Majetok využívaný
   aj na osobné potreby

Zákon o dani z príjmov obsahuje definíciu obchodného majetku v ustanovení § 2 písm. m), pričom zaň považuje súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt, ktoré má fyzická osoba s príjmami podľa § 6 uvedeného zákona vo vlastníctve a ktoré sa využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov, o ktorých táto fyzická osoba účtuje alebo účtovala, eviduje alebo evidovala podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Obchodným majetkom podľa tohto ustanovenia je aj hmotný majetok obstarávaný formou finančného prenájmu.

V súvislosti s uvedenou problematikou vhodné pripomenúť aj definíciu daňového výdavku, ktorým sa rozumie výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak spomínaný zákon neustanovuje inak.

Majetok využívaný aj na osobné účely z pohľadu ZDP

V zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov možno ako daňové výdavky uplatniť výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku, okrem výdavkov na osobnú potrebu podľa § 21 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov, výdavkov súvisiacich s nehnuteľnosťami a zamestnávateľa, ktorý uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, a to:

1.  vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, ak je tento majetok využívaný aj na súkromné účely, alebo

2.  v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.

Uvedené ustanovenie sa tak nevzťahuje len na výdavky na obstaranie majetku, ale aj na jeho technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy či udržiavanie.

Takisto je zrejmé, že aplikovať vyššie situované ustanovenie je potrebné nielen na odpisovaný hmotný majetok, ale na každý majetok a výdavky súvisiace s jeho používaním (počítače, telefóny, fotoaparáty a pod.).

Uplatňovanie výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP sa nevzťahuje na:

•    výdavky na osobnú potrebu daňovníka podľa § 21 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov

Výdavky na osobnú potrebu daňovníka totiž nikdy nie sú daňovými výdavkami, keďže sa jedná o výdavky, ktoré nie sú ani sčasti vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov daňovníka. Jedná sa o výdavky, ktoré podnikateľ vynaloží k tomu, aby si prostredníctvom nich pokryl svoje mimopodnikateľské (osobné) záujmy a potreby.

•    výdavky súvisiace s nehnuteľnosťami

Ak daňovník využíva nehnuteľnosť na zabezpečenie zdaniteľného príjmu iba sčasti, do daňových výdavkov zahrňuje iba pomernú časť odpisu tejto nehnuteľnosti zodpovedajúcu pomeru jej využívania v súvislosti so zdaniteľnými príjmami; uvedené sa vzťahuje aj na ostatné výdavky súvisiace s touto nehnuteľnosťou, ako sú výdavky na technické zhodnotenie, opravy, údržbu a ostatné výdavky vynaložené v súvislosti s nehnuteľnosťou.

•    výdavky zamestnávateľa v súvislosti s motorovým vozidlom zamestnávateľa poskytnutého zamestnancovi na používanie na služobné aj súkromné účely,

V takýchto prípadoch zamestnávateľ uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov. Vychádzajúc zo znenia tohto ustanovenia však treba poznamenať, že ak by sa jednalo o poskytnutie motorového vozidla zamestnancovi v 9. roku a v ďalších rokoch od jeho zaradenia do užívania, keď sa už ustanovenie § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov neaplikuje, zamestnávateľ je povinný postupovať v súlade s § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov a všetky výdavky súvisiace s týmto motorovým vozidlom a jeho prevádzkou uplatňovať v daňových výdavkoch v pomernej časti.

•    daň z motorových vozidiel,

Daň z motorových vozidiel je totiž daňovým výdavkom posudzovaným v zmysle ustanovenia § 19 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov bez ohľadu na rozsah použitia motorového vozidla na podnikateľské a na súkromné účely.

•    výdavky zamestnávateľa na majetok poskytnutý zamestnancovi ako dohodnutý zamestnanecký benefit, ak je zamestnancovi tento benefit zdanený ako príjem zo závislej činnosti a zamestnávateľ uplatňuje daňové výdavky podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov,

Tento zamestnanecký benefit musí byť benefit dohodnutý v pracovnej zmluve, v kolektívnej zmluve, v internom predpise zamestnávateľa alebo v inej zmluve.

•    výdavky na spotrebované pohonné látky.

Daňové uplatňovanie výdavkov na spotrebované pohonné látky sa posudzuje v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov bez ohľadu na to, či sa ostatné výdavky (náklady) súvisiace s predmetným motorovým vozidlom uplatňujú vo forme paušálnych výdavkov alebo v preukázateľnej výške podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov.

V prípadoch majetku využívaného aj na súkromné účely teda zákon o dani z príjmov v podstate umožňuje daňovníkovi výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie takéhoto majetku uplatniť v daňových výdavkoch dvoma spôsobmi, a to buď:

•    vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, alebo

•    v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľných príjmov.

Uplatňovanie paušálnych výdavkov

V prípade, ak sa daňovník rozhodne pre uplatňovanie výdavkov pri majetku, ktorý používa aj na súkromné účely, vo forme paušálnych výdavkov v hodnote 80 %, potom si môže do daňových výdavkov zahrňovať 80 % výdavkov (nákladov) bez ohľadu na skutočnosť, v akom pomere tento majetok skutočne využíva na súkromné účely. V prípade uplatňovania paušálnych výdavkov vo výške 80 % môže byť tak majetok využívaný na súkromné účely v skutočnosti aj v inom pomere, napr. 90 % ale aj napr. 30 %.

V prípadoch, keď sa jedná o zamestnávateľa, ktorý poskytne zamestnancovi majetok, pri obstarávaní ktorého si uvedeným spôsobom kráti daňové výdavky o 20 % z dôvodu používania aj na osobnú potrebu, na strane zamestnanca sa nebude jednať o zdaniteľný príjem.

V súvislosti s predmetnou problematikou je možno pripomenúť, že uplatňovanie pomernej časti výdavkov súvisiacich s majetkom, ktorý môže mať charakter osobnej potreby, sa vzťahuje aj na odpisy tohto majetku.

Pri odpisovaní majetku

sa totiž v zmysle § 24 ods. 8 zákona o dani z príjmov do daňových výdavkov (nákladov) zahŕňa ročný odpis v rovnakej percentuálnej výške, v akej uplatňuje daňovník výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov.

V súvislosti s uvedenou problematikou je nutné poznamenať, že ak sa jedná o osobný automobil zatriedený do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 (t. j. osobné automobily) so vstupnou cenou 48 000 eur a viac, ktorý daňovník používa aj na súkromné účely, potom je povinný krátiť všetky výdavky súvisiace s obstaraním a prevádzkovaním tohto osobného automobilu podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov a zároveň je povinný aj upravovať základ dane (čiastkový základ dane) v závislosti od vykázaného základu dane (čiastkového základu dane) podľa § 17 ods. 34 zákona o dani z príjmov.

Uplatňovanie preukázateľných výdavkov

Ak má daňovník výdavky súvisiace s majetkom využívaným aj na súkromné účely záujem uplatniť skutočne preukázateľné výdavky môže takýto postup využiť za predpokladu, že dokáže preukázať pomer, akým majetok využíva na zabezpečenie svojich zdaniteľných príjmov. Zákon o dani z príjmov a ani žiadny iný právny predpis však spôsob preukazovania neupravuje, a teda je len na samotnom daňovníkovi hodnovernosť takéhoto postupu. V aplikačnej praxi sa najčastejšie možno stretnúť s interným predpisom.

V zásade však možno konštatovať, že nie je nevyhnutné určovať preukázateľný pomer využívania za každý mesiac.

Počas zdaňovacieho obdobia je možné vychádzať z priemerných podmienok rozhodujúcich na poskytovanie týchto plnení, ktorých výška sa určí na základe predchádzajúcej preukázateľnej kalkulácie skutočných výdavkov získanej za dlhšie sledované obdobie (napr. 3 – 6 mesiacov).

V takomto prípade nepeňažný príjem z pohľadu zamestnanca však nevzniká.

V praxi však samozrejme existujú aj prípady, keď daňovník resp. zamestnávateľ môže uplatniť do daňových výdavkov náklady na obstaranie majetku v plnej výške. Takýto postup však musí vedieť preukázať tým, že majetok využíva výlučne v súvislosti s podnikateľskou činnosťou. Preukázateľným prostriedkom môže byť napr. interný predpis, ktorý možnosť poskytnutia predmetného majetku na osobnú potrebu úplne vylučuje.

Zamestnávateľ môže uplatniť do daňových výdavkov náklady na obstaranie majetku

v plnej 100 % výške aj v prípade, ak tento majetok využíva okrem podnikania aj na súkromné účely formou jeho poskytnutia zamestnancovi. Takýto postup je možný len za podmienky, že zamestnancovi sumu skutočných (preukázateľných) výdavkov vynaložených na osobnú potrebu zdaní v úhrne jeho zdaniteľných príjmov v mesiaci poskytnutia takéhoto plnenia v súlade s ustanovením § 35 zákona o dani z príjmov. Nepeňažný príjem zamestnanca sa pre uvedené účely ocení cenou bežne používanou v mieste a v čase plnenia alebo spotreby podľa § 2 písm. c) zákona o dani z príjmov. Podľa informácií Finančného riaditeľstva SR je z titulu zníženia administratívnej záťaže na strane zamestnávateľa možné akceptovať aj postup, pri ktorom zamestnancovi zdaní v úhrne jeho zdaniteľných príjmov nepeňažné plnenie vo výške pomernej časti výdavku týkajúceho sa majetku využívaného zamestnancom aj na súkromné účely (napr. 50 %).

Napokon zamestnávateľ môže uplatniť do daňových výdavkov náklady na obstaranie majetku v plnej 100 % výške aj v prípade, ak zamestnanec uhradí zamestnávateľovi zo svojho čistého príjmu (napr. zrážkou zo mzdy). Za tohto predpokladu teda zamestnávateľ nekráti daňové výdavky na obstaranie majetku a zamestnancovi nevzniká zdaniteľný príjem.

Daňová povinnosť

Predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH je poskytnutie služby (dodanie služby) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Základ dane pri dodaní tovaru na iný účel ako podnikanie

Za dodanie tovaru za protihodnotu sa okrem iného považuje aj také dodanie tovaru, ktoré platiteľ dodá na svoju osobnú spotrebu alebo na osobnú spotrebu svojich zamestnancov a ak pri kúpe tohto tovaru alebo jeho súčasti alebo vytvorení tohto tovaru alebo jeho súčasti vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná. Z uvedeného vyplýva, že platiteľ dane má povinnosť priznať a odviesť DPH aj v prípade, ak dodá tovar (použije) pre svoju osobnú spotrebu alebo pre spotrebu vlastných zamestnancov, ak bola pri kúpe tohto tovaru alebo jeho súčasti alebo vytvorení tohto tovaru alebo jeho súčasti vlastnou činnosťou daň čiastočne alebo úplne odpočítaná.

Základom dane pri dodaní tovaru na osobnú spotrebu resp. spotrebu zamestnancov, ak pri kúpe tohto tovaru alebo jeho súčasti alebo vytvorení tohto tovaru alebo jeho súčasti vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, je kúpna cena príslušného tovaru v čase jeho dodania alebo ak takúto kúpnu cenu nie je možné zistiť, kúpna cena podobného tovaru v čase jeho dodania; ak kúpna cena neexistuje, sú základom dane náklady na vytvorenie tohto tovaru v čase jeho dodania.

Základom dane pri dodaní služby na osobnú spotrebu seba alebo svojich zamestnancov sú v zmysle zákona o DPH náklady na službu.

Z ustanovení zákona o DPH vyplýva, že aj využitie hmotného majetku, ktorý je vo vlastníctve platiteľa a pri ktorého kúpe alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná, pre svoju osobnú spotrebu alebo spotrebu vlastných zamestnancov sa považuje za dodanie služby za protihodnotu.

Za dodanie služby za protihodnotu sa považuje aj iné bezodplatné dodanie služby ako užívanie hmotného majetku, ak ide o dodanie služby na osobnú spotrebu platiteľa alebo na spotrebu jeho zamestnancov.

Odpočítanie dane

Vychádzajúc z ustanovenia § 49 ods. 5 zákona o DPH platí, že platiteľ, ktorý nadobudne investičný majetok podľa § 54 ods. 2 písm. a) alebo písm. d) zákona o DPH a pri nadobudnutí tohto majetku predpokladá jeho použitie na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, sa môže rozhodnúť, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia tohto investičného majetku na iný účel ako na podnikanie. Ak sa platiteľ rozhodne, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia majetku podľa prvej vety na iný účel ako na podnikanie, nepovažuje sa použitie tohto majetku na iný účel ako na podnikanie v tomto rozsahu za dodanie tovaru za protihodnotu (§ 8 ods. 3) alebo dodanie služby za protihodnotu (§ 9 ods. 2 alebo ods. 3); ak platiteľ použije investičný majetok na iný účel ako na podnikanie v inom rozsahu, na postup platiteľa sa vzťahuje § 54d. Ak platiteľ použije prijaté služby, ktoré nie sú investičným majetkom podľa § 54 ods. 2 písm. d), a nadobudnutý tovar, ktorý nie je investičným majetkom podľa § 54 ods. 2 písm. a), b) alebo písm. c), na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, odpočíta daň len v pomere zodpovedajúcom rozsahu použitia na podnikanie k celkovému rozsahu použitia. Pomer použitia tovaru a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie platiteľ určí podľa výšky príjmu z podnikania a iného príjmu ako je príjem z podnikania, doby používania tovaru a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie alebo podľa iného kritéria, použitie ktorého objektívne odráža rozsah použitia tovaru a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie.

Podľa § 49a ods. 1 zákona o DPH daň uplatnenú na investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c) tohto zákona, ktorý je zahrnutý v majetku platiteľa a ktorý platiteľ použije na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, odpočíta platiteľ len v rozsahu použitia tohto investičného majetku na podnikanie. Uvedená úprava sa tak dotýka budov, stavebných pozemkov, bytov a nebytových priestorov, nadstavieb budov, prístavieb budov a stavebných úprav budov, bytov a nebytových priestorov, ktoré si vyžadovali stavebné povolenie podľa Stavebného zákona.

Daňovník, ktorý je fyzickou osobou a účtuje v sústave podvojného účtovníctva, upravuje výsledok hospodárenia v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby cez položky zvyšujúce základ dane (znižujúce stratu).

Daňovník, ktorý je právnickou osobou, upravuje výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby cez položky zvyšujúce výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami na r. 15 tabuľky A, ktorý je súčasťou r. 130 daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby.

Daňovník, ktorý je fyzickou osobou a účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, upravuje výdavky súvisiace s majetkom, ktorý používa aj na súkromné účely, v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií pri uzavretí účtovných kníh.

Ing. Ján Mintál

§ 24 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
Cit. na strane 46

...skupiny, v ktorej je zaradený prenajatý hmotný majetok. Rovnakým spôsobom sa odpisuje iný majetok uvedený v § 22 ods. 6 písm. e). Pri vykonaní technického zhodnotenia budovy používanej na niekoľko účelov podľa § 26 ods. 2 nájomca zaradí technické zhodnotenie do odpisovej skupiny na základe účelu, na ktorý...
 nájomca využíva prenajatý majetok.

(3) Hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý je v spoluvlastníctve, odpisuje každý zo spoluvlastníkov zo vstupnej ceny, a to pomerne podľa výšky spoluvlastníckeho podielu.

(4) Pri odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorý sa iba sčasti používa na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, sa do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu zahŕňa pomerná časť odpisov.

(5) Daňovník, ktorý je fyzickou osobou, pri preradení hmotného majetku a nehmotného majetku z osobného užívania do obchodného majetku a daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie pri začatí používania majetku na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, odpisujú tento majetok ako v ďalších rokoch odpisovania zo vstupnej ceny ustanovenej v § 25 ods. 1 písm. d).

(6) Hmotný majetok a nehmotný majetok individuálne určený a poskytnutý združeniu bez právnej subjektivity na spoločné využitie účastníkov združenia odpisuje ten účastník združenia, ktorý majetok poskytol na spoločné užívanie účastníkom združenia.

(7) Nehmotný majetok okrem vlastníka môže odpisovať aj daňovník, ktorý k nemu nadobudol právo na jeho užívanie za odplatu.

(8) Pri odpisovaní majetku sa do výdavkov (nákladov) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu zahŕňa ročný odpis v rovnakej percentuálnej výške, v akej uplatňuje daňovník výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. t).