Materská a otcovská dovolenka

Materská dovolenka, otcovská dovolenka a rodičovská dovolenka sú tri samostatné pracovnoprávne inštitúty, ktoré sú upravené v § 166 až § 169 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“). Právo na čerpanie materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenky je individuálne právo zamestnanca, ktoré si muž a žena uplatňuje samostatne (žena za seba, muž za seba). To znamená, že ak obaja rodičia pracujú, každý z nich môže čerpať túto dovolenku, prípade obaja súčasne.

Prekážka v práci pod názvom otcovská dovolenka

sa do pracovnoprávnej oblasti zaviedla od 1. 11. 2022, a to z dôvodu transpozície smernice EP a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami (ďalej len „smernice EÚ č. 2019/1158“). Predchodcom tejto smernice bola smernica č. 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, podľa ktorej sa rodičovská dovolenka považovala za osobné neprenosné právo každého z rodičov, ktoré má umožniť, aby sa o dieťa starala nielen matka, ale aj otec, príp. obaja naraz. Napriek tomu, že smernica č. 2010/18/EÚ bola nahradená novou smernicou EÚ č. 2019/1158, právo každého rodiča na minimálne štyri mesiace rodičovskej dovolenky zostalo zachované; podľa novej smernice boli členské štáty naviac povinné zabezpečiť, aby pri príležitosti narodenia dieťaťa bolo garantované právo aj na platenú otcovskú dovolenku, na ktorú budú mať nárok otcovia detí alebo rovnocenní druhí rodičia, ak sú vo vnútroštátnom práve uznaní.

Rozsah otcovskej dovolenky je v smernici stanovený na 10 pracovných dní

pričom členské štáty si môžu vo vnútroštátnych predpisoch určiť, že sa otcovská dovolenka vyjadrí v pracovných dňoch, v týždňoch alebo v iných časových jednotkách pri zohľadnení toho, že 10 pracovných dní zodpovedá dvom kalendárnym týždňom.

Účelom poskytovania otcovskej dovolenky je najmä podpora rovnomernejšieho rozdelenia opatrovateľských povinností medzi ženami a mužmi a možnosti vytvorenia puta medzi otcami a deťmi už v ranom veku detí.

Aby bol tento účel naplnený, otcovská dovolenka by sa mala čerpať v čase okolo narodenia dieťaťa a mala by byť jasne spojená s narodením na účely poskytovania starostlivosti.

Ospravedlnené pracovné voľno

V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa rozlišujeme v pracovnom práve dva druhy ospravedlneného pracovného voľna: ak ide o osobnú prekážku v práci na strane zamestnankyne (ženy), ide o materskú dovolenku a ak ide o osobnú prekážku v práci na strane zamestnanca (muža), ide o otcovskú dovolenku. Rodičovská dovolenka sa zamestnancovi/zamestnaknyni poskytuje z iného z dôvodu, a tým je prehĺbenie starostlivosti o dieťa.

Materská dovolenka, otcovská dovolenka a rodičovská dovolenka predstavuje dôležitú osobnú prekážku v práci

ustanovenú v § 141 ods. 1 ZP, ktorá sa poskytuje zamestnancovi ako pracovné voľno bez náhrady mzdy. V súvislosti s čerpaním materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenky sú zamestnanci povinní plniť voči zamestnávateľovi oznamovacie povinnosti. Ide o povinnosť písomne oznámiť zamestnávateľovi najmenej jeden mesiac vopred predpokladaný deň:

•    nástupu na materskú, otcovskú a rodičovskú dovolenku,

•    prerušenia materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenky,

•    skončenia materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenky.

Oznamovacia povinnosť je pre zamestnancov povinná a jej neplnenie nie je síce dôvodom na skončenie pracovného pomeru, ale konanie možno považovať za porušovanie pracovnej disciplíny. Cieľom tejto oznamovacej povinnosti je:

•    zabezpečenie plynulého výkonu pracovných činností u zamestnávateľa, t. j. ak zamestnanec včas upovedomí zamestnávateľa o svojom úmysle uplatniť si svoje právo na čerpanie materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenky, zamestnávateľ môže v dostatočnom časovom predstihu zabezpečiť výkon práce na pracovisku, napr. prijatie zamestnanca na zastupovanie zamestnankyne z dôvodu čerpania materskej, otcovskej alebo rodičovskej dovolenky,

•    splnenie oznamovacích povinností zamestnávateľom voči zdravotnej a sociálnej poisťovni v súvislosti s nástupom zamestnanca na materskú, otcovskú alebo rodičovskú dovolenku v zákonom stanovenej lehote.

Rozsah materskej dovolenky a otcovskej dovolenky

Žena (zamestnankyňa) má v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa nárok na ospravedlnené pracovné voľno s názvom „materská dovolenka“ odo dňa, keď ju lekár „vypíše“ na materskú dovolenku; žena nastupuje na materskú dovolenku spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom. Žene patrí materská dovolenka podľa § 166 ods. 1 ZP (prvá a druhá veta) v rozsahu:

•    v trvaní 34 týždňov (tzv. základná výmera),

•    v trvaní 37 týždňov, ak ide o osamelú ženu,

•    v trvaní 43 týždňov, ak ide o ženu, ktorá porodila zároveň 2/viac detí,

•    v trvaní 14 týždňov, ak sa dieťa narodilo mŕtve.

Podľa § 168 ods. 4 ZP materská dovolenka v súvislosti s pôrodom nesmie byť kratšia ako 14 týždňov a nemôže sa skončiť ani prerušiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu. 

Muž (zamestnanec) má v súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa nárok

na ospravedlnené pracovné voľno s názvom „otcovská dovolenka“.

Jej účelom je vytvorenie puta medzi otcami a deťmi už v ranom veku detí, preto by sa mala čerpať v čase narodenia dieťaťa, podpora rovnomernejšieho rozdelenie opatrovateľských povinností medzi ženami a mužmi a lepšie zosúladenie ich pracovného a súkromného života.

Mužovi patrí otcovská dovolenka podľa § 166 ods. 1 ZP (tretia veta) od narodenia dieťaťa v súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa:

•    v trvaní 28 týždňov (tzv. základná výmera),

•    v trvaní 31 týždňov, ak ide o osamelého muža,

•    v trvaní 37 týždňov, ak ide starostlivosť o narodené dve alebo viac detí.

Príklad

Dieťa sa narodilo dňa 20. 11. 2023.

Odkedy dokedy vzniká otcovi dieťaťa nárok na otcovskú dovolenku?

Otcovi dieťaťa vzniká nárok na otcovskú dovolenku v rozsahu 28 týždňov, t. j. 196 kalendárnych dní, ktorú môže čerpať v čase odo dňa narodenia dieťaťa, t. j. od 20. 11. 2023 do 3. 6. 2024 vrátane.

Príklad

Ako sa zmení čerpanie otcovskej dovolenky v prípade, ak zamestnanec nezačne čerpať otcovskú dovolenku hneď od narodenia dieťaťa, t. j. od 20. 11. 2023, ale až od 5. 12. 2023?

V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí mužovi odo dňa narodenia dieťaťa otcovská dovolenka v trvaní 28 týždňov. Rozhodujúci je tak dátum narodenia dieťaťa. Ak zamestnanec začne čerpať otcovskú dovolenku až od 5. 12. 2023 (t. j. niekoľko dní po narodení dieťaťa), nárok čerpanie otcovskej dovolenky bude v rozsahu 181 kalendárnych dní, a nie 196 kalendárnych dní. Otcovskú dovolenku bude môcť čerpať od 5. 12. 2023 do 3. 6. 2024.

Ak dieťa zomrie v dobe, keď je žena alebo muž na materskej dovolenke, otcovskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke

poskytuje sa im táto dovolenka ešte počas dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do dňa, keď by dieťa dosiahlo jeden rok.

Nevyčerpaná časť materskej
dovolenky a otcovskej dovolenky

Ak dieťa zo zdravotných dôvodov prevzalo do starostlivosti zdravotnícke zariadenie a žena alebo muž nastúpi do práce, preruší sa týmto nástupom do práce materská dovolenka alebo otcovská dovolenka. Uvedené vyplýva z ust. § 168 ods. 1 a 2 ZP, pričom nevyčerpaná časť materskej dovolenky alebo otcovskej dovolenky sa žene alebo mužovi poskytne odo dňa, keď prevzali dieťa zo zdravotníckeho zariadenia do svojej starostlivosti a prestali preto pracovať, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši 3 roky veku. Tento postup sa neuplatní pri štandardnej popôrodnej starostlivosti.

Príklad

Dieťa sa narodilo dňa 20. 11. 2023. Zamestnanec začal čerpať otcovskú dovolenku od 5. 12. 2023. Dieťa však bolo v čase od 15. 12. 2023 do 31. 3. 2024 hospitalizované v nemocnici, a počas jeho hospitalizácie zamestnanec prerušil čerpanie otcovskej dovolenky a nastúpil do práce.

Ak zamestnanec začal čerpať otcovskú dovolenku od 5. 12. 2023, jeho nárok je 181 kalendárnych dní, a môže ju čerpať od 5. 12. 2023 do 3. 6. 2024. Zo svojho nároku si vyčerpal len 10 dní otcovskej dovolenky, nakoľko dieťa bolo od 15. 12. 2023 do 31. 3. 2024 hospitalizované. V nadväznosti na ust. § 168 ods. 1 ZP nevyčerpanú časť otcovskej dovolenky, v tomto prípade 171 dní (181 - 10), si zamestnanec môže dočerpať po návrate dieťaťa zo zdravotníckeho zariadenia a po prevzatí do svojej starostlivosti (po 31. 3. 2024), najdlhšie však do dňa, kedy dieťa dovŕši tri roky. V tomto prípade vzniká otcovi nárok na čerpanie otcovskej dovolenky v čase od 5. 12. 2023 do 14. 12. 2023 a od 1. 4. 2024 do 18. 9. 2024 (pôvodne to bolo v období od 5. 12. 2023 do 3. 6. 2024), ide teda o predĺženie o 107 dní, ktoré zodpovedá hospitalizácii dieťaťa.

Dopady čerpania MD a OD
na krátenie dovolenky v zamestnaní

Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok. V súlade s § 144a ods. 1 písm. a) ZP sa obdobie materskej dovolenky poskytnutej v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa (u ženy) a obdobie otcovskej dovolenky práce poskytnutej v súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa (u muža) považuje za výkon práce, t. j.:

•    započíta do počtu 60 odpracovaných dní na účely splnenia podmienky pre vznik nároku na dovolenku (príp. pomernej časti) za kalendárny rok,

•    nezapočíta sa do zameškaných dní na účely krátenia dovolenky.

Naopak doba rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2 Zákonníka práce sa v súlade s § 144a ods. 3 písm. b) Zákonníka práce ako výkon práce na účely dovolenky neposudzuje, a preto sa doba jej čerpania (u ženy alebo u muža) na účely krátenia dovolenky započíta sa do zameškaných dní.

Materská a otcovská dovolenka majú na pracovnoprávne účely spoločnú vlastnosť

ktorá spočíva v tom, že doba ich čerpania sa podľa § 144a ZP považuje za výkon práce, a preto sa dni materskej a otcovskej dovolenky nezapočítavajú do zameškaných dní na účely krátenia dovolenky v zamestnaní. Keďže otcovská dovolenka patrí mužovi podľa § 166 ods. 1 ZP od narodenia dieťaťa štandardne v trvaní 28 týždňov, táto doba sa pre účely nároku na dovolenku považuje za výkon práce. Ak si muž uplatní nárok rodičovské „voľno“ a nastúpi na čerpanie otcovskej dovolenky neskôr než hneď po narodení dieťaťa, patrí mu nárok na otcovskú dovolenku v zostávajúcom rozsahu. V prípade, ak si muž bude čerpať rodičovské voľno až po 28. týždni od narodenia dieťaťa, na pracovnoprávne účely už nepôje o prekážku v práci po názvom otcovská dovolenka podľa § 166 ods. 1 ZP, ale pôjde o prekážku v práci pod názvom rodičovská dovolenka podľa § 166 ods. ZP. Doba čerpania rodičovskej dovolenky sa na pracovnoprávne účely nepovažuje za výkon práce, a preto sa dni čerpania rodičovskej započítajú do zameškaných pracovných dní na účely krátenia riadnej dovolenky v zamestnaní.

Príklad

Dieťa sa narodilo dňa 20. 11. 2023. Zamestnanec požiadal zamestnávateľa o čerpanie rodičovského voľna z dôvodu starostlivosti o svoje dieťa od 1. 6. 2024 do 13. 12. 2024.

Odkedy dokedy vzniká otcovi dieťaťa nárok na otcovskú dovolenku a na rodičovskú dovolenku?

Otcovi dieťaťa vzniká nárok na otcovskú dovolenku v rozsahu 28 týždňov, t. j. 196 kalendárnych dní, ktorú môže čerpať v čase odo dňa narodenia dieťaťa, t. j. od 20. 11. 2023 do 3. 6. 2024 vrátane. Keďže zamestnanec nastúpil na čerpanie rodičovského voľna dňa 1. 6. 2024, otcovská dovolenka ako prekážka v práci bude trvať od 1. 6. 2024 do 3. 6. 2024 a rodičovská dovolenka bude čerpať od 4. 6. 2024 do 13. 12. 2024. Dni čerpania rodičovskej dovolenky sa započítavajú do zameškaných pracovných dní, čo bude mať dopad na krátenie riadnej dovolenky v zamestnaní, nakoľko na pracovnoprávne účely sa doba čerpania rodičovskej dovolenky nepovažuje za výkon práce.

Materská dovolenka a otcovská dovolenka patria medzi dôležité osobné prekážky v práci na strane zamestnanca

Ide o ospravedlnené pracovné voľno, v rámci ktorého nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ale hmotné zabezpečenie poskytované v zmysle osobitných predpisov, ktorými sú zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z.n.p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) alebo zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v z.n.p. (ďalej len „zákon o rodičovskom príspevku“).

Materské je nemocenská dávka, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa oprávnenej osobe

(matke dieťaťa a inému poistencovi, ktorý sa stará o dieťa, napr. otec dieťaťa, fyzická osoba starajúca sa o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu). Oprávnené osoby však nemajú nárok na materské automaticky, ale musia oň požiadať a musia splniť podmienky, ktoré sú ustanovené v zákone o sociálnom poistení. K všeobecným podmienkam, kedy má poistenec/kyňa nárok na materské, patrí:

•    podmienky pre vznik nároku na nemocenskú dávku boli splnené počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote,

•    poistenec/kyňa nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky,

•    poistenkyňa bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom nemocensky poistená najmenej 270 dní,

•    poistenec bol v posledných dvoch rokoch pred dňom, od ktorého žiada o priznanie materského, nemocensky poistený najmenej 270 dní.

Z uvedeného vyplýva, že z pohľadu výkonu zárobkovej činnosti poistenec, ktorý si uplatnil nárok na materské zo zamestnania (napr. z pracovného pomeru, príp. z dohody, ktorá zakladá povinné nemocenské poistenie), nesmie mať príjem za prácu z toho právneho vzťahu, z ktorého si uplatňuje nárok na nemoceskú dávku materské, t. j. vyžaduje sa prerušenie zárobkovej činnosti zamestnanca/zamestnankyne.

Žene (zamestnankyni) sa poskytuje materské

z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa počas materskej dovolenky, ktorú jej zamestnávateľ poskytuje odo dňa, ktorý je uvedený na tlačive predpísanom Ústredím Sociálnej poisťovne „Žiadosť o materské“. To znamená, že žene (zamestnankyni) plynie materská dovolenka odo dňa, kedy ju lekár „vypíše“ na materskú dovolenku, čo je spravidla na začiatku ôsmeho až šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu.

„Žiadosť o materské“ je formulár, na základe ktorého si zamestnankyňa zároveň uplatňuje nárok na nemocenskú dávku materské. Nárok na materské vzniká od začiatku 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku 8. týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu.

Nárok na materské zaniká uplynutím:

•    34. týždňa od vzniku nároku na materské,

•    37. týždňa od vzniku nároku na materské, ak ide o osamelú poistenkyňu; Osamelá osoba na účely poskytovania materského je poistenka, ktorá žije sama, je slobodná, ovdovená, rozvedená alebo osamelá z iných vážnych dôvodov. Podmienka osamelosti nie je však splnená, ak poistenka žije s inou fyzickou osobou v spoločnej domácnosti podľa § 115 Občianskeho zákonníka a nemusí ísť pritom o manželstvo, stačí ak spoločne uhrádzajú náklady na domácnosť,

•    43. týždňa od vzniku nároku na materské, ak ide o poistenkyňu, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará.

Tlačivo Sociálnej poisťovne nie je voľne k dispozícii, a tehotnej poistenke ho vystavuje lekár zdravotníckeho zariadenia. Zamestnankyňa, ktorá si uplatňuje nárok na materské, predloží žiadosť o materské pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vykonáva jej nemocenské poistenie. Pred odovzdaním žiadosti je povinná doručiť žiadosť najskôr zamestnávateľovi, ktorý vyplní dátum, odkedy zamestnankyňa nastupuje na materskú dovolenku a dátum, kedy naposledy pracovala. Žiadosť potvrdenú zamestnávateľom doručí zamestnankyňa do Sociálnej poisťovne; za zamestnankyňu to však môže po vzájomnej dohode urobiť zamestnávateľ.

Inému poistencovi (napr. otec dieťaťa) sa poskytuje materské z dôvodu starostlivosti o narodené dieťa, pričom za iného poistenca sa podľa § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení považuje poistenec, ktorý sa stará o dieťa. Podmienkou nároku na materské je teda skutočnosť, že sa dieťaťu starostlivosť poskytuje (a nie prevzatie dieťaťa do starostlivosti inej osoby na základe podpísanej dohody). Iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa a ktorý bol pred podaním žiadosti o materské nemocensky poistený najmenej 270 dní, má nárok na materské v období 28 týždňov od priznania materského, 31 týždňov od priznania materského, ak je osamelý, alebo 37 týždňov od priznania materského, ak sa súčasne stará o dve a viac detí. Nárok na materské u iného poistenca zaniká najneskôr dovŕšením tretieho roku veku dieťaťa.

§ 144a Výkon práce

zákona č. 311/2001 Z. z.
Zákonník práce

(1) Ako výkon práce sa posudzuje aj doba,

a)  keď zamestnanec nepracuje pre prekážky v práci, ak tento zákon neustanovuje inak,

b)  pracovného voľna, ktoré si zamestnanec odpracuje neskôr,

c)  náhradného voľna za prácu nadčas, za prácu vo sviatok, za čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku alebo náhradného voľna poskytnutého podľa § 96b,

d)  prekážky v práci z dôvodu nepriaznivých poveternostných vplyvov,

e)  dovolenky,

f) počas ktorej zamestnanec nepracuje preto, že je sviatok, za ktorý mu patrí náhrada mzdy alebo za ktorý sa mu jeho mesačná mzda nekráti,

g)  ktorú mladistvý zamestnanec strávi pri odbornej príprave v rámci systému teoretickej alebo praktickej prípravy.

(2) Ako výkon práce sa neposudzuje doba

a)  výkonu práce, za ktorý sa vopred poskytlo pracovné voľno,

b)  práce nadčas, neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku, ak sa za ňu poskytne náhradne voľno,

c)  počas ktorej si zamestnanec odpracúva prekážku v práci z dôvodu nepriaznivých poveternostných vplyvov,

d)  pracovného voľna poskytnutého na žiadosť zamestnanca podľa § 141 ods. 3 písm. c),

e)  výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu,

f) neospravedlneného zameškania pracovnej zmeny alebo jej časti,

g)  na ktorú zamestnávateľ uvoľní zamestnanca dlhodobo na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie podľa § 136 ods. 2.

(3) Ako výkon práce sa na účely dovolenky okrem dôb podľa odseku 2 neposudzuje ani doba

a)  dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca pre chorobu alebo úraz okrem dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá,

b)  rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2,

c) nariadenej karantény (karanténneho opatrenia),

d) osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu, osobnej a celodennej ...