Majetok obce

Obce nezvykli zdôvodniť predaj svojho majetku pod trhovú či dokonca symbolickú cenu. Vo svojich zdôvodneniach takmer výlučne uvádzali len záujmy kupujúceho, prečo chce od obce kúpiť jej majetok, ale záujmy obce, aký prospech z takéhoto prevodu bude mať obec, boli zdôvodnené len výnimočne.

Rovnako je to aj s cenou. Pokiaľ obce nepredávali svoj majetok súťažnými postupmi, tak pri prevode z dôvodu hodného osobitného zreteľa, ale aj pri predaji pozemkov pod stavbami kupujúceho, nebolo pravidlom, že kúpna cena zodpovedala trhovým cenám alebo znaleckému posudku. Ten pri osobitom zreteli ani nebol vždy vypracovaný (Zo Správy NKÚ).

Majetok obce tvoria nehnuteľné veci a hnuteľné veci vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve obce podľa tohto zákona alebo ktoré nadobudne obec do vlastníctva vlastnou činnosťou, prechodom z majetku Slovenskej republiky na základe tohto zákona alebo osobitného predpisu.

Okrem hnuteľných vecí a nehnuteľností do majetku obcí prešli i súvisiace majetkové práva, ktoré do 31. marca 1991 spravovali bývalé národné výbory, štátne podniky, hospodárske, rozpočtové a príspevkové organizácie riadené národnými výbormi.

Do vlastníctva obcí prechádzajú aj historické radnice, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona sú v majetku Slovenskej republiky. Ďalšie prevody vlastníctva na obce upravujú znenia § 2a až 2d zákona.

Zákon taxatívne ustanovuje, ktoré veci a iné majetkové práva sa nestávajú majetkom obcí. Ide o nasledovné:

–   majetok, ktorý je výlučne vo vlastníctve štátu (čl. 10 Ústavy, zák. č. 29/­1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl, v znení neskorších úprav, zákon č. 126/­1995 Zb. o požiarnej ochrane, v platnom znení)

–   nehnuteľnosti – pozemky v osobnom užívaní občanov (§ 198 a nasl. Občianskeho zákonníka)

–   nehnuteľný majetok vo vlastníctve štátu v trvalom užívaní inej ako štátnej organizácii, majetok škôl, školských a iných zariadení, ktoré boli riadené bývalými národnými výbormi (s výnimkou tých nehnuteľností, ktoré sa nevyužívali na vyučovací proces)

–   účelové objekty občianskej vybavenosti pre školstvo, zdravotníctvo a sociálnu starostlivosť, ktoré boli vybudované v rámci komplexnej bytovej výstavby (okrem objektov vybudovaných v rámci tzv. akcii „Z“)

–   objekty technickej infraštruktúry (plynovody, vodovody, kanalizácie,

–   rozvody elektrickej energie, trafostanice, rozvody slaboprúdu, TV signálu a pod. objekty vybudované v rámci komplexnej bytovej a účelovej výstavby bývalých národných výborov)

–   nehnuteľný majetok, ktorý slúži zahraničným diplomatickým a konzulárnym úradom a misiám, ako i kultúrnym a informačným strediskám, ktoré sú zriadené na území Slovenskej republiky

–   majetkové účasti štátnych podnikov a iných právnických osôb, ktoré boli založené bývalými národnými výbormi a zo zrušených štátnych podnikov (§ 32 ods. 3 zák. č. 111/­1990 Zb. o štátnom podniku). Ich nakladanie upravuje zák. č. 92/­1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, v platnom znení.

–   účelové objekty zriadené pre potreby civilnej ochrany, ktoré spravovali bývalé národné výbory.

Prechod ďalšieho majetku a záväzkov na obce upravujú ust. § 4 až 4c zákona.

Hospodárenie s majetkom obce

Orgány obce a organizácie sú povinné hospodáriť s majetkom obce v prospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného prostredia. Ďalej sú povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Sú povinné najmä:

–   udržiavať, užívať a chrániť majetok pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím

–   používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi,

–   viesť majetok v účtovníctve podľa zák. č. 431/­2002 Z. z. o účtovníctve, v z. n. p. Obec je povinná zachovať účelové určenie majetku, ktorý nadobudla podľa § 2b ods. 1 a § 2c zákona, ak tento ku dňu prechodu majetku SR na obec slúži na výchovno-vzdelávací proces v oblasti vzdelávania a výchovy a činnosti s nimi bezprostredne súvisiace alebo na zabezpečenie sociálnej pomoci a zdravotnej starostlivosti.

Povinnosť stanovená zákonom sa skončí na základe rozhodnutia obecného zastupiteľstva o zmene účelového určenia majetku, o vklade majetku do obchodnej spoločnosti alebo o jeho použití na založenie inej právnickej osoby. Ďalej povinnosť obce zaniká rozhodnutím obecného zastupiteľstva o prebytočnosti alebo neupotrebiteľnosti hnuteľnej veci, ak jej zostatková cena je vyššia ako 3 500 eur; pri nižšej zostatkovej cene o prebytočnosti alebo o neupotrebiteľnosti takejto hnuteľnej veci rozhoduje zamestnanec určený zásadami prijatými podľa § 9 ods. 1 zákona.

Na majetok vo vlastníctve obce uvedený v odseku 1 § 2b a 2c zákona nemožno zriadiť záložné právo, zabezpečovací prevod práva, uskutočniť výkon rozhodnutia, konkurzné konanie a vyrovnacie konanie.

Bez schválenia obecným zastupiteľstvom nie sú platné:

–   zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku

–   prevody hnuteľného majetku a majetkových práv nad hodnotu určenú obecným zastupiteľstvom

–   vklady iného ako nehnuteľného majetku do majetku obchodných spoločností v určenej hodnote obecným zastupiteľstvom (nových – zakladajúcich alebo už existujúcich)

–   spôsoby výkonu práv vyplývajúcich z vlastníctva cenných papierov a majetkových podielov na právnických osobách založených obcou alebo v ktorých má obec postavenie ovládajúcej osoby alebo rozhodujúci vplyv s dôrazom na transparentnosť a efektívnosť nakladania s majetkom

–   úkony organizácií , ktoré podliehajú schváleniu orgánmi obce.

Obec nemôže previesť vlastníctvo svojho majetku priamym predajom na fyzické osoby, ktoré sú v tejto obci:

–   starostom obce

–   štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby zriadenej alebo založenej obcou

–   prednostom obecného úradu

–   zamestnancom obce

–   hlavným kontrolórom obce

–   blízkou osobou uvedených osôb.

Zákon ustanovuje povinnosť obce v prípade prevodu vlastníctva majetku vykonať obchodnú verejnú súťaž, dobrovoľnú dražbu alebo priamy predaj najmenej za cenu vo výške všeobecnej hodnoty majetku stanovenej podľa vyhl. MF SR č.492/­2004 Z. z., v z. n. p.

Obec nie je povinná vykonať obchodnú verejnú súťaž, dražbu a ani priamy predaj pri prevode:

a)  nehnuteľného majetku, ktorý je obec povinná previesť alebo ktorým sa realizuje právo na prednostný prevod podľa zákona č. 182/­1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

b)  pozemku zastavaného stavbou vo vlastníctve nadobúdateľa vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou,

c)  podielu majetku obce, ktorým sa realizuje zákonné predkupné právo, napr. podľa § 140 Občianskeho zákonníka.

d)  hnuteľnej veci, ktorej zostatková cena je nižšia ako 5 000 eur,

e)  nehnuteľného majetku obce do vlastníctva registrovaného sociálneho podniku ako formy investičnej pomoci podľa ust. § 17 ods. 1 písm. f) zákona č. 112/­2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch

f)  majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa, o ktorom obecné zastupiteľstvo rozhodne trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov.

Zákon ustanovuje podmienky pri prenechávaní majetku obce do nájmu.

Koncesný majetok je majetok obce, ktorý užíva koncesionár v rozsahu, za podmienok a v lehote dohodnutej v koncesnej zmluve na uskutočnenie stavebných prác alebo v koncesnej zmluve na poskytnutie služby uzatvorenej podľa osobitného zákona (napr. Obchodného zákonníka).

Obec nesmie koncesný majetok previesť do vlastníctva iných osôb.

Obsahom užívania koncesného majetku môže byť:

a)  vstup na nehnuteľný majetok obce

b)  zriadenie stavby na pozemku vo vlastníctve obce, ak podľa koncesnej zmluvy sa vlastníkom stavby stane obec v lehote podľa koncesnej zmluvy

c)  prekládka a odstránenie stavby vo vlastníctve obce

d)  rekonštrukcia, prevádzka, údržba a oprava majetku obce

e)  poskytovanie služieb alebo iné komerčné využitie

f)  prenechanie majetku obce do nájmu, výpožičky alebo zriadenie zmluvného vecného bremena na majetok obce v prospech tretej osoby

g)  nakladanie s majetkom obce, ktorý pre svoje úplné opotrebenie alebo poškodenie, zrejmú zastaranosť alebo nehospodárnosť v prevádzke, alebo z iných závažných dôvodov už nemôže slúžiť svojmu účelu alebo určeniu

h)  nakladanie s materiálom vyťaženým na pozemkoch vo vlastníctve obce.

Koncesionár pri užívaní koncesného majetku koná vo vlastnom mene a nemá postavenie správcu majetku obce podľa tohto zákona. Koncesionár je povinný koncesný majetok udržiavať v riadnom stave, dodržiavať účel, na ktorý je určený, zabezpečovať jeho údržbu a prevádzku a uhrádzať náklady s tým spojené, zabezpečovať jeho ochranu, informovať obec o koncesnom majetku v rozsahu povinností dohodnutých v koncesnej zmluve a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v koncesnej zmluve.

Koncesionár nesmie koncesný majetok použiť na zabezpečenie svojich záväzkov alebo záväzkov tretej osoby, ani previesť do vlastníctva iných osôb.

Obec môže vložiť majetok obce ako vklad pri založení spoločného podniku alebo ako vklad do základného imania spoločného podniku, ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve.

Prioritný majetok je nehnuteľný majetok obce, ktorý obec vložila do spoločného podniku.

Prioritný majetok nemožno použiť na zabezpečenie záväzkov spoločného podniku, koncesionára alebo tretej osoby, ani previesť do vlastníctva iných osôb.

Prioritný majetok nepodlieha výkonu rozhodnutia, exekúcii, nie je súčasťou konkurznej podstaty a ani predmetom likvidácie. Označenie prioritného majetku v katastri nehnuteľností sa vykoná poznámkou na návrh obce. Ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve, prioritný majetok možno dať do nájmu, výpožičky alebo na prioritný majetok zriadiť zmluvné vecné bremeno, najviac na obdobie koncesnej lehoty určenej v koncesnej zmluve alebo do dňa zrušenia spoločného podniku bez právneho nástupcu. Prioritný majetok nestráca svoj charakter ani prechodom na právneho nástupcu.

Po zániku vecného bremena zapísaného v katastri nehnuteľností je obec povinná dať návrh na výmaz vecného bremena.

Dňom zrušenia spoločného podniku likvidáciou prioritný majetok prechádza do vlastníctva obce za náhradu určenú v koncesnej zmluve, najviac za cenu stanovenú znaleckým posudkom. Likvidátor je povinný odovzdať a obec prevziať tento majetok; o odovzdaní a prevzatí sa spíše zápisnica. Zápisnica o odovzdaní a prevzatí prioritného majetku je prílohou návrhu na záznam vlastníckeho práva obce do katastra nehnuteľností.

Odmenu znalca za vypracovanie znaleckého posudku, ktorým sa oceňuje prioritný majetok, uhrádza obec. Obec môže upustiť od vymáhania majetkových práv obce len vtedy, ak dôvody pre trvalé alebo dočasné upustenie určí v zásadách hospodárenia s majetkom obce. Obce musia pri územných zmenách usporiadať svoje majetkovoprávne vzťahy.

Dohoda o majetkovoprávnom vyrovnaní obcí musí obsahovať rozdelenie organizácií, vecí, finančných prostriedkov, práv a záväzkov obcí. Majetkovoprávne vyrovnanie obcí sa vykoná ku dňu účinnosti týchto zmien, najneskôr k prvému dňu nasledujúceho kalendárneho roka.

RADA!

Každá obec sa stará nielen o to, aby nevznikla škoda na majetku, ale aby bol majetok hodnotený a rozmnožený v maximálnej možnej miere.

JUDr. Ján Kašiar

§ 17 zákona č. 112/2018 Z. z.,
o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch
citácia na strane 69

Investičná pomoc

(1) Investičná pomoc sa poskytuje na účel podpory investície alebo prípravy projektu investície a poradenských služieb⁵²⁾ súvisiacich s touto prípravou. Investičnú pomoc je možné poskytnúť vo forme

a) finančného nástroja,⁵³⁾ pri ktorého vykonávaní sú poskytované finančné prostriedky návratnou formou pomoci,

b) finančného nástroja, pri ktorého vykonávaní sú poskytované finančné prostriedky kombináciou návratnej formy pomoci a nenávratnej formy pomoci,⁵⁴⁾

c) podmienečne vratného finančného príspevku,⁵⁵⁾

d) nenávratného finančného príspevku,⁵⁵⁾

e) dotácie pre registrovaný sociálny podnik (ďalej len „dotácia“),

f)  predaja nehnuteľnosti za nižšiu cenu ako je všeobecná hodnota majetku⁵⁶⁾ alebo nájmu nehnuteľnosti za nižšiu cenu ako je hodnota nájmu nehnuteľnosti stanovená znaleckým posudkom,

g) úľavy na dani z príjmov podľa osobitného predpisu.⁵⁷⁾

(2) Na poskytovanie investičnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) až d) a f) sa použijú osobitné predpisy,⁵⁸) ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Podmienkou na získanie investičnej pomoci vo forme podľa odseku 1 písm. d) a e) je schválenie

a) investičnej pomoci vo forme podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) vo výške najmenej 20 % z celkovej výšky nákladov investičného zámeru na ten istý účel použitia investičnej pomoci alebo

b) inej formy financovania, ktorá je spojená s povinnosťou vrátiť poskytnuté finančné prostriedky vo výške najmenej 10 % z celkovej výšky nákladov investičného zámeru na ten istý účel použitia investičnej pomoci, poskytnutej právnickou osobou, ktorá najmenej počas dvoch rokov pred poskytnutím tejto formy financovani...