manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok
– otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok
– manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela
– fyzická osoba, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
Materské sa poskytuje za dni a za to isté obdobie sa poskytuje len raz a vždy len jednému poistencovi. To neplatí, ak inému poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará (vyššie uvedené) vznikne nárok materské počas obdobia stanoveného zákonom.
Výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.
Po uplynutí materskej dovolenky a zániku nároku na materské štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa štátnou sociálnou dávkou, ktorou je rodičovský príspevok. Poskytovanie rodičovského príspevku upravuje zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov.
Oprávnenou osobou podľa zákona o rodičovskom príspevku je:
• rodič dieťaťa
• fyzická osoba, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu alebo na základe rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
• manžel (manželka) rodiča dieťaťa, ak žije s rodičom dieťaťa v domácnosti.
Oprávnená osoba má v zmysle zákona nárok na rodičovský príspevok (ust. § 3) za podmienky, ak:
• zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa
– do troch rokov veku
– do šiestich rokov veku, ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
– do šiestich rokov veku, ak bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe
• má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky.
Keďže ide o kumulatívne podmienky, musia byť splnené obe súčasne, aby vznikol nárok na rodičovský príspevok.
Ak sa o to isté dieťa stará viac oprávnených osôb, nárok na rodičovský príspevok vzniká len jednej oprávnenej osobe určenej podľa ich dohody. Rovnako, ak je v rodine viac detí, vzniká len jeden nárok na rodičovský príspevok a len jednej oprávnenej osobe určenej podľa ich dohody.
Nárok na rodičovský príspevok nevzniká ani jednej oprávnenej osobe, ak:
• aspoň jedna z nich má nárok na materské alebo má nárok na obdobnú dávku ako materské v členskom štáte (štát Európskej únie, zmluvná strana Dohody o Európskom priestore alebo Švajčiarska konfederácia) a suma materského alebo obdobnej dávky ako materské v členskom štáte za celý kalendárny mesiac je vyššia ako suma rodičovského príspevku určeného zákonom
• štát, ktorý nie je členským štátom, vypláca jednej z nich obdobnú dávku ako rodičovský príspevok alebo obdobnú dávku ako materské.
Okrem už uvedeného nárok na rodičovský príspevok nevzniká ani maloletému rodičovi, ktorý nemá priznané rodičovské práva a povinnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je Zákon o rodine.
Sumu rodičovského príspevku ustanoví každoročne opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Od 1. januára 2018 ustanovilo výšku rodičovského príspevku opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 233/2017 Z. z. v sume 214,70 eura mesačne.
Táto suma sa zvyšuje o 25 % na každé ďalšie súčasne narodené dieťa, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dve a viac súčasne narodených detí.
O RODIČOVSKOM PRÍSPEVKU ROZHODUJE a rodičovský príspevok oprávnenej osobe vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa miesta pobytu oprávnenej osoby.
Rodičovský príspevok sa vypláca mesačne pozadu a vypláca sa za celý kalendárny mesiac aj v tom prípade, ak podmienky nároku na tento príspevok boli splnené len časť kalendárneho mesiaca.
V súvislosti s materskou a rodičovskou dovolenkou Zákonník práce upravuje nielen umožnenie prerušenia výkonu práce, ale aj opätovné zaradenie do pracovného procesu (ust. § 157 ods. 1 a 2).
Po návrate zamestnankyne do práce po skončení materskej dovolenky alebo po návrate zamestnanca do práce po skončení rodičovskej dovolenky podľa ust. § 166 ods. 1 je zamestnávateľ povinný zaradiť ich na pôvodnú prácu a pracovisko. Ak by zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko z objektívnych dôvodov nebolo možné, ukladá zákon zamestnávateľovi povinnosť zaradiť ich na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve. Zamestnávateľ má povinnosť zaradiť zamestnankyňu alebo zamestnanca za podmienok, ktoré pre nich nebudú menej priaznivé ako podmienky, ktoré mali v čase, keď nastúpili na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku podľa ust. § 166 ods. 1. Zákon zamestnankyni alebo zamestnancovi priznáva právo na prospech z každého zlepšenia pracovných podmienok, na ktoré by mali právo, ak by nenastúpili na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku podľa ust. § 166 ods. 1. Zákon rovnako ukladá zamestnávateľovi povinnosť zaradiť na pôvodnú prácu a pracovisko aj zamestnankyňu alebo zamestnanca po návrate do práce po skončení rodičovskej dovolenky podľa ust. § 166 ods. 2. V prípade nemožnosti zaradenia na pôvodnú prácu a pracovisko má zamestnávateľ povinnosť zaradiť ich na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve. Zamestnankyňa a zamestnanec po skončení rodičovskej dovolenky podľa ust. § 166 ods. 2 majú právo na zachovanie všetkých práv, ktoré mali alebo ktoré im vznikali v čase nástupu na túto rodičovskú dovolenku, a to v pôvodnom rozsahu.
V SÚVISLOSTI S NÁVRATOM DO PRÁCE (ale nie len pre ten prípad) náš právny poriadok upravuje alternatívu k rodičovskému príspevku, a to príspevok na starostlivosť na dieťa. Tento príspevok je upravený zákonom č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa v znení neskorších predpisov.
Predmetom úpravy je poskytovanie sociálnej dávky – príspevku na starostlivosť o dieťa do troch rokov veku dieťaťa alebo do šiestich rokov veku dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.
Poskytovaním príspevku štát prispieva na úhradu výdavkov vynaložených na starostlivosť o dieťa, ktorou sa na účely tohto zákona rozumie poskytovanie starostlivosti dieťaťu v záujme jeho fyzického vývinu a psychického vývinu pri rešpektovaní najlepšieho záujmu dieťaťa a jeho práv v čase, keď rodič vykonáva zárobkovú činnosť alebo študuje na strednej, resp. vysokej škole (ust. § 2).
Príspevok na starostlivosť o dieťa bol zavedený v čase, keď bola práca popri poberaní rodičovského príspevku obmedzená a jeho účelom bolo nahradiť výdavky za starostlivosť o dieťa rodičovi, ktorý stratil nárok na rodičovský príspevok z dôvodu, že začal pracovať. Od januára 2011 bolo obmedzenie práce popri rodičovskom príspevku zrušené a teraz sa rodič malého dieťaťa môže rozhodnúť medzi poberaním rodičovského príspevku a príspevku na starostlivosť o dieťa. Starostlivosť o dieťa môže byť v zmysle zákona vykonávaná v rodinnom prostredí, v prostredí účelovo vytvorenom a upravenom na výkon starostlivosti o dieťa alebo v rodinnom prostredí fyzickej osoby poskytujúcej starostlivosť o dieťa.
Poskytovateľom starostlivosti o dieťa podľa zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa je:
– zariadenie zriadené podľa osobitných predpisov (napr. zákon č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní v znení neskorších predpisov – školský zákon, zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov)
– iná právnická osoba, ktorá poskytuje starostlivosť dieťaťu (napr. podľa zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov)
– fyzická osoba, ktorá poskytuje starostlivosť dieťaťu podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov
– iná fyzická osoba, ak nie je osobou podľa predchádzajúceho bodu a nevypláca sa jej rodičovský príspevok
– rodič, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť a nezabezpečí starostlivosť o svoje dieťa niektorým z poskytovateľov uvedených vyššie.
Oprávnenou osobou na uplatnenie nároku na príspevok je rodič. Ak je viac oprávnených osôb spĺňajúcich podmienky nároku na príspevok, patrí príspevok na to isté dieťa len jednej z nich. Ale na rozdiel od rodičovského príspevku si príspevok na starostlivosť na dieťa môže uplatniť na každé dieťa do troch, resp. do šiestich rokov veku, ak má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Tu je teda rozdiel oproti rodičovskému príspevku. Kým rodičovský príspevok sa vypláca na rodiča, príspevok na starostlivosť o dieťa sa vypláca na dieťa.
Oprávnená osoba má nárok na príspevok, ak (ust. § 4)
– vykonáva zárobkovú činnosť (za zárobkovú činnosť sa považuje taká činnosť, z ktorej je osoba povinne dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba, alebo z tejto činnosti podlieha výsluhovému zabezpečeniu alebo z tejto činnosti podlieha dôchodkovému systému v cudzine), študuje dennou formou na strednej škole alebo na vysokej škole
– sa poskytuje starostlivosť dieťaťu poskytovateľom na území Slovenskej republiky
– má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky
– má dieťa trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky.
Ide o kumulatívne podmienky, ktoré musia byť splnené všetky súčasne, takže ak by nebola splnená čo len jedna z uvedených podmienok, nárok na príspevok na starostlivosť o dieťa nevzniká.
Výška príspevku na starostlivosť o dieťa za kalendárny mesiac je:
• suma preukázaných výdavkov za starostlivosť o dieťa, najviac však 280 eur
• suma určených mesačných príspevkov podľa zákona č. 245/ 2008 Z. z. o výchove v vzdelávaní v znení neskorších predpisov, ak starostlivosť o dieťa poskytuje materská škola zaradená do siete škôl a školských zariadení SR zriadená obcou alebo orgánom miestnej štátnej správy v školstve, najviac však 80 eur
• 41,10 eura, ak starostlivosť o dieťa zabezpečuje iná fyzická osoba a nevypláca sa jej rodičovský príspevok alebo rodič, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť a nezabezpečí starostlivosť o dieťa inak.
Príspevok na starostlivosť o dieťa podľa prvého bodu sa poskytuje v prípade, ak dieťaťu poskytuje starostlivosť právnická osoba (jasle, škôlka, nezisková organizácia a pod.), alebo fyzická osoba – živnostník, teda niekto, kto vie vydať doklad o zaplatení za opatrovanie dieťaťa.
Ak by dieťa opatrovala opatrovateľka, ktorá pracuje „načierno“, a nie na živnosť, tá doklad o nákladoch za opatrovanie vydať nevie, a teda nie sú splnené podmienky na poskytnutie príspevku. Príspevok sa poskytuje vo výške podľa skutočných nákladov za opatrovanie dieťaťa, ale maximálne v sume 280 eur a vypláca sa na základe preukázaných výdavkov (t. j. na základe vyplatenej šekovej poukážky, na základe výpisu z účtu alebo príjmového dokladu vystaveného poskytovateľom starostlivosti).
Príspevok na starostlivosť o dieťa podľa tretieho bodu sa poskytuje, ak starostlivosť o dieťa zabezpečuje iná fyzická osoba a nevypláca sa jej rodičovský príspevok (napr. starý rodič) alebo rodič, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť a nezabezpečí starostlivosť o dieťa inak.
Záver – O príspevku na starostlivosť o dieťa rozhoduje a príspevok zároveň vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa miesta trvalého alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby. Príspevok sa vypláca vždy za celý kalendárny mesiac, aj keď podmienky nároku boli splnené len za časť kalendárneho mesiaca.
JUDr.Sandra Mrukviová Tomiová
